tu vo Velkej Britanii maju daleko od ponuky jedal na rodnom slovensku a nielen od ponuky, ale aj od pripravy. nie je lahke si zvyknut na nieco nove. a slovicko fat je charakteristickym znakom takmer vsetkeho co sa tyka anglickej stravy a fast foodov, myslim si, ze je vydno rozdiel doma a tu. ale da sa tu vsetko dostat vo forme polotovarov, co zn. easy life, pre domacich, ale ja si vsetko radsej robim sama peciem a varim ale aj tak mi tu najviac chyba moja macicka, ktora mi doma vo vsetkom pomahala.
Ahoj, ak máte chuť zistiť, čo varíme na Slovensku, kliknite si na stránku:
class=“postlink“ href=“http://www.babetko.sk/user/view_page.php?page_id=379698″> http://www.babetko.sk/user/view_page.php?page_id=379698
Tu zistíte, čo sa u nás doporučuje malým deťom a tak.
Som tu 2 mesiace ale dala by som si odrubat ruku za obycajny vonavy slovensky chlieb. Vsetko okolo plava v oleji a oni si este myslia ze ked to zapiju dietnou colou tak je vsetko v poriadku:) nasi domaci robia vsetko zo sacku alebo z krabice, a ked nieco varime (byvame spolu traja slovaci a dve rusky), tak nasa domaca len chodi okolo a nakukuje do hrncov. nasli sme ale v obchodoch (HyVee alebo Cash Wise Foods) fajn suroviny, takze sa tu da uvarit vsetko mozne, velky vyber ovocia a zeleniny, vyborne dzusy, chlieb je tu uplny humus, ale v Cash Wise je super pekaren s vynikajucimi zemlickami. Co sa tyka fast foodov jednoznacne odporucam SubWay, chutne sendvice, chrumkave, kvalitne sunky, kura alebo tuniak a kopa cerstvej zeleniny podla vyberu (mnam). V globale sa tesim ako si o 2 mesiace dam konecne normalny chlieb. Ak vie niekto recept, prosim napiste ho. ciao
som uz 8 rokov v belgicku a nemozem s na tu zravu zvyknut
oproti slovenskej kuchyne su este velmi daleko o viacerich slovenskych jedlac nemaju ani potuchy pozeraju ako na zjavenie a s radostou si to vuchutnaju,maju celkom ine korenie a my;a to co mi velm chyba
stale si dam doviest zo sk takisto nepoznaju ani hrubu muku takze nemozu ani slovenske halusky vediet ako chutnaju; aj tu v vbelgicku som ostala verna sk kuchyny;
som uz 8 rokov v belgicku a nemozem s na tu zravu zvyknut
oproti slovenskej kuchyne su este velmi daleko o viacerich slovenskych jedlac nemaju ani potuchy pozeraju ako na zjavenie a s radostou si to vuchutnaju,maju celkom ine korenie a my;a to co mi velm chyba
stale si dam doviest zo sk takisto nepoznaju ani hrubu muku takze nemozu ani slovenske halusky vediet ako chutnaju; aj tu v vbelgicku som ostala verna sk kuchyny;
Ja som tu pomali 7 rokov. Ja mam manzela taliana a vrim aj slovenske jedla, svajciarske a aj talianske. Svajciarske polievky nemam rada to je len take chlipi chlapi, ja varim väcsinou slovenske polievky. Ale mam kamaratku svajciarku ta vari vinikajuco a od nej som sa tiez zo par polievok naucila, ale ked idete do restauracie sa najest tak tie polievky su o nicom. Co sa tyka halusiek si nosim brindzu zo slovenska, moj manzel ich zboznuje, gulas ma rad, miluje kotlikovy gulas. Potom varim aj taliansku kuchinu len ta mi je dost syta, teda aj slovenska je syta. Ja by som nevedela kazdy den jest cestoviny a dobre ze aj ked moj muz je talian nechce mat pravidelne cestoviny. Ja som tu spokojna co neviem kupit si dam doniest zo slovenska. Peciem tiez rada takze ak niekto nie je spokojny s tych ich stravou varte si slovensku stravu!!!!
V kazdej krajine maju skoro vsetko co na Slovensku, len treba vediet kde sa to da kupit a ako sa to u nich vola. V Amerike som nemohla jest chlieb, dokial mi pribuzni neporadili kde sa kupuje chlieb presne taky ako na Slovensku. Vozia ho do obchodov kazdych 5 hodin este horuci a stoji iba 80 centov. Plno obchodov ich predava. V Australii az po roku som objavila kefir-butter milk, takisto predavany v kazdom obchode. O kyslej kapuste som si myslela tiez ze sa tu nepredava, nahodne som na nu natrafila v mnoho odlisnom baleni. Tiez nase nakladane uhorky Nova predavaju v supermarkete Coles. No a v polskych obchodoch sa citim ako na Slovensku, dobre klobasky, salami a pod. V Melbourne asi neexistuje Europsky stat ktory by tu nemal obchod. Slovaci tu maju obchod so zakuskami s trojnasobnymi velkostami nez na Slovensku.
Mimca, ak si kupis bread-maker, das vsetko vo vnutra, nastavis kedy chces mat chlieb hotovy a dobru chut. Vecer si dam vsetko do bread maker, nastavim 7 hodin rano a vonavy horuci chlieb je hotovy. Dostanes v tom aj recepty na rozne chleby:s kminom, s hrozienkami , biely, cierny a pod. V bakery kupis aky len chces chlieb. Viedensky mam najradsej. Jest v SubWay mi tiez chutna.
Je to iba zvyk, narodili ste sa na Slovensku a mate radi slovensku stravu, predstavte si japoncov v Europe oni zomieraju od hladu. Mozem vam povedat ze ja som zomierala v Japonsku od hladu. Riskuju zivotom na jedeni jedovatych ryb. Ak sa spatne nakroji, je po tebe. Ludia mru otraveni ale ostatni sa na tom neponaucia. Rocne iba v restauraciach zomrie 100 japoncov na otravu jedenia puffer fish. Chytaju zralokov, odrezu plutvy a hodia spat do mora, jedia delfinov, velryby. Alebo ked som bola v Indii, tam maju zakusky iba pre deti alebo na svatby a chut otrasna. V Cine maso s madom bez soli. Myslim ze casom z donutenia si zvyknete na stravu toho statu kde zijete. Ved ste v Europe a europska nieje az tak odlisna da sa jest vsetko.
