Takže sa po piatich rokoch vraciam domov USA. Povodne som prišiel len tak zo srandy, za dobrodružstvom – myslel som si že za pol roka budem doma.
Potom som stretol jednu Američanku čo sa do mňa bláznivo zamilovala. Navrhla mi že si ma vezme a pomôže mi so zelenou kartou. Takú príležitosť som predsa nemohol premárniť!!! – pomôže mi finančne, dostanem zelenú, a ešte budem mať fajn priateľku. Sem predsa inžinier – v Amerike naštartujem novú kariéru.
Potom ale nastala ta skutočná nočná mora – áno, moja manželka bola hrozne fajn, pomohla aj s peniazmi (napr. kúpila mi ojazdené auto), stal som sa rezidentom. Bohužiaľ napriek tomu že som rok usilovne zháňal akúkoľvek prácu v mojom obore zistil som, že to je nemožné. Neamerické ekonomické vzdelanie a pracovné skúsenosti tu nikto nepozná – zato v Bratislave som našiel prácu ľahko a ihneď. Ale v USA mi je slovenská vysoká škola platná menej než americká stredná. Tak sem teda začal študovať na univerzite v USA a dúfal som že potom hádam začne môj vysnený americký život.
Začal som ako čašník, ale bohužiaľ zamestnali ma iba v tých najhorších pajzloch, kde boli hrozné pracovné podmienky a málo peňazí. Akákoľvek trochu lepšia reštaurácia sa len pozrela na môj životopis – v USA nikdy nepracoval, nikdy neštudoval, takže to znamená že nie je kvalifikovaný absolútne na nič. Napriek tomu som takto kruto bojoval dva roky – škola, práca, škola, práca, moju ženu som videl akurát raz za deň, večer pred spaním.
Potom sa to našťastie zmenilo – získal som reštauračné skúsenosti, a zamestnali ma ako barmana v drahých baroch, kde sa dalo zarobiť veľa peňazí s prijateľnými pracovnými podmienkami.
Potom som sa naštval – neuveriteľné ako Američania podceňujú cudzincov. Myslia si, že pokiaľ cudzinec nemá americké pracovné skúsenosti, alebo americkú školu, tak nie je kvalifikovaný absolútne na nič (česť výnimkám, aby som Američanov neurazil!). V Bratislave môžem ľahko dostať dobrú prácu, zato v USA budem musieť ešte roky ťažko študovať – a ani to nie je žiadna záruka že budem niekedy robiť takú prácu ako môžem v Bratislave.
Po troch rokoch som sa teda rozhodol vrátiť – ale to už som mal super barmanskú prácu a zarábal som brutal prachy. Takže som ešte zostal a šetril, stačili mi tri roky aby som našetril na trojizbový byt v Blave a teraz sa konečne chystám domov.
Teraz som nasratý – vyplytval som päť najlepších rokov svojho života. Začínam život od znovu – je mi tridsať, mám výšku, ale skoro žiadne skúsenosti v obore, žiadnu priateľku, stratil sem kontakt skoro so všetkými kamarátmi. Aspoň že budem mať svoj pekný veľký byt, a to ostatné snáď príde tiež.
Hej Mr. Pako Anonym, rozprávaj sa slušne.
Ex-manželke som neskôr vrátil tie peniaze čo mi na začiatku dala, a tiež sme si spravili pekný výlet na Slovensko. To je asi všetko čo pre ňu môžem urobiť. Ona sa zamilovala do mňa, nie ja do nej. Stále mám na pamiatku tašku plnú zamilovaných dopisov, kondóm, na Slovensku môžem spomínať na staré dobré časy.
som teraz celkom asi nepochopila, to sa ako tym chvalis ? alebo co ako.
podla mna si sprosto vyuzil zenu, ktora ta asi aj lubila, ale tebe ide iba o teba, a svoju sebeckost nam tu prezentujes.
tvoj pribech je ozaj iba navod pre podobych ako si ty, je jedno zeny i muzov, ako vyuzit a zranit toho kto aj poda pomocnu ruku, a potom to skonci takto.
keby si bol skutocny chlap na pravom mieste, tak by si hned na zaciatku tvojej, teraz uz ex manzelke povedal, ok, mozes mi pomoct, ale ja ta nelubim.
si obycajny sebec, a este napises: Takú príležitosť som predsa nemohol premárniť!!!
ved ty si sa s nou iba pobavil, zarobil nejake prachy, aj iba vdaka tvojej exmanzelky, lebo keby jej nebolo tak tam po tebe ani pes nestekne.
fuj mozes sa hanbit! a ze chlap!
a nezabudni mi teraz napisat ze som pako alebo blba krava, ale pri takom hajzlikovi je aj to mozne. nevadi mozes pourazat, a aj ostatnych, taky ako ty mna urazit nedokaze. vyuzit vlasnu zenu. joj normalne by som si pred tebou odplula.
