class=“postlink“ href=“http://www.sme.sk/c/4088540/al-kajda-hrozi-francuzsku-spanielsku-a-usa.html“> http://www.sme.sk/c/4088540/al-kajda-hr … a-usa.html
class=“postlink“ href=“http://www.sme.sk/c/4053628/alzirsko-vzburenci-prepadli-vojakov-sedem-zabili.html“> http://www.sme.sk/c/4053628/alzirsko-vz … abili.html
Krvavá stopa planetárního džihádu neosychá
Autor: Zdeněk Müller | Publikováno: 21.12.2007 | Rubrika: Terorismus
Ilustrace
Dva nedávné sebevražedné atentáty spáchané v Alžíru jsou hrozivé. Na scénu vstupuje nejen organizace, islamistická a fanatická, od níž lze čekat další akce. Navíc je to organizace tvořená samotnými Alžířany, jenž jsou ochotni rozsévat smrt ve vlastním národě. Za cíl si sice vybrala symbolicky budovu Konstituční rady a místní kanceláře OSN, ale oběťmi jsou většinou zcela obyčejní Alžířané. Stěží se o nich dá tvrdit, že jsou odpovědní za korupci vládnoucího alžírského režimu. Studenti jedoucí na přednášky starým nacpaným autobusem, v němž sebevrah inicioval nálož, si lze je obtížně spojit s představou zlaté mládeže.
Neméně hrozivá je skutečnost, že dotyčná organizace al-Káidy v islámském Maghribu dokázala nalézt dva mládence ochotné spáchat sebevražedný atentát. Jejich jména již visí na internetu. Dva sebevrazi. Patřičně frustrovaní a plní hněvu vůči alžírskému režimu a celé zemi, aby byli schopni přijmout mystifikace svých velitelů. A pak je tu datum 11. prosince, 11. den v měsíci, asi nikoliv náhodou jako připomínka 11. září 2001 na Manhattanu, 11. dubna 2002 na Džerbě, 11. března 2004 v Madridu, 11. dubna 2006 v Karáčí, 11. července 2006 v Bombaji, 11. dubna 2007 poprvé v Alžíru a 11. července 2007 v Lachdaríji v Alžírsku.
Na počátku tedy dvojvěží v New Yorku, od něhož se odmotává síť, decentralizovaná a globalizovaná, spojující buňky planetárního džihádu pod společnou mytologií. Její teze dovolují pojmenovat včerejší masakr v Alžíru jako „nové vítězství rytířů víry na obranu zraněného národa islámu“.
Obránci „zraněného národa“ nechali po sobě rodiče zbavené děti, děti zbavené rodičů, rodiny zbavené otců, matek nebo obou. Vědomí, že existují lidé schopní napsat něco podobného a navíc tomu uvěřit, mrazí. Horší je ale pocit bezmoci. Ani represe, ani nabídka amnestie, učiněná koncem 90.let alžírským vedením, islamisty neodzbrojila. Nyní se zřejmě usadili v samotném srdci hlavního města země, v ohromném lidském mraveništi, kde se mísí hojnost s bídou a kde bude ještě obtížnější fanatiky objevit a zlikvidovat, než když v minulosti vedli partyzánskou válku.
Fanatičtí islamisté v Alžírsku určitě znovu udeří. A budou se pokoušet dělat totéž v sousedním Maroku a Túnisku. Nepochybně už pracují na přípravách nových atentátů v Evropě. Arabo-muslimský svět zdaleka s islamistickým násilím neskoncoval. Krvavá horečka postihuje mnoho mladých lidí v muslimském světě a dává jim chuť smést terorem neúspěšné a zkorumpované režimy. Vnáší do nich virus ambice postavit nad hranicemi existujících států nějaký silný muslimský národ, schopný soupeřit se Západem a Asií. Šílená představa, že svatá válka přiměje Ameriku k ústupu jako se stalo v případě Sovětů v Afghánistánu, spojená s křečí, kterou provokují historické zatrpklosti a sociální zášti. Nadále přináší slzy a ohrožuje mír.
