C’est la guerre. Taká je vojna
Prudko sa začala rozmáhať nová móda. Nebolo by úžasné, keby sme v konfrontácii s militantným islamom mohli odlíšiť umiernených extrémistov od extrémnych extrémistov?
V posledných dňoch sme mali možnosť vypočuť si, ako sa prezident Barack Obama zamýšľa nad rozdielom medzi dobrým a zlým Talibanom, ako britská vláda tvrdí, že je rozdiel medzi politickou stranou Hizballáhu a vojenskými útvarmi Hizballáhu a ako Fareed Zakaria v Newsweeku tvrdí, že najlepší spôsob, ako zastaviť radikálov, je dovoliť im, aby si robili po svojom, keďže túžba po nastolení islamského práva šaría nie je to isté ako smäd po celosvetovom džiháde a môže dokonca tento smäd čiastočne uhasiť.
Pôvab kompromisu
Bolo by smiešne pochybovať o tom, že na tejto argumentácii niečo je: vláda Hamída Karzaia v Afganistane už dlhší čas rozlišuje medzi šialencami „Mullaha Omara“ a miestnym Talibanom, a tým prvým ponúka najrozličnejšie ústupky a záruky. V Libanone, ak nie všade inde, sa Hizballáh zúčastňuje volebného procesu a zatiaľ sa riadi jeho výsledkami – a v budúcnosti sa môže zísť ako sprostredkovateľ pri rokovaniach s Iránom. Počiatočný úspech odporu proti al-Kájde v Iraku bol podmienený tým, že sa proti nim podarilo poštvať a naverbovať ostatných sunnitských vzbúrencov, ktorí boli nepriateľsky naladení voči Abú Musábovi Zarkáwímu a Usamovi bin Ládinovi. Jednou z príčin, prečo som zásadne proti používaniu mučenia, je, že použitie podobných nelegálnych metód môže byť prekážkou v snahe obrátiť na našu stranu istý druh islamských radikálov a získať ich za potencionálnych spojencov.
Nepotrebujeme ďalšie názorné ukážky toho, čo sa stane v krajinách, kde sa brutálni blúznivci snažia vládnuť analfabetom pomocou jednej jedinej knihy.
Nesmieme sa však nechať zviesť pôvabom tohto kompromisu. V snahe o nastolenie mieru s Talibanom v samotnom Pakistane vláda nedávno odstúpila celú úrodnú, bohatú a modernú provinciu – bývalé kniežatstvo v údolí Svát – a prenechala ju ultranásilným zástancom jedinej strany a jediného boha. Nemáme tu do činenia s nejakou opustenou kmeňovou oblasťou ako Vazíristan, kde už celé desaťročia nie je jasné, kto tam vlastne vládne a kadiaľ prebiehajú hranice. Svát je na skok od hlavného mesta Islamabád. Taliban tu nikdy nevyhral voľby, v posledných voľbách jeho podpora dokonca značne klesla. Už začali prúdiť prví utečenci zo Svátu, kde fundamentalisti prevzali moc a okamžite spustili kampaň kultúrneho a ekonomického zrovnávania so zemou: koniec hudbe, koniec školám pre dievčatá, koniec platnosti nariadení centrálnych úradov.
Už dávno oslabené pakistanské úrady sa vzdali svojej právomoci, čo podľa správ zo Svátu extrémistov len posmelilo, namiesto toho, aby ich uchlácholilo. Nominálny vyjednávač, s ktorým vláda uzavrela dohodu, Maulana Sufi Muhammed, je rodovo a ideologicky spriaznený s oveľa neľútostnejšími a mladšími postavami, ku ktorým patria aj ľudia podozrievaní z vraždy Bénazír Bhuttovej, z podpaľovania stoviek dievčenských škôl, z vrážd pakistanských vojakov a z masakrovania miestnych kmeňových vodcov, ktorí sa stavali proti vláde Talibanu.
Množstvá svedkov potvrdzujú, že radikáli neprejavujú ani najmenšiu snahu dodržiavať podmienky takzvaného „prímeria“. Pakistanská vláda nevykúpila mier, ale bez boja ustúpila časť svojho kmeňového územia ľuďom, ktorí si tu vybudujú základňu pre ďalšie a čoraz prehnanejšie požiadavky. Nemožno to ani pokladať za odklad nevyhnutnej katastrofy, ktorou bude kompletný rozpad Pakistanu ako štátu. Je to len jedna z fáz tejto dezintegrácie.
Prejavy symbiózy
V Afganistane a Iraku, kde sa mnoho tvrdých moslimov postavilo na stranu vlády proti nihilistom, sa vyskytujú aj predstavitelia NATO či koalície, ktorí dokážu svoje argumenty podložiť zbraňami. To bola jedna z nutných, hoci nie celkom dostatočných podmienok, na ktorých generál David Petraeus postavil svoju spoluprácu s tzv. hnutiami „prebudenia“. Ale aj bez toho odstúpenie veľkých oblastí suverénneho a strategicky významného územia nikdy nebolo súčasťou tohto plánu, a ak by bolo, už to mohlo mať katastrofálne dôsledky.
Esej Fareeda Zakariu Naučme sa žiť s radikálnym islamom obsahuje zaujímavý postreh, že v nadnárodných teroristických zoskupeniach, ktoré nám robia najväčšie starosti, sa nevyskytujú žiadni Afganci. (Má viac pravdu, než si uvedomuje: je oveľa pravdepodobnejšie, že únoscom lietadla je britský občan na úteku než afganský). Tento argument sa však ľahko môže zvrhnúť na rozlišovanie čohosi, čo nie je odlišné. Keď boli v Afganistane pri moci fundamentalisti, ponúkli svoju krajinu al-Kájde ako útočisko a poskytli jej organizačné zázemie vrátane vydávania pasov, možnosti využívať letiská atď. Podobné možnosti sa teraz radikálnym islamistom naskytnú oveľa bližšie k stredobodu diania, v kedysi civilizovanej provincii nášho spojenca Pakistanu. A to je práve neuveriteľné.
Je známy aj ďalší prejav symbiózy medzi týmto typom zlyhania štátu a šírením smrteľného násilia. Krajiny alebo oblasti, ktorých sa zmocnia džihádisti, vo veľmi krátkom čase upadnú do krajnej chudoby, zaostalosti a brutality. Toto pravidlo funguje bez výnimky.
Nepotrebujeme ďalšie názorné ukážky toho, čo sa stane v krajinách, kde sa brutálni blúznivci snažia vládnuť analfabetom pomocou jednej jedinej knihy. A komu sa pripíše vina za toto zlyhanie? Sebakritiky zo strany zodpovedných mullahov sa veru nedočkáme. Nie, zo všetkého zlého sa bude obviňovať križiacko-sionistické sprisahanie a mladých mentálne zaostalých mužov budú školiť, ako vyvážať svoju frustráciu do šťastnejších krajín. Takto sa zo skrachovaného štátu stáva štát-škodca. A preto je našou povinnosťou solidarizovať sa so všetkými svetskými kruhmi, ženskými organizáciami a ostatnými silami, ktoré nechcú, aby sa čosi také prihodilo v ich alebo v našej spoločnosti.
