No to hadam nie.Budu nam tu tvrdit ze zaostala diera Alzirsko ma lepsiu zivotnu uroven nez Slovensko?Vam uz vazne hrabe?Na co sa tento exil zmenil?Na propagandu islamu a islamskych zobrakov???Co myslite ze vyskocky si teraz budu slovenky brat tu zobrac???Mozno sa najde par vyzitych starych krav ktorym je Alzirec dobry ale to som si teda ista ze ich na Slovensko nezacnu tahat baby hromadne!
„L“ tu môžeš položiť akúkoľvek otázku, reagovať na akýkoľvek príspevok, ale ak nenadávaš na moslimov tak si podľa nich „krava“ …to sú fakt idioti, podľa ktorých posudzujú celé Slovensko..nik tu predsa nepísal, že sa tam žije lepšie, tá čo tam žije len písala svoje názory ako je „JEJ“ tam, vôbec nezovšeobecňovala, zato vy všetci tu tvrdíte ako je na Slovensku SUPER…preto skoro všetci mladí idú robiť radšej do zahraničia, dôchodcovia vysedávajú v poliklinikách, ak ešte môžu sedieť, v obchodoch klesajú tržby…fakt životná úroveň jak….chodte sa pozrieť aspon jeden den na úrad práce…..t.j. bez komentára.
Ak Slovak ide robit do Anglicka tak to ma logiku ale ak sa slovak trepe do Alzirska tak to logiku nema ! Alzirsko je nieco ako Lunik na Slovensku! A nevsimla si si tie vety ze ako tu dobre ovela lepsie ako na chudobnom Slovensku??To co za debila oznacuje Slovensko za chudobne v porovnani so zobrackou dierou Alzirskom? Zrejme nejaky lokalpatriot cize alzirec lebo slovak by musel byt totalny idiot ak by sa mu zdalo Alzirsko bohatsie a vyspelejsie ako Slovensko!A vobec vsetky tie ospevne info o moslimoch a arabskych krajinach co tu niekto samoucelne hadze su nepravdive a zavadzajuce.Niekto si robi reklamu aby sa slovenky nebali vztahov s tymi chudakmi a dotiahli ich do Europy lebo sa im velmi nedari o arabov ,moslimov v dnesnej dobe nieje zaujem.Takych entuziastiek co by s moslimom sli je coraz menej.
19;08
si fakt taka blba,alebo nerozumies tomu co citas hlupa sliepka.hovori tu niekto,ze v alziri sa zije lepsie?? nauc sa citat truba-dvakrat meraj,potom rez.tak aj ty dvakrat citaj a potom kotkodakaj sliepka.
a co sa tyka tych:starych vyzitych krav,ktorym je alzirec dobry – moja mila,keby si videla mojho alzircana tak by ti spadli sanky:-):-)
co je to za vyraz vyskocka-asi zabudam slovencinu
Este keby ze zbalia nejakych shejkov,princov z Gulfu,no to by sa este dalo pochopit,fyzicky su mnohi naozaj krasni a maju prasule aj moresy,tak by clovek chapal cim ju ohuril a ze je chytra ale ked si nejaka krava narazy zobraka z najchudobnejsej diery k tomu bez vzdelania a taha ho na Slovensko kde ho musi zivit alebo lezie za nim do jeho zaostalej diery alebo sa necha vyuzit studentom ktory sa nechce domov do diery vratit a vezme si ho aby mohol zostat na Slovensku,to teda nechapem.Vsak na Slovensku sa teraz daju slovaci celkom dobre partie chytit a nie hentaka cierna sepleta co nam potom este aj islam zacne nanucovat len co sa na slovensku usalasi.Nie aby sa prisposobil tomu kde zije a respektoval nas,zacina k nam zavadzat svoje pervertne moresy a sirit ich ako mor! tvrdo by sa malo s takymi nalozit aby si uvedomili ze bud budu respektovat nase tradicie a zakony alerbo mozu tiahnut spat do svojej zaostalej diery!