Co tedy dál? Nevyhnutelný střet civilizací? Stále věřím, že nikoliv. Dnes má kvůli šílencům Alláha smutek jedna z muslimských zemí. To je třeba si uvědomit. Stejně jako bychom neměli zapomínat na další nesporné skutečnosti. Turecký islamismus se rozpouští v demokracii a sunnitské kmeny v Iráku se začali odvracet od al-Káidy. Islamistické nebezpečí natahuje ruce na palestinské vedení, ohrožuje Izrael a arabské vlády. Fanatici islámu bojují proti všem a na všech frontách. Jejich vítězství však není vepsáno do koránu, i když si to zřejmě myslí. Prohrají tak, jako v dějinách všichni, kteří se stali obětí šílenství. Nebude to zítra. Čeká nás dlouhý, předlouhý boj.
class=“postlink“ href=“http://www.amnesty.sk/index.php?page=clanok&id=83″> http://www.amnesty.sk/index.php?page=clanok&id=83
class=“postlink“ href=“http://www.topky.sk/cl/11/399324/Islamsky-duchovny-si-za-terorizmus-posedi-15-rokov“> http://www.topky.sk/cl/11/399324/Islams … i-15-rokov
Terorizmus je agresiou proti zákonite prekvapeným a bezbranným civilistom. Či sú únoscovia a vrahovia oblečení v uniforme, alebo nie, aké majú zbrane – či majú výbušniny, alebo vreckové nože – to je rovnako nepodstatné ako fakt, že sa pritom odvolávajú na pokiaľ možno vznešené ideály. Jediné, čo platí, je úmysel zabíjať náhodné obete. Systematické používanie autobômb, ktoré majú zabiť toľko okoloidúcich, koľko sa len dá, toto špecifické nastavenie definuje. Keď sa po páde Saddáma Husajna v Iraku tak znásobili teroristické útoky, nešetrili nikoho, a už vôbec nie Iračanov: školákov v autobusoch alebo či na chodníkov, mužov a ženy na trhu, veriacich pri modlitbe. Tam, kde naivní či falošne naivní a naozaj zákerní v zmysle svojich ideologických predsudkov miešajú kategórie a vrahom nevinných ľudí hovoria „povstalci“, sa jasnozrivejším duchom otvára celkom iný obraz
Sedemnásťročný Hassan Cherif a jeho osemnásťročný brat Hakim boli zatknutí 2. augusta 1996. Sedemnásť dní boli zadržiavaní na samotke na komisariáte v Bab Ezzouar, v Alžíri. Podozrievali ich zo spojenectva s ozbrojenými skupinami. Obaja tvrdia, že ich mučili elektrickými šokmi a spôsobom zvaným chiffon franc. handra). Dolu krkom im naliali veľa špinavej vody zmiešanej s chemikáliami. Ústa im zapchali kúskom handry. Takmer sazadusili vlastnými zvratkami. Z mučenia dostali opuch žalúdka. Hassanovi úderom pažbou pušky zlomili nos. Jeho bratovi zlomila polícia nohu. Vyhrážala sa im aj znásilnením. Žiadosť ich právnika o lekárske vyšetrenie nebola vypočutá od septembra 1996 do apríla 1997. Alžírska vláda tvrdí, že vyšetrenie uskutočnené v októbri 1996 nenašlo nijaké stopy po mučení ani zlom zaobchádzaní. AI sa nepodarilo získať kópiu tejto lekárskej správy
„USA ako veľmoc slúžia ostatným vládam ako príklad. Keď Američania zabúdajú na vládu zákona a ľudské práva, dávajú tak ostatným akúsi licenciu na zneužívanie svojej moci bez vyvodenia zodpovednosti,“ povedala generálna tajomníčka AI Irene Khan pri príležitosti zverejnenia Výročnej správy AI o stave ľudských práv na svete.
V roku 1973 publikovala AI svoju prvú správu o mučení, v ktorej sa písalo: „Mučenie prekvitá v situácii utajovania a beztrestnosti. Mučenie vztýči hlavu, keď neexistujú bariéry zákona. Mučenie získava priestor, keď ho oficiálne kruhy odsúdia len vlažne, alebo vôbec.“ Realita väzenia na Abu Graib dokazuje, že pravda spred tridsiatich rokov zostáva pravdou aj dnes.