Velitelia môžu v teréne uzatvárať taktické dohovory so zoskupeniami najrozličnejšieho zrna, môžu ich proti sebe navzájom štvať, správať sa podľa hesla rozdeľuj a panuj, a stavať zlých proti horším. Nikto im to neberie, c’est la guerre. Ale za žiadnych okolností nesmú prenechať totalitným či teokratickým silám monopol na násilie. Práve z týchto dôvodov raz trpko oľutujeme hanebné rozhodnutie odovzdať dobrých ľudí z údolia Svát so zaviazanými rukami a ústami do rúk Talibanu, a navyše – čo je na celej veci najhoršie – celkom bez boja.
hitchens.jpgChristopher Hitchens
(1949) je spisovateľ a filozof. Žije vo Washingtone.
Je komentátorom Vanity Fair a Slate Magazine.
Jeho poslednou knihou je God Is Not Great: How Religion Poisons Everything (Boh nie je veľký: Ako náboženstvo otravuje všetko).
sobota 21. 3. 2009 | Christopher Hitchens © Slate / The New York Tim
Syn vodcu Hamazu sa stáva kresťanom
Jeruzalem, 4.8.2008 (kath.net/idea) 012151 – Syn vodcu radikálneho islamského hnutia Hamaz prestúpil na katolícku vieru. Ako informovali izraelské noviny Haarec v Jeruzaleme 1. augusta, volá sa Massab Joussef a je synom šejka Hassana Joussefa.
Podľa vlastných slov tento konvertita, ktorý sa zdržuje v Kalifornii, si uvedomuje, že jeho život je ohrozený a že jeho zmena náboženstva je zodpovedná za to, ak stratí svojho otca. Vyjadril však nádej, že „Boh mne a mojej rodine dá trpezlivosť a ochotu otvoriť svoje oči pre Ježiša a pre kresťanskú vieru. Možno budem jedného dňa schopný vrátiť sa do Palestíny – s Ježišom v Božom kráľovstve.“
„Biblické prikázanie ´miluj svojich nepriateľov´ bola veta, ktorá ma hneď pri prvom kontakte s kresťanskou vierou fascinovala,“ opisuje tento Palestínčan svoju cestu od islamu ku kresťanstvu. Toto prikázanie bolo v rozpore so všetkým, s čím som doteraz vyrastal.“
Jeho cesta ku viere v Ježiša sa začala v Jeruzaleme prednáškou na lepšie pochopenie náboženstiev. Kresťanských priateľov mal však už odjakživa. Od svojho obrátenia si dal meno Jozef.
V rozhovore pre noviny tento Palestínčan varoval Židov, že nikdy nedosiahnu mier s Hamazom. Zdôraznil aj svoj rešpekt k štátu Izrael: „Izrael si veľmi vážim a som proti útokom na civilistov alebo ich využívaniu v boji,“ citujú ho izraelské noviny. „Vy, Židia, si uvedomte, že nikdy ale naozaj nikdy nebudete mať mier s Hamazom. Islam a jeho ideológia mu nedovolí uzavrieť mierovú dohodu so Židmi.“
napísala Sami Alrabaa
My, Arabi, väčšina z nás, málokedy čítame. Hasan, sýrsky absolvent povedal „Čo chcete aby som čítal? štátom kontrolované noviny? kuchárske knihy? horoskopy a snáre? toto je všetko, čo dostanete vo všetkých arabských krajinách, keď chcete knihy.
Väčšina Arabov pozerá TV alebo počúvajú rádio. Čo pozerajú a čo počúvajú? Počúvajú hudbu a pozerajú filmy a telenovely. politicky interesovaní Arabi pozerajú správy a politické diskusie na Al Jazeere a Al Arabiyi. Väčšina Arabov neverí správam v štátom kontrolovaných rádiách a televíziách. Diváci Al Jazeery a Al Arabyie, väčšina z nich je proti západná a protiamerická sa teší z čiernobieleho obrazu, ktorí načrtávajú tieto kanály.
Veľmi málo politicky orientovaných moslimov, takzvaných islamistov, čítalo Korán a Hadísy.Väčšina nečítala ani jedno ani druhé, ale snívajú o raji na zemi, kde bude vládnuť Al-Sharia.
Arabskí vodcovia a ich prisluhovači tak isto nečítajú.Saudský despota, Abdullah, napríklad, je takmer nevzdelaný.Číta svoje reči ako dieťa, ktoré sa práve naučilo čítať.Žiadny arabský vodca nie je schopný plynne hovoriť štandardnou arabčinou, ktorú sa všetci Arabi učia ako druhý jazyk.Aby sa vyhýbali používaniu lámanej arabčiny, nedostatku vedomostí a nepríjemným otázkam, Arabskí vodcovia sa vyhýbajú stretnutiam s miestnymi a medzinárodnými médiami.Prinajlepšom preferujú písomné otázky, ktorých odpovede sú pripravené ich pobočníkmi.
Bývalý tlmočník istého arabského vodcu mi povedal, že zvykol zabaliť nesúvislé vyhlásenia svojho šéfa do peknej, prezentovateľnej angličtiny.
Cenzúra je obvyklá vo väčšine arabských krajín.Kritické publikácie sú zakázané, dokonca aj „Tisíc a jedna noc“ je vo väčšine arabských kníhkupectiev nedostupná.Môj bývalý študent, ktorý pracuje na Kuvajtskom ministerstve informácií mi povedal „Keď sa dopočujeme o knihe, ktorá je podozrivá, zakážeme ju okamžite, dokonca predtým, než ju iba uvidíme, bez toho aby sme ju čo i len čítali.
Sociologóvia veria, že ľuďom, ktorí sú málo informovaní sa ľahšie vládne a ľahšie sa vedú v smere, vyznačenom režimom.
Nezáujem o čítanie a knihy sa začína v ranom veku, v škole.Školy a univerzity nepodporujú čítanie mimo osnov.Väčšinou a vo veľkej miere, študenti odpisujú, keď sú žiadaní o vypracovanie záverečných prác.V Arabskej oblasti Zálivu sú kancelárie, ktoré sa špecializujú na predaj týchto prác za cenu od 30 do 100 dolárov. Inzeráty s touto témou sa dajú nájsť v takmer všetkých miestnych novinách.
V snahe pomôcť učiteľom a profesorom na islamskej univerzite Al azhar v Káhire zlepšiť si svoju angličtinu a čítať medzinárodné publikácie americké veľvyslanectvo ponúklo zdarma vytvorenie Anglického jazykového centra (ELRC) na tejto univerzite.Väčšina personálu Al Azhar a profesorov na iných egyptských univerzitách túto myšlienku odmietla.Ahmed Thabet, profesor politických vied na univerzite v Káhire popísal projekt v týždenníku Al Ahram (12.dec) ako „Postupnú kultúrnu okupáciu, ktorá bude prípadne viesť k americkej hegemónii nad všetkými študijnými plánmi univerzity Al Azhar.“
Azza Korayem, sociológ v Národnom centre sociálnych štúdií v Káhire povedal týždenníku Al Ahram (30 decembra) „Pochybujem o amerických zámeroch z mnohých dôvodov.Po 9/11 sa díva USA na islam ako na nepriateľa a snaží sa obmedziť jeho nadvládu vo svete, takže pokladám za mätúce, aby nám USA otváralo centrum, ktoré by slúžilo moslimov na komunikáciu s inými, čo by malo pomôcť islamu.Toto je typická konšpiratívna teória arabskej „elity“.Nesmie sa dovoliť závan čerstvého vzduchu do anachronických študijných plánov univerzity Al Azhar.
