Prorok Muhammad mal niekoľko manželiek, čo Kor´án muslimovi povoľuje. Kor´án povoľuje muslimovi mať štyri manželky súčasne, čo v tom čase predstavovalo obmedzenie v tom smere. Muži sa pred islamom ženili neobmedzene a naraz mali niekoľko desiatok manželiek, čo islam obmedzil na štyri manželky. (Prorok mal výnimku v tom, že pred zoslaním verša, ktorý túto skutočnosť limitoval, mal deväť manželiek. Boh najvyšší, aby ženám neodoprel tú poctu a česť byť manželkou proroka Muhammada to povolil tým, ktoré chceli zotrvať v manželskom vzťahu s prorokom s podmienkou, že sa po ňom už nikdy nevydajú, na čo všetky pristúpili). Podmienkou toho, aby islam dovolil niekomu oženiť sa druhýkrát za trvania prvého manželstva je, byť spravodlivým ku všetkým svojim manželkám a neuprednostniť jednu pred druhou v niečom. To znamená, že po druhom či treťom sobáši si muž musí tak zorganizovať svoj život, aby dával jednej presne toľko koľko druhej, pričom prvá manželka má právo na rozvod, pokiaľ by s druhým manželstvom svojho manžela nesúhlasila alebo sa cítila týmto manželstvom ukrátená vo svojich právach.
(2): Jedna z prorokových manželiek, s ktorou sa oženil po Chadižinej smrti.
(3): Prorok vždy dbal na city svojich manželiek, a preto málokedy vychvaľoval jednu pred druhou, iba ak za nejakým konkrétnym cieľom, a to najmä preto, aby v nich nevyvolal žiarlivosť voči sebe.
(4): V posolstve proroka Muhammada.
V islamskom svete sa stretnete s tým, že väčšina mužov sa za svojho života oženila jeden raz a so svojou manželkou zotrvala až do smrti. Percento tých, ktorí sa oženili druhý, tretí alebo štvrtýkrát a so všetkými manželkami žijú súčasne, je mizivé. Nemuslimovia si často predstavujú, že účelom povolenia mnohoženstva je dopriať mužovi se x u álne chúťky alebo túžby. Nemôžeme ľuďom takúto predstavu zazlievať, keďže im to bolo stáročia takýmto spôsobom prezentované a podsúvané. Sotva však môže tak dôležitý a regulujúci inštitút akým je mnohoženstvo slúžiť na tak podradný účel. Ak by si chcel muž užiť, tak skôr bude hľadať partnerku s ktorou by trávil zopár prijemných chvíľ a ktorá by mu poskytla len príjemné pocity bez akejkoľvek záťaže, požiadaviek alebo zodpovednosti. Sotva by muž hľadal potešenie u druhej ženy, ktorej by musel v zmysle islamského práva zabezpečiť vhodné bývanie, veno, postarať sa o jej živobytie a počúvať ako sa každá z jeho manželiek neustále sťažuje, že jej krivdí na úkor svojej prvej alebo druhej manželky. Nie je zriedkavé, že muž, ktorý sa oženil druhýkrát sa najprv so svojou prvou manželkou rozviedol. Korán je v tomto smere prísny, pretože ešte predtým než sa muž rozhodne oženiť sa s druhou manželkou a mať viac než jednu súčasne, musí si byť istý, že dokáže byť spravodliví k obom manželkám. Korán v tomto smere jasne hovorí:
„Ak by ste sa báli (je to adresované opatrovníkom), že nebudete spravodliví k sirotám (ak by sa opatrovník chcel oženiť so ženou, ktorá mu bola zverená do opatery, avšak by sa obával, že by nebol k nej spravodlivý alebo že by tým mohol neprávom vziať časť jej majetku, ktorý spravuje), tak sa žeňte s toľkými ženami, s koľkými sa vám zaľúbi, s dvoma, tromi a štyrmi. (Nech sa opatrovník s touto sirotou, ktorá mu bola zverená do opatrovníctva, nežení, ale nech si vyberie inú ženu za manželku. Táto časť verša obmedzuje počet manželiek, s ktorými sa muslim môže oženiť, na štyri, čím sa obmedzil zvyk, ktorý v arabskej spoločnosti dovtedy prevládal a ktorý mužom povoľoval mať súčasne neobmedzené množstvo manželských zväzkov). Ak by ste sa však obávali, že nebudete spravodliví, tak (si za manželku vezmite) len jednu (ak by sa muž obával, že by nedokázal byť ku svojim manželkám spravodlivý, pokiaľ by mal viac než jednu, tak nech sa ožení len s jednou), alebo s tými, ktoré vlastní vaša pravica (alebo nech si postačí s otrokyňami, ktoré vlastní). Je to lepšie, než by ste sa mali odchýliť od spravodlivosti (oženiť sa len s jednou manželkou je pre veriaceho pred Bohom lepšie než mať dve a byť k nim alebo k jednej z nich nespravodlivý).“ Korán 4:3
Poslušnosť manželky
V Koráne sa slovo poslušnosť uvádza bez toho, aby bol detailne vymedzený obsah tohto slova. Je tomu tak najmä z toho dôvodu, že vzťahy medzi manželmi majú v závislosti od doby v ktorej žijú a v závislosti od prostredia a spoločnosti, rôzny obsah. Preto obsah poslušnosti môže byť iný vo vzťahu medzi vzdelanými manželmi než medzi manželmi nevzdelanými, medzi manželmi žijúcimi v pohodlných životných podmienkach a manželmi žijúcimi v ťažkých podmienkach púšte alebo inej nehostinnej krajiny.
