Manželka bola vyžrebovaná v lotérii na zelenú kartu. Ten proces ešte potrvá a nič nie je isté, napriek tomu chceme byť pripravení. Za seba a manželku môžem povedať, že život v USA si dokážeme predstaviť – máme tam aj rodinný kontakt. Ale čo deti? Máme dvoch synov (11 a 1). Trocha sa obávam vziať zodpovednosť za prípadný neúspech, dospelí znesie snáď aj ťažšie začiatky, ale deti? Máte niekto skúsenosť s tým, začínať rodinný život v inej krajine? Je lepšie, aby si zázemie vytvoril na začiatok iba jeden? Nerozdelí to rodinu? Okrem toho, podmienky Zelenej karty sú síce také, že nie je dobré opustiť USA na viac ako rok, ale chodiť do USA len na prázdniny vraj nie je cesta ako si udržať Zelenú kartu. Predpokladá sa, že človek po udelení GC vytvorí väzbu na krajinu a bude tam žiť – chápem to tak, že ak GC dostane celá rodina, tak sa to vzťahuje na všetkých.
Rodina je podľa mňa najdôležitejšia.

Tazko je poradit. Kazde dieta je ine. Ten 1-rocny to znesie v pohode, ale ten starsi… Neviem, aky je typ-samotarsky typ, citlivy, spolocensky… V kazdom pripade budu pri stahovani (a aj dlho potom) tiect slzy. Deti nie su batozina, ktoru si zoberieme. Pre vas, ako rodicov budu zaciatky tiez tazke. Dufam, ze jazyk ovladate. Dopredu by ste mali mat zaistene byvanie, pracu, urcite zazemie…Nie ist podla hesla „dako uz len bude“. A taktiez nadvazovat kontakty, aby ste neboli sami, izolovani od ludi. Pre chlapcov treba najst novych kamaratov. Zo zaciatku budu tie vztahy povrchne, budete sa bavit mozno len o pocasi, ale po par tyzdnoch, mesiacoch (u niektorych to trva aj roky)… mozno strtetnete tu vasu „krvnu skupinu“. Najhorsie je, ak ste v cudzine sami. Potom vas casto prepadne melancholia, depresie, a urcite vas to potom bude tahat naspat na Slovensko.
Niektore rodiny robia aj tak, ze najprv cestuje len jeden (otec). No urcite nie na dlhsie ako na rok. Treba trochu „okukat“ okolie, pozhanat info ohladom skolky, skoly, lekarov…A manzelka by sa mala pripravit na ulohu „domacej panej“, aspon tie prve roky. Nie je to tak, ze si hned najde robotu.
V kazdom pripade vam drzim palce, aby ste sa tam udomacnili.

Ahoj, velmi by som ocenila, keby si napisal, ci ste po vyhre GC isli s rodinou do USA a ake boli zaciatky a ako sa vam vsetkym paci. Tiez sa chcem zaregistrovat v loterii o GC a mam 2 deti v podobnom veku ako ty , cize jedno male , druhe v zacinajucej puberte, takze citim obrovsku zodpovednost za zmenu ich zivota, ak by nieco take bolo mozne. Preto sa chcem rozhodnut skor ako by som nahodou kartu vyhrala a potom by som tam nesla, zabrala by som moznost niekomu inemu.