Podľa správy UNESCO (2006) bolo do arabčiny za posledných tisíc rokov preložených nie viac ako 10 000 kníh, čo je ekvivalentom počtu kníh, ktoré sa prekladajú do španielčiny každý rok.“
Wadi, „Palestínčan“, ktorý žije v Nemecku 20 rokov je typickým príkladom mnohých Arabov tu v Nemecku.Stále hovorí lámanou nemčinou, žije zo sociálnej podpory a nečíta ani tak.Obviňuje z biedy svojho ľudu „krutosti“ spáchané Izraelcami, Američanmi a akapitalizmom.„Palestínci sú obeťou svetového sprisahania“.lamentuje.Keď je konfrontovaný so skutočnou možnosťou mierového riešenia historických konfliktov na Východnom Timore a Južnej Afrike, Wadi a jeho čeliadka odmietajú niečo podobné pre Palestínu.Vyhlasuje, že je to Izrael, ktorý nechce mier.„Izrael sa priživuje na Arabskej hrozbe, aby mohol existovať“.Verí Wadi.
Určite nie je vedomostná moderná spoločnosť všeliekom na všetky problémy arabských krajín.Ale je základom.Väčšina arabských spoločností sú buď absolutistické monarchie, vojenské alebo totalitné a do veľkej miery napomáhané arabskými fundamentalistickými moslimami.Všetky tieto režimy obmedzujú využívanie individuálnej slobody a modernizáciu existujúceho anachronického systému hodnôt a vzdelávania.Arabské školy a univerzity produkujú papagáje, ktoré iba recyklujú povrchné informácie a znalosti v politike, ekonomike a médiách.Kritická výuka/učenie a publikácie sú zakázané.
Počas posledných 15 rokov, arabské režimy našli v moslimských fundamentalistoch najlepšieho spojenca v zavádzaní ľudí a udržiavaní ich povrchne a jednostranne „informovaných“.A toto všetko sa deje v mene dogmatického islamu.Obe štátom kontrolované a privátne médiá, zvlášť tie, ktoré vlastní saudský magnát Walíd bin Talal udierajú na bubon fundamentalistického moslimského prejavu a protizápadnej propagandy.Základom tohto prejavu je „Západ nenávidí nás a náš islam.“
Celá kampaň hladká uši arabských vodcov.Arabské režimy vedia veľmi dobre, že široko informovaná a dobre oboznámená populácia by si žiadala slobodu v tom, ako by chceli myslieť, žiť, usporadúvať svoje záležitosti a prípadne žiadať skutočnú demokraciu.
Pokiaľ sa Arabi nezamerajú na ekonomický rozvoj, ako Číňania a Juhokórejci, nemajú šancu vytvorenia slušného základu živobytia.Vojnychtivé prejavy musia skončiť.Musí sa vytvoriť vyvážená informovanosť médiami.Ekonomický rozvoj a sloboda prejavu a publikácie sú nevyhnutnými prísadami pri prechode k demokratickej civilizovanej spoločnosti.Inak sa budú Arabi donekonečna točiť v začarovanom kruhu.
class=“postlink“ href=“http://www.amislam.com/oral.htm“> http://www.amislam.com/oral.htm
Tieto čísla sú hrubým odhadom smrtí nemoslimov politickým aktom džihádu.
Afrika
Thomas Sowell [Thomas Sowell, Race and Culture, BasicBooks, 1994, str. 188] odhaduje, že 11 milliónov otrokov bolo poslaných cez Atlantik a 14 milliónov bolo predaných islamským národom Severnej Afriky a Blízkeho východu. Pri chytení každého otroka ich umrelo viac. Odhady týchto vedľajších škôd sa líšia. Renomovaný misionár David Livingstone odhadol, že na každého otroka, ktorý sa dostal na plantáž bolo päť iných zabitých pri nájazde alebo umreli na choroby a vyčerpanie počas núteného pochodu. .[Woman’s Presbyterian Board of Missions, David Livingstone, p. 62, 1888] Po nájazdoch zostali iba tí, ktorí boli príliš mladí, slabí, chorí a starí. Títo onedlho umreli, pretože hlavní živitelia boli zabití alebo zotročení. Takže na 25 miliónov otrokov, dodaných na trh máme odhad smrti zhruba 120 miliónov ľudí. Hlavným prevádzkovateľom obchodu s otrokmi v Afrike bol ISLAM.
120 miliónov Afričanov.
Kresťania
Počet kresťanov, umučených islamom je 9 000 000 [David B. Barrett, Todd M. Johnson, World Christian Trends AD 30-AD 2200, William Carey Library, 2001, p. 230, table 4-10] . Hrubý odhad od Raphael Moore v History of Asia Minor je, že ďalších 50 miliónov umrelo v džihádových vojnách. Pripočítajme jeden milión afrických kresťanov, zabitých v 20 storočí a dostaneme:
60 miliónov kresťanov
Hinduisti
Koenard Elst v knihe Negationism in India udáva odhad 80 million hinduistov zabitých v totálnom džiháde proti Indii. [Koenard Elst, Negationism in India Voice of India, New Delhi, 2002, pg. 34.] India má dnes polovičnú rozlohu starovekej Indie z dôvodu džihádu. Hory v blízkosti Indie sa volajú Hindu Kush, čo znamená „pohrebná hranica Hindov“.
80 miliónov Indov
Buddhisti
Budhisti sa nevenujú záznamom vojen. Nezabudnite, že v džiháde mohli v obmedzenej miere prežiť iba kresťania a židia, aby mohli slúžiť islamu, každý iný musel konvertovať alebo umrieť. Džihád vyvraždil budhistov v Turecku, Afganistane, pozdĺž hodvábnej cesty a v Indii. Spolu je to zhruba 10 miliónov. [David B. Barrett, Todd M. Johnson, World Christian Trends AD 30-AD 2200, William Carey Library, 2001, p. 230, table 4-1.]
10 Miliónov budhistov
Židia
Čo je zvláštne, v džiháde nebolo zabitých dosť Židov na to, aby významne ovplyvnili čísla Veľkého vraždenia. Džihád v Arábii bol efektívny na 100 percent, ale čísla boli rádove v tisícoch, nie miliónoch. Potom sa Židia podriadili a stali sa dhimmi (služobníkmi a druhotriednymi občanmi) islamu a nemali geografickú politickú moc.
takto sa dostávame k hrubému odhadu 270 miliónov zabitých v džiháde
Saudská autorka Badriyya Al-Bishr, prednášajúca sociálne vedy na Kráľovskej Saudskej Univerzite nedávno publikovala článok s titulom „Predstavte si, že ste žena“ v londýnskom denník Al-Sharq Al-Awsat, vydávanom v arabskom jazyku.
Nasledujú výňatky z jej článku [1]
„Predstavte si, že ste žena“. Keď sa narodí váš brat, ľudia povedia: „Je to chlapec, aké skvelé“ a keď sa narodíte vy, povedia: „Aké skvelé, je to dievčatko – použijúc tak zdrobneninu. [2] Váš príchod je vítaný, pokiaľ ste prvá, v najhoršom prípade druhá dcéra, ale najlepšie je, aby ste neboli viac ako dve, aby sa matke nestalo nič neželateľné. Na druhej strane, vaši bratia sú vítaní – čím viac, tým lepšie.
