Este co sa tyka sitcomu Susedia, na Slovensku je uplnym hitom a vsetci ho pozeraju, ja sa tiez na nom dobre bavim, ale takisto nam MARKIZA nesla spustit z nasho compu. Niekedy som tiez pozeravala na JOJ-ke MAFSTORY, ale tam je trosku tvrdsi a jednoduchsi humor, parodia na slovenskych „mafianov“ a novodobych porevolucnych „zbohatlikov“.
Cau Mata, viem presne o com hovoris, aj mne to hrozne vadi, ze moje sestry vedia o vsetkom a ja sa vsetko dozviem posledna, ked to uz nie je aktualne. Oni nasich vidia mozno len tak kratkko ako ja, lebo su to vydz len niake kavickovse patminutovky a ja ked pridemrazza rok tak som s nimi dva tyzdne vkuse, ale aj tak j e to ine.
MATA
To preto si sa neozyvala, lebo si bola na Sk. A ja, ze mas vela roboty.
To mi je luto s Tvojou mamou a dedkom. Viem ako tazko to tu prezivame, ked sa nieco stane s Tvojou rodinou na SK. Davame si za vinu, ze keby sme boli tam, tak sa to nestane, ze nemozeme byt na blizku a nemozeme pomoct. Teraz sa urcite uz chces vratit, to Ti verim. Drz sa a ked si budes chciet pokecat, som tu, zavolaj.Ahoj
Tia,
dakujem za podporu, ano, preto som sa neozyvala. Teraz stale zvazujem ze by som tam mala ist aspon na par mesiacov, ak sa ta dedkova rakovina potvrdi, tak asi idem, pre mna je ako moj vlastny otec, pretoze ma vychovavali spolu s mojou maminou a mame velmi blizky vztah. On je aj velmi citlivy clovek a bude to tazko brat, treba ho trosku psychicky podporit.
Myslim ze aj na tom maminom skolabovani som ja mala urcitu vinu, pretoze je sama, nema partnera a ja som jedine dieta, viem, ze jej velmi chybam a castokrat je smutna. Priznam sa, ze niekedy som tak sebecky bola rada, ze som daleko od vsetkych tych rodinnych problemov, pretoze u nas toho v rodine naozaj niekedy bolo dost a ja som bola rada, ze sa tym nemusim zaoberat. Teraz mam aj vycitky svedomia.
Erika
Hm, mna by aj zaujimalo, co myslis pod pojmom, ze „kto sa ma dobre, nechce sa vratit“. Ved to je hadam logicke, ak sa niekto niekde ma dobre, tak sa vratit nechce;-))) Myslis tym vsak, ze „kto sa ma dobre ekonomicky“ nechce sa vratit? Lebo to uz napr tak byt nemusi. Asi som to uz niekde pisala, keby sme tu boli milionari, a na Slovensku len radovi obcania, mozno by som viac zvazovala nas navrat;-))), coz som aj rada, ze nemusim sa takto rozhodovat (cloveka vedia ekonomicke „stimuly“ casto dost ovplyvnit). Avsak aby som sa vratila k teme, s tymto vyrokom nesuhlasim, lebo po stranke ekonomickej sa tu aj my „mame dobre“, urcite lepsie, ako to bude na Slovensku a vratit sa chceme aj tak. Uprimne;-))) Hoci to mozno vacsina ludi bude povazovat za blaznovstvo;-))
nejak som presvihla jednu stranu a pisala skor nez docitala….
Matka
je mi ta luto aj tvojej rodinke. Dufam, ze sa z toho skoro dostanu. A ty sa tiea netrap vela.
Konecne, ze niekto pozera Susedovcov, ja som o nich spomenula uz v teme Prijem slovenskej televizie, ale nikto na to nereagoval. Po 20 rokoch som sa naozaj z chuti rehotala 🙂
Jani
Urcite nam daj vediet, ked to bude na stranke, ak by sme si to podaktori nahodou nevsimli;-)) Totiz na hlavnu stranku chodim zriedka.. Blahozelam tiez;-))
Mata
Ja ti rozumiem, jak to myslis, so svojou mamou. Ja som sa dlhe roky snazila riesit psychicke problemy mojej mamy, a aj tak to nejak k nicomu neviedlo.. Sme len deti. A cielom nasich zivotov iste nie je „naplnenie“ zivota rodicov. Mozeme im byt oporou, ale nemozeme my im robit rodicov a priatelov.. Ja som si tiez vycitala, ze som sa vobec vydala a odisla do ineho mesta.. Teda velmi som aj citila, ze mama mi to vycita (i ked to nikdy nepovedala). Avsak deti ked dospeju opustia svojich rodicov, je to normalny zivot, aj ked to je tazke. Nie je to Tvoja chyba, ze je Tvoja mama sama a „ma len Teba“. Ja to uz dnes vidim trocha inak. A vidim, ze ked mama bola nejak nutena viac sa „postavit“ na vlastne nohy a najst si priatelov a znamych aj mimo rodiny, tak jej je aj o cosi lepsie. Aspon mam ten pocit.