Ahoj Tina, dobre som sa pobavila, ked som citala, ake potraviny Slovakom chybaju v cudzine. Nastastie nebyvame daleko, len 500 km od Bratislavy. Nase nakupy pri ceste do Nemecka obsahuju horcicu, bryndzu, ocot, Mily(napolitanky), sojove rezy, Demänovku a plno klasickych vyrobkov, ktore nam doteraz neboli vzacne. Manzel si na Slovensku pravidelne kupi polkilove balenie tresky a 10 rozkov, tie tu teda nemaju vobec. A co sa tyka pecenia, problemy som mala s mukou a skoricovym cukrom. Mak si tiez pravidelne vozim, klasicky makovnik sa neda s nicim porovnat. Nie ze by sme to mali kazdy tyzden, ale raz za cas na to clovek dostane taku chut! Prave zavaram uhorky, tie nase domace si vsetci chvalia a vobec domace zavaraniny su pre Nemcov vzacnostou a velmi im chutia. Inak aj nas uz pohltila tunajsia mania grilovania. Takze nakladame,spizujeme, konzumujeme.
Rena:
To mate skvele, tych 500 km zavidim.. My sme 1200km a to uz je 11-12 hodin dost rychlej jazdy.. Nuz, tie rozky, to moj syn teda nechapal, preco tu nie su;-)) Ale chleba sa tu da kupit docela dobry, i ked drahy (ale ked kupim z predosleho dna, je to za polovicu) I tak ho moc nejeme, muz ma celiakiu. Tresku som pred par dnami robila podla receptu tu uvedeneho a veru bola fajn, i ked nie uplne ako klasicka, ale chutila;-)) Dokonca aj mak som tu objavila v obchode, co mi trvalo dlho.. ja moc nezavaram, lebo na to nemam moc casu pri detoch – lekvare nam vari svokra;-)) Aj dake domace zavaraniny sa nam takto ujdu. Blbe je, ze ked ideme zo Slovenska, zvacsa mame vzdy tak natrepane auto, ze moc velke zasoby ani nemozme brat. Muzovi dost chybaju aj take klasicke sirupy;-)) Ja muku normalnu nepouzivam vlastne skoro vobec, ale tiez som si pre istotu daku polohrubu doviezla;-)) O makovniku uz snivam veky;-)), ale nemam odvahu ho piect, lebo som to nikdy nerobila. ked tu bola mama, som ju nahovarala, aj ked som bola u nich, ale bohuzial som nebola uspesna;-( Nuz, slovenska kuchyna neni od veci, i ked ja rada experimentujem a vselijake novinky zaradujem do nasej strany, iranske, talianske… Ked sa vratime na Slovensko, tak mi zas mozno budu chybat tunajsie „speciality“;-))
Pre vsetkych, ktori zohnali mak, ale nemaju mlyncek – ako vhodna nahrada moze posluzit mlyncek na kavu, ktory je v tvare valceka a vrchnu cast ma pritlacaciu, pocas mletia sa musi drzat, aby bol funkcny. Lahko sa s nim manipuluje, aj sa lahko cisti. Zvykla som ho uprednostnit uz na Slovensku, kde som mala aj klasicky mlyncek.
pre tinu (Nemecko):
co sa tyka zavarania, je to skor nevyhnutnost, lebo mame na Slovensku zahradu a navyse susedov, ktori zozenu aj certa, takze ked avizujeme navrat, vzdy nieco pripravia a väcsinou aj tak chodime, ked treba pozbierat urodu. O natrepanom aute sa nevyjadrim. Sardinky v konzerve maju urcite viac miesta ako my v nasom aute. A to chodime väcsinou len dvaja! Tresku z predchadzajucich prispevkov poznam, len tam nejde konzerva sardiniek, ale kocka tvarohu a vajcia tam tiez chybaju. Co sa tyka pecenia, mam dlhsiu prax ako ty a bola to aj nevyhnutnost, dvaja synovia, ktori navyse aj sportovali, ti museli mat doma vzdy nieco, co sa da „vytahovat“. Este stale si zvykam varit v mensich mnozstvach, aj recepty mam na cely plech, potom to dojedam a kysnem. Kedze manzel je tiez zo Slovenska, s varenim nemam problem, ale tiez mam rada zmenu, manzel je velmi konzervativny – rezne, zemiakove salaty, fazula, drzkova, no proste klasika. Ked chcem nieco nove vyskusat, vzdy dopredu vyhlasi, ze to jest nebude, lebo mu to nechuti (hoci to nikdy predtym nejedol). Nakoniec si spravim nieco pre seba zvlast a vzdy sa da nachytat a doje to. Nestazujem sa, ze niektore potraviny tu nie su dostat, clovek si poradi, ako vie. A mas pravdu, naozaj sme blizko Slovenska, mame to jednoduchsie.
pre ostatnych, ktori bryndzu nemusia:
citala som jeden clanok, ze robili pokus na vybranej vzorke ludi, ktori mali zdravotne problemy. Povinne konzumovali mesiac bryndzu a vysledky boli prekvapujuce, vsetkym! sa znizila hladina cholesterolu napriek tomu, ze bryndza je mastna. Okrem toho ma v sebe aj nejake protirakovinove latky. Nie som odbornik, neviem to presne pomenovat, ale hovori to jednoznacne za bryndzu!
Pre Slovenky v Spanielsku:
Mak sa dá kúpit v kazdej nemeckej pekárni na váhu (je ich v Spanielsku dost, hlavne v prímorských zónach, kde zije hodne Nemcov, aj v malým mesteckách), ak nemáte mlyncek, tak to je potom horsie. Prekvapuje ma, ze Vám nechutí Paella, pre nás je to hádam najchutnejsie spanielske jedlo (preco najprv neskúsite tú, o ktorej Valenciáni hovoria, ze to je tá autentická – teda s mäsom, potazne kombinovaná s potvorami).
Nase deti slovenskú stravu nejedia, povazujú ju za tazko strávitelnú a málo rôznorodú.
Postupne sme úplne prestali pouzívat múku do varenia, vsetky omácky a stavy k mäsu varíme bez múky a ked ideme raz za cas na Slovensko, máme v restauráciách problémy. Polievky nevaríme, tu to nikomu nechutí. Moja zena si obcas uvarí (2-3-krát do roka) zeleninový vývar, ja tiez tak asi Borsc a Cínsku stiplavo-kyslú polievku (z hygienických dôvodov).