Poznatky a výskum rôznych vied v minulosti, ale aj v súčasnosti, poukazujú na to, že vždy tam, kde existujú dve osoby, ktorých spája dlhodobejší vzťah, musí existovať niekto, kto má rozhodujúce slovo. Preto sú obchodné spoločnosti, senáty na súdoch, rôzne riadiace orgány, zväčša zložené z nepárneho počtu osôb, aby sa nestalo, že bude počet hlasov rovnaký, nerozhodný a tým aj ochromená činnosť týchto orgánov. Tam, kde je párny počet členov, máva predsedajúci zvyčajne rozhodujúce slovo pre prípad nerozhodnosti hlasov. To isté platí aj o rodine, kde jestvujú rôzne vzťahy minimálne medzi dvoma osobami, ktoré sa musia vyporiadať s množstvom rozhodnutí a problémov, aby bol zabezpečený chod domácnosti. Takže podobne, ako tomu je v obchodných spoločnostiach, na súdoch, vo vedení štátu, pri pilotovaní lietadiel, atď., vždy musí existovať niekto, kto rozhodne, ako ďalej. Takto je stavaná ľudská spoločnosť. Pokiaľ nebude daná možnosť posledného slova niekomu z manželov, manželstvo by sa stalo nefunkčné, pretože by nebolo možné prijať rozhodnutie v mnohých dôležitých záležitostiach. O poslušnosti vo vzťahu medzi manželmi nájdeme v Koráne verš (4:34), ktorý hovorí:
„Muži sú povinní starať sa o ženy za to, že Boh uprednostnil jedných pred druhými (dal mužom určité výhody pred ženami) i za to, že míňajú (títo muži na živenie rodiny) zo svojich majetkov. Dobré manželky (sú tie, ktoré) sú poslušné (vypočujú svojich manželov a neodvrávajú im vo všetkom), strážiace v neprítomnosti svojich manželov to, čo Boh určil, že sa má strážiť (keď nie je manžel prítomný, tak takáto manželka sama seba stráži pred neverou, pred utrácaním a iným správaním, pred ktorým Boh ľudí varoval). A tie (manželky), ktorých spurnosti sa obávate, (tie) poučte (múdrymi a zmysluplnými slovami), opustite na lôžkach (tak, že sa im otočíte chrbtom pri spaní) a udrite (symbolicky, pretože cieľom je vzťah napraviť a nie ho zhoršiť, aby nedošlo k tomu najhoršiemu). Ak by vás (vaše manželky) poslúchli, tak nevyhľadávajte spôsob, ako im ublížiť (alebo sa s nimi sporiť). Veď Boh je nad všetkými (všetko pozná a má moc nad všetkým) a je veľký (a žiadne krivdy nenechá bez odplaty)“.