Je pravda ze Louis iba tuto situaciu vyuzil, ze si zensku zobral kvoli tomu aby ostal v usa. Ale toto by urobil mozno kazdy druhy chlap ktory vidi novy zivot v usa a niekto sa ponukne ze mu pomoze aj takymto sposobom. A myslim si ze toto by urobila aj zenska, zobrala by si niekoho kvoli papierom. Ta americanka s tym nemala problem, musela citit ze ju Louis nelubi (zakryvat sa to predsa tolke roky neda) a predsa bola s nim lebo ho lubila. A naco ostat v usa ked tam nevidi ziadnu buducnost, ani v kariere. Takze ja by som Louisa neodcudzovala, toto sa moze stat kazdemu a este sa urcite aj stane. Kolko ludi na svete sa berie kvoli papierom nie???
v usa zije a pracuje vela slovakov, a nepotrebovali k zelenej karte svadbu s americankou.
je ale zarazajuce ze p. louis napise jeden pribeh 0:07 a o par minut na ine forum napise ze ked by sa raz ozenil, tak nikdy s americankou.
kolko aj inzinierov ako uvadza ze je odisli pracovat do usa a v pohode dostali dobry job, a nemuseli pritom ani nikomu do postele vliest.
precitaj si ine fora, ak to spravi zena, tak uz je ta najhorsia, ale ked to spravy chlap, tak sa iba zase doda, ved kolko ludi tak ide von.
ano moze sa to stat kazdemu, ale je to aj o tom ako je clovek moralne silny, a ci ma vobec na take nieco zaludok.
zivot tu v sae tiez nie je lahky, a ver mi aj ja keby som tu spala s lokalcami tak tu mam super zivot. ale ja si nestazujem. keby uz bolo tak velmi zle, ze nemam sancu, a by mi nejaky lokalec povedal, tak sa za mna vydaj a bude vsetko ok, tak ti poviem ze radsej balim kufre a idem domov, ale idem s cista a nie takto.
a nie som pritom ziadna puritanka.
ale ano kolko ludi , tolko chuti, niekomu to neprekaza, a zariadi si to aj takto.
kazdy mame ine hodnoty v zivote.
Čau Iva,
ani sa nechválim, ani sa nehaním. Skôr píšem o svojom zaujímavom osude.
S Američankou sme si povedali od začiatku, že to nie je naozaj, že len pre zelenú. Bývali sme spolu rok, predtým sme rok randili, myslím že sme obidvaja mali spolu nejaké tie pekné časy. Stále sme kamaráti, budúci týždeň za ňou pocestujem aby sme sa naposledy rozlúčili pred mojím odchodom. Ona má svojho priateľa, takže musíme to nejako zakamuflovať, on by sa naštval keby vedel že som sa tam objavil.
Poviem ti, že tých hrôzostrašných 5 rokov v Amerike teda nebola sranda. Moja ex-wife bola asi to jediné svetlé miesto. Musím sa trochu ukľudňovať tým, že aspoň mi to prinieslo životné skúsenosti, peniaze, a som hádam stále dosť atraktívny aby som nabudúce nenašiel tú pravú.
Louis, je trochu tazke sa v tom orientovat. Pises, ze to boli hrozostrasne roky, ale na druhej strane si si bol schopny nasetrit na 3izbovy byt v Blave, co je (odhadujem) 3 mil. Sk. To je predsa slusne, nie? Takze ta diskriminacia predsa nebola taka zla, alebo hadam aj stala za to.
Mohol by si nejak viac vysvetlit preco bolo tych 5 rokov zabitych, z tvojho prispevku to az tak nevyplyva.
Nech sa ti paci na Slovensku a daj niekedy vediet ako sa ti tam dari.
Ivka, je pekne, ze mas zmysel pre urcite zasady, ale ver mi, ta mlada generacia, hlavne na zapade, to je uplne ina pesnicka. Tie svadby koli Green Card su tu ako na beziacom pase…
Louis,
ja som rada, ze si klarifikoval svoj prvy prispevok, lebo skutocne mi na tvojom pribehu a prezentovani nieco nehralo.
