Hi%2C+good+morning+to+all+of+you…+Nice+Guestbook+%3B%2D%29+%21%21%21
Zijem v Kanade 16 rokov a som velmi spokojny. Zaciatky boli zlozite ale teraz by som nemenil. Na Slovensko chodievam kazdy rok luz en kvoli rodicom. Dufam, ze sa coskoro prestahuju za mnou, lebo ich sponzorujem. Ak porovnavam zivot v Kanade a na Slovensku, vsade je nieco dobre a nieco zle. Idealna krajina neexistuje. Ale v Kanade je zivot v porovnani so Slovenskom prijemnejsi, kludnejsi a bez kazdodennych stresov.
Mate problem sa v cudzine udomacnit ?
V mojom pripade, tazkosti boli v 1980 v Rakusku, ale Svet sa zmenil odvtedy. V kazdom pripade, udomacnit sa vo Francuzsku (od roku 1982)bolo omnoho tazsie ako v Rakusku ! V tom case, nebola ziadna priprava, Ceskoslovensko nepoznalo iné staty, nic sme nevedeli o zivote za zahranicami, a co sme poculi, boli iba pekne bajky. Dnes ludia vedia kam idu, aké su podmienky, UE pomohla vela v tom.
Nechcem rozpravat o Rakusku, lebo bola som iba dva roky, a to nedaleko Viedna v lagere Traiskirchen, nie celkom v kazdodennom rakuskom zivote. Odtial sme vybavovali vycestovanie do iného kraja… Ah, moj sen bol zostat v Rakusku, ale nebolo to mozne. Ini museli ist velmi daleko, do Australie alebo do Juznej Afriky, navrat do Ceskoslovenska nebol mozny.
Do Ameriky alebo Kanady bolo tazko sa dostat, kazdy chcel ist do tychto krajov. Francuzsko nebralo ludi, velmi malo. Ja som sa dostala sem s mojim manzelom poliakom, so siestimi rodinami polskymi ktoti boli sponsorovani, kto vie kto nas sponsoroval, nikdy sme nevideli nasich sponsorov od vystupenia z vlaku v Parizu. Iba jedno velke vozidlo nas cakalo a zaniesli nas medzi ludmi z Afriky, Juznej Ameriky a Azie. To bolo pre nas hrozny sok, jedlo bolo pripravené pre tychto ludi a jedli sme na ich sposob, kto mohol jest tie jedla. Nemali sme ziadne peniaze kupit si potravu. Ani ti nebohaci… Jedneho dna, chytili niekde jedneho psika a pripravili ho nad ohnom… To bolo pre nas „poliakov“ strasny sok a ziadali sme idist odtal ihned lebo boli sme chori, na odpadnutie… Nemali sme ani tlmocnika, nic, ale francuzi nas rozumeli (nerozpravali iba po francuzsku). Odtial sme sa dostali medzi arabi, dalsi sok… Nakoniec moj manzel dostal pracu a mohli sme platit jeden maly byt a sa stravovat normalne. Pracoval vela za malo peniazi, mohli sme byvat iba v lacnom byte, a to medzi arabskymi francuzami… Su tu viac nez prestavitelne. Mali sme dojem ze zijeme v Arabii…
Také boli nase zaciatky vo Francuzsku.
Teraz som si zvykla na arabov, su to francuzsky araby a je ich tu vela, ziju podla arabskej a francuzskej kultury, niektori iba podla francuzskej, no malo. Najma(e) v tychto poslednych rokoch mladez je coraz viac sklonena k ich tradiciam, nabozenstvu.
Slovakov som nikdy nestretla tu, poliaci ktorych som poznala, odisli do Kanady, niektori do Polska…
Po styroch rokov vo Francuzsku som sa rozviedla s mojim muzom a zacal sa pre mna ozajstny zivot, na vlastnych nohach vo Francuzsku, s mojou dcerkou.
Ako pre arabov, tak aj pre francuzov zostali sme vzdy „cudzi“. Akosi su blizsi latinskym narodom, slavov alebo germanov nemaju radi, anglo-saxonov nenavidia priamo. V anglistine su velmi slaby, nie su ochotni rozpravat inac ako po francuzsky.
Od rozdielu od Kanady, vo Francuzsku jazyk nie je vyucovany pre prichodcov, ziadna pomoc neexistuje.
Televizia a knihy su jediny prostriedok pre nauku reci, a samozrejme les ami(e) – priatelia, ak ich najdete !
Pamatam sa, bol otvoreny raz jeden kurz francuzskeho jazyka, dobrovolnici ucili ABC, citat a pisat, pocitat niektorych afrikanov, to bolo vsetko co sa tyka vyucovania jazyka pre cudzincov.
Fransuzsky jazyk je velmi komplikovany a ani francuzi ho neovladaju celkom !
Dufam, ze ste mali lepsie skusenosti s udomacnemim sa vo Francuzsku, mili slovaci !
S pozdravom
Tvoja reakcia