I keď ide len o jeden verš, dokáže nám povedať toho veľmi veľa. Verš na začiatku hovorí, že rozhodnutie sporných otázok je zverené v domácnosti mužom z dvoch dôvodov. Prvý spočíva v tom, že muži sú v niektorých smeroch fyzicky aj psychicky odlišní od žien. Napríklad, žena nesie plod v lone deväť mesiacov, potom rodí, potom sa o dieťa stará minimálne prvé mesiace jeho života. To všetko si vyžaduje nesmiernu námahu a úplné sústredenie sa na túto úlohu. To znamená, že žena od prvých mesiacoch tehotenstva a na dobu jedného alebo viac rokov sa stará o toto dieťa. Okrem toho, v tele ženy sa sústavne odohrávajú rôzne fyziologické zmeny a procesy, ktoré vplývajú aj na jej psychický stav v určitých obdobiach. Druhý dôvod spočíva v tom, že muži sú povinní zaobstarať živobytie manželky a rodiny podľa svojich možností. To znamená, že ťarcha tejto povinnosti je prenesená na muža. Preto je aj napríklad nezaopatrenie rodiny zo strany manžela jeden z dôvodov na základe ktorých môže manželka požiadať o rozvod podľa islamského práva. V tomto prípade totiž manžel neplní jednu zo svojich povinnosti, ktoré mu dávajú právomoc mať rozhodné slovo v dôležitých záležitostiach ovplyvňujúcich život rodiny.
Ďalší pojem, ktorý sa vo verši objavuje, je pojem „dobrá manželka“. Pojem dobrá manželka je opak pojmu neposlušná alebo spurná manželka. Verš objasňuje, čo tento pojem predstavuje. Dobrá manželka je tá, ktorá je poslušná, t.j. svojmu manželovi neodvráva a tá, ktorá v neprítomnosti svojho manžela stráži to, čo Boh uložil, že má byť strážené. Neprítomnosť manžela je doba, v ktorej nie je spolu s manželkou. To znamená, že je to doba počas ktorej je manžel mimo domu, v práci, na cestách alebo v inej záležitosti. Keď sú manželia spolu, manžel zväčša vidí, čo manželka robí a manželka sa s ním zväčša radí o rôznych veciach. Keď je však manžel mimo domu, všetka zodpovednosť za chod domácnosti sa prenáša na manželku. To znamená, že jedine ona riadi domácnosť a jej rozhodnutia a činy potom viažu aj manžela. Manželka zariaďuje bežné záležitosti domácnosti, spravuje majetok, sú jej zverené určité financie a iné. Obdobie neprítomnosti manžela je príležitosť na to, aby manželka konala čokoľvek, čo by si v jeho prítomnosti možno nedovolila. Napríklad nakúpiť drahé šaty, márnotratne minúť peniaze, ktoré jej manžel zveril, chodiť vo večerných hodinách do rôznych podnikoch, zabávať sa s ľuďmi, ktorí by mohli jej povesti uškodiť, atď. Ide o všetky správania, ktoré by mohli destabilizovať manželstvo a rozvrátiť ho.
Boh vo všeobecnosti uložil mužom aj ženám povinnosť dodržiavať určité cnostné a morálne pravidlá. Špeciálne však v tomto verši zdôraznil tým ženám a manželkám, ktoré by mali určité zlozvyky, aby sa ich snažili krotiť a dostať pod kontrola pre ich vlastné dobro, aby nedošlo k tomu, že sa s manželmi dostanú do konfliktu, ktorého výsledok bude rozvod.
Dostávame sa k druhej časti verša, ktorá už hovorí o manželkách, ktoré majú svoje zlozvyky a ktoré sa ich nesnažia a ani nechcú zbaviť. Ide o zlozvyky, ktoré už začínajú vyvolávať obavy u manžela, že by mohli viesť k rozvratu manželstva a k rozvodu. Musíme si pritom uvedomiť, že dôležitosť roly ženy nespočíva len v tom, že je manželka, ale aj v tom, že je matka, ktorá má ten najväčší vplyv na výchovu spoločných detí. Zlozvyky, ktoré by manželka mala, by sa potom mohli, aj keď nechtiac, preniesť aj na deti a tým by sa zmarila výchovná úloha a námaha oboch manželov pri ich výchove. Verš tu pripúšťa len tri možnosti, ako by manžel mohol takúto situáciu vyriešiť bez toho, aby musel požiadať o pomoc niekoho tretieho.