Ja len ziram,volakedy boli slovenky chytrejsie,za komunizmu sa kazda tuzila vydat za bohaca na zapad aj sa to nejakym podarilo a ked za araba tak len do bohatych krajin Kuwait Dubaj a to vtedy na Slovensko chodili naozaj iba bohati arabi nebol problem ulovit miliardara,ci uz ho len vycucat z penazi a uzit si cestovania po svete a niektore odvaznejsie sa aj vydali ale vseobecne problem nemali,nie ako teraz ze by im muzi deti unasali alebo by o deti nasilne prisli a islam tiez nebol tak dolezity ako po tieto roky kedy arabsky svet zaznamenal islamsky revival ,roky 90te dost zmenili zivot v mnohych arabskych krajinach k horsiemu co sa tyka islamu.Dnes ked slovenky mozu cestovat a vyberat si a slovakov je coraz viac bohatych tiez,teraz si vyberaju zobrakov z Afriky?????????Keby nebolo po revolucii hromadne ukazovali susuru po celej europe,neboli by mali problem sa dobre vydat na zapad.Teraz ich uz ziadny zapadniar nechce ked vidi co robia.Pamatam si casy ked zapadniari zamerne volili za manzelky zeny z vychodu pretoze boli viac domacky zalozene a krajsie ako ich zeny.Nase zeny boli ako manzelky ziadane,teraz ked ma zapadniar v kazdom bare tucet slovenskych kuriev tak ho ani nenapadme sa z niecim takym ozenit.Potom ked baby vidia ze o ne nema o take skurvene nikto zaujem beru co pride,smradlavych africanov z gheta .Beru to co ich chce.
zufalka moja zlata a ty mas toho svojho slovaka?jasne vydala si sa hned ako to bolo mozne zo strachu,ze neostanes na ocot,brala si co prislo. a to som bola velmi prekvapena,ked hned dvaja moji znami sa mi postazovali ako trpia vo svojom manzelstve,ze manzelky nemiluju a brali si ic iba preto,ze sa bali,ze ostanu sami.dokonca si neboli isti ci su otcami svojich potomkov.pekne nie ??? take nieco by som od chlapa necakala,skor zena je toho schopna,vydat sa zo zufalstva. Ale svet je velmi maly a mozno jedna z tych manzeliek si ty sliepocka,co tu tak kotkodakas.
Na slovensku ziju ludia chudobni a bohati a to iste je v alziri a v kazdej inej krajine,takze ti hlavicka vygumovana nevies co zac je moj alzircan.to by som musela byt sprosta taka ako ty aby som si niekoho brala kvoli tomu,aby mohol ostat v europe
Tina, a ostatni slusni- nevadi akej viery. Nesnazte sa porozumiet somarom, lebo sa znizite na ich uroven. Ta, co tu stale pise o k-rvach, je teda asi sama byvala k-urva. Preco by jej to tak stale vrtalo v hlave ked nie je. Mne taketo veci ani na rozum nepridu, kedze s takymi ludmi nic nemam spolocne.
class=“postlink“ href=“http://fr.wikipedia.org/“> http://fr.wikipedia.org/
wiki/Fichier:Annaba_cote.jpg
Bratislava – Vysoká nezamestnanosť, škrtenie platov, zúfalstvo v hladových dolinách, rodiny v ekonomickej neistote. Takto sa dajú preložiť čísla a názvy, ktoré donedávna väčšinu ľudí nezaujímali, alebo im ani nerozumeli. Rast HDP, výber DPH, či deficit rozpočtu, recesia, či zadĺženie štátu.
Ekonomika Slovenska sa prepadá a jej výhľady sa zhoršujú každý štvťrok. Pokiaľ ešte vlani koncom leta vláda operovala so 6,5 percentným rastom, dnes Národná banka Slovenska už varuje pred 2,4 percentným poklesom. To je rozdiel takmer deväť percent.
Čo to znamená pre bežného človeka? Keďže sa menej vyrába, menej sa aj spotrebúva. Jednoducho je menej práce. Nezamestnaných je čím ďalej tým viac, čím štát získava menej na príjmoch a naopak, sú oveľa väčšie nároky na výdavky, ako sa pôvodne predpokladalo.