Na jednej strane si mi pripadal ako arogantny muz, ktory vyuzil zenu, na druhej ako odvazny a uprimny muz, ktory napisal svoj pribeh. To sa na tomto fore tak casto necita.
Kedze hovorime o US. urcite poznas prislovie „It takes two to tango.“ Je to medzi tvojou ex-manzelkou a tebou.
Myslíš že by si si to so mnou vymenila za tie milióny čo si nesiem domov?
Ver mi že nie. Kto bude 5 rokov tak ťažko pracovať tak zarobí milióny aj na Slovensku. Keby som tu popísal všetky hrôzy čo ma to stálo, tak by si sa divila.
V USA nie je diskriminácia – nie je to tým, že by Američania zámerne nechceli cudzincov zamestnať. Je to tým, že Američania podceňujú neamerickú kvalifikáciu, majú prehnaný strach z jazykovej aj kultúrnej bariéry. To isté ako napríklad Ukrajinec či Vietnamec na Slovensku.
Samozrejme sú spôsoby ako to podceňovanie čiastočne obísť – americká škola, americké pracovné skúsenosti, podnikanie, medzinárodné certifikáty (sestrička) alebo proste šťastie. Ja som si našiel tú svoju úspešnú cestu ako barman. Keby som skončil školu (študoval som biochémiu), tak by som to podceňovanie obišiel ako trebárs lekár.
NIKOMU NEVNUCUJEM SVOJ NÁZOR, KAŽDÝ NECH SI MYSLÍ SVOJE. JA VERÍM, ŽE CUDZINEC ČI V USA ALEBO NA SLOVENSKU MUSÍ BYŤ PODSTATNE PRACOVITEJŠÍ A PODSTATNE ŠIKOVNEJŠÍ ABY DOSTAL TÚ ISTÚ PRÁCU AKO DOMÁCI AMERIČAN.
Vravíš že sú Slováci čo sú úspešný v zahraničí a nemuseli byť schopnejší a pracovitejší ako domáci? Tak to im gratulujem, mali úžasné šťastie.
Prečo vravím že som zabil päť najlepších rokov?
Robil som síce veľmi dobre platenú, ale nekvalifikovanú prácu barmana. Teraz vlastne život začínam od znovu – moji kamaráti už majú dobré fleky v Blave, napol splatenú hypotéku, milujúcu rodinu, detičky, pohodový život.
Ja prídem domov, do toho svojho prázdneho bytu, začnem novú prácu v úplne novom prostredí, teda desí ma to. Než sa mi podarí zoznámiť, to potrvá. Moje rovesníčky tridsiatničky už majú dávno rodiny, deti. A tie čo zostali na ocot s tými často nie je niečo v poriadku.
No, nemám ešte 50 rokov, ešte mi vlak neušiel. Teda hor sa domov dobiehať čo som zameškal.
Louis,
neviem, komu si ten prispevok adresoval, nabuduce napis.
Ja osobne ti prajem tvoje SK miliony a vobec ma nezaujima ako si k nim prisiel. Ale viem , ze barman v US v exklusivnom klube zarobi X krat viacej ako univerzitny profesor.
Ja som mala opacny pripad ako ty. Ja som mala navrhy, aby som sa vydala za „innostrancov.“ dokonca mi ponukali za to $10.000 aby mohli ostat v US. Ked som vydychala ten sok z toho navrhu/ vedeli, ze mam ucty za nemocnicu nie za seba/ tak som absolutne povedala „NET“/
Ucty som zaplatila sama.
Vidim, ze si sa stal tu nejakym hromozvodom, ale problem je v tom, ze sa nevyjadrujes jasne.
I tak ti prajem, aby si svoj pobyt v US. nepovazoval za horror. Horror, ale som prezila na navsteve Slovenska, ked ma pohryzol rotweiler. Ten pes i ked mi sposobil velku bolest, nebol taky problem, ako ludia s ktorymi som musela jednat. Takych buranov som 32 rokov predtym nevidela a nestretla. Ale prajem ti vela stastia, mozno stretnes tych milych ludi- a oni na Slovensku su.
Louis, s tou americkou nedovercivostou voci cudzincom, to ti verim. Ono, v Amerike su ludia kazdeho druhu, od tych najvzornejsich po tych najhorsich (ako inde), takze ta rezervovanost, tomu sa nedivim. Nakoniec, v inych vyspelych krajinach to urcite nie je o nic lepsie.