Hm, no tie platy, co pises, sa mi zdaju pomerne optimisticke. Avsak mam pocit, ze sa tykaju len teda mensiny Slovakov, bohuzial. SU to miesta, ktorych je podla mna dost malo. Nuz ale v kazdom pripade, ked sa clovek dokaze presadit v zahranici, urcite sa moze presadit aj v SR;-))
Ale sa to tu nahromadilo,nestacim vsetko citat.Mozem suhlasit s TERZI toto forum je vynikajuce a pacilo sa mi slovo „hyperneticke priatelstva“
Jani
gratulujem k vyhre!!Urcite si to precitam.
Mata
velmi ma mrzi ake mas problemy.Zivot nam niekedy naozaj priklada tazke skusky.Nesmieme stracat trpezlivost a optimizmus.Lebo potom to ide aj s nami dole vodou.Ja mam teraz doma tiez problemy, s muzom,ale snazim sa ist do predu.
Urcite na Slovensku ti co vedia podnikat sa maju vyborne.Aj moji bratanci uz niekolko rokov podnikaju a je om naozaj super.Ale aka je najnizsia mzda?Kolko ludi za nu robi a nevie dojst do konca mesiaca?Ja len dufam,ze sa bude ekonomicka situacia stale zlepsovat.Ale presne ako pises,slovaci nie su na to pripraveni.Tych „Susedov“ som objavila na archive tv markiza pred niekolkymi dnami vdaka VIERI,pozrela som si prvych 10 epizodov,no idem sa usulat!!!!!Naozaj sa rehocem ako chora!Skoda len,ze ten streaming je dost prerusovany a musim to pozerat v malom rozmere.Skusim si vyhladat aj ten serial Joj-ky(ak je na archive) a potom porovnam.
Tina
svate slova!Ked je clovek sikovny a vie sa obracat,vsade sa mu dari.Pracu si vsade najdes,ale zalezi od toho ake sily do toho investujes-rozum,chut,nadcenie,sikovnost ,predchadzajuce skusenosti atd.Pravdaze niekedy treba pri tom mat aj stastie a niekoho “ za tym“.Ale vzdy a vsetko stoji na nas.No teda neviem ci ta formulacia a sklonovanie je spravne,som ako Ildiko.!!!
No Tina
super si to napisala. Ja som bola najmladsia a moja mama doslova lipla na mne. Ziadne kamaratky, vsade bola len somnou, ani sa jej nacudujem, lebo stratila prvorodenu dceru. No ale to bolo prehnane. Dost som ju pocuvala, aj v mojom prvom vztahu, lebo mi vycitala, ze nie som k nej uprimna. Tak som jej vsetko vyklabosila. Ked som chcela odist od „ex“ muza, napisem to tak, tak ma odhovorila, a nechcela aby som sa vratila spät do rod.domu. Tak som trpela. Nakoniec som to uz nevydrzala a odisla. “ dokial byvas pod mojou strechou, budes mna pocuvat“. Na tu vetu nezabudnem. Chcela som si kupit aj byt, ved som si nieco za slobodna vNE zarobila, to zacala lamentovat, ze naco bude tento dom, ze to je pre mna, a ze sama najom nezvladnem. A bolo mi jej luto, nechcela byt potom sama len s muzom, lebo si rychlo na nas zvykli. No toho sikanovania a manipulovania som uz mala dost, rozhodovala o vsetkom. To bola ulava, ked som odisla do NE. Viem, ze to velmi tazko znasa, segra mi stale vycita, ze to je moja chyba, ze sa rodicia maju zle, ze som prec a ze sa trapia. Ja som si konecne nasla svoju cestu a som rada, ze som prec. Tam sa mi uz nedalo dychat. Preto sa uz nikdy neobetujem, len koli rodicom, tam boli aj ine veci. Ja som nie za ich zivoty zodpovedna. Sice sa snazim kazdy rok prist domov, posielam dopisy, baliky a telefonujeme. No ked prideme, tak stale lamentuju- zostan, nechod prec, moje dieta maju najradsej, ani sa necudujem, byvali sme pod jednou strechou, tak im prirastla k srdcu. Aj ked tam maju 4 vnucata. Takze nikdy by som si vinu na seba nepripisovala, lebo nechcem dopadnut ako moja mama.