„Potom (dozorca) priniesol škatuľu od jedla, kázal mi postaviť sa na ňu a začal ma trestať. Neskôr prišiel vysoký čierny vojak, priložil mi elektrické vedenie na prsty aj penis a na hlavu mi dal vrece. Počul som ako sa pýta: „Ktorým gombíkom sa zapína elektrický prúd?“ vypovedal v januári 2004 pred americkými vojenskými vyšetrovateľmi iracký väzeň z Abu Graib.
Napriek fotografiám, ktoré videl celý svet, ale i ďalším dôkazom sa americká vláda ani Kongres nesnažili o úplné a nezávislé vyšetrovanie. Naopak: chceli zmeniť definíciu mučenia a povoliť doteraz zakázané nátlakové vyšetrovacie techniky, či prax zadržiavania v tajných izolovaných zadržiavacích centrách. Základňa na Guantáname sa stala guľagom našich čias – miestom svojvoľného a neobmedzeného zadržiavania.
„Môj manžel je vysoký muž s čiernymi vlasmi a očami… Teraz je uväznený na Guantáname. Neviem dokedy,“ hovorí žena Mohammeda Nechleho, občana Alžírska.
class=“postlink“ href=“http://www.mujweb.cz/www/jpdepot/danger/dangerpl.htm“> http://www.mujweb.cz/www/jpdepot/danger/dangerpl.htm
class=“postlink“ href=“http://sovik.blog.sme.sk/c/158162/Turecko-nepatri-do-Europy.html“> http://sovik.blog.sme.sk/c/158162/Turec … uropy.html
Bezpečnost. riziká:
Bezpečnostná situácia v Alžírsku zostáva nepriaznivá. Aj napriek mimoriadnym opatreniam zo strany bezpečnostných zložiek a armády sa v poslednom období zvýšila intenzita teroristických útokov, ktoré sa preniesli do predmestia i do samotného centra hlavného mesta Alžíru. MZV SR neodporúča slovenským občanom uskutočňovať individuálne súkromné cesty do krajiny. Služobné cesty sa odporúča realizovať v prípadoch, že ich cieľom sú väčšie mestá a delegácia má svojho alžírskeho partnera, ktorý zodpovedá za jej bezpečnosť. Časté sú prípady falošných hliadok na cestách, najmä vo večerných hodinách. Najviac postihnuté sú kraje Chlef, Mascara, Jijel, Tipasa, Bouira, Blida a Sétif. Na hraniciach s Tuniskom sú aktívne miestne pašerácke mafie. Do krajiny sa neodporúča dovoz alkoholických nápojov. Povoľuje sa iba vo výške osobnej spotreby. Colné kontroly sú zamerané na všetky druhy omamných látok. Z krajiny nemožno vyvážať potraviny (okrem ďatlí), pracie prášky, sušené mlieko, múku či cukor. Možno vyviezť oblečenie, obuv a remeselnícke výrobky. Ceny miestnych potravín zodpovedajú cenám potravín v západnej a strednej Európe, ale ceny dovezených potravín sú mimoriadne vysoké. Zdravotníctvo: Pri ceste do krajiny sa odporúča poistiť, aj keď prvá pomoc sa poskytuje zdarma. Vo vážnejších prípadoch vyžadujúcich hospitalizáciu v miestnych štátnych nemocniciach treba rátať s nízkou úrovňou hygieny a poskytovaných služieb. Očkovanie nie je povinné, odporúča sa ale očkovanie proti brušnému týfusu, hepatitíde A a B. Od novembra do apríla v oázach Arib (Aïn Delfa) a Ihrir (Illizi) existuje veľmi nízke riziko nákazy maláriou
1.14. Oblasti se zvýšeným rizikem pro cizince – vhodnost návštěvy s ohledem na politickou či jinou situaci v zemi
Cestování po Alžírsku může cizincům přivodit problémy, rozhodně se doporučuje cestovat pouze v denní době a případně požádat o přidělení ozbrojeného doprovodu. Obecně lze konstatovat, že v současné době je možné navštívit jakékoliv alžírské město za předpokladu, že budou dodržena výše uvedená bezpečnostní doporučení. Nicméně není vhodné cestovat do horských oblastí, které jsou těžko kontrolovatelné i místními bezpečnostními složkami. Ohniskem občasných sociálních nepokojů je oblast Kabýlie (včetně poměrně blízkého okolí Alžíru), avšak případy napadení cizinců nebyly zaznamenány.