To sa tyka aj vzdelania. Ak ma cudzinec nejaku skolu zo zahranicia, tak v USA je malokedy plnohodnotne uznavana. Bud sa musia robit ekvivalentne skusky, alebo potom zostava uz len studium v USA.
Nie si sam Louis, po svete je hodne sikovnych a vzdelanych Slovakov, co robia podkvalifikovanu pracu, hlavne ak su mladi. V tvojom pripade je velke plus, ze si bol schopny zarobit si na ten byt, takze ‚mission accomplished‘.
No a ten tvoj vek, to je v pohode. Mozno, ze vela tridsatrocnych zien takych ako by si chcel na Slovensku nie je, ale nebol by som si taky isty. Nevylucuj automaticky rozvedene. Niektore z nich len mohli mat jednoducho smolu na pochybneho manzela a urcite by velmi ocenili niekoho kto by ich mal uprimne rad. Okrem toho, je tam dost 20-25 rocnych, co je stale primerany vek k tomu tvojmu. Takze, len maj oci otvorene ked sa vratis na Slovensko, je dost pravdepodobne, ze sa tam potuluje tvoja buduca polovicka, tak ju nenechaj na seba dlho cakat…
Louis, urcite by som nemenila s tebou za tie miliony ako si povedal. Myslela som to v dobrom, ked ti uz nevysiel zivot v usa, mas aspon byt. Ja nepozeram na tie miliony. Viem ze aj na sk za da zarobit a mat dobry zivot, rodinu a vsetko. Ide to ked ma clovek stastie.
A to ze mas tridsat a tazko sa s niekym zoznamis, z toho si velku hlavu nerob. Poznam vela bab co su v zahranici par rokov, tridsiatnicky tiez a obavaju sa toho ze ked sa vratia na sk budu mat problem so zoznamovanim (ja som jedna z nich,haha) Tiez mam iba byt, ale co dalej ked sa vratim na sk. Ked si isiel do zahranicia zacinal si odznova, a teraz si na sk a caka ta to iste, ale zase si doma kde mas sancu najst lepsiu robotu rovnu tvojej kvalifikacie.
Louis.
Ocenovala som tvoje prispevky, mal si co povedat a bol si otvoreny. Ale neber urcitych ludi tak vazne. Ta Anonymka/ ma tiez niekolko inych nickov/ sa tu chova ako poltergeist. Nemusis predsa od nej nic citat.
Prajem ti, aby sa ti na Slovensku darilo – ja vidim buducnost Slovenska optimisticky.
luis, chcem len zareagovat na tvoju poznamku o tych slobodnych tridsiatnickach ktore asi nie su v „poriadku“…je to usmevne, lebo to iste si myslime my (slobodne tridsiatnicky) o vas slobodnych tridsiatnikoch…je to ale smutno smiesne, pretoze, kazdy chceme najst vhodneho partnera, mat rodinu a deti, ale navzajom sa uz dopredu odsudzujeme a tiez si myslime (zeny) ze ked prideme na slovensko tak sanca si najst niekoho na urovni je minimalna kedze v tomto veku su vsetci „normalny“ muzi uz davno zenaty maju rodiny a deticky…hm…ktovie ako to je v skutocnosti…
Zaujimavy narod sme my Slovaci.:))
To ide jeden do Ameriky na pät rokov a potom ho uz len to zaujima co vsetko on na Slovensku za tu dobu zmeskal….
Co na to odpovedat? Ja sa len nekonecne divim. Miesto toho aby ten clovek dakoval bohu ze videl trochu sveta, tak si robi starosti kde si zozenie zenu a ako bude sam sediet vo svojom tvrdo zarobenom byte.
Tvoje starosti by som chcel mat!
Ja zacinam na zapade v sestdesiatke uz aspon piaty krat uplne od piky. Bol som milionarom, dnes nemam nic – myslis ze ma to velmi rusi?
Najlepsiu zenu, krasnu, inteligentnu ukrajinsku kocku, 25 rocnu, som si nasiel ked som mal pätdesiat, mame spolu super deti.
Prva zena bola Skotka a pila ako duha. Ked som mal dvadsat pät tak som si myslel ze to bude vyborna zena lebo vzdy dokazala chlapa upit pod stol. Ked je chlap pod styridsat tak je uplne slepy a blby – vobec by sa nemal zenit.
Vsetci Tvoji kamarati na Slovensku budu v pätdesiatke stari otcovia a zacnu pocitat dni do svojej smrti. To je na Slovensku dobry stary zvyk, predsa tu ma uz kazdy svoj hrob davno vybraty a zaplateny. Ty budes o pät rokov mladsi, pretoze si videl svet a nezacinas tak skoro ako kazdy somar ktory si mysli, ze ked bude v tridsiatich riaditelom tak uz predsa nebude v pätdesiatich taxikarom. Velky omyl moj mily, Slovaci sa musia toho este vela ucit!!!