Na halusky po experimentovaní pouzívame Philadelphiu zmiesanú s Gréckym jogurtom (Danone). Je to nakyslasté ako bryndza, aj ked chut sa celkom nepodobá, ale hlavne to nie je tak slané ako feta, ktorú kvôli tomu nekupujeme.
Palacinky dostat v Spanielsku v kazdej lepsej restaurácii, aj ked sa s nimi castejsie stretnete blizsie k Francúzsku nez k Afrike (Andalúzia). V argentínskych a uruguajských restauráciách sú temer samozrejmostou na jedálnom lístku.
Ja som túto web objavil len teraz a tak kým som sa dobojoval na 13-tu stranu, to trvalo. Niekto sa pýtal na Detskú krupicu, tu v Spanielsku je obrovské mnozstvo Rumunov a teda aj ich obchodov, majú GRIS, je to presne to isté. Tiez ho dostat v Alcampe, vo Francúzsku sa ten obchod vola Auchan.
Marcelovi do Írska chcem odkázat, ze tie jedlá, ktoré mu chýbajú, sa dajú spravit úplne vsetky. Napr. predvcerom som robil Tresku, je daleko kvalitnejsia nez slovenská, lebo pouzijem tresku a nie neviem aké mrazené filé z ruských velrýb. Fazulová polievka a vyprázaný syr sú tie najlahsienahraditelné slovenské jedlá, pretoze je tu na ne úplne vsetko. V Írsku snád dostat tiez fazulu a syr, takze len to treba skúsit (nastastie aj neskýsený kuchár to zvládne bez problémov, ak potrebujete recept, v Internete nájdete desiatky a v matercine). Knedlík je trosku nárocnejsí, ale dá sa to zvládnut, aj ked sa mozno na prvý raz nepodarí ako v dobrom stanicnom bufete.
Vegeta sa dá nahradit kombináciou rôznych bylín (sol je tá istá ako vo Vegete… a tá tam prevláda) a urcite je to zdravsia kombinácia nez vsetky tie E- atd.
Grilovacie korenie sme nahradili so „Sazonador barbacoa“ (presne to isté zlozenie ako slovenské Grilovacie korenie vcítane vsetkých chemických svinstiev).
Segedínsky gulás varíme tak isto ako doma, len namiesto kyslej smotany dávame sladkú, gulás je ovela jemnejsí (kyslý je aj tak od kapusty), samozrejme nedávame donho ziadnu múku na zahustenie a ani zásmazku. Gulás tak získa na chuti, je lahsie strávitelný a nestojí v nom lyzica.
Co sa týka chleba:
Podla nás je daleko chutnejsí, výber je obrovský, v kazdej pekárni majú nejaký iný nez v konkurencnej oproti, majú aj Kajzerky, len rozky neexistujú. V nemeckej pekárni sa dá nájst aj chlieb ako u nás, potom vsetkých bolí brucho od crevných plynov, presne tak isto ako ked prídeme na Slovensko.
Rezne sa nám zdajú chutnejsie (dôvod je hlavne tým, ze mäso je z mladých osípaných 80-100 kg, nikdy viac, mäso je perfektne nakrájané rovnakej hrúbky natenko, nikdy ho neklepeme tlcikom aby sa neposkodili vlákna a mäso tak zostane stavnatejsie. Robí sa pomerne krátko, je to jedno ci je to rezen viedenský, parízsky, ciernohorský, milánsky alebo prírodný.
Slovenská horcica je skutocne unikátna.
Najviac sa jej podobá ruská, ale je trochu stiplavejsia. Nám chutí Mostaza de Dijon Original (Moutarde de Dijon) znacka MAILLE. Vsetky ostatné znacky (aj na Slovensku som videl iné znacky) len stípu ale nemajú prakticky ziadnu chut. Podla nás nemecké (treba hladat a skúsat) sa dajú nájst velmi príbuzné slovenskej. nie vsak v Lídli, tá je horsia nez spanielska, ale napr. v Corte Inglés, obchodoch s lahôdkami, kde je vsetko mozné z celého sveta.
Prekvapuje ma, ze niekto z Nemecka má problémy so salámou. Ved tam je vsade dostat Pick a Herz – madarské salámy, ktoré sú podla nás neprekonatelné. Bodaj by boli v Spanielsku. Ja pri kazdej ceste do Nemecka alebo Rakúska nakúpim, kolko sa do kufra zmestí, aj ked ho je potom tazko vyvetrat. Komu sme to dali tu ochutnat, vsetci si to nevedeli vynachválit.
Sem sa doteraz madarské potraviny nevozili, pretoze v nich bola zistená zvýsená hladina rádioaktivity (dozvuky Cernobylu). Takisto vrátili (dávnejsie) cíferské kurence napriek tomu, ze boli urcené len pre ZOO… Teraz sa objavujú kacice a husi, ale len v nemeckých obchodoch.
Slanina na oskvarky je tu presne taká istá ako na Slovensku, s kozou aj bez, údená a aj surová. Len sa nevolá Oravská…
Klobásy z Asturias sú perfekné (nie je to madarská Gyulai) a po case sa dá zvyknút aj na miestne susené longaniza(s), fuet(s) a pod.
No a sunka (myslím „del país“) je podla nás daleko nad parmskou a podobnými nemeckými a rakúskymi napodobeninami. Len treba trochu hladat a skúsat rôznych chovatelov a výrobcov (Salamanca, Huelva, Teruel, nie Katalánsko!, pretoze je z bielej osípanej). Tie sa pouzívajú len do lacných sandwichov.
Vsetky druhy zeleniny sú po celý rok (skutocne, bez nadsadzovania), ovocie prakticky tiez (ceresne sa dajú kúpit tak v auguste ako na Vianoce ci na Velkú noc), o ostatnom ovocí ani nehovorím.
Tazko sa nájde krajina, ktorá prekoná Spanielsko v kvalite a pocte syrov (dokázatelne väcsí pocet nez vo Francúzsku).
Napriek tomum sú ale 2 (dve) veci (jedna je potravina a druhá nápoj), ktoré treba spomenút:
1. v Spanielsku sa neje kapor (v kazdej stojatej vode sa dá chytat temer holými rukami), pretoze sa povazuje za nejedlú rybu (silný zápach)
2. pivo je tiez tekuté, ale nastastie dnes sa dá kúpit Plzenský Prazdroj a Budejovický Budvar bez najmensieho problému (inác by sme sa asi boli prestahovali do inej krajiny). Taktiez nemecké, holandské a dánske pivá sú vsade k dostaniu a niektoré sú celkom pitné…
Zo Slovenska (mám na mysli potraviny) tu zial zatial nie je nic…!!!