Vo Veľkej Británii žijú dva milióny moslimov. V posledných rokoch, najmä pod vplyvom niektorých islamských duchovných, sa moslimská komunita radikalizuje a stále viac odmieta tradičné zákony a kultúrne normy krajiny. Z Veľkej Británie odchádzalo do výcvikových táborov al-Káidy v Afganistane množstvo mladých rozhnevaných mužov, rozpálených fanatickými kázňami v britských mešitách. Dnes sú zväčša späť a pripravení bojovať. Kazatelia ako Abu Hamza al- Masri hovoria celkom verejne a po anglicky: „Hľadajte cestu smrti. Vyhľadávajte akcie, ktoré vás vystavia smrti, lebo budete milovať, keď sa stretnete s Bohom… Je to kultúra, na ktorú sme hrdí,“ hovorí al-Masri, „náš milovaný Prorok povedal, že ak ochraňujete svoju vieru, ste martýrmi, ak zomriete, aby ste ochránili svoju česť, ste martýrmi. Tak zomrite čestne. Nezomierajte ponížení!“
Iný radikálny londýnsky islamský duchovný Omar Bakri Mohammad káže, že „ak ktorýkoľvek moslim vstúpi do britskej armády, polície či parlamentu, stane sa kacírom. Okrem Boha niet žiadneho zákonodarcu. Preto nenasledujem, neposlúcham a nepodrobujem sa nikomu, iba všemocnému Alahovi.“ Bakriho otvoreným cieľom je premeniť Veľkú Britániu na islamský štát na spôsob Talibanu a netají sa tým, že na životoch nezáleží. Tonymu Blairovi odkázal: „Možno ste ministerským predsedom, v mojich očiach ste však kuffar – neveriaci a nemoslim.“
Islam – čo takto dať si fatwu?
Islam pre mňa už dávno nie je len náboženstvom. V mojich predstavách je náboženstvo kostol, viera, sväté obrázky, ale hlavne výsostne intímne územie jednotlivca. Islam považujem za ideológiu, ktorá – nech sa na to pozerám akokoľvek všestranne – nie je kompaktibilná s tou, v ktorej si prajem žiť. Od svojich veriacich vyžaduje podriadenosť v takmer všetkých oblastiach praktického života. Čo by mi mohlo byť jedno, keby táto ideológia nevyžadovala podriadenosť aj odomňa a mojich najbližších, resp. keby som nemal pocit, že k tomuto požiadavku dôjde. A ja ten pocit mám a teraz vám vysvetlím prečo.
Konfrontácia európskej parlamentnej demokracie s islamom sa už dávno začala. Nebudem tento článok budovať len na vlastných názoroch, nato som primalou autoritou. Zo záznamu nedávnej konferencie Náboženstvo a politika – islam v Európe, Európa a islam, ktorá sa konala na Ministerstve zahraničných vecí ČR v Prahe, ma zaujal názor H.P.Raddatza (na ktorého moslimovia zverejnili výzvu na zabitie): „Skutočný dialóg medzi islamom a západom neexistuje. Západ len opakuje prázdne frázy o tolerancii a mierumilovnosti islamu a islam zvyšuje svoj politický tlak na európske inštitúcie. Ak chceme vidieť situáciu bez predsudkov a ružových okuliarí, musí sa táto atmosféra zmeniť. Treba sa zbaviť sentimentu a mať skutočný záujem problémy riešiť, nielen zastierať ich existenciu.“
A že existujú, to sa pokúsim preukázať pár informáciami, ktoré považujem za dôkazné. Tak napríklad nedávny súd v Lipsku (podľa správy čtk) povolil moslimským mäsiarom podrezávať zvieratá bez predchádzajúceho omráčenia. Všetkým ostatným obyvateľom Nemecka to zákon zakazuje, ale pre moslimov je existenčnou nutnosťou jesť mäso zo zvierat, ktoré neboli pred podrezaním omráčené.
