Ahojky, emigrant…
Ja som si potom precitala autorov komentar k tomu, co mal na mysli.
On sice kritizuje materialnu podstatu celeho problemu vystahovalectva, ale jeho hlavny ciel vychadza z duchovneho predpokladu predurcenosti cloveka. Ten clanok, ktory napisal, ma sokoval. Ako moze clovek pristupovat k duchovnym problemom v takom ohranicenom ponimani? Ale ked som si precitala jeho komentar, tak ten to ozrejmil.
Tam ani vlastne neido o to, preco clovek odchadza, za akym ucelom a ci tam ostane do konca zivota alebo nie.
Ked vynechas vsetky hmotne aspekty, ktorymi sa on odvolava na obhajobu celeho procesu vystahovalectva a budes chapat clanok ako cisto duchovnu zalezitost, tak vlastne prides k zaveru, ze ma uplnu pravdu.
Pretoze… To, ze sa clovek narodi prave na tom mieste a prave tym rodicom, ktrym sa narodi, je ucelove. Ma to svoj dovod, svoje opodstatnenie. Nikdy sa nenarodis nekde inde ako tam, kde mas. Pretoze Najvyssi princip vsetkeho ti vzdy urci, co je najlepsie pre tvoj duchovny rozvoj. Ved clovek sa rodi aj zomiera sam. To, kolko nadobudol, co nadobudol, uz pre neho v case smrti nie je dolezite. Alebo povedzem „prechodu“ do ineho sveta. Najdolezitejsiu ulohu uz potom zohrava len to, ake duchovne hodnoty a dannnosti pocas zivota nadobudol. Ved co je dusa cloveka? Je to energia a ta nezanika. Transformuje sa. A pokial ide o tu reinkarnaciu, tak ja v nu verim. Ale nie v taku, ze v buducom zivote budes nejake zviera, alebo ze v minulom zivote si bol zvieratom. Verim v linijovu reinkarnaciu. Ked si raz clovekom, tak aj v buducom zivote budes clovekom. Ale s tym, ze stale splacas karmu. Verim aj v posledny den. V posledny sud. Myslim si, ze zivot cloveka je prilis kratky na to, aby bol za jeho kvalitu sudeny na vecnost. Ved co je 50, 60, 100, 150 rokov oproti vecnosti? Je to nic. Preto si myslim, ze ta ista energia sa pretransformuje z jedneho tela do druheho po jeho zaniku.
Inak, ten autorov clanok sa neda chapat inak ako duchovne odvolavajuc sa na predurcenost cloveka
Andrea
Zda sa, ze si nasla pre Milanov prispevok porozumenie.
Milan pise, ze nam bude odpovedat na druhy tyzden. Mozno, ze by si mu predtym mala dat na vedomie, ze tvoja reakcia (prenho) bola zalozena len na jeho povodnom prispevku a ze si necitala jeho odpoved. Usetrila by si mu tak cas na vysvetlovanie toho co si medzi casom pochopila.
Dotykas sa veci, o ktorych som povodne nemal v umysle debatovat, ale myslim, ze si rozhladena osoba a tak diskusia o nich moze byt zaujimava.
Aby som ti lepsie rozumel, mam na teba nejake otazky.
Najskor spat k tvojmu prvemu prispevku: Osud ta zavial do Turecka. Ako k tomu doslo, ako dlho si tam, co tam robis, prip. co od svojho dalsieho pobytu v Turecku ocakavas?
K tvojmu poslednemu prispevku:
Ako si dospela k presvedceniu, ze miesto narodenia je ucelove (preco by nemalo byt nahodne?)
V akej suvislosti spominas, ze clovek sa narodi a zomiera sam a co mas pod tym („sam“) na mysli?
Pises o Najvyssom principe. Z coho vychadzas? Len z vlastneho presvedcenia, alebo z nabozenskej viery? Ak z nabozenskej, ktora to je?
Su tieto veci (o ktorych diskutujeme) len tvojim zaujmom, alebo mas aj prislusne vzdelanie? Ak ano, v akom odbore?
Ako si dospela k presvedceniu, ze reinkarnacia existuje, o co sa opieras?
Z coho vychadzas pri svojej viere o poslednom dni/poslednom sude? Nejaka predstava o tom kedy zhruba k tomu dojde?
Ahojky, emigrant…
Milanovi som napisala hned po precitani toho clanku.. Verim,ze odpise co najskor.
K tvojim otazkam….
1. V Turecku som preto, lebo tu mam priatela. Nakolko vsak stale potrebujem viza, ktorych platnost je iba 30 dni, tak sem cestujem castejsie.
2. Miesto narodenia a cas narodenia chapem ako ucelove, pretoze som fatalista a verim, ze vsetky veci okolo nas maju svoju pricinu. Vychadzam z koncepcie poriadku vo svete, kde svet nie je chaoticky, ale usporiadany.