Toľko kritizované, prípadne velebené, šrotovné je medzi týmito výdavkami len kvapkou v mori.
Ekonómovia aj preto predpokladajú, že vláde sa nielenže nepodarí udržať deficit rozpočtu na hranici maastrichtských kritérií, teda do troch percent, ale naopak, ešte viac sa prehĺbi.
Rast výdavkov, pokles príjmov
„Treba si uvedomiť, že keď sa človek stane nazamestnaným, tak za prvé prestáva platiť odvody, za druhé mu vo väčšine prípadov treba platiť z fondu zamestnanosti podporu. To znamená, že klesajú príjmy a rastú výdavky. A to keď sa udeje niekoľko desaťtisíckrát, tak to samozrejme veľmi zaťaží štátny rozpočet. K tomu treba zarátať rozkrádanie verejných financií, ktoré je na Slovensku v nevídanom rozsahu, plus nezmyselné balíčky, ako napríklad šrotovné, zatepľovanie alebo odpúšťanie odvodov ,“ povedal pre Aktuálne.sk ekonomický analytik Richard Sulík.
Viceguvernér NBS Martin Barto priniesol tento týždeň Jóbovu zvesť, Slovensko sa prepadne do recesie o 2,4 percenta.
väčší obrázokAutor: TASR
Podľa neho dosiahne schodok štátneho rozpočtu šesť percent, čo môže mať za následok výpadok takmer 5 miliárd eur (približne 150 miliárd korún).
Na „brutálne riziká“ spojené s nízkymi príjmami štátu a prepadom ekonomiky upozorňuje aj Mário Blaščák analytik Oxys Capital.
„Je veľmi pravdepodobné, že schodok štátneho rozpočtu prekročí úroveň stanovenú paktom stability a rastu, teda tri percentá. Nechcem ho kvantifikovať, ale to číslo bude omnoho vyššie,“ myslí si Blaščák.
Nezamestnanosť v tomto roku podľa neho stúpne na na trinásť percent, budúci rok by malo byť toto číslo ešte o dve percentá vyššie.
BRATISLAVA 11. decembra (WEBNOVINY) – Podľa hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa vyčísleného na základe parity kúpnej sily je Slovensko v rámci Európskej únie (EÚ) v skupine krajín, v ktorých je HDP na obyvateľa o 30 až 50 % nižší ako priemer EÚ. V tejto skupine je aj Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva. Z nových členských krajín sú na tom lepšie Česká republika a Slovinsko, ktoré spolu s Portugalskom a Maltou patria do skupiny, v ktorej je HDP na obyvateľa o 10 až 25 % nižší ako je priemer EÚ. Najchudobnejšie sú Rumunsko a Bulharsko, ktoré v HDP za priemerom zaostávajú až o 60 %. Vyplýva to z údajov za rok 2007, ktoré vo štvrtok zverejnil Eurostat. Najbohatšou krajinou EÚ je podľa tohto kritéria Luxembursko, ktoré priemer EÚ predstihuje viac ako 2,5-krát. Írsko a Holandsko priemer EÚ predstihujú o 30 až 50 %. Rakúsko, Švédsko, Dánsko, Veľká Británia, Belgicko, Fínsko a Nemecko sú v HDP na obyvateľa o 15 až 25 % nad priemerom. Priemer EÚ zhruba predstavujú Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Grécko a Cyprus, pričom prvé tri z nich sú tesne nad ním (do 10 %) a ďalšie dve tesne pod priemerom (do 10 %). Štatistický mimoriadne vysoká výkonnosť luxemburskej ekonomiky podľa HDP na obyvateľa je spôsobená čiastočne aj tým, že v krajine pracuje veľký počet ľudí, ktorí denne prechádzajú cez hranice zo susedných krajín. Títo zamestnanci prispievajú k tvorbe HDP, ale nerátajú sa do počtu obyvateľstva, ktorý slúži na výpočet HDP na jedného obyvateľa. SITA
HDP nám dokonca nepovie ani to, ako dobre žijeme