Nedávno som sa vrátil z dlhšieho pobytu v Anglicku, kde ma v záplave iných príbehov a káuz zaujal spor moslimky s autobusovovou spoločnosťou. Šofér jej odmietol uznať preukaz na zľavu, kým mu neukáže tvár, aby si mohol overiť jej totožnosť. Iná moslimka – učiteľka – si odmietala počas vyučovania zložiť z tváre nikáb (šatka, ktorá zakrýva celú tvár okrem očí). Dostala výpoveď a školu zažalovala.Venujme dve-tri vety moslimským šatkám. Tá najznámejšia je hidžáb, ktorá zakrýva vlastne len vlasy. Je porovnateľná s tým, čo nosia kresťanské mníšky. Nechápem hystériu okolo hidžábu, nevidím na tom nič zlé. Ale nikáb, alebo burka, ktorá má na otvore pre oči sieťku, to už je iné kafe. Ak žena nie je ochotná takúto šatku zložiť, aby sa identifikovala, alebo aby sa jej výklad v škole nezmenil na ledva zrozumiteľné huhňanie cez látku, tak to mi vadí.
Alebo, spomínate si na aféru okolo Mozartovej opery Idomeneo z konca septembra? V Nemecku sa práve začínala konferencia, ktorá mala potvrdiť dialóg medzi Nemeckom a jeho moslimskou menšinou. Berlínska scéna radšej stiahla túto operu z programu, lebo by mohla moslimov dráždiť. Stredoškolský učiteľ z francouzského Toulouse Robert Redeker označil v deníku Le Figaro Mohameda za neľútostného bojovníka. Od výzvy na jeho zabitie sa ukrýva na neznámom mieste. Toto je presne ten „dialóg“, o ktorom v Prahe hovoril Raddatz.
Prorok Mohamed. Nič proti nemu, na svoju dobu to bol nepochybne veľký muž. Inak by jeho povesť neprežila 1500 rokov. Mimochodom, svoje ženu Aishu si vzal, keď mala šesť rokov a keď mala deväť, tak s ňou prvýkrát súložil. Preto iránsky Ajatoláh Chomejní znížil vek dievčat pre vstup do manželstva na deväť rokov. Inu, islam.
Uf, už je toho veľa. Chcel som ešte o terorizme, ale to si nechám na budúce. Neodpustím si však stať o ženách. O ich rovnoprávnosti najlepšie vypovedá Boží posol v Koráne: „Najdokonalejším vo viere medzi veriacimi je ten, kto je najlepší k svojej žene.“ Cítite tú jemnôstku? Kto ma presvedčí, že predmet a podmet sú rovnoprávne vetné členy? Ženy musia nosiť hidžáb (burku alebo nikáb korán nepredpisuje, to je dobrovoľné), aby predchádzali nevhodnému približovaniu a obťažovaniu zo strany mužov. Teda nie, že muži nesmú ženy obťažovať, ale ženy ich nesmú provokovať! Islámske právo (podľa Islámské nadace v Brne) neukladá ženám žiadne obmedzenia. Dovoľuje im pracovať, svedčiť u súdu, navštevovať chorých a pod. Udáva len limity, ktoré sa týkajú vychádzania na ulicu, zdravenia sa s mužmi a rozprávania sa s mužmi. Inak sú ženy slobodné a rovné mužom. Ak sú neverné, šaríja povoľuje ukameňovať ich k smrti. Ak ich znásilnia, musí im to pred súdom dosvedčiť niekoľko mužov.