„Predstavte si, že ste žena“. Vždy budete potrebovať súhlas svojho zástupcu, nie iba v prípade prvého manželstva, ako tvrdia učení znalci islamského práva, ale každej a všetkých záležitostí. Nemôžete študovať bez súhlasu svojho zástupcu, hoci dosiahnete aj doktorát. Nemôžete pracovať a zarábať si na živobytie bez súhlasu vášho zástupcu. Okrem toho sú ľudia, ktorí sa nehanbia povedať, že žena potrebuje súhlas hoci aj na prácu v súkromnom sektore.
„Predstavte si, že ste žena a zástupca, ktorý vás musí všade sprevádzať, je váš 15 ročný syn alebo brat, ktorý predtým, než vám dá súhlas sa zamračí a povie: „Čo myslíte chlapi, mal by som jej to dovoliť?“ Niekedy požiada o… úplatok (ako kompenzáciu), božechráň! Ale váš brat si neželá úplatok v hotovosti, pretože jeho sebaúcta mu zakazuje, aby siahol na peniaze od ženy. Takže dáva prednosť tomu, aby bol podplatený autom, chladničkou, alebo sumou, ktorú mu budete platiť v splátkach, kým ho Alah nedostane z jeho finančných problémov…
„Predstavte si, že ste žena, a ste cieľom útoku, bitky alebo vraždy. Keď tlač uverejní vašu fotografiu spolu s fotografiou kriminálnikov a s popisom ich brutality, sú ľudia, ktorí sa opýtajú: „Bola obeť zahalená (závojom), alebo nie? Ak bola zahalená, vynára sa otázka: „Kto jej dovolil opustiť dom v takom čase?“ V prípade, že to bol váš manžel, ktorý vám dolámal rebrá, ľudia povedia že mal na to bezpochyby dobrý dôvod.
„Predstavte si, že ste žena a muž vám zlomí nos, ruku alebo nohu a vy idete za Kádim, aby ste podali žalobu. Keď sa vás kádi opýta čo chcete žalovať a vy poviete „On ma bije“, vyčítavo vám odpovie „A to je všetko?“! Inými slovami, pre kádiho je bitie technická situácia, ktorá existuje v každom páre a medzi všetkými milencami, ako hovorí príslovie: „Bitie milovanej je ako jedenie hrozienok“.
„Predstavte si, že ste žena, a na to, aby ste mohli viesť svoje záležitosti, musíte mať „limuzínu“ s indickým alebo srílanským vodičom, alebo musíte počkať na mladšieho brata, aby vás odviezol do práce, alebo nájsť muža, ktorý sa bude učiť jazdiť na vašom aute a praxovať na váš účet… pretože vám nie je povolené jazdiť.
„Predstavte si, že ste žena v 21 storočí, a vidíte fatwy, vydané niektorými súčasnými expertmi na islamské právo, zaoberajúcimi sa pravidlami brania zajatkýň od nepriateľa a seksuálnym stykom s nimi. Okrem toho vidíte niekoho, kto vydal fattwu týkajúcu sa pravidiel brania zajatkýň nepriateľa dokonca aj v mierových časoch, a vy neviete, ktorých nepriateľských žien sa to týka.
„Predstavte si, že ste žena, ktorá píše do novín, a vždy keď píšete o niečom, čo sa týka žien, problémoch, chudobe, nezamestnanosti a právnom postavení, povedia o vás: „Neberte ju vážne, to sú všetko iba také ženské reči.“
Po prve, jasne , ze arabske vlady kontroluju tok informacii v ich krajinach, lebo sa boja revolucie … Nieco podobne, na sposob komunistyckeho rezimu… Keby vsetci vedeli to co nemaju vediet, davno by bol rozvrat v ich krajine, ale ludia v Lybii,Syrii, Alzirsku,Jordansku, V Saudskej su zastrasovani tajnymi sluzbami, nikto sa nesmie vyjadrit zle na vladu tej krajiny v ktorej sa nachadza, lebo sa moze stat, ze bude mat problemy… Saudska autorka opisuje saudsku, kde to zeny jednoznacne lahke nemaju, ale mozem povedat, ze sa to z roka na rok trosku zlepsuje, aj ked to je hanba v 21.st, ale musim napisat, ze tam studuje mnoho zien, a studuju i v zahranici
Ta krava sa ich uz zastava a zase tym primitivnym sposobom?komunistyckeho terorizmu?slovencina fakt strasna,niekto tu mal pravdu,toto nesedi,ten pravopis je zvlastny……v 21 storoci je hanba,ze sa ich zvrateneho islamu niekto zastava…..pochop fanaticka,ludia to nemusia byt vsetko zli,ale ich nabozenstvo je nenormaaaaaaaaaaalne.
Čo islamistom vadí?
Skúsme si krátko analyzovať prečo islamisti radikálne vystupujú proti všetkému nemoslimskému resp. západnej civilizácii. Za prvý dôvod by sme mohli považovať nespokojnosť s ich civilizáciou, ak to môžeme tak nazvať. Moslimský svet je všeobecne zaostalejší, nachádza sa v nehostinnejších častiach sveta a nestačí na vyspelú Európu alebo Severnú Ameriku. Kritici by mohli namietať, že vďaka rope mnohé arabské krajiny vykazujú vysokú životnú úroveň často vyššiu ako v Európe. Nemôžeme nesúhlasiť, ale treba uznať že Západ je ekonomicky vyspelejší ako moslimský svet.
Druhý dôvod si islamisti nájdu vo svojom náboženstve, ktoré treba šíriť dovtedy pokým nebude rozšírené po celom svete. Koniec koncov tento jav môžeme pozorovať od samotného vzniku islamu.
Tretí a dosť dôležitý dôvod je čoraz väčšia nenávisť voči Západu, najmä USA a Izraelu. Islamistom sa nepáči (ale v podstate aj mnohým moslimom) že štát Izrael vznikol na ich svätej pôde. Nám by sa zrejme tiež asi nepáčilo keby na mieste Vatikánu a Ríma vznikol moslimský štát, ale tieto úvahy necháme teraz bokom. Čo sa týka USA a ich vojenských intervencií v Afganistane a Iraku je ďalšia vec. Nám by sa tiež asi nepáčilo keby pakistanská armáda obsadila Britániu, alebo alžírska Francúzsko (koniec koncov sa to ale deje vo forme migrácie).
Zhrnutím týchto troch dôvodov dostaneme výsledok, že islamistom prekáža že Západ sa snaží prenikať do ich sfér vplyvu a obmedzuje ich rozpínavosť. A keďže technologicky za Západom zaostáva tak sa uchyľuje k partizánskej vojne vo forme terorizmu.
Keď vidím islamistov opásaných dynamitom a vyvreskovať ich „Death to America!“ alebo to ich tradičné „Alláh akbar!“ tak rozmýšľam nad tým či ide o zdravých ľudí. Výsledky najhorších teroristických útokov nám hovoria že nie.
V súvislosti s nepriaznivým demografickým vývojom Západu a naopak pozitívnym vývojom moslimských krajín musíme priznať, že skôr či neskôr islam môže získať prevahu. Otázne je či budúcnosť nám prinesie mierumilovný islam alebo radikálny. Udalosti za posledné roky hovoria skôr o radikálnom islame a čoraz viac odborníkov prestáva hovoriť o islame ako o náboženstve, ale o ideológii často krát porovnávanej s fašizmom. V tomto štádiu už ide o vážnu vec, ktorá si vyžaduje rýchle a účinné riešenie.