Tzv. hrubý domáci (spoločenský) produkt sa považuje za najlepšie meradlo úspechu, bohatstva a hospodárskej sily štátu. V roku 1993 v Nemecku predstavoval približne 1,9 bilióna dolárov. V prepočte na 1 obyvateľa je to 25 000 dolárov, čo bolo viac, ako vo veľkej väčšine krajín nášho sveta. Preto je nemálo občanov Nemecka na svoju výkonnosť a tento blahobyt aj veľmi hrdých. Pokiaľ ide o blahobyt, táto hrdosť však nie je celkom oprávnená. Lebo aj keď pripustíme, že hrubý spoločenský produkt je meradlom čistej produktivity a výkonnosti hospodárstva – možno ho len s veľkou dávkou opatrnosti použiť ako ukazovateľa prospešnosti a blahobytu, ktorý z tejto produkcie vyrastá. Prvý dôvod je veľmi jednoduchý: domáci produkt je meradlom produkcie, a tým nepriamo aj príjmu, nie však majetku. Alebo inými slovami: vyjadruje, koľko tovarov každoročne pribudne, nehovorí však, koľko ich už máme. A ako to z každodenného života poznáme, príjem a majetok tvoria neporovnateľné položky. Väčšina roľníkov (najmä v Nemecku) má napríklad síce veľký majetok, ale malý príjem, kým „normálny“ zamestnanec má pomerne veľký príjem, ale žiadny majetok. A takisto je to aj na medzinárodnej úrovni: podľa všetkého je typický obyvateľ krásneho Francúzska napriek nižšiemu spoločenskému produktu na 1 obyvateľa predsa len bohatší ako nemecký občan, pretože v priemere nemá svoj majetok znehodnotený infláciou a vojnovým pustošením. HDP nehovorí ani o tom, akí sme bohatí, ani o tom, koľko pracujeme. Eviduje totiž iba jednu časť tovarov a služieb vyprodukovaných v danom národnom hospodárstve – v podstate tých, s ktorými možno obchodovať za peniaze. Sú to teda autá, cesty, hrebene, potraviny, elektronika, služby lekárov, zubárov, bánk, pošty… To má veľkú výhodu v tom, že takto možno v pravom slova zmysle zratúvať čerešne s jahodami: 1000 kg čerešní po štyridsiatich korunách a 2000 kg jahôd po 60 korunách dáva HDP 1000×40 + 2000×60 = 160 000 korún. Má však aj veľkú nevýhodu, že sa tak vylúčia tie produkty, s ktorými sa za peniaze neobchoduje: ak si sami namontujeme zvukovú kartu do počítača, ak si sami pokosíme trávnik, ak si sami umyjeme auto… Všetko to, čo si sami urobíme namiesto toho, aby sme to nechali urobiť za peniaze, systematicky prepadne cez sito. Ak si necháme pokosiť trávnik za 200,- Sk, narastie HDP o 200 korún. Ak si ho pokosíme sami, domáci produkt sa nezmení. Čerstvo pokosený trávnik je v obidvoch prípadoch rovnaký, ale raz sa zaráta do HDP, a inokedy nie. A na Slovensku sú to nemalé položky. Ďalšia časť hospodárskych výkonov, ktorá na ceste do štatistickej ročenky bez stopy zmizne, je takzvané „tieňové hospodárstvo“. Ak v krajine A murár za 1000 korún vykope jamu a jeho mzda sa zdaní, narastie HDP o 1000 korún. Ak v krajine B iný murár rovnakú prácu urobí načierno, potom „vlastný“ HDP narastie taktiež o tisíc korún. Táto suma však ostane štatisticky nezachytená, a preto je úradne vykázaný HDP o tisíc korún menší. Toto tieňové hospodárstvo sa dnes v západných priemyselne vyspelých krajinách odhaduje na zhruba 10% úradne vykazovaného HDP. Najvyšší podiel sa predpokladá v Švédsku a Taliansku (13%), najnižší v Japonsku a Švajčiarsku (4%). Taktiež úplne legálna, ale spravidla nezaplatená práca našich žien a mužov v domácnosti ostáva v oficiálnom HDP nevykázaná: umývanie, pranie, varenie, upratovanie, výchova detí, ošetrovanie chorých. Vrátane