Ked ja pridem na Slovensko na navstevu tak sa zhrozujem. 60 rocny chlap je prisera! Tu vyzeraju 100 rocny lepsie. Kam sa teda ponahlat?
Hrob Ta caka na Slovensku v sestdesiatke, o to sa uz miestny lekari postaraju. Kto teda zije na Slovensku v „pohode“?
Ja som raz preratal moje zivotne naklady vo Svajciarsku do korun a potom som si vyratal kolko by ma taky isty zivot stal na Slovensku. Moj mily, bolo toho o moc viac ako platim vo Svajciarsku!!!
Ci internet, ci elektrika, ci voda, kompjutre, oblecenie, najomne (rovnaky standard), auta, luxusne potraviny – vsetko je na Slovensku drahsie ked sa porovna aj kvalita! Aj najomne v Bratislave je na svetovej urovni.
Len srot ktory sa na zapade zahadzuje a vobec nepredava je na Slovensku „lacny“.
Tiez nechapem preco je dobre platene barmanske miesto v Amerike horsie ako uboho platene riaditelske miesto na Slovensku. 100 000 KS mesacne nie su predsa v Bratislave ziadne peniaze ale v Amerike na dedine je to celkom OK.
Kup si v Amerike radsej celu ulicu a zabudni 3-izbovy byt v Bratislave (stoji to asi to iste). Vyber si v internete krasnu Indku alebo Cinanku a zober si ju za zenu. Ta Ti pomoze dostat sa na uplne inu uroven v USA.
Otvor si svoj vlastny biznis (zober si ako partnera 15-rocneho Americana – ti sa vyznaju v tlacenici) a zabudni na „poctivu pracu“ a na Slovensko.
Navstiv svojich kamaratov ktori ziju dnes v pohode na Slovensku za 30 rokov a najneskor potom pochopis tento clanok.
Co Ta zaujimaju susedia, stari kamarati? Zi svoj vlasny zivot a nie ten svojich kamaratov. Preco Ta trapia 30-rocne panny? Co si nehladas 15-rocne dievca, ked je vek alebo nedotknutelnost pre Teba dolezity? Preco sa snasiz robit to co druhy ludia robia alebo to co si o Tebe myslia?
Ed,
ja som ti odpisala asi pred hodinou, na fore Spat na Sk… Tam si mal zaujimave myslienky o slobode myslenia, v tom zmysle, ze Slovaci slobodne nemyslia, preto si odisiel.
Mozno budem neskorsie diskutovat na temu sloboda myslenia a individualita/ pretoze tie sa spajaju/ vs. kolektivne myslenie a moralita.
Ovsem teraz pises ako pan X /Louis/ sa choval tak odlisne od pana Y/teba/.
To je skutocne chvalihodne/ seba do toho zahrnujem vzhladom k mojich zivotnym skusenostiam/, ze si niekolkrat zacal a si spokojny. Ja som tiez velmi spokojna, dokonca sa divim, ze ludia po 30 akosi sa nevedia tak srdecne smiat a spievat si / i ked falosne/ – ale to je moja sloboda myslenia.
Louis ma inu slobodu myslenia, ktora pre mna a vidim teraz i pre teba, je nepochopitelna. Ale je to jeho sloboda myslenia. Co si o tom myslis?
Ja Luisovo rozpravanie nenazyvam slobodou myslenia. Skor mi to pripada ako taky exhibicionizmus tu na fore. Nemyslim ze prava tvar toho cloveka je napisana v riadkoch…je medzi nimi.
U Eda je vidiet, ze uz naozaj ma ten zivot „precitany“ a asi zistil za tie roky, ze najhorsou vecou je klamat sam seba. Preco rozpravat ze chces to a ono, ked v hlbke duse tuzis po niecom uplne inom – to je bolestou vela ludi, ktori si dobrovolne robia zo zivota utrpenie. A dojde im to az ked je uz neskoro na nejake tahy…mozno aj Edov pripad je taky, ale v celku je velmi fajn, ze nam tu pravdu sem napisal. Urcite je to ako taky elixir na exilacke stranky, ktore zacinali byt koli agresivnemu dristaniu vselijakych rozdvojenych osobnosti, pomaly nezaujimave
Tvoja reakcia