Prvá možnosť je dohovárať manželke a snažiť sa s ňou dohodnúť tým najlepším spôsobom, akým sa dá. Bez hádok, bez urážania, bez toho, aby jeden druhému čo i len v najmenšom ublížil. Ak sú obaja manželia zvyknutí byť k sebe otvorení a rozumne sa zhovárať o všetkom, potom sa akýkoľvek problém vyrieši od zárodku a nájdu spoločnú cestu na jeho riešenie. Boh vo verši ľuďom oznamuje, že tento spôsob riešenia manželských problémov je prvoradí a všetky problémy by sa mali v tomto duchu riešiť.
Manželia však môžu byť na rôznych stupňoch uvedomelosti a môžu mať rôzne povahy. Môže sa stať, že manželka má tvrdohlavejšiu povahu a dohováranie manžela na ňu veľmi nezapôsobí. Tu verš odporúča manželovi trochu pritvrdiť a straniť sa manželky na lôžku. To znamená, že manžel by mal dať najavo zreteľnejšie, že správanie manželky škodí ich vzájomnému spolužitiu. Je to aj zároveň príležitosť k tomu, aby si obaja premysleli čo viedlo k rozkolu a ako s tým naložia ďalej. Jeden z výrokov proroka Muhammada však muslimom odkazuje, že ak by sa dvaja veriaci pohádali a prestali by sa spolu rozprávať, nemalo by to trvať viac ako tri dni. Je to preto, lebo ak by spolu dlhší čas nerozprávali, tak by si mohli na to zvyknúť a okrem toho, omnoho ťažšie by sa udobrili, než keď je ešte celá vec aktuálna. Takže aj toto druhé opatrenie by nemalo v zmysle výroku trvať viac než tri dni, resp. tri noci. Keď by tieto tri noci uplynuli a manželia by nedospeli k riešeniu a nedokázali by problém odstrániť, je zrejmé, že manželstvo sa blíži k nezvratnému koncu. Spor manželov sa totiž v tejto fáze už prejaví na ich každodennom živote a už aj tie veci, ktoré boli predtým prijateľné pre oboch, ich budú dráždiť.
Tretie riešenie, ktoré verš pripúšťa je udretie manželky. Tu si treba ujasniť niekoľko mylných predstav, ktoré sa objavujú nielen u nemuslimov, ale u časti muslimov. V prvom rade verš hovorí o udretí a nie o bití, čo je rozdiel. Ak niekto niekoho bije, tak je to zvyčajne so zámerom, vopred naplánované a ide o opakujúcu sa činnosť. Ak niekto niekoho udrie, tak je to skôr v afekte než by to bol zámer a ak je to zámer, tak je to jednorázové a nie opakujúce sa. To znamená, že slovo udrieť možno chápať v dvoch rovinách: ako dôsledok afektu, ale aj ako rýchlo premyslený pohyb.
V dôvodoch zoslania tohto veršu sa píše, že jedného dňa, po emigrácii muslimov do Mediny, sa dvaja manželia pohádali a manžel neškodne udrel svoju manželku. Manželka však pochádzala z vysoko postavenej rodiny a manžel z obyčajnej rodiny. Manželka sa urazila a v sprievode svojej rodiny šla za prorokom Muhammadom a žiadala o odvetu. Prorok v zmysle zásady spravodlivosti povedal: „Bude odveta“. To znamenalo, že manželka mala manžela udrieť a to sa malo odohrať za prítomnosti svedkov. Pokiaľ by sa na verejnosti niečo podobné stalo, bol by manžel verejne potupený a s istotou by manželstvo dlho nevydržalo. Predtým než sa však odveta vykonala, bol zoslaný tento verš. Prorok nato povedal: Chceli sme odvetu, ale Boh chcel inak. Z právneho hľadiska to znamená, že pokiaľ by došlo medzi manželmi k hádke a manžel by manželku neškodne udrel, tak to nie je v zmysle zákona trestné. Pokiaľ by manžel manželke ublížil, dostáva sa to do trestnoprávnej roviny a manžel by sa musel za svoj čin zodpovedať. Muslimom to však nedalo a spýtali sa proroka Muhammada, čo majú chápať pod slovom „udrieť“. Prorok mal vtedy v ruke malý, niekoľko centimetrový konárik, ktorým si vtedy ľudia zvykli čistiť zuby a vysvetlil, že slovo udrieť znamená, ako keby niekto svoju manželku ľahko udrel týmto konárikom. Prorok pritom zdôraznil, že manžel sa nesmie dotknúť tváre alebo manželke nadávať, urážať ju alebo ponižovať. To znamená, že prorok stanovil presný význam slova udrieť na symbolické vyjadrenie pohoršenia manžela, ktoré nesmie manželku uraziť alebo jej fyzicky ublížiť.