Pre Emily:
S tým zomieraním Japoncov v Európe od hladu ste to trosku prehnala. Pravdepodobne neviete, ze je to národ, ktorý má najvyssí priemerný vek na svete…! Kedze oni zvyknú chodit len do velmi dobrých hotelov uz ranajkový bufet je vzdy aj s jedlami len pre Japoncov a s kuchárom, ktorý je len pre nich. Navstívte napr. InterContinental vo Viedni a pri ranajkách si to môzete lahko overit. Okrem toho dnes v kazdom turisticky zaujímavom meste nájdete japonské restaurácie, v ktorých varia japonskí kuchári (na rozdiel od mnohých „zahranicných“ restaurácií na Slovensku, kde tamojsí kuchári predtým varievali len Gulásovú polievku).
To, ze ich zomrie na otravu Vami spomínanou rybou asi 100 za rok (myslím, ze tento údaj sa tiez nezakladá na pravde) je minimálny v porovnaní s tým, kolko ludí v iných krajinách zomrie napr. len na salmonelózu. Zrejme neviete, ze v celom Japonsku zije cca 172 miliónov Japoncov a spomedzi nich nie je ani 10 (este donedávna boli lin traja), ktorí majú právo túto rybu pripravit a podávat. V prípade smrti zákazníka (zaprícinenej pochopitelne otravou a nie infarktom, ktorý sa tam casto vyskytuje kvôli nepredstavitelnému stresu spôsobenému strachom z mozných následkov pozitia tejto ryby) je kuchár odsudený za vrazdu.
Ja som v prvé dni v Japonsku tiez schudol, ale nezomieral od hladu. Hoci som prestudoval vsetkú dostupnú literatúru o Japonsku (Internet este neexistoval), trvalo mi niekolko dní, kým som sa zorientoval. Nasiel som v kazdom meste talianske restaurácie, ktoré nevarili na sójovom oleji , ale na olivovom a tým sa prvý problém vyriesil (zápach zo sójového oleja mi stiahol zalúdok natolko, ze som nebol schopný nic prehltnút). Postupne som zacal jest grilované jedlá, ryby v rôznych úpravách atd. az som si zvykol a pri dalsích cestách do Japonska som uz nemal problémy a dnes je japonská kuchyna spomedzi orientálnych moja daleko najoblúbenejsia (pritom zboznujem indickú a arabskú, konkrétne sýrsko-libanonskú aj ked nepohrdnem ostanými).
Ze sa Vám v cínskej kuchyni zdá divná kombinácia mäsa s medom ma prekvapuje, co potom poviete napríklad na Zajaca na cokoláde?
Co sa týka soli dovolím si tvrdit, ze vsetky ázijské kuchyne neplýtvajú solou, ktorú nahradzujú inými daleko zaujímavejsími príchutami a zo zdravotného hladiska podstatne menej skodlivými nez sol, casto pikantnými (vsimli ste si, ze stiplavá paprika je súcastou jedla v krajinách s vysokými teplotami? Dôvod: vypotit sa a tým znízit telesnú teplotu ako ked Vy uzívate Aspirín pri horúcke. Pri zvýsenom pouzívaní soli je to temer nemozné a pre organizmus velmi namáhavé. Podobne v arabských krajinách pijú teplý caj ako nápoj pri vysokých horúcavách. A nie ako v USA a zial uz dnes aj vo väcsine európskych krajín sa p0odávajú prechladené nápoje, ktorých skutocný efekt nie je iný, nez pit znova.)
Ze v Indii majú zákusky len pre deti na svadbách nepokladám za nic donebavolajúce. Myslím, ze India v oblasti stravovania má väcsie problémy nez podávat zákusky kdekolvek a komukolvek. Nebudem sa zaoberat tým, ze v Japonsku konzumujú zralokov, delfíny a velryby. Na Slovensku tomu tak nie je, pretoze zatial na Oravskej priehrade a na Zemplínskej sírave nie sú. Ale az raz budú a niekomu zachutia… V Cíne jedia hady, potkany, vrabce, zaby, cervíky a vsetko, co má aspon trochu mäsa a nad tým sa nepozastavujete. V Kolumbii je jednou z najväcsích pochútiek velký mravec atd.
Dakedy korytnacia polievka bola povazovaná za jednu z najchutnejsích polievok. Dnes je lov korytnaciek zakázaný a prísne trestaný a tak uz sa na jedálnom lístku prakticky neobjaví (to ale neznamená, ze ludia, kde korytnacky sú, ich dalej nechytajú a nekonzumujú).
Pred casom som si zo Slovenska doniesla zopar trvanlivych vyrobkov zo Slovenska: madarska salama – neviem, ci som to predtym nevidela, alebo to tak ma byt – 80 % masti, zbytok akoze mäso + nasli sa aj pomlete kosticky, trvanliva draha klobasa – Kohut – velmi, velmi mastna, Morcadela – zmäs do spagiet – nedalo sa to jest – opät strasne mastne. Je to iba postreh.
Ahoj Pepe, trosku som sa pousmiala a zaspominala na dovolenku v juli, ked sme boli v Andaluzii a zizali sme na tu rozlicnost tovaru a hlavne nizke ceny(teda zizala som ja lebo manzel je odtial), mas pravdu vo vsetkom co pises, avsak kazda provincia je ina a u nas na Kanarskych vela veci nekupis,aj ked tu je vela Nemcov, predstav si ze napr.ten mak nezozeniem, ceresne tu predavaju len v juni za 9-12€/kilo alebo v zime (dovezene z Chile a este drahsie) a su tak strasne skarede ze to nekupim (ale tento rok sme sa ich na dovolenke prejedli), jahody som mala tento rok 2 alebo 3-krat (niezeby boli drahe ale jednoducho nemali). Ale tunajsieho ovocia je tu strasne vela a v dobrej kvalite, myslim ze ovela lepsie ako z Juznej Ameriky (papaya, avocado, mango, ananas ci malicke banany….), predstav si ze banany vypestovane na Gran Canarii su v Spanielsku lacnejsie ako tu, to uz je fakt drzost.
