Každý človek má veľa nádejí, plánov a snov než odíde do sveta na skusy. Čo sa Vám splnilo a z čoho ste sklamaní?
moje sny sa pomaly plnia,aj ked pomaly ale svojim sposobom aj ano,bola som 2x vycestovana za pracou a to je uz pokrok.i ked sa mi praca opatrovatelky pacilamoja slaba nemcina mi nedovoli ju vykonavat ale stale sa ucim i ked za par dni tam som sa naucila tolko ako tu za polroka,ale to je zivot tak sprtam dalej a nevzdavam to.moj zivot trosku sa ukludnil a to je dalsi sen,som vyrovnanejsia a tiez aj trelsia,to su sny?kym vsetkymclovek prejde tak su to len sny……………….
Ja som nemala ani sny,ani plány,ani manzela ani deti…A vlastne po viac ako desiatke rokov,som na tom rovnako.
Ale mám trochu úspor na vlastnú zábezpeku na Slovensku,kým si nájdem zamestnanie na dalsích 20 rokov.Caká ma tazká hladacka,ale s recami a bez rodinných povinností…verím,ze to nebude také tazké!
Spanielsko pre mña nie je vysnívanou krajinou.Vsade na svete je to takmer rovnaké,ja chcem byt v tom nasom súcasnom Slovensku a hotovo!
S vdakou odovzdám „stafetu“dnesným 20-tnikom!
Obcas si precitam nieco na tomto fore, ale väcsinou som tak sklamana, ze si dam polrocnu pausu. I teraz to bude tak. Na adresu Jany Goegel, ktora ma zrejme velmi prazdny a nudny zivot, takze na kazdu temu by chcela nieco povedat. Sny sa splnia iba jasnovidcom, normalny clovek si musi vytycit ciele, na ktorych musi tvrdo pracovat a nie snivat naprazdno. Ja tiez mozem snivat o kuwajtskom princovi a pri kazdom zazvoneni dufat, ze uz pre mna prisiel – ale bude to vzdy len susedka alebo postar. . . .
Ja som šiel do Ameriky pred 5 rokmi, len tak zo srandy, za dobrodružstvom, nevedel som čo vlastne chcem. Sníval som o teplučkej slnečnej pláži, surfovaní, kábelovke so 100 kanálmi.
Ešte som si robil srandu v práci, vravel som kolegom :“Vy sa tu budete ďalej potiť na obchodných rokovaniach, mrznúť v tmavom paneláku, ja sa už ale budem romanticky opaľovať pri mori a kukať po kočkách“.
Toto nadšenie mi vydržalo pár týždňov, potom prišla tvrdá realita. Zistil som že robím tie najdebilnejšie práce čo by Američan nerobil ani za 10-násobok môjho platu. A to málo čo zarobím rýchlo zmizne. A stáť každý deň pri grile a piecť hamburgery – to teda nieje žiadna romantika.
Pôvodne som myslel že budem doma za pár týždňov. Ale ja som bol tvrdohlavý a nedal som sa. Čím to bolo ťažšie, tým som mal viac energie bojovať ďalej. Z týždňov boli mesiace, z mesiacov roky. Bol som tak zaslepený, že som si neuvedomil že už to presiahlo všetky medze, a čím sa budem dlhšie trápiť, tým horšie pre mňa.
Nakoniec moje roky utrpenia priniesli ovocie – vybavil som si zelenú kartu, dostal som dobrú prácu, začalo sa mi dariť. Po troch rokoch ako keby som sa prebudil zo zlého sna a začal som premýšľať čo to preboha vyvádzam? Zostarol som o tri roky, síce teoreticky zarábam veľa peňazí, ale nijako si tie peniaze neužijem. Chýba mi Slovensko, rodina, kamaráti, slovenská práca ktorú v Amerike nemôžem robiť bez americkej školy.
Uvedomil som si, že poslednýkrát čo som sa zasmial bolo na Slovensku. Potom už to boli len nepretržité roky trápenia sa. Rozhodol som sa teda vrátiť. Ale pretože som mal dobrú prácu, ešte som zostal 2 roky, našetril na byt, a vraciam sa domov.
Život v Amerike určite nie je taký krásny ako vo filme, ale zato ma veľa naučil. Amerika mi dala sebadôveru, nech som v akejkoľvek sračke, vždy sa z toho nejako vylížem, treba len trpezlivosť a chladnú hlavu, schopnosti mám. A peniaze čo si nesiem domov na byt – to je tiež určité odškodnenie za roky utrpenia!
Uvedomil som si, že šťastie nie je v peniazoch – mám ich viac než kedykoľvek predtým ale netešia ma. Najcennejšia je rodina, priatelia, a hlavne mladé roky ktoré by som nemal vyplytvať nezmyselným preťažovaním sa. Mal by som si ich užiť kým nezostarnem. Vraciam sa domov uvoľnenejší, sebavedomejší, už ma len tak niečo nerozhádže!
Ani Kubo, ani Lojzo. Predsa nebudem na Internet písať svoje skutočné meno. Je tu veľa podivných typov, všelijaké agresívne rozdvojené osobnosti.
Ďakujem moderátorom exilu.sk že vymazali niektoré tie šťavnaté keci, už to prestalo byť zaujímavé.
Barmanom v luxusnom bare sa nestaneš zo dňa na deň, to trvá roky. Moja prvá práca bolo pečenie hamburgerov.
Vsetci, ktori tak nariekate a tuzite za rodnym Slovenskom, chodte tam naspät a prestante znechucovat druhym ludom zivot v cudzine! Prestante urazat tych amikov, svabov , australcanov a inych, kde plytvate vasou energiou, zijete jak zvery v lese a snivate o kulture na Slovenku, co si teraz nemozete dovolit lebo musite setrit na 3+1 v Bratislave!
Ano splnil sa mi sen.Zijem vonku uz dlho a pravidelne sa vraciam do ro dneho kraja. Vcudzine som si zarobil a teraz si uzivam.Hranice otvorene,tak to je paradicka.Na Slovensku je krasne ale je treba si to vediet vychutnat.Dufam ze mna mnohi bratia a sestry budete nasledovat.Prajem vam skory navrat domov.Cauko.
Zacal som v zahranici ako pomocnik v kuchyni po case som sie nasiel lepsi job mimo gastronomie.Som v europe mam rad slovensko ale pracovat tam denne 12hod a viac za minimalnu mzdu sa mi nechce ludia.Chodim tam kazdy druhy mesiac z Viedne a som rad ze tam niesom ked vidim ako ludia zivoria.To som 10r vo Viedni nemam ziadne iluzie o zapadnom svete ale za mojich 8hod co denne robim 6dni v tyzdni mam uz byt na Slovensku a zijem dostojne vo Viedni.
Tvoja reakcia