Takisto sa opieram o svoj realny predpoklad karmy. Som len clovek, teda mnohe veci mozem bud predpokladat alebo logicky zdovodnit. Tam, kde logika zlyhava, krestanstvo pouziva termin: dogma. Ja v to jednoducho verim.. V case hmotnej existencie sa mnohe nadprirodzene veci nedaju jednoznacne potvrdit, ale ani popriet.
3. Clovek sa rodi a zomiera SAM. Tym mam na mysli to, ze clovek sa ako dusa, energia, rodi sam- ako samostatna jednotka. Jedno telo = jedna dusa. Je jedno, kolko bohatsva nadobudnes alebo kolko ludi ta obklopuje. Vzdy umries sam. Vzdy to budes len ty, kto prejde na druhu stranu. A ty sam si vytvaras predpoklady pre svoj dalsi zivot svojim pricinenim v predoslom.
4. Najvyssi princip. Najvyssi princip chapem ako princip, ktory dal podnet k prvemu pohybu hmoty. Tym mam na mysli Stvoritela. Tvorcu vsetkeho. Kedy nic nebolo, ziadny pohyb a ziadna existencia. Ale On ako Zdroj dal prvy podnet k pohybu. Ci uz v krestanstve je to Boh, v judaizme Jahve alebo islame Allah, vzdy je to ten isty Najvyssi princip, len s roznym oznacenim. Vychadzam z filozofie stvorenia postavenom na duchovnom zaklade. Narodila a vyrastala som ako krestan, no v 17. som zacala pochybovat. Nikdy vsak nie co sa tyka existencie Boha, pretoze On je ten, ktory riadi cely tento svet a stara sa o neho. zacala som vsak pochybovat v dogmy Cirkvi a dnes stojim na krizovatke ciest a snazim sa najst spravnu cestu pre seba, ktora by mi umoznila upevnit svoje moralne hodnoty a hlavne sa rozvijat viac duchovnejsie.
5. O tieto veci sa stale zaujimam. Skoly su hlavne pre tych, ktori sa nevedia prinutit sami, aby studovali. Aj ked dnes mat diplom je asi dolezite. Vystudovala som Teologicku fakultu odbor ucitelstvo.
6. Ako som dospela k tomu, ze reinkarnacia existuje? Ako som uz spominala, verim v posledny sud, ktory pride. Ked spravodlivi aj nespravodlivi budu stat vedla seba a Boh ich bude pocitat podla ich skutkov a zasluch a nasledne aj podla toho delit. A myslim si, ze zivot cloveka je prilis kratky na to, aby bol sudeny na vecny trest. Pretoze clovek sa v zivote moze ubrat aj velmi zlou cestou. Co ak nahle zomrie? strati tak moznost napravit to, co urobil? Osobne si myslim, ze energia, dusa si pamata vsetko, len v tele cloveka jej nie je umoznene rozpamatat sa na to. Pretoze ak minuly zivot spachala nejaky tazky zlocin a v dalsom zivote si to bude pamatat, riskuje tak, ze cely svoj zivot premarni sebalutovanim alebo este vacsou agresiou. Clovek sa rodi ako tabula rasa a stale ma sancu zacat odznova a napravit, co urobil predtym. Alebo sa zdokonalit.
7. Co sa tyka konkretne posledneho sudu, mozem sa opierat o svate nabozenske knihy. Biblia, Koran, tie vsetky podavaju obraz posledneho sudu. Ked som tieto verse citala, silne na mna zaposobili. Nepochybujem o eschatologickom kontexte sveta, nakolko taktiez vychadzam z predpokladu, ze hmota nie je vecna. A verim aj v to, ze zivot po smrti je nekonecne dokonalejsi ako tento. Boh nema zaujem nas znicit. Prave naopak. Posledny sud chapem ako nejaku transformaciu, kedy energia bude vytrhnuta z neustaleho kolotoca prichadzania a odchadzania na svet a uz len proste bude existovat. Inak, nikomu nie je dovolene vediet den a hodinu posledneho sudu. Cas Apokalypsy ostava pre nas zahaleny velkou hmlou. A aj to je spravne…
Zelam vsetkym pekny vecer
Andrejka, prave som si uvedomil, ze svojimi otazkami som vlastne hodne odbocil od povodnej temy a tvoja reakcia je tak prirodzene tiez odbocenim, k comu vsak doslo mojim zavinenim.