Iny kraj, iny mrav, ja takisto prakticky nevarim polievky (dnes som vynimocne urobila fazulovicu), decka mi polievky moc nechcu, ale na Vianoce robim kapustnicu (z cerstvej kapusty) a obcas gazpacho(to sa pije). Varim aj slovenske jedla ale na moj sposob , ku vsetkemu cerstvy salat (napriklad k segedinskemu gulasu uhorkovy salat), deckam sa jedlo bez salatu nerata. A mimochodom do segedinskeho davam namiesto smotany queso fresco (cerstvy syr) OUARK.
Paellu nemam rada a asi to uz nezmenim, nechuti mi ani kuracina v nej ani tie musle a kalamare, mam vsak rada malicke krevetky (gambas al ajillo). Ale spanielska kuchyña je fakt super.
Ahoj Elenka,
som rád, ze môj „príspevok“ vyvolal aspon jeden úsmev.
Ako sa dá kombinovat segedínsky gulás s uhorkovým salátom?
My kanárske banány (platano canario) nejeme, nám nechutia. Máme ale velmi radi banány (bananas). A je nám to jedno ci sú z Juznej Ameriky, Afriky alebo z Izraelu. Kanárske pouzívame len do Arroz a la cubana, lepsie sa pripravujú na teplo. Vtedy sú chutovo celkom znesitelné. Co sa týka ceresní z Chile, bývajú asi ako u nás orechy aj so supou (také velké a vynikajúcej chuti, cena 16-20 €, cez Vianoce este drahsie). Nech Ta neprekvapuje, ze si videla banány od Vás lacnejsie, nez u Vás. Pre nás je to podobné, ked ideme do Francúzska. Napríklad jahody: francúzske 5 a viac € a spanielske (v tejto zóne sa hodne pestujú) ovela krajsie okolo 1 €. Vzdy, ked ideme z roboty do Francúzska tak kolegovia sa tesia, ze aspon ochutnáme kvalitné spanielske ovocie a zeleninu (daleko krajsie nez tu) a za menej penazí.
Quark (tvaroh) dávame obcas do palaciniek (len pre nás, lebo deti to nechcú). Ako Queso fresco sa tu rozumie cerstvý syr (que no está curado), nieco na spôsob ovcieho syru na Slovensku, ibaze nevrzga medzi zubami. Býva ovcí, kozí a samozrejme kravský.
Mäso vo valenciánskej paelle nie je len kuracina, este castejsie to býva zajacina a samozrejme, ked sa robí sofrito tak posekané bravcové rebierka (ktoré ja potom vyhodím), aby dali ryzi trochu chut.
Temer sa mi nechce verit, ze napriek mnozstvu Nemcov je tam nedostatok nemeckých potravín (na Mallorcu prichádza denne niekolko desiatok kamiónov len s nemeckými výrobkami – a to nie len potravinami. Este aj minerálku si vozia odtial. V krcmách majú jeden den v týzdni vyhradený pre seba a hovoria len nemecky, ani Ta po spanielsky neobslúzia. Televízia v krcmách len po nemecky celý týzden. V obchodoch nápisy po nemecky, na Costa Brave tiez po holandsky).
Ahoj Pepe
Pre Eriku z Belgicka:
Myslím, ze sa netreba cudovat tomu, ze v Belgicku (alebo ktorejkolvek inej krajine) nepoznajú slovenskú kuchynu. Vy ste poznali pred príchodom do Belgicka ich národnú kuchynu? Kolkokrát pred vycestovaním zo Slovenska (alebo bývalého Ceskoslovenska) ste jedli cerstvé ryby (nemám na mysli kapre, mám na mysli naozajstné ryby z mora, pre ktoré moznoze este ani doteraz slovencina nemá ziadne meno)? Jedli ste niekedy pred tým morské potvory (plody mora…)? Kde, na Oravskej priehrade? Pri návsteve Slovenska sa desíme, aké ryby a v akom stave sa tam predávajú, ako predavaci nevedia co s nimi, ani len poriadny nôz na ryby nemajú. A Vy sa divíte, ze v Belgicku nepoznajú slovenskú kuchynu. Nezabúdajte na jednu vec, ze ak po prevrate v Madarsku v roku 1956 opustilo Madarsko relatívne velké mnozstvo ludí, väcsie percento z nich zostalo v západnej Európe. A kedze boli zvyknutí dobre papat, tak podobne ako Taliani, Turci, Gréci atd. (ktorí neboli ochotní jest nemecký Eintopf) otvorili svoje restaurácie. Bolo ich pochopitelne menej, nez tých druhých. Dokonca aj v Spanielsku sa ludia pamätajú na nejakú madarskú restauráciu (väcsina, ak nie vsetky skrachovali pre nezáujem domorodcov). Ked v roku 1968 vtedajsí ceskoslovenskí emigranti utekali na Západ, skôr sa snazili nájst zamestnanie zodpovedajúce svojmu vzdelaniu (vysoké percento vysokoskolsky vzdelaných ludí aj ked s malými znalostami cudzích jazykov – vdaka geniálnej komunistickej výucbe). Niekolkí sa odhodlali k otvoreniu slovenských ci ceskoslovenských restaurácií. Ich úspech bol minimálny. Preco? Kuchyna s mnohými podobnými jedlami ako v Nemecku ci Rakúsku. Nic exotického. Bryndzové halusky varit nemohli kvôli bryndzi a ostatné nie je mimoriadne originálne (pre nás áno, ale nie pre iných). Kolko z nich prezilo do dnesného dna? Viem o jednej vo Viedni… A preco je pre nás slovenská kuchyna zaujímavá? Pretoze sme v nej vyrastali.
Nehovorte, ze oproti slovenskej kuchyni belgická je daleko. Pravdepodobne nepoznáte tú autentickú, to jest bud v nejakej rodine, kde varenie nie je len telesná nevyhnutnost, ale hlavne enormný záujem dokázat, ze varenie a následne stravovanie je jednou z najväcsích rozkosí aké normálny smrtelník môze vychutnávat denne. AK nemáte takých známych tak navstívte hociktorú renomovanú restauráciu (pochopitelne nie thajskú) a aj ked Vás bude stát jedna vecera tolko, ako doma celý mesiac, zistíte, ze belgická kuchyna aj ked nie je velmi rôznorodá, je napriek tomu vynikajúca. A cokoláda je úplne to najlepsie, co medzi cokoládami existuje na svete. My tu za nu platíme velmi draho, ale stojí to za to. Tak aj Vy skúste to isté, navstívte niekolko dobrých (alebo výborných) restaurácií s domácou kuchynou a potom napíste, ci som mal pravdu. (Som presvedcený, ze áno.) To Vám (a nielen Vám) dá tiez odpoved na otázku, preco v zahranicí nie je slovenská kuchyna známa (aj ked je to skutocne smola aspon pre nás, co tam zijeme). Okrem toho v porovnaní s nami, co zijeme v Spanielsku a s tými, co zijú v Amerike, Kanade ci Austrálii máte tú výhodu, ze si môzete castejsie odskocit na Slovensko, nez my a dat si trebárs dobré halusky na nejakom salasi.
Preti si myslím, ze sa „stazujete“ neoprávnene, v Belgicku (tak ako vo vsetkých krajinách západnej Európy) je dostat prakticky vsetko. Je mozné, ze Vám potrvá urcitú dobu, kým si zvyknete na nové chute, kým sa preorientujete na novú chut korenín a ostatných ochucovadiel.
Ked si ale spätne vybavíte ako to bolo doma (neviem Vás vek), spomente si, ked Vasa matka varievala, kolko mozných prísad mala k dispozícii? 2-3 korenia, papriku farby ako mrtveho nohy a nejakú Vegetu. Kolko prísad do jedla nájdete v najbeznejsom Superi v Belgicku? Kolkými by ste museli vynásobit moznosti, ktoré mala Vasa matka?
To si treba uvedomit a ak Vám to aj tak nevyhovuje, stále Vám zostáva návrat. Je to samozrejme spojené s hanbou pred príbuznými, kamarátmi ci známymi. Moznost (alebo skôr nemoznost) získat rovnako platené pracovné miesto, atd.
Ale budete mat Vasu kuchynu…
Pepe, nie si nahodou profesionalny kuchar? S tym korenim mas teda pravdu. Co som pisala ohladne tovaru v obchodoch , na takej G.Canarii urcite kupis vsetko (aj jahody aj ceresne), lenze na nasom „zapadlom “ ostrove je to s dovazanym ovocim horsie, velakrat sa stane ze ovocie pride este nedozrete a naopak uz spominane ceresne suche a plne cervikov, nie vzdy je to pravidlo ale stava sa. Je pre mña novinka ako pises, ze mak maju v nemeckych predajniach, mne bolo povedane ze ani pekari nesmu mak predavat, lebo je to droga. Taky makovy zavin by som si dala, moje deti ani nevedia co to je. Co vsak kupujem u Nemcov je ich vynikajuci chlieb – takmer ako slovensky. V spanielskych pekarñach tu maju len biele pecivo a celozrnne je uplne bez chuti a drobi sa. Ja viem ze na pevnine je to ine ale mne to nevadi,ja som si uz zvykla a taketo drobne nedostatky ma uz nerozhadzu. A co sa tyka paelly-hydinu nemozem ani citit ale kralika ci zajaca ani vidiet, u mña sa rata len hovadzie, bravcove a kozie-ved cabra majorera pochadza od nas, cau, cau
Ahoj Elenka,
môzem Ta uistit, ze nie som profesionálny kuchár. Práve preto asi varím rád. A kedze sa zaujímam o varenie, tiez obcas nieco vyskúsam. Nie vzdy podla receptu. U nás doma tiez bolo a je „zakázané“ varit zajaca. Ja som ho jedol prvý raz az v Spanielsku. Bol som pozvaný na veceru k istým ceským emigrantom (este z r. 1948) na Mallorke. Krásne spomínali na Slovensko a tiez na svoju chatu v Tatrách (ich spomienky na komunistov a na spôsob, ako utekali uz neboli také pekné). Jedlo bolo jednoduché, ale mi tak chutilo, ze aj ked som síce prvý kus mäsa trosku poprehadzoval po vsetkých kútoch úst, nakoniec som vsetko zjedol. V tom case som prakticky este nevaril, manzelka bola doma a tak sa starala o kuchynu. Moje „výlety“ do tejto oblasti zacali neskôr, ani neviem vlastne, kedy to bolo a kolko casu od vtedy preslo. Dnes varím, ked je treba. Co vsak robím casto, stále hladám nové recepty a stále si predstavujem, ako ich budem realizovat. Zial, predstava a realizácia nie je to isté…
O maku sme dostali svojho casu tú istú informáciu. Deti ochutnali nejaké jedlo u starých rodicov a tak si obcas nan spomenuli. V tom case sme cestovávali na Slovensko autom, ale kvôli kontrole sme sa mak jednoducho neodvázili doniest. O tom, ze sa dá kúpit sme sa dozvedeli vlastne náhodou. Máme známych a pani je Nemka. Ked sme raz boli u nich na Vianoce, tak okrem iného nám ponúkli aj nejaký kolác (nieco ako nás makovník). Pani v tomto smere dodrzuje nemecké zvyky (v mnohom velmi podobné nasim) a tak tiez pecie na Vianoce. Moja manzelka sa jej spýtala, ci to má este mak od leta, ked boli v Nemecku a vtedy nám povedala, ze najprv to tak robila a ze teraz ho kupuje v nemeckej pekárni. Tak sme sa isli spýtat, ci nám u nás tiez predajú (nie sme ich zákazníci, viackrát sme tam nieco kúpili, ale máme niekolko pekární blizsie, zvlást jednu vynikajúcu francúzsku). Najprv, ze tu nie je neviem kto, ale ze bude neviem kedy. No a tak sme potom prisli a kúpili. Bez najmensích problémov. Mak je síce „oblbujúci“, ale v tejto forme nie je droga.
Ovocie, zvlást exotické, je aj u nás tiez casto este zelené. Dnes (vlastne uz vcera) sme napríklad videli mango za velmi dobrú cenu. Este malo byt ale na strome. My sme niektoré druhy exotického ovocia mali moznost ochutnat na mieste, kde ho predávajú, ked je skutocne zrelé. (Chcem povedat, ze ho oberajú dozreté). Nedá sa porovnat chut a vôna banánu alebo manga (na tie 2 druhy najviac spomínam) s tým, co tu jeme, dovezené v igelitových vrecias napustených nejakým plynom, aby sa zastavilo dozrievanie.
My sme família, ktorá zboznuje ryzu v akejkolvek úprave. Paella je jednou z nich, ale jeden clen rodiny ju nechce. Je jedno, ci s potvorami, alebo s mäsom. A tak ju doma varíme dost zriedka, urcite nie viac nez 2-3-krát za rok. To radsej ideme s manzelkou do nejakej restaurácie na nu (uz sme ich vyskúsali niekolko). Je ale tazko nájst takého kuchára, aby ju spravil tak, aby vyhovolala poziadavkám kazdého. Ja sa snazím presvedcit obsluhujúceho casníka, aby zavolal kuchára, ze chcem s ním hovorit. Nie vzdy sa mi to podarí. Mnohí kuchári sa vyhovoria, ze majú vela práce a ze prídu, ked budú mat viac casu. Vtedy je ale na debatu o tom, co chceme, pozde. Ale vzdy, ked sa mi to podarilo este predtým, skoncili sme s kuchárom pri velkej debate po obede a o comkolvek. Neviem preco, ale má to dobrý vplyv na výsledok jedla. Nikdy sme nemuseli diskutovat s casníkom, preco to kuchár urobil tak a nie onak. Môzes to niekedy skúsit. Dokonca som mal pocit, ze ich prístup je iný, ked zistia ze sme cudzinci. Nedávno sme tak objavili jednu taliansku restauráciu. Nakoniec sme tam zostali len my s kuchárom debatujúc o vsetkom moznom (nie o jedle, do toho sa im snazím miesat co najmenej).
Dúfam, ze napriek Fuerte – ventura, máte aj dni bez vetra a ze idete na pláz. U nás je podla rôznych zdrojov najteplesia voda, aj ked minulý (predminulý?) týzden prisla studená vlna z Grónska a za dve noci klesla teplota z 30 º na 27 ºC. Odvtedy sa udrzuje rovnako.
Srdecný pozdrav
Pepe
Nemecky cestovatel.
Ja tiez cestujem po svete a mam prietelov z celeho sveta. Jedine miesto je Antarktida je kde som nebol. Ale roba sa tu lety ponad Antarktidu, tak musim sa ist pozriet aj tam. Byvam v Australii a myslim si ze japonci su nenormalni co sa tyka stravovania. Ako sa spominalo jedia delfinov a zralokom odrezu plutvy to je krute a nenormalne. V oceane ich australska morska hliadka stale nahana. Jedia podla mna kraviny a mysia si ze je to zdrave. Presne ako tie jedovate ryby. Hovoris 10 kucharov na cele Japonsko? To sa mi teda nezda, priatelka japonka nema starych rodicov a jedneho rodica-otrava rybou. Priprava ryby bola doma. Preco australcani, americani a pod to nejedia a maju delfinou pod nosom, mozno inteligencia ludi?
V Azii pitie horuceho caju alebo iba vody, mas pravdu robi sa to v horucavach pre znizenie teploty tela. Ale palive papriky-chilli je iny dovod. Vsetci vedia ze tam su pocetne mnozstva chorob. Chilli zabija bakterie v cloveku tak isto ako cesnak. India ma palivu papriku na dennom poriadku aj pre male deti. Ludia v Azii napr v Indonezii jedia po nasom cervene feferony ako u nas jablka. Maju v hrsti palive papriky a ujedaju si akoby nic. Ked azijcan zje feferony- cim mensia tym stiplavejsie, tak tym akoby vydezinfikoval zaludok. Nemozu dostat zaludocne vredy, pretoze to vsetko s tym znicia. Dalej vyzeraju mlado na ich vek tiez vdaka chilli. No a co sa tyka dalsich statov co si spomenul k tomu sa nejdem vyjadrit, to vie kazdy.
Pepe.
Mas pravdu vsetko je vsade, len to treba najst. Jedine co tu v Australii nemame je ozajstna madarska salama. Tak isto nieje v Amerike.
Jana, Spanieli jedia zajace a kraliky, predavaju ich v supermarkete, ale ja male zvierata neznasam (viem ze by mi to nechutilo), ale tu su fakt velmi oblubene.
Pepe, tak ako uz nazov Fuerteventura hovori, velku cast roka sa nemusime ani cesat. Nikdy tu nie je tak horuco ako v Spanielsku, cez leto cez deñ 28-30ºC, v noci 21-22ºC; v zime cez deñ 20-22ºC a v noci 12-15ºC (od januara do marca), v decembri nez prvykrat zaprsi sa da este kupat. Prsi tu len par dni v roku v zime, od aprila do oktobra ani kvapka. Voda v mori ma teraz 23-24ºC ale v zime len takych 18ºC (ja by som tam veru nevliezla ale turisti sa kupu). Na plaz chodime takmer kazdy deñ, mame to blizko, niekedy zostaneme aj na obed. Ja takisto ked si objednam rybu presne poviem ako ju chcem, milujem lenguado ale kedze vacsinou su mrazene, treba ich pripravovat pomaly aby nezostali vnutri surove (to sa mi uz stalo), tak to vzdy casnikovi poviem.
Inak viem ako chuti dozrete mango, moje uz dozrievaju, vcera som mala prve z nasho stromu, ale tento rok ich nie je vela, strom sa asi vysilil minuly rok a tento ma pauzu, zdravim
Ahoj Alka, nie,v Piestanoch nepoznam nikoho, ja som zo Zahoria;mas pravdu som stastna ale nie len preto ze byvam na Kanarskych(nie je to len more a plaze, tu sa takisto tvrdo pracuje), ale preto ze tu mam moj ozajstny domov, zazemie, rodinu, priatelov,pracu co ma bavi a kedze tu takmer stale svieti slnko, nie je moznost dostat depku
Odpoved pre Jan(k)u:
Prepác, ten termín „zakázané· som nesprávne pouzil. V rodine mojej manzelky nikdy zajaca nejedli (v mojej na nestastie tiez). To spôsobilo ten „zákaz“, ale len v nasej rodine. Este raz sa ospravedlnujem za nesprávne pouzitie slova. Zato ja si ho rád dám, aj ked to nie je casto. Doma ho nepripravujeme z uvedených prícin, ale kedze ja som obcas nútený cestovat, tak to vtedy „zneuzijem“. Napriek tomu musím ale dodat , ze nie je mnoho restaurácií, kde sa objavuje na jedálnom lístku. A kedze vzdy ideme aj spolu s kolegami, väcsina má urcitý odpor k tomuto mäsu a preto sa mi zriedka podarí vstúpit do takej restaurácie, kde je mozné zajaca nájst a zároven také jedlá, aby aj kolegovia boli spokojní.
My sme na Slovensku bývali v cinzáku a v mäsiarstve asi zajace nepredávali, pretoze ich matka nikdy nedoniesla (alebo, ze to nebolo „dovolené“ u nás varit).
Ahoj
Pepe
Ahoj Elenka!