Islam ako fašistická ideológia, o ktorej hovorí dokument Obsession je nielen smrteľne nebezpečná pre celý západný svet ale aj islam samotný. Veľa moslimov si neželá žiadnu konfrontáciu s inými náboženstvami resp. kultúrami, ale radikálny islam ich ohrozuje viac ako vojenské intervencie západných vojsk.
Je potrebné účinne oddeliť radikalizmus od islamu. Úloha je to nesmierne ťažká, ale snáď nie nemožná. Dôležité je, aby si samotní moslimovia uvedomili, že fašistický islam je ako rakovina ktorá ich pomaly požiera. A je v záujme Západu aby im v tom pomohol. Treba len veriť aby si zvolil ten správny postup.
Pro pravověrného muslima je ovšem nesnesitelným pokořením, když musí žít pod vládou nemuslimů, a jeho povinností je proti takové vládě bojovat za konečné a úplné vítězsví islámu. Mluví-li Arabové o „spravedlivém, svatém boji proti izraelské okupaci“, nečiní si nárok jen na území Gazy a Západního břehu, zabraná Izraelem v tzv. Šestidenní válce, ale na celé území Izraele. Charta OOP je v tom naprosto jednoznačná, takže je skoro nepochopitelné, jak snadno se dá OSN a zejména EU vodit Arafatem za nos, jako by mu opravdu šlo o mír a dohodu. Jediné řešení, na které smí Arafat přistoupit, aby nebyl svými souvěrci prohlášen za zrádce islámu, zní: celý Izrael muslimům!
Arabové nikdy neuznali právo židů žít svobodně v Palestině. Mluví o Židech s nenávistí jako o imperialistických uzurpátorech, kteří nemají co pohledávat na „jejich“ území. V roce 1948 jeruzalémský mufti Amín al-Husajní štval Araby: „Ó praví věřící, muslimští bratři! Je vyhlášena svatá válka proti Židům! Zabíjejte Židy na potkání! Vymordujte je do jednoho!“ Myslíte, že je to dávno překonaná historie? V kázání, vysílaném loni 15. srpna oficiální palestinskou televizí z jedné mešity v Gaze, šajch Ibrahim Mudeiris zdůrazňoval, že jeden „mučedník“ (sebevražedný atentátník) v Jeruzalémě má 70krát větší cenu než kdekoli jinde na světě. Ahmád Abú Halabíja v jiném takovém kázání 13. října 2000 vyzýval nepokrytě k vraždění Židů: „Žádné slitování se Židy, ať jsou kdekoliv, v kterékoli zemi. Potírejte je všude, kde na ně narazíte. Zabíjejte je na potkání. Bijte Židy i Američany, ti jsou stejní jako oni.“ I toto kázání vysílala oficiální televize Palestinské samosprávy. Doktrínu Hitlerova obdivovatele Amína al-Husajního tzv. „představitelé palestinského lidu“ zastávají dodnes a prakticky nám ji demonstrují „svatí mučedníci“, kteří vyhazují do vzduchu izraelské autobusy, školy, obchody a restaurace. Tutéž doktrinu národní a rasové nenávisti očkují dětem už od mateřských škol. Jako „živých bomb“ se neštítí zneužívat ani desetiletých dětí. Palestinská televize vysílá desítky filmů oslavujících mučednickou smrt (šahadu) a dětské hrdiny, vrhající se neohroženě s kameny proti izraelským tankům. V lednu 2002 sám Arafat, nositel Nobelovy ceny míru, prohlásil v palestinské televizi: „Dítě, které zvedne kámen, postaví se proti tanku a zemře mučednickou smrtí – není to snad to nejvýmluvnější poselství světu? Jsme pyšní na takové děti…“ V dětech se cílevědomě a záměrně pěstuje kult mučedníků a nenávist k odvěkému nepříteli. V jejich školních atlasech žádný Izrael nenajdete; pouze Palestinu, od Jordánu až k moři. Židé tu nikdy nežili, holocaust je výmysl, z tisícileté židovské historie se ve škole nic nedozvědí. Zato se tam učí básničky Ramondy Tailové, Arafatovy tchýně: „Chci ochutnat játra židovského vojáka, zavrtat své zuby do Židova masa…“
Nesmysl o nekonečném „kolotoči násilí“, vyvolaném údajně izraelskou okupací, papouškovali novináři tak dlouho, až se jim podařilo z povědomí světové veřejnosti vymazat fakt, že ve skutečnosti barbarské sebevražedné útoky začaly teprve potom, co na základě dohod v Oslo Izrael uznal OOP za legální reprezentaci Palestinců a v polovině devadesátých let jí postupně předal správu obsazených území. Radikální islamisté tak dostali prakticky volnou ruku, aby zde rozpoutali peklo. 1300 povražděných židovských civilistů nebylo tedy výsledkem okupace, ale právě naopak – výsledkem předání správy do rukou OOP. Jen za loňský rok bylo z území Gazy vypáleno 210 raket Kasám na izraelské osady. Když izraelské buldozery vjely do Gazy, aby zničily tunely, kterými se z Egypta pašovaly zbraně a výbušniny, strhl se pokřik proti „nehumánnímu postupu“ Izraele. O raketách a tunelech v tom pokřiku pochopitelně nepadlo ani slovo.
„Džihádske hnutie“ v Egypte bolo veľmi činné. Často sme počúvali správy o bombových útokoch na kresťanov. Boli už také všedné, že raz, keď som cestoval autobusom, počul som výbuch v blízkom kostole a keď som sa porozhliadol, asi štvrť míle od nášho autobusu som videl dymový stĺp. Vyrastal som v rodine, kde bol islam hlboko zakorenený, a sám som študoval islamské dejiny. S radikálnymi skupinami som nemal nič spoločné, ale jeden môj priateľ bol členom jednej z týchto islamských skupín, ktorá zabíjala kresťanov. Iróniou bolo, že bol študentom chémie a len nedávno začal brať vieru vážne. Napriek tomu sa aktivizoval v džiháde. Jedného dňa som sa ho spýtal: „Prečo zabíjaš našich susedov a krajanov, s ktorými sme vyrastali?“
Moja výčitka ho veľmi zarazila a nahnevala. „To by si mal vedieť najlepšie zo všetkých moslimov! Kresťania neprijali výzvu islamu a nie sú ochotní zaplatiť nám za právo ovládať ich vieru. Preto ostáva pre nich už len meč islamského zákona.“
Hľadanie pravdy
Rozhovory s ním ma prinútili listovať v koráne a islamských zákonníkoch v nádeji, že nájdem niečo, čo by mu odporovalo. No na tom, čo som tam našiel, sa nedalo nič zmeniť.
Bolo mi jasné, že ako moslim mám dve možnosti:
• Aj naďalej som si mohol osvojovať „pokresťančený islam“ – islam pokoja, lásky, odpustenia a milosrdenstva, islam, ktorý bol ušitý na mieru pre štát, politiku a kultúru Egypta – a takto si udržať svoje zamestnanie a postavenie.
• Alebo som sa mohol pridať k islamskému hnutiu a osvojiť si islam, ktorý zodpovedal koránu a Mohamedovmu učeniu. Mohamed povedal: „Niečo som vám zanechal (korán). Ak sa budete pevne držať toho, čo som vám zanechal, nebudete zvedení na zlú cestu.“
Mnohokrát som sa pokúšal ospravedlniť sa za islam, ktorý som praktizoval, keď som si hovoril: Až tak veľmi sa nemýliš. V koráne sú predsa aj verše o láske, pokoji, odpustení a milosrdenstve. Stačí len ignorovať časti o džiháde a zabíjaní nemoslimov.
V úsilí vyhnúť sa džihádu a vraždeniu nemoslimov som siahol po každom výklade koránu, no všade sa tieto praktiky podporovali. Učenci boli jednotní, že moslimovia musia viesť džihád proti neveriacim (všetci, ktorí odmietajú islam) a odpadlíkom (všetci, ktorí sa islamu obrátili chrbtom). No džihád sa nedal zlúčiť s inými veršami, ktoré hovorili o tom, že s inými máme nažívať v pokoji.
Všetky tieto protirečenia v koráne predstavovali pre moju vieru skutočný problém. Štyri roky som pracoval na tom, aby som dosiahol titul bakalára a skončil som zo 6000 študentov ako druhý najlepší študent v ročníku. Potom prišli ďalšie štyri roky magisterského štúdia a ešte tri pred promóciou – celé tie roky som študoval islam. Veľmi dobre som poznal celé jeho učenie. Na jednom mieste bol alkohol zakázaný, na inom zas povolený (porovnaj Súra 5,90-91 a Súra 47,15). Na jednom mieste korán hovorí, že kresťania sú veľmi dobrí ľudia, ktorí milujú a uctievajú jediného Boha, takže sa môže s nimi nadviazať priateľstvo (Súra 2,62; 3,113-114). Potom sú však iné verše, ktoré hovoria, že kresťania sa musia buď obrátiť, platiť dane, alebo zomrieť mečom (Súra 9,29).
Prirodzene, že učenci mali teologické riešenia na tieto problémy, ale ja som sa sám seba pýtal, ako si môže Alah, ten všemocný, tak často protirečiť, alebo meniť názor. Sám Mohamed, prorok islamu, praktizoval svoju vieru spôsobom, ktorý odporoval islamu. V koráne je napísané, že Mohamed bol poslaný, aby ukázal ľuďom Božie milosrdenstvo. No bol z neho vojenský diktátor, ktorý napádal, zabíjal a plienil, aby tak financoval svoje impérium. Ukazuje toto nejaké milosrdenstvo?
Alah, boh, ktorý je zjavený v koráne, nie je milujúci otec. Píše sa tam, že chce ľudí zviesť (Súra 6,39). Nepomôže tým, ktorých poslal do záhuby (Súra 30,29) a chce nimi zaplniť peklo (Súra 32,13).
Islam je plný diskriminácie žien, nemoslimov, kresťanov a obzvlášť židov. Do tohto náboženstva je vbudovaná nenávisť.
Islamské dejiny, ktoré boli mojou špecializáciou, sa dali charakterizovať ako neustávajúci krvavý prúd.
Nebezpečné otázky
Nakoniec som došiel do bodu, kedy som vieru a korán spochybnil pred vlastnými študentmi na univerzite. Niektorí z nich, ktorí patrili k teroristickým hnutiam, boli nahnevaní: „Nemôžete predsa islam obviňovať! Čo je to s vami? Máte nás učiť. Vy musíte s islamom súhlasiť!“
Vedenie univerzity sa o tom dopočulo a v decembri 1991 ma predvolalo na rozhovor. Stručne opíšem priebeh rozhovoru: Povedal som vedeniu, čo som mal na srdci. „Nemôžem už hovoriť, že korán prichádza priamo z neba alebo od Alaha. Nemôže to byť zjavenie skutočného Boha.“
V očiach počúvajúcich to bolo čisté rúhanie sa proti bohu. Pľuli mi do tváre. Jeden z nich ma preklínal: „Zradca, ty sukin syn!“ Univerzita ma vyhodila a upozornila na mňa egyptskú tajnú políciu.
Odvlečený tajnou políciou
Aby ste pochopili, čo sa potom stalo, musíte si urobiť obraz, ako žila moja rodina. Môj otec mal veľmi veľký dom s troma poschodiami. V ňom žila celá moja rodina pohromade – rodičia, moji 4 ženatí bratia so svojimi rodinami, slobodný brat a ja. Iba moja vydatá sestra bývala u svojho muža.
Dom bol rozdelený do mnohých bytov, žilo sa nám v ňom príjemne. Na prízemí bol byt mojich rodičov a byt, o ktorý som sa delil so slobodným bratom. Na poschodiach boli byty ostatných bratov.
Ráno o tretej v tú noc, ako ma vyhodili z univerzity, počul otec, že niekto klope na dvere nášho domu. Keď otvoril, dovnútra sa vrútilo 15 – 20 ozbrojených mužov. Neboli v uniformách, mali civilné oblečenie. Okamžite sa rozbehli po celom dome, všetkých zobudili. Hľadali mňa. Bolo ich toľko, že by som nestihol utiecť.
Prehľadali už celý dom, keď ma zrazu jeden z nich našiel spať v mojej posteli. Moji rodičia, bratia, ich ženy a deti boli všetci hore, plakali a vydesene pozerali, ako ma tí muži odvliekli. Aj susedia sa zobudili na ten hurhaj.
Doviedli ma na miesto, ktoré vyzeralo ako väzenie a zamkli ma do cely. Ráno sa moji rodičia horúčkovito pokúšali zistiť, čo sa so mnou stalo. Šli priamo na políciu a pýtali sa: „Kde je náš syn?“ Nikto však o mne nič nevedel.
Bol som v rukách egyptskej tajnej políci
tento článok skúma tradície, zvyky, praktiky a ríty islamu, ktoré prevažne vychádzajú z arabskej beduínskej spoločnosti Mohamedových čias. V modernom svete sú tieto islamské zvyky a tradície nie viac než poverčivé predstavy a iracionálne činy – známe skôr ako vúdú praktiky. Tieto islamské vúdú s týkajú prakticky každého aspektu života moslima – od narodenia po smrť. Existujú islamské vúdú pre anjelov, zvieratá, biológiu, čary, vzkriesenie, dušu, satana, hygienu, ženy, medicínu, toaletné praktiky a podobne. Vychádzajúc z prameňov islamu, takých ako je Korán a hadísy sa zistíme, že mnoho z toho, o čom moslimovia veria, že je božské, čisté, zdraviu prospešné a nadprirodzené, nemá žiadny vedecký ani racionálny základ. Moslimovia sú dojemne klamaní vyhláseniami, že tieto islamské vúdú sú určené na zlepšenie a zdokonalenie ich životov, materiálne ako aj duchovne. Toto je obyčajné islamské zavádzanie. Čím skôr sa moslimovia zbavia týchto nelogických a nezmyselných islamských tradícií a zvykov, tým skôr sa uvoľnia z otroctva islamských vúdú.
Úvod
Svet je šokovaný islamom. Takmer neprejde deň bez toho, aby sme sa v správach nedočítali o „Mierovom“ islame. Islamisti nám často hovoria, že islam je náboženstvom mieru, umiernenosti, logiky a praktičnosti. Dokonca budú trvať na tom, že islam je vedecký, racionálny a v islame nie je miesto pre povery a iracionalitu. Tento článok sa do hĺbky zaoberá týmito vyhláseniami prešibaných islamistov.
Tento článok odhaľuje lži, ktoré títo islamisti propagujú. Zistíte, ako hlboko je islam prerastený absolútnymi poverami, iracionalitou, umorujúcimi, nekonečnými a zbytočnými rituálmi a zvykmi. Vo všetkých základných spisoch islamu (takých ako je Korán a hadísy) nachádzame neuveriteľnú iracionalitu, poverčivosť a rituály, ktoré dokonca prekonávajú rituály vykonávané mnohými náboženskými sektami v Afrike, Južnej Amerike a iných častiach sveta. Kolektívne sa tieto rituály nazývajú vúdú a/alebo čierna mágia. A keďže vždy existuje akákoľvek islamská verzia čohokoľvek (také ako islamská veda, islamský počítač, islamská strava, islamská psychológia, islamská bomba atď), tak isto je tu islamské vúdú a islamská čierna mágia. Tieto islamské vúdú sú veľmi často starostlivo skrývané mazanými islamistami, aby svet nepoznal pravdu. Ale táto hra na schovávačku sa nedá hrať donekonečna. Vďaka sile internetu sme teraz schopní odhaliť toto temné tajomstvo islamu naivnej svetovej populácii. Môžem vás ubezpečiť, že bez internetu by som tento článok nemohol publikovať v žiadnej islamskej krajine, podobne ako vo väčšine západných krajín vzhľadom na ich kultúru prevalcovanú politickou korektnosťou. Mnoho moslimov môže byť šokovaných, že ich čisté, nepoškvrnené a najnovšie zjavenie na pozdvihnutie ľudstva môže obsahovať také vúdú.
Je pravda, že väčšina náboženstiev obsahuje mnoho iracionálnych, nevedeckých, nelogických a poverčivých prvkov, na ktorých sa dnes smejeme a vynechávame ich. Napriek tomu nikdy nie je nedostatok konzervatívnych veriacich, ktorí stále lipnú na týchto vúdú. Takže z čoho musíme obviňovať islam? Vidíte, najdôležitejším rozdielom medzi islamom a inými vierami je donucovacia povaha islamu. Z toho vyplýva, že ak hinduista praktizuje hinduistické vúdú, je to jeho individuálna voľba. Nie je žiadnym donucovanie všetkých hinduistov, aby toto vúdú praktizovali. To samé pre kresťanov. V žiadnej prevažne kresťanskej alebo hinduistickej krajine nie sú zákony, ktoré by ich nútili vykonávať tieto vúdú praktiky. Toto však nie je prípad islamu. Keďže islam je „úplný“ kódex života, tak ako ho skrze Mohamedovu sunnu (Mohamedove tradície a činy) nadiktoval Alah, je povinné pre všetkých moslimov aby tieto islamské vúdú vykonávali v plnosti. Za nepraktizovanie islamských vúdú sú prísne tresty. V mnohých islamských krajinách, väčšina islamských vúdú, o ktorých sa v tomto článku dočítate, sú vyžadované plnou vážnosťou zákona. Napríklad, v Malajzii a Iráne je moslim pokutovaný, bičovaný alebo uväznený za jedenie na verejnosti počas ramadánu. To samé pre Saudskú Arábiu a Pakistan. Títo islamisti často vynášajú do neba cnosti ramadánového pôstu, hoci nie je žiadny medicínsky dôkaz o tom, že by to bola pravda. Ale v islame, porušenie tohto vúdú menom pôst počas Ramadánu je pokladané za vážny zločin, potrestateľný bičovaní, pokutou alebo žalárom
Väčšina islamských vúdú, oznámených v tomto článku odráža tradície, zvyky, praktiky a predstavy nevzdelaných, barbarských a neotesaných beduínskych arabov, vedúcich nomádsky život v drsnej púšti. Mohamed bol produktom svojej doby a tradícií. Jednoducho kodifikoval tieto arabské beduínske vúdú ako Alahove prikázania a zaviedol tento systém vúdú na reguláciu života moslima. Moslim nemôže uniknúť islamským vúdú, bude s nimi žiť a umierať. Od narodenia do smrti, v každej fáze a časti svojho života bude prenasledovaný islamskými vúdú. Každý čin, ktorý urobí musí skontrolovať, či zodpovedá islamu – presnejšie, vúdú islamu. Nesmie klásť otázky o týchto nezmyselných islamských rituáloch, nesmie dokonca pochybovať ani o slovíčku z koráne a nesmie sa od islamských špecifikácií odchýliť ani na milimeter. To znamená, že celý systém predstáv v islame je čisto založený na slepej viere. Vo verši 3:32 Alah hovorí, že moslimovia nesmú spochybňovať islam, musia slepo nasledovať Mohameda, pretože nasledovanie Mohameda je nasledovanie Alaha (3:31, 4:80, 5:48, 33:71). Vo verši 24:51 Alah to vysvetľuje ďalej, keď hovorí: Slepí veriaci sú skutočnými nasledovníkmi, keď povedia bez akéhokoľvek argumentu „počujeme a urobíme“ To znamená, že Alah miluje slepo veriacich. Hadís v Sunaan Abu Dawud (3.41.5112) hovorí, že jazyk Mohameda je jazykom Alahovým a iný hadís v Sahih Buchari (4.52 2004) hovorí, že ktokoľvek poslúcha Mohameda, poslúcha Alaha, ktokoľvek neposlúcha Mohameda, neposlúcha Alaha. Všimnite si, že tieto slová vychádzajú z nezmeniteľného slova Alaha a Mohameda. Žiadna moc na zemi ich nemôže zmeniť.
Preto je povinné pre všetkých moslimov, aby napodobňovali zvyky, tradície a spôsoby, jazyk a praktiky a vúdú arabských beduínom. Moslim nemá inú možnosť ako byť arabským beduínom Mohamedových čias. Toto povinné prinútenie do predstáv a akcií púštnych arabov (čítaj vúdú) je najviac problematickou časťou islamu. Ak oddelíme tieto islamské vúdú (rozumej arabsko beduínske vúdú) od islamu, islam zomrie. Krvou islamu je arabizmus, presnejšie, beduínizmus. Keď sa podarí nearabským moslimom uniknúť tomuto vnútenému arabizmu, ktorý sa im vnucuje, islam z ich spoločnosti vyprchá. Z tohto dôvodu je odhalenie nejapných islamských vúdú je v skutočnosti odhalením jadra islamu – nepekné a temné stránky islamu, ktoré väčšina islamistov (zvlášť tých, ktorí žijú na západe) starostlivo skrýva.
Islamské vúdú o Adamovi
V Koráne sa nachádzajú protirečivé stanoviská o vytvorení islamského Adama: V niektorých veršoch Alah tvrdí, že vytvoril Adama z prachu (3:59), vlhkého ílu (38:71), z čierno vypáleného ílu (15:26), z blata (6:2), z nečistoty zeme (20:55), z ničoho (19:9, 52:35), z vody (24:45).
Ibn Kathir tvrdí, že Alah stvoril ľudí z ničoho (16:70).
Verš 2:30 hovorí, že Alah povedal o svojom rozhodnutí stvoriť ľudskú bytosť, ktorá bude Jeho zástupcom na zemi anjelom a anjeli varovali Alaha o zvrátenej povahe človeka. Jalalyn vysvetľuje tieto verše týmto spôsobom: Alah vytvoril Adama z povrchu zeme, pričom nabral za hrsť všetkých jej farieb a zmiešal ich s rôznymi vodami, potom ho postavil a vdýchol do neho Ducha a tak sa z neho stala ľudská bytosť so zmyslami potom, ako bol neživý.
Vo verši 17:11 Alah vyhlasuje že ľudská bytosť je nepokojná, modlí sa za niečo, čo nemusí byť pre neho dobré. Ibn Kathir to vysvetľuje tak, že sa Adam chcel postaviť skôr, než jeho duša dosiahla nohy (to bola Adamova netrpezlivosť). Keď bola do neho vdýchnutá jeho duša, vstúpila do jeho tela od hlavy smerom nadol. Keď dosiahla jeho mozog, kýchol a povedal ‘Al-Hamdu Lillah. Ibn Abbas píše, že tento verš sa vzťahuje na al-Nadr ibn al-Harith, ktorý sa náhli, aby bol potrestaný. Takže Alah zoslal tento verš, ktorý vyhlasuje, že al-Nadr nemusí byť netrpezlivý v čakaní na Alahov trest.
Ibn Sa’d (s.1.20) poskytuje lepšie vysvetlenie Alahovho stvorenia islamského Adama. Hovorí, že Alah stvoril Adama z troch druhov zeme: Čiernej, bielej a úrodnej. Keďže Adam bol stvorený pre zem, bolo nevyhnutné aby zjedol zakázané ovocie.
Podľa Martina Lings (s.17) Adam plakal tristo rokov nad stratou nebies. Martin Lings (s.102) tak isto píše, že Mohamed bol prorokom keď Adam bol medzi vodou a ílom.
V Sahih Muslim (4.1856, 1857) čítame, že Alah stvoril Adama v piatok, do raja vstúpil v piatok a bol z raja vyhodený v piatok a posledná hodina bude tak isto v piatok a preto je piatok najlepší zo všetkých dní.
Ako Alah stvoril Potomkov Adama
Tu je čiastočný zoznam stvorenia Adamových potomkov. Všimnete si mnoho nezrovnalostí a protirečivých výrokov. Ale takto Alah riadi všetky veci.
· Alah sa dotkol Adamovho chrbta a vyšli odtiaľ všetky duše, Adam poprel že dal Dávidovi štyridsať rokov (Mishkat,1.76)
· Ľudia vychádzali z Adama ako biele mravce, raj je pre bielych, peklo pre čiernych, (Mishkat,1.76)
· Z Adamovho chrbta Alah vytvoril všetky duše, ktoré sa majú narodiť (Tirmidhi, 37)
· Alah stvoril z Adamových bedier všetkých potomkov,boli ako mravce ……(Tirmidhi, 40)
· Potom ako stvoril Adamových potomkov z jeho bedier, Alah ich spároval …(Tirmidhi, 41)
· Alah udrel Adama do pravého ramena a vystúpili odtiaľ všetci bieli (ako biele mravce) potomkovia, potom Alah udrel Adama do ľavého ramena a odtiaľ povstali všetci čierni (čierni ako uhlie) … (Tirmidhi, 38)
Alah vytvoril človeka z pľuvanca (Sunaan ibn Majah, 4.2707)
class=“postlink“ href=“http://blog.eurabia.cz/Blog/EsmeraldaZlopocasna/217-slzy-dzihadu.aspx“> http://blog.eurabia.cz/Blog/EsmeraldaZl … ihadu.aspx
class=“postlink“ href=“http://blog.eurabia.cz/Blog/EsmeraldaZlopocasna/Print/88-moslimske-myty.aspx“> http://blog.eurabia.cz/Blog/EsmeraldaZl … -myty.aspx
To musi byt riadne vymlety clovek ktory tomuto veri a riadi sa tym.Ja som este inteligentneho radikalneho moslima nestretla,su to vsetko tupci a chovaju sa voci nemoslimom ako by boli autisti.Ak uz musi radikalny moslim debatovat o niecom (nie nabozenstve) s nemoslimom chova sa ako by mu u riti horelo,nedokaze udrzat normalny ocny kontakt,je nervozny,brepta,uhyba pohladom,chova sa divne.Clovek ma dojem ze moslimak je dusevne chory.Stupen radikality moslima sa da celkom dobre odmerat podla toho ako sa dokaze rozpravat s nemoslimom,radikalny moslim posobi ako blazon,umerneny moslim posobi ako ze mu je rozhovor neprijemny a rad by rychlo skoncil,luberal si v rozhovore s cudzincom libuje,rad sa dozvie nieco nove,kladie otazky,zaujimaju ho veci,keca a keca a pocuva a co sa dozvie snazi sa aplikovat.Tot moja skusenost!
a teraz nieco z tej pozitivnej stranky:
Ak by ste chceli vymeniť manželku za inú manželku (ak by sa nejaký muž chcel rozviesť s manželkou, aby sa oženil s inou) a dali ste (predtým) jednej z nich (tej s ktorou sa chcete rozviesť) hromadu peňazí (ako dar alebo veno bez ohľadu na množstvo) , tak z nej (z tejto hromady) nič neberte (to, čo ste manželke predtým dali alebo jej sľúbili, musí jej ostať v súlade s pravidlami rozvodu) . Chcete ich (tieto peniaze) vziať dopúšťajúc sa klamstva a hriechu zjavného? (Keď ich raz manžel manželke daroval, stali sa manželkiným majetkom a manžel i v prípade rozvodu nemá právo žiadať ich späť okrem prípadov, kedy to Korán určuje) (20)
(20): Verš hovorí o situácii, keď by došlo k rozvodu medzi manželmi, pričom by rozvod prišiel z podnetu manžela. Pri uzatváraní manželstva
islam určil, že manžel má obdariť manželku venom. Výška tohto vena nebola obmedzená a riadi sa skôr zvyklosťami každej krajiny a oblasti. Preto sa môže stať, že takéto veno má niekde vysokú hodnotu. Toto veno alebo dar sa stáva majetkom manželky počas manželstva i po jeho prípadnom zániku. Pri rozvode sa môže stať, že by manžel takéto veno alebo jeho časť pýtal od manželky späť alebo by sa k nej zámerne hrubo správal, aby ona požiadala o rozvod, a tým by sa mu časť tohto vena vrátila (ako to bolo v predchádzajúcom verši č. 19). Verš preto určuje, že ak by došlo k rozvodu z vôle manžela, on nemá právo od manželky žiadať späť veno alebo dary, ktoré jej dal. Manžel sa má tiež vyhýbať klamstvám, podvodom alebo akýmkoľvek nemorálnym spôsobom, ktoré by mohli viesť k získaniu takéhoto majetku. Pokiaľ by pri rozvode nebola zodpovedaná otázka, z podnetu koho rozvod nastal, alebo kto ho zapríčinil, rozhodne sa o nej v konaní pred arbitrom alebo súdom.
co Vy na to? Ake veno si odnesie zena po rozvode na Slovensku?……….
zena nieje tovar aby si ju muz kupoval od jej porucnika,zena si vybera sama na slovensku,vydava sa z lasky a nie za niekoho koho jej vyberie otec,tisic krat lepsie ako byt len masom,tovarom v rukach chlapa,moslimska zena moze mat rovnake pocity ako slovenska prostitutka aj ta yebe za peniaze a tiez nie s tym kto sa jej paci ale kto si ju kupil
Tvoja reakcia