Toto je téma na knihu, nie na článok. Islámska civilizácia si zasluhuje úctu za svoj historický prínos pre nás všetkých. Nechcem sa vracať do minulosti, rozoberať križiacke výpravy, inkvizíciu, ani kolonizáciu, ani to že táto vyspelá civilizácie jedného dňa stratila s nami krok (pretože zavrela dvere pred pluralitou). Prítomnosť je taká, že islam neprešiel katarziou, ktorou si kresťanstvo v plnej nahote prešlo a stratilo tým nemalý vplyv na veci svetské. Prítomnosť je taká, že milióny veriacich moslimov zaplavujú Európu a dožadujú sa systémových zmien, ktoré Európu priblížia prostrediu, pred ktorým títo ľudia utiekli. Žiadam Európsky parlament a vydanie fatwy v tomto duchu: Vážime si moslimov, vážime si islam a vítame ich v Európe. Vaše nádherné mešity sú okrasou miest, vaša kultúra v duchu mierumilovného výkladu koránu je pre nás prínosom. ALE: žiadne výnimky! Žiadne ohľady nad rámec zákona, nad rámec miestnych morálnych zvyklostí. Žiadne zvýhodnenia, žiadne ústupky! Toto je občianska spoločnosť, v ktorej je právo jednotlivca nadradené Bohu. Vaše náboženstvo bude vždy len jedným z mnohých náboženstiev, ktoré v Európe žijú v súlade so svetskými zákonmi. A cez to nejde vlak!
Z islamského náboženského konceptu sa postupom času vyvinulo neznášanlivé, namyslené, iracionálne, zaostalé náboženstvo, ktoré je odhodlané zamoriť celý svet malými, ukričanými mohamedánmi (mnohoženstvo, cielená imigrácia) a teraz už otvorene motivuje svojich verných ísť a nemilosrdne zabíjať nepriateľov. Vlastne všetkých „nevercov“, lebo priateľov islam nemá. Za odmenu im sľubujú „raj vo večnosti“, odmenu v nebi. Mešity vymývajú mozgy mladých chlapcov a dievčat, infikujú ich chladnou nenávisťou – a tí sa potom opášu výbušninami a urobia zo seba živú bombu. Prečo títo mladí chvíľu nepostoja a nezamyslia sa nad tým, k čomu ich to pobádajú. Keby samostatne mysleli zistili by, že aj v ich vlastnom náboženstve sa hovorí, že za každé zlo človek raz zaplatí – tým či oným spôsobom – nech si to ospravedlňuje akoukoľvek noblesnou ideou a myslí si o sebe, že je bojovníkom za spravodlivosť.
Áno; každé zlo sa raz vráti a trest obyčajne zastihne človeka nepripraveného – v takej podobe a v takom čase, kedy s tým už vôbec nepočíta. O tom svedčí bohatá ľudská skúsenosť, ktorú si v podobe morálnych poučení odovzdávajú ľudia z pokolenia na pokolenie. Ale tých, čo by sa tej múdrosti držali, je vo svete očividne len veľmi málo.
A čo náboženstvo židovské, o ktorom sme doteraz takmer nič nevedeli, lebo Židia sa striktne držali pravidla, že vonkajší svet do synagógy nepatrí? Vďaka mnohým „prebudeným“ Židom, ktorí sa dokázali oslobodiť z náboženských reťazí, aj toto posledné tabu padlo.
class=“postlink“ href=“http://www.euportal.cz/PrintArticle/2466-o-statocnosti-ayaan-hirsi-ali.aspx“> http://www.euportal.cz/PrintArticle/246 … i-ali.aspx
ANONYMNY 23:47 fakt pekne napisane, suhlasim s vatsinou, ale nemyslim si, ze moslimovia potrebuju priblizit europu prostrediu z ktoreho odisli prec, pretoze europske zakony maju v mnohom blizsie k islamskemu pravu ako tie z ktorych odisli. A podla mna su viac humanne, a v europe nevladne tak vyditelne a lahko korupcia, a nemame tu uz ziadne rezimy ktore su tiez v rozpore s islamskym pravom, tak i korupcia, ale skutocnost je smutna… Ale mozu si za to aj sami, obrazom naroda je vlada. No a v islame, muzi tiez nemozu obtazovat zeny, a tiez s nimi len tak konverzovat, ak su neverni muzi, tiez ich ukamenuju, a zeny nepotrebuju priviest svedkov za znasilnenie, mozu to byt aj zeny, alebo nikto, alebo dnes to spravi aj lekarska sprava 🙂
Tvoja reakcia