Som rád, ze máte moznost denného kúpania v mori. Ked boli nase deti mensie (a my mladsí…), tak sme s nimi chodili na pláz temer denne (myslím v lete). Mensí syn sa narodil tu a mal presne 13 dní, ked bol na plázi prvý raz (nie sme velmi poverciví, narodil sa trinásteho, ja sa síce snazím nelietat na tento dátum, ale raz som sa tomu nevyhol a mal som pocit, ze idem v ponorke a nie v lietadle). Pristavila sa pri nás jedna pani, pozrela do kociara a nás pochválila, ze sme ho hoci aj pod slnecníkom na pláz vzali. Vysvetlovala nám, aké je to pre deti dobré hlavne ak sú takí nazltlí, ze pecen rýchlejsie vycistí krv a neviem co viac. Nakoniec vysvitlo. ze pracovala na novorodeneckom oddelení a velmi presne odhadla jeho „vek“.
Deti prakticky neboli choré nikdy za celú zimu, podla mnohých vdaka pobytu pri mori v lete. Neviem, ci je na tom nieco pravdy, ale fakt je, ze napriek tomu, ze zelenina a ovocie nie sú ich oblúbené potraviny, zatial zimu prezívajú dobre.
Zial, dnes deti na pláz nechcú íst, za posledné roky tam boli len v restauráciách, alebo väcsí na diskotéke…
Co sa dá robit.
Mensí sa naposledy kúpal v mori presne pred troma rokmi (nechcem písat kde, aby to nevyzeralo, ze sa vychvalujem). Ja som sa toto leto zatial kúpal iba raz, ale to este neznamená, ze do októbra to este nezopakujem. Chodím autom na pláz (cca 5 min.) pomerne casto, ale iba na prechádzku, pláz je velmi dlhá a tak idem cast po chodníku a zase spät po plázi bosý, alebo naopak, podla toho, ako svieti slnko (ráno, alebo popoludní). Kedze tu nie je ziadny luxus bazén pri domoch ( u nás máme dva na dva cinzáky – cca 60 bytov), ked bolo velmi teplo a hlavne dusno (vlhkost vzduchu 90-100 %), tak sme sa kúpavali (a nielen my) az okolo polnoci. Diskotekári po návrate domov aj o siestej ráno (este je hlboká tma, dnes sa rozvidnieva okolo stvrt na osem, v zime este o hodinu neskôr).
Teploty v lete len výnimocne presahujú 32 ºC dez den, horsie je to v noci kvôli vysokej vlhkosti, casto neklesajú pod 29 ºC. Potom spat bez klimatizácie je skoro nemozné. Okná, pokial nie je klimatizácia zapnutá, máme otvorené od mája do októbra a susedia oproti celý rok! Teraz dokonca na obývacke vybrali zasúvacie dvere na balkón.
Tu tiez viac neprsí, nez prsí a tak nie je problém, ze sa dostane voda do bytu. Pred dvoma týzdnami prsalo prvý raz po 4 a tristvrte mesiaci, treba povedat, ze to ale nie je normálne. V jednej dedine nedaleko prsalo prvý raz od 4. januára.
Ked ale prsí na jesen, tak to zase je tak, ako na Slovensku niekolko razy za sto rokov. Pred niekolkými rokmi za sedem hodín naprsalo 360 litrov na m2. Ludom v rodinných domoch donásala polícia chlieb a vodu na clnoch, alebo zhadzovali z helikoptéry.
Tieto extrémy sa v strednej Európe prakticky nevyskytujú.
V zime nemrzne (vraj raz za 30 rokov, okolo -1 ºC. Napriek tomu netreba íst autom ani 2 hodiny a lyziarske strediská oplývajú snehom, na niektorých miestach vraj az 10 metrov. Teplota sa zvykne pohybovat okolo 12-15 ºC, 20 ale nie je ziadnou zvlástnostou. V noci okolo 10 ºC, výnimocne klesne teplota na 5 ºC.
My napríklad nikdy necestujeme v zime na Slovensko. Dôvod: Nemáme oblecenie na tamojsiu zimu. Raz sme zobrali deti cez Vianoce do Andorry (cca 200 km) aby videli sneh, ale kedze to nemalo ziadny úspech (najviac sa im pácilo kúpat sa v bazéne), tak sme to uz nezopakovali.
Ja som asi 4-krát bol nútený kvôli práci cestovat mimo Spanielska cez zimu a len som sa modlil (a väcsina kolegov so mnou), aby nebolo chladno. V jednom meste bolo jeden den -7ºC a sme si mysleli, ze nám odpadnú usi. 3 dni predtým sme sa kúpali v mori a bolo 35 ºC. A to v tom istom státe.
Vlani pred Vianocami sme boli v Rakúsku a niektorí kolegovia videli sneh a poriadnu fujavicu prvý raz vo svojom zivote. Presne tak isto ako moji rodicia uz na dôchodku videli prvý raz more az tu.
Elenka, my máme v kvetináci citrón, tento rok sa mu síce velmi nedarí, ale napr. kumkvát je po celý rok plný plodov (my ich ale nejeme).
Dovolím si Ta upozornit na jednu vec, dúfam, ze Ta to neurazí: mrazené ryby sa nedoporucuje pripravovat bez rozmrazenia (aj ked na krabici je napísané nieco iné). Podobne to platí o mäse, zvlást hydina. Tento „hriech“ je castý v argentínskych restauráciách. Kedze sa snazia pripravovat mäso z Argentíny (je skutocne iné), dovázajú ho mrazené (len tie naj… si ho nechávajú posielat Cargom a na druhý den po zabití je na pekáci). Pri tom zamrznutom sa niekedy stáva, ze entrecot alebo biftek (bife ako oni hovoria) je vnútri studený, zvlást ak ho chces krvavý.
Jednoducho sa nestací rozmrazit.
Ryby sa nemajú pripravovat tak, aby zostali v strede polosurové. Aj ked cas na ich prípravu je krátky, mali by byt prepecené. (To isté platí o hydine.)
Iné je sushi, sashimi alebo carpaccio, kde sa pouzívajú len konkrétne casti z absolútne cerstvých a zdravých rýb a sa podávajú úplne surové (ako napr. typické talianske carpaccio z hovädzej svieckovej alebo tatársky biftek). To rybacie je výtvor kuchárov len v posledných asi 10-15 rokoch (vraj).
Musím koncit, lebo uz zase dávam hodiny varenia a to nie je dobre.
Ahoj
Pepe
Tvoja reakcia