Posol a prorok Muhammad pred svojou smrťou a vo svoje poslednom príhovore a poslednom vystúpení na zhromaždení musilom, odkázal okrem iného, aby sa muži správali dobre k ženám. V tomto príhovore už zdôrazňoval len tie najdôležitejšie odkazy zo všetkých a jeden z nich bol, aby sa muži dobre správali k ženám všeobecne. Ustanovenia verša treba chápať skôr ako stanovenie určitých hraníc, za ktoré by manžel nemal zachádzať v žiadnom prípade. V predislamskej dobe sa stávalo, že ak sa manžel s manželkou nezhodli a pohádali, manžel odprisahal, že sa svojej manželky už nedotkne, ale ani sa s ňou nerozvedie. To sa zakázalo a verš stanovil, že aj v prípade hádky, by manžel nemal opúšťať domácnosť a ak ju opustí, tak výrok proroka Muhammada hovorí, že nie na viac ako tri dni, čo by malo platiť aj opačne pre manželku, pokiaľ by sa s manželom nezhodla, domácnosť opustila a odišla napríklad k rodičom.
Verš je adresovaný manželom za predpokladu, že muži majú to silnejšie postavenie v rodine a o záležitosti rodiny sa starajú vo všeobecnosti, nielen finančne. Verš obmedzuje akékoľvek možné hrubé správanie sa manžela voči manželke a vykresľuje určité deliace čiary toho, čo sa môže a čo nie. Pre muslima a muslimku, ktorí sa snažia dodržiavať zásady islamu, ustanovenie tohto verša jasne odkazuje, že domáce násilie, neustály psychický nátlak sú v rodine neprípustné. A pokiaľ má manžel to dominantné postavenie v rodine, nesmie ho zneužívať. Na druhej strane však odkazuje manželke, aby sa snažila manžela podporovať a nesnažiť sa vyvolávať zbytočné spory a hádky.
Mnohokrát nemuslimovia uvedené ustanovenie Koránu kritizujú. Domnievam sa však, že toto ustanovenie sa kritizuje neprávom, pretože obmedzilo použitie akéhokoľvek násilia v domácnosti na minimum, na mieru pri ktorej sa stávajú neškodnou záležitosťou. Všetky správy, ktoré sa o prorokovi Muhammadovi zachovali hovoria, že prorok nikdy neudrel ženu, ani dieťa. Ak niekto chce vo svojom živote nasledovať vzor prorok Muhammad, tak by sa mal riadiť aj touto stránkou prorokovho života.
Na záver je treba dodať, že pod poslušnosťou manželky možno chápať všetky správania, ktoré budú udržiavať chod rodiny a ktoré budú prispievať k jej stabilite a zotrvania. Neznamená to úplne sa podriadenie manželovej moci bez možnosti vyjadriť svoj názor alebo skritizovať jeho správanie. Pritom si treba uvedomiť, že chápanie tejto skutočnosti sa mení od jednotlivca k jednotlivcovi, od rodiny k rodine, podľa času a miesta. Z tohto dôvodu je dobré pred vstupom do manželstva, si podrobne zistiť spôsob, akým druhý partner premýšľa, čo je preňho podstatné a čo zanedbateľné, akú predstavu má o správaní svojho partnera, o rodine, deťoch a ich výchove, atď. Tým sa predíde mnohým problémom, ktoré by v budúcnosti mohli vzniknúť. Zvlášť, že niektorí muži, skutočne, aj keď mylne, vnímajú poslušnosť manželky v tom zmysle, že sa im má podriadiť úplne vo všetkom a nesmie vyjadriť ani svoj názor na akúkoľvek vec.
životný príbeh proroka Muhammada, ktorý s výnimkou prevej manželky Chadiže a tretej manželky Ajiše, sa s ostatnými manželkami oženil pre iné dôvody než by bola jeho túžba po nich. Napríklad jedna z jeho manželiek bola vdova po muslimovi, ktorý zomrel v čase, keď sa muslimovia skrývali v Abesínii (približne územie dnešnej Etiópie) ešte v počiatkoch islamu. Keď manžel tejto vdovy zomrel, veľmi za nim smútila a nevedela, ako bude bez neho ďalej žiť. Správa o nej sa dostala po čase k prorokovi Muhammadovi, ktorý jej poslal správu, že si ju chce vziať za manželku, pokiaľ by s tým súhlasila. S ďalšou manželkou proroka Muhammada je spojený príbeh, ktorý je obsiahnutý vo verši (33:37), atď. Verš ďalej položil veľký dôraz na otázku spravodlivosti manžela voči svojim manželkám. Ak by sa takouto spravodlivosťou nedokázal riadiť, tak by sa nemal oženiť s viac než jednou slobodnou ženou alebo otrokyňou, ktorú by vlastnil. Akúkoľvek formu otroctva islam zakazuje, ustanovenia o otroctve, ktoré nájdeme obsiahnuté v Koráne, však vychádzali zo skutočného života vtedajšej spoločnosti. Islam ustanovil mnohé účinné spôsoby na odstránenie otroctva, čo v podstate počas dlhého obdobia existencie otroctva prispelo k oslobodeniu veľkého počtu ľudí spod neho. Jedným z takýchto prostriedkov bol aj inštitút dávky zakat.
V arabcine, je to presne tak napisane, neboj sa 🙂 A co sa tyka aishy existuje jeden silnejsi hadith buchari al muslim kde je v arabcine napisane, ze mala 9 rokov, no a mimochodom, ludia este pred Mohamedom na blizskom vychode, mali za manzelky dievcata v 9 -ich rokoch, a boli TO KRESTANIA A ZIDIA, PRED 2000 ROKMI TO BOL UPLNE BEZNY JAV, AK DIEVCATA V TOM VEKU DOSTALI MENZES, VTEDY A V TEJ SPOLOCNOSTI A V TOM PODNEBI ICH BRALI UZ AKO SCHOPNE NA VYDAJ… AKO TI UZ NIEKTO NA INOM FORE POVEDAL, ABY SI SI TO PRESTUDOVAL, TAK LASKOVO CHOD!!!!!!! A netrep tu!!!!!!
class=“postlink“ href=“http://matel.blog.sme.sk/c/144906/Nebezpecenstvo-slobody-prejavu-podla-islamu.html“> http://matel.blog.sme.sk/c/144906/Nebez … slamu.html
class=“postlink“ href=“http://www.youtube.com/watch?v=AbAiyq2cspE“> http://www.youtube.com/watch?v=AbAiyq2cspE
Islám byl nástrojem dominance, způsobem ovládnutí důvěřivých, aby byli ochotní bojovat za Muhammada, zabíjet a umírat pro naplnění jeho osobných ambicí. To byl prvotní cíl islámu. Po Muhammadově smrti plnil islám tu samou úlohu. Udržoval jeho stoupence pohromadě, inspiroval je, aby se obětovali, páchali jinak nepředstavitelné zvěrstva a naplňovali Muhammadovy dobyvatelské sny.
Náboženské aspekty islámu byly vytvořené později, přičinili se o to muslimští filozofové. Vytvořili teologii, Muhammadovy banální a nesmyslné výroky získaly mystické a esoterické interpretace. Jeho následovníci postupně vymodelovali náboženství, kterému postupně plynoucí čas dodal punc starobylosti a důvěryhodnosti.
Když to shrneme, odpověď na otázku, jestli je islám náboženství nebo není, závisí na tom, jakou definici pojmu náboženství přijmeme. Pokud je islám náboženství, potom je náboženství i nacismus, komunismus, satanismus,Kult Slunečního chrámu, Nebeská brána, Chrám lidu a všechny ostatní kulty a sekty. Avšak pokud pojmem náboženství máme na mysli filozofii života, jejímž cílem je přinášet moudrost, zvětšovat lidský potenciál, stimulovat duchovnost a přinášet osvětu, potom islám testem neprošel a není správné ho za náboženství považovat.
Islám je politika převlečená za náboženství. Úplně souhlasím s Robertem Splengerem, když říká:
„Náboženství je důvodem, proč je islámská politická ideologie tak nebezpečná.“
Avšak myslím si, že islám je nebezpečný ne proto, že je náboženstvím, ale proto, že jím není. Islám je zlodějem v policejní uniformě. Jeho agenda má výlučně politický charakter, používá však náboženské metody. Právě díky této přetvářce a obojakosti je nepředvídatelný a nebezpečný.