týchto takpovediac „grátis“ vykonaných služieb by hrubý domáci produkt bol obratom ruky skoro o jednu polovicu väčší. Alebo inými slovami: o čo viac vecí a služieb sa v rodinných alebo priateľských kruhoch kvázi neformálne vyprodukuje, vymení a dojedná, o to je úradný HDP nižší. Čím viac tovarov a služieb si naproti tomu majitelia poskytnú na účet, tým vyšší je oficiálny HDP, tým sa javíme bohatší. HDP nám dokonca nepovie ani to, ako dobre žijeme. Podľa všetkého v nemálo krajinách sveta žijú ľudia napriek nižšiemu HDP na obyvateľa z čisto materiálneho hľadiska oveľa lepšie ako napríklad v USA alebo v Nemecku. Na druhej strane sú ľudia v Nemecku napriek nižšiemu sociálnemu produktu na jedného obyvateľa lepšie zásobení materiálnymi hodnotami, než ľudia v USA, kde je HDP ešte vyšší. Popri štatistickej evidencii nadhadzuje HDP totiž ešte aj dva ďalšie problémy. Po prvé, zaratáva iba veci, ktoré získavame prácou a nie aj tie, ktoré dostávame bez prácne. Tam kde si ľudia lebedia na slnku a nepotrebujú nijaký plyn ani uhlie na kúrenie, je teda HDP pri rovnakých podmienkach menší, než v krajine s drsným podnebím, kde ľudia musia tvrdo pracovať, aby v zime nemrzli. A v rozprávkovej krajine blahobytu alebo v rajskej záhrade je vykázaný HDP dokonca rovný nule. Po druhé, spoločenský produkt len nedokonale rozlišuje medzi výrobkami, ktoré sú potrebné na produkciu finálnych výrobkov a medzi samotnými finálnymi výrobkami. Chceme totiž poznať iba to, čo zostáva na spotrebu a na investovanie – vynaložené suroviny a predvýrobky nás nezaujímajú. Ak Robinson Crusoe na svojom ostrove zožal 3 metráky obilia, ale jeden z nich potreboval na siatie, predstavoval jeho HDP nie tri metráky, ale iba dva. Predvýkon sa samozrejme odráta. V bežnej praxi sa to, žiaľ, deje len veľmi nedokonale. Služby polície, justície a požiarnikov samotné sotva hodnotíme. Boli by sme viac ako spokojní, keby neboli žiadne požiare a všetci ľudia boli anjeli, takže služby požiarnikov a polície by sme vôbec nepotrebovali. Ich služby a naše výdavky s tým spojené by bolo teda lepšie považovať za predvýkon štátu na fungovanie sociálneho spoločenstva: samy osebe k nášmu blahobytu neprispievajú. Výkony polície, justície, požiarnikov a armády samy osebe nechce nikto – sú iba vstupmi v záujme toho, čo si všetci želáme – mieru, poriadku, bezpečnosti. Preto, prísne vzaté, ich treba ako predvýkon od hodnoty produkcie odrátať. Podľa terajšej praxe sa však predsa k domácemu produktu pripočítavajú. Dochádza potom k tomu, že zemetrasenia, malé vojny, veterné smršte, záplavy alebo katastrofy tankerov s obrovským poškodeniam životného prostredia domáci produkt zvyšujú. Škody sa, ak vôbec, odrátajú len nedostatočne, naproti tomu práce záchrancov a pomocníkov sa do hodnoty produkcie plne započítavajú. Ak v mestách USA musia na uliciach hliadkovať tisíce policajtov, aby zabránili vzájomnému vraždeniu občanov, sú príslušné náklady (ako miera služobných výkonov polície) súčasťou amerického HDP, takže čím viac policajtov, tým vyšší HDP. Naproti tomu vo Švédsku, alebo Fínsku, ľudia odjakživa navzájom pokojne komunikujú, a preto ani nepotrebujú tak veľa policajtov. Tu je oficiálny domáci produkt na jedného obyvateľa možno nižší – ale blahobyt ľudí je podľa všetkého vyšší.
Tvoja reakcia