Pokracovat v diskusii na tejto teme (Mate problem sa v cudzine udomacnit) nepokladam za vhodne, pretoze ostatni citatelia by mohli mat opravnene namietky – ze to jednoducho sem nepatri. Odpoviem ti teda na teme „Daniel Goleman: Social intelligence“, kde sa prebera vselico. Najdes ju tu: class=“postlink“ href=“http://komunita.exil.sk/viewtopic.php?t=944&start=525″> http://komunita.exil.sk/viewtopic.php?t=944&start=525
Petra z Australie, odpisujem az teraz, lebo som bola 3 tyzdne na dovolenke a uz aj predtym bol fajn chaos;-) Ja Ta teda dost chapem, ako sa citis, my sme sa sem stahovali s 6mesacnym babom, tiez som bola cele dni doma a nemala s kym prehodit ani len slovo o pocasi, cely den doma s dietatkom, manzel dosiel hotovy z roboty a moc teda naladu na nejake debaty nemal;-) Tiez som volavala vela domov kamaratkam, este ze su tie telefony a maily.. Prvy rok bol asi najhorsi, potom som si pomalicky dake kontakty z jazykoveho kurzu nasla. Avsak sme tu 5 rokov, a doteraz nemam kontakty nejak s tuzemcami, nemyslim si, ze kvoli tomu, ze by som nemala zaujem a nic pre to nerobila.Mam tu kamaratov-znamych, co sa daju spocitat na jednej ruke a su vsetci cudzinci.Stale sa chceme buduci rok vratit. Teraz som bola 3 tyzdne na Slovensku, citila som sa tam velmi fajn. Je jasne, ze niektore veci aj odtialto mi budu mozno chybat, ale su to veci, ktore nie su pre zivot podstatne. Zato veci, ktore mi chyba zo slovenska je viac a povazujem ich za dolezite. 😉 Chystate sa niekedy na dovolenku pozriet domov? Drzim palce v aklimatizacii, ono casom si clovek zvykne.. Ja viem, ze aj ked by sme tu nakoniec ostali, dako by som „prezila“, ale kvalita zivota by tu bola ina – podla mna horsia – ako pre nas na Slovensku (nemyslim iste ekonomicku stranku veci, i ked ta sa vdaka zmenam roznym tu v Nemecku tiez zhorsuje). Vidim to aj na synovi, ten ma uz medzicasom 5,5 roka, na Slovesku hned zapadol k detom kamaratok, zda sa mi, ze toto je rozmer zivota, ktory mu fakt chyba.. Tu cudzinec vzdy ostane cudzinec. Deti si asi predsalen zvyknu lepsie, ale vidim, ze ludsky je to tam ozaj lepsie.
Ako som sa v zahranici udomacnila? Zaciatky boli velmi tazke,casto som plakala, nic nerozumela, zacala som chodit na nemecky kurz,tam som spoznala zopar sloveniek a tym sa to rozbehlo. Disky,posedenia, proste super. Teraz mam 2 prace,mame tam spas, ludia su ok,nenecham si po hlave skakat,ako na zaciatku,mam svoje hranice,viem povedat NIE…. a zivot je ok… prajem vela stastia.
ja s tym nemam problemy. som tu uz 10 rokov, takze som tu uz doma. zaciatky boli trochu tazsie, kvoli jazyku, ale ja si rychlo zvykam a jazykysa na mna lepia, takze po mesiaci som uz ako tak hovorila. prisla som sem v lete, takze mi to pripadalo ako na prazdninach. rodina mi nechybala, to som vedela, ze ked sa vyberiem do cudziny, nebudem ich vidiet kazdy den pri veceri. medzitym sami cela rodina rozprchla po svete, takzeich vidim raz za 2 roky, ked sa stretneme u mamy v holandsku. mam 30 rokov, uz mam svoj zivot a ten je v spanielsku
Zivot v cudzine,vlastne Slovanka v Kanade a USA….ked si na to spomeniem….bolo to velmi tazke ale bola som vtedy velmi mlada,este sa neemigrovalo ako teraz,lutujem mojich rodicov ako im kazdy na slovensku nadaval ze ma pustili….a teraz uz chodia aj ti co nadavali….ha,ha
Davam rady: Vyberajte si dobrych znamych…..ak Vas niekto vyuziva Ruky prec od nich…..o tyzden stretnete lepsich……Mne sa na zaciatku velmi clo tak som nehovorila dobre anglicky tak som bola v kruhu len slovako cechov…..nebojte sa kanadanoov,americanov….ti Vam nevybuchnu do oci ked kokcete nad lamavou anglinou a hlavne pracovne kontakty nadobudnete…….a ktovie este co?…neviete koho stretnete.Ja som slovenka ktora ma rada dobrich slovakov a tiez kanadanov a americanov a mam tu dost dobrich znamych…..
Tiez davam radu…..je rozdiel ked emigrujete do USA pred Canadou….hovorim o slovenskych emigrantoch……v Americky slovaci nie su americania…..davajte si pozor radi Vas ako novych….vyuziju….nebojte sa menit okruhy….prebijete sa…….Ja hovorim ze domovina je Slovesnko kde som sa narodila ale domov moze vyt kdekolvek na svete kde sa clovek dobre citi………a cnenie prejde po par rokoch…….
Suhlasim s Alou.Dobre si to napisala.Tu v Kanade sa na mna zavesily hned po prichode ludia z blizkosti Kanadsko Slovenskej Ligy a kostolov a chceli ma zneuzivat,okradat.Mesto pomoci vlastni Vas okradnu. Tak sa chovaju slovaci ku novoprichodiacim.Vyuzit a podviest a su to ludia co v nedelu sa tlacia do kostolov a su to rrganizatori ale lahko spoznat ich zamer je.Davajte si pozor na nich novy slovaci prichodiaci do Kanady.
Tvoja reakcia