Přitom ani politika ani náboženství nejsou hrozbou. Jak politika, tak i náboženství mají v našem světě své místo, protože jedno i druhé uspokojuje jisté specifické potřeby. Ale když se nám politické hnutí s mentalitou sedmého století a cílem dobýt celý prezentuje jako náboženství, máme tu co do činění s nebezpečným podvodem. Zatímco se islám prohlašuje za náboženství, jeho následovníci se neštítí politických atentátů, podvratné činnosti, terorismu, sabotáží, špionáže a jiných činů, které nemají nic společné s náboženstvím a duchovnem, ale jsou ve své podstatě politikou.
Islám má jeden cíl: svrhnout současné vlády a všude nastolit chálifát. V tomto bychom měli mít jasno. Stačí pozorně poslouchat slova těch nejpovolanějších, například mluvčího Rady pro Americko-islámské vztahy (Council on American Islamic Relations – CAIR) Ibrahima Hoopera:
„Nerad bych vzbudil dojem, že nechci, aby někdy v budoucnu vláda Spojených Států byla islámská…Ale v žádném případě nemíním použít silu, abych toho dosáhnul. Budu se o to snažit prostřednictvím vzdělání“.
Bez ohledu na to, jestli prostřednictvím vzdělání nebo násilí a džihádu, cíl byl jasně stanoven. Islám tu není proto, aby lidi poučil a dělal duchovní, milující, laskavé a slušné bytosti. Islám není náboženství osobního růstu. Je to nástroj k mobilizaci mas pro politické vítězství a nastolení islámské dominance.
Je otázkou sémantiky, zda nazveme islám náboženstvím nebo ne. Je na nás, jak si definujeme pojem náboženství, když to provedeme dostatečně zeširoka, můžeme tam zahrnout i islám. Avšak za žádných okolností bychom neměli zapomínat, že islám je v prvé řadě politickým hnutím, s konkrétním politickým cílem.
Když odhalíme tuto přetvářku a prohlásíme islám za politické hnutí, už bude na politicích, jak se k němu postaví. Zamaskovaný jako náboženství, islám nejenže dělá ze svých stoupenců loutky ochotné obětovat majetek a životy pro politickou agendu, ale zůstává imunní vůči kritice ze strany ostatních politických stran
Judaismus je také politickým hnutím vytvořeným na udržení jednoty židovského národa. Je nacionalistický, ne však imperialistický, a proto není nebezpečný. Na druhé straně islám není nacionalistický, ale čistě imperialistický. Na rozdíl od Splengera si nemyslím že islámská expanze je jen vyjádřením „svatého hněvu pod hrozbou zániku tradicionalistické společnosti“. Ano, do jisté míry má pravdu. Muslimové se cítí ohrožení západní civilizací, vědou, sekularizací nebo rovnoprávností žen, což byl možná pravý důvod Islámské revoluce v Íránu v roce 1979. Avšak v současné době je to právě islámský imperialismus, který tvoří základ pro islámský terorismus.Džihád v prostředí Ameriky a Evropy nemá za cíl ochraňovat islám, ale expandovat ho.
Našim problémem je, že neposloucháme. Jediné, co potřebujeme, je poslouchat, co muslimové říkají. Usáma bin Ládin v dopise adresovaném Americe napsal:
„Co se týká otázky… k čemu vás povoláváme a co od vás chceme? První, k čemu vás povoláváme, je islám“.
Poselství je jasné. Muslimové vedou džihád, aby ovládli svět. Můžou si zachovat svou tradiční společnost a žít v jeskyních, když chtějí. Nikdo je nebude nutit se vzdělávat a modernizovat. Ale to není jejich cílem. Jejich cílem je vnutit jejich tradiční společnost nám. Chtějí dominovat a ovládnout svět a náboženství je jen účinná zbraň v jejich rukách.
class=“postlink“ href=“http://www.youtube.com/watch?v=2-DaVYt7ZnQ&feature=related“> http://www.youtube.com/watch?v=2-DaVYt7 … re=related
Idea, že islam je “mierumilovné náboženstvo unesené extrémistami” je fantázia. Dnes je to fantázia obzvlášť nebezpečná pre moslimov. Vôbec nie je jasné ako by sme mali v našom dialógu s moslimským svetom pokračovať, ale klamanie sami seba eufemizmami nie je odpoveď. V zahraničnopolitických kruhoch je dnes považované za samozrejmosť, že skutočnú reformu nemožno moslimskému svetu vnútiť zvonka. Ale je dôležité pochopiť prečo je to tak – je to tak, lebo väčšina moslimov je úplne pomätená svojou náboženskou vierou. Moslimovia majú sklon vidieť otázky verejnej politiky a globálnych konfliktov v termínoch ich afiliácie s islamom. A moslimovia, ktorí nevidia svet takto riskujú, že budú onálepkovaní ako odpadlíci a zavraždení inými moslimami.
Ale ako môžeme niekedy dúfať v rozumný dialóg moslimským svetom, keď sami nie sme rozumní? Tým že jednoducho vyhlásime, že “všetci uctievame toho istého Boha” sa nedosiahne nič. My všetci neuctievame toho istého Boha a nič nepotvrdzuje tento fakt lepšie ako história náboženských krviprelievaní. Šiíti a suniti nedokážu ani v rámci islamu uctievať toho istého Boha tým istým spôsobom, kvôli čomu sa navzájom vraždia už celé stáročia.
Zdá sa hlboko nepravdepodobné, že delenia v našom svete uzdravíme cestou medzináboženského dialógu. Zbožní moslimovia sú rovnako ako Vy presvedčení, že ich náboženstvo je perfektné a že akákoľvek deviácia vedie priamo do pekla. Pre reprezentantov veľkých náboženstiev je samozrejme ľahké príležitostne sa stretnúť a zhodnúť sa na tom, že na Zemi by mal byť mier, alebo že súcit je spoločné pradivo, ktoré spája všetky viery sveta. Ale nijak sa nedá utiecť pred skutočnosťou, že ľudské náboženské predstavy unikátne určujú čo si myslíme o účele mieru, ako aj čo máme na mysli pod termínom “súcit”. Na svete sú milióny – možno stovky miliónov – moslimov, ktorí by uprednostnili smrť predtým, aby umožnili Vašej verzii súcitu položiť nohu na Arabský polostrov. Ako by mohol medzináboženský dialóg, hoc aj na najvyššej úrovni, uzmieriť svetonázory, ktoré sú fundamentálne nekompatibilné a v princípe imúnne voči revízii? Pravdou je, že na tom v čo miliardy ľudských bytostí veria, a prečo tomu veria, skutočne záleží.
class=“postlink“ href=“http://www.youtube.com/watch?v=4pUoacPkz0E&feature=PlayList&p=2243C57F2027904C&index=0&playnext=1″> http://www.youtube.com/watch?v=4pUoacPk … playnext=1
To je pre krestanov, co si tu robili srandu zo satiek na hlave
class=“postlink“ href=“http://koktail.pravda.sk/irshad-manji-nedam-teroristom-boziu-moc-f02-/sk-kkultura.asp?c=A081025_152118_sk-kkultura_p38″> http://koktail.pravda.sk/irshad-manji-n … ultura_p38
class=“postlink“ href=“http://www.youtube.com/watch?v=R_jKWpnf12Q&feature=PlayList&p=7A014601262F1F0E&index=2″> http://www.youtube.com/watch?v=R_jKWpnf … 0E&index=2
class=“postlink“ href=“http://www.youtube.com/watch?v=R_jKWpnf12Q&feature=PlayList&p=7A014601262F1F0E&index=2″> http://www.youtube.com/watch?v=R_jKWpnf … 0E&index=2
class=“postlink“ href=“http://info.pravdaoislamu.cz/index.php/2007/06/18/stop-islamizaci-evropy-protest-pred-parlamentem-eu-11-zari-2007/“> http://info.pravdaoislamu.cz/index.php/ … zari-2007/
class=“postlink“ href=“http://blog.eurabia.cz/Blog/EsmeraldaZlopocasna/Print/87-studia-o-politickom-islame.aspx“> http://blog.eurabia.cz/Blog/EsmeraldaZl … slame.aspx
zaujimave podradne postavenie zeny v biblii
class=“postlink“ href=“http://www.youtube.com/watch?v=9by5aC6IXBA&feature=related“> http://www.youtube.com/watch?v=9by5aC6I … re=related
Tvoja reakcia