No , zostala by som z lutosti, potom zomru a nemam nic. Ja by som potom bola sama, lebo tam by nikto nebyval somnou, lebo segra vzdy vrtala, ze byvame v rodicovskom, neskor by ma aj tak vyhodila. Tak asi v kratkosti.
MATA
dobru radu Ti dam, to nie je Tvoja vina. Mama mala moznost sa osamostatnit a nelipnut na Tebe. Zariad si svoj zivot, lebo uz nikdy potom pre vycitky svedomia neodides a zostanes sama ,ked budes len na mamu pozerat. Vravim to z vlastnej skusenosti. Ked si niekoho najdes, tan jej nebude sediet, atd. Nikdy sa z toho zacarovaneho kruhu nedostanes. Moja vlastna skusenost. Drzim palce. Nechaj si otvorene dvere aj tam kde si, ked uz toho budes mat dost. Ona to bude potom naschval robit, len aby mala niekoho pri sebe- vykoristovanie. Prepac, le je to tak.
Co sa mi rodicia naplakali do telefonu, otec bol v nemocnici, mama tiez, ze zomru ak nepridem .A nic sa nestalo, keby som povolila, tak budem len ja nestasatna. A teraz? su OK, no sice starsi, ale nerobia blbosti. Uz ma spät nedostanu, a musia sa s tym sami vyrovnat.Uf, som sa ale rpzpisala……..:-) vsetko bude OK.
hej, tia, ja to citove vykoristovanie…moja mama to nastastie nerobi…najlepsie na tom je, ze kym sme chodili do skoly, hovorila, ze sa nevie dockat toho dna, kedy odideme z domu a konecne si zariadi zivot po svojom…odrazu sme boli prec a ona na to, ze kedy sa vratime…tak sme jej to pripomenuli a odvtedy je pokoj…horsie to bolo s mojou starkou, starky zomrel o 11 rokov pred nou, a starka si myslela, ze teraz vsetci budu okolo nej skakat, pretoze je sama…pritom nerobila nic preto, aby sama nebola…vycitala mame a tete, ze ona sa o svoju matku starala, vzala si ju k sebe a pod…. tak jej mama s tetou povedali, ze oni to urobia tiez, ked sa zacne znovu spravat normalne…no a starka zakazdym, ked sa jej nieco neurobilo po voli sa hodila na zem a hrala nam zachvaty, chytala sa za srdce, vozili ju po doktoroch…ked take zachvaty vidis casto, uz ich neberies vazne…pocuvas, ze ju nemame radi a pod…mozno to bude zniet surovo, ked tak lezala na zemi, skontrolovali sme ju, ci je ozaj v poriadku, priniesli jej podusku a deku a po par minutach bola ok… zomrela pred piatimi rokmi a s jej „zachvatmi“ to nemalo vobec nic spolocne…srdce ako vatikansky zvon…a cas, co sme stratili behanim po doktoroch a pod. sme mohli venovat niecomu uzitocnejsiemu a prospesnejsiemu…
nemyslim si, ze by to bol pripad tvojej mamky, ze by zachadzala az tak daleko, ale, to co robi je zaciatok citoveho vykoristovania…ty ju poznas najlepsie, ty musis vediet, kedy zakrocit…ale nie pri kazdej malickosti…mozno toho ma naozaj vela, ked je dedko vazne chory…ale v prvom rade musis vzdy mysliet na seba…moze sa stat, ze prepasies vela a neskor ti to bude luto, aj ked rodina je na prvom mieste…roztrhnut sa nemozes, preto si musis stavit priority…vsetko dobre…a nerob si vycitky…nie si na vine…
Tia
No teda, viem si to zivo predstavit, ako Ti muselo byt. Ono to ti rodicia v principe nemyslia zle.. Ja to vsak tiez poznam, citove vydieranie je strasna vec, najma ak to robia rodicia, lebo vsak clovek ich ma rad, nechce, aby boli nestastni a tak ustupuje, ustupuje.. A nikam to nevedie. Mne velmi dlho trvalo, kym som sa tomu vzoprela, vlastne az ked som odisla z domu. Mama tiez okrem nas deti nikoho nemala a naviazana bola na nas velmi, ze sme nemohli dychat. Segra si to az tak nepripustala, je ina povaha, mna to dost dusilo a mala som pocit, ze ja som v konecnom dosledku pricina jej problemov – ze mam aj svoj zivot, svoje zaujmy, svojich priatelov. Byvala som do 27 doma, a to som vzdy musela byt do tusim 23:00 doma (nie ze by som chodila po diskotekach, na to som nikdy nebola), ked som prichadzala vecer, tak som mala stale predkladane, ako to, ze chodim domov len spavat… To som uz vsak pracovala… Nuz, tazko. Uz vtedy som rozmyslala ist byvat samostatne, no mala som pocit, ze to „nepreziju“. Nechcem im nic uz vycitat, avsak je pravda, ze tento typ spravania ma vplyv aj na nas terajsi vztah, bohuzial. Odhliadnuc od toho, ze nas deti nikdy nebrali rovnocenne, ako dospelych a stale len pocuvame, ze „vzdy budeme ich deti“, ale to v tom zmysle, ze sme male hlupe neskusene deti iba.. no, skoda reci. Mama uz sa trocha ukludnila, ale ked ma prilezitost, tiez hadze poznamky o tom, ako kratko zijeme, z kazdeho zdravotneho problemu sa tvari, ze uz udiera jej posledna hodinka.. Jak keby nas vztah len na mne zalezal. Bohuzial ju neprerobim, to je jasne, snazim sa ju brat a mat rada aka je, nesnazit sa ju o nicom presviedcat, nehadat sa, no na druhej strany si robit po svojom.. mat na to aj vnutornu slobodu.
Na druhej strane musim napisat, ze verim, ze je tazke pre rodicov nechat svoje deti ist svojou cestou, ved s nimi prezili tak vela a skutocne im aj vela obetovali. a urcite ich aj velmi lubia.. Ja teraz ked dakedy na to myslim, ze tie moje potvorky sa neskor rozprchnu do sveta..;-)) No to je predsa ciel mojej vychovy, vychovat z nich samostatne bytosti, schopne postarat sa sami o seba, viest svoj zivot – a samozrejme mat s nimi vztah, ale skor priatelsky – partnersky v case ich dospelosti. Byt im na blizku, no neviazat ich. Dufam, ze sa mi to podari;-))
Ahojte,je super o com pisete,az sa mi ulavilo!!Aj ja mam podobny problem MAMA!!Este stale si mysli,ze som jej male dievcatko.Uz od malicka mi planuje zivot,vsetko co som urobila po svojom bolo vzdy zle,vsetci moji ex-priatelia boli najhorsi na svete,atd.A najhorsie je to teraz,som sice v zahranici uz 3 rok, ale to citove vydieranie sa neda vydrzat!!Kazdy nas telefonat konci hadkou,placom a stale tym istym-kedy uz prides domou a navzdy a ze ked nie tak ona umrie od zialu(a pritom tam ma mojho otca,takze nie je sama).Nevie proste pochopit,ze tu mam svoj zivot,perfektneho priatela,atd.Stale argumentuje naco ti bola VS,ked tam teraz robis niekomu sluzku,ze si mam najst slovaka a ze ten moj anglican je o nicom,ze kedy uz dostanem rozum a ze rodina ma byt po kope…Velmi sa tym trapim a uz ani sama neviem co robit!!!Ale na druhej strane ju velmi,velmi LUBIM,tak velmi chcem aby ma uz raz pochopila…..
Ahojte,je super o com pisete,az sa mi ulavilo!!Aj ja mam podobny problem MAMA!!Este stale si mysli,ze som jej male dievcatko.Uz od malicka mi planuje zivot,vsetko co som urobila po svojom bolo vzdy zle,vsetci moji ex-priatelia boli najhorsi na svete,atd.A najhorsie je to teraz,som sice v zahranici uz 3 rok, ale to citove vydieranie sa neda vydrzat!!Kazdy nas telefonat konci hadkou,placom a stale tym istym-kedy uz prides domou a navzdy a ze ked nie tak ona umrie od zialu(a pritom tam ma mojho otca,takze nie je sama).Nevie proste pochopit,ze tu mam svoj zivot,perfektneho priatela,atd.Stale argumentuje naco ti bola VS,ked tam teraz robis niekomu sluzku,ze si mam najst slovaka a ze ten moj anglican je o nicom,ze kedy uz dostanem rozum a ze rodina ma byt po kope…Velmi sa tym trapim a uz ani sama neviem co robit!!!Ale na druhej strane ju velmi,velmi LUBIM,tak velmi chcem aby ma uz raz pochopila…..
Vika, Tina, Jana
No aspon nie som sama. Mama ma mojho otca, dceru a syna s rodinou v jednej dedine. Takze nie su sami. Mamu chapem, ale to, ze ma segra vykoristuje-kedy prides, rodina ma byt pokope, moje deti nevedia ani ako vyzeras… atd. to mi uz ide na nervy. Rodicov som pozvala na cele letne prazdniny ku nam, no povedali nie, dokonca odvoz a dovoz zabezpeceny na aute. Odmietli, ze to je narocne pre starych ludi. Opak je sestra, ta sa pozyva sama, a priam sa pcha do…. kedy mozeme prist, mam segru v Ne, ani som ju nenavstivila…. Ok, chapem, ale nie sme milionari, ze budeme 4 ludi navyse stravovat a tak. A je mi blbe nieco zato pytat. No ona nas este nikdy k sebe nepozvala. Takze urobila som co som mohla, nechcu prist, nezmenim ich. Aspon, ze sa uz trochu utisili. Jasne neakceptuju mojho manzela, neakceptuju moj zivot……… 🙁
Tia
Ha, moji rodicia sa tiez tak urazaju. 3 roky mi trvalo, kym som ich sem dostala. Teda oca az 4. Des. Moja sestra tiez nechce prist z podivnych dovodov. Je mi z toho smutno. Nakoniec tu nasi boli, bolo to velmi narocne pre mna psychicky aj fyzicky. Citila som sa neprestajne sledovana atd, aj ked nasi musim povedat, ze sa tiez ovladaju a uz aj mama vsetko nepovie, co si mysli, cize je navonok viac klud, zato napatie sa da krajat uz po par dnoch a nakoniec to vyusti do hadky. Nechcem pisat podrobnosti, ale cloveku sa z toho rozum pozastavuje. Skoda. V lete idem k nim s detmi, uvidime, jak to zvladneme – na 2 tyzdne. Minuly rok som bola 3, avsak bolo to pridlho, nakonec som uz bola v takych psychostavoch, ze sa mi triasli ruky a vypadavalo mi vsetko, jak som bola na nervy. Smutne, vsak. Je tazke si niektore veci nevsimat a nepripustat, nejaky cas to ide, ale dlho nie.
VIKA
Ja Ta teda uplne chapem. Pre moju mamu boli aj moje kamaratky a kamarati od veci, samozrejme. Ja uz som jej normalne prestala volat tak casto. Kedysi som volala viac krat za tyzdden, ale ako pises, zvacsa to skoncilo vacsim ci mensim konfliktom… Teraz volam tak raz za tyzden maximalne a je to lepsie, ked mame odstup. Mama ma tiez oca, cize nie je sama. mama mojho muza je sama doslovne, zije sama v byte, vsetci su prec a verim, ze jej musi byt skutocne smutno, ale takto nikdy nevyvadza a da sa s nou vyjst, hoci to ma myslim tazsie.. Ja som niekedy normalne rada, ze som tak daleko. Moja sestra byva tiez pri rodicoch velmi blizko, je uz na nervy, z neprestajnych velmi smiesnych a divnych konfliktov, vykonstruovanych.. Ja by som to asi psychicky nezvladala. Podla mna sa treba proti tomu vydieraniu obrnit – ako deti mame pravo zit svoj zivot a nemusime mat vycitky, ze ho nezijeme podla predstav svojich rodicov. Sme hadam dospeli. Je to vyslovene manipulativne spravanie. A je skutocne diskutabilne, ci v takom pripade ide rodicom skutocne o nase dobreo, alebo o svoje;-( Ja by som tiez chcela, aby ma mama raz pochopila, no myslim, ze sa to asi neda a musim sa tejto tuzby vzdat. Mali sme uz velmi vela rozhovorov, kde som sa snazila jej vysvetlit moje umysly, postoje, dala som jej najavo, ze si vazim, co pre mna urobili, ze ich mam rada, no v niektorych nazoroch zmyslam proste inak.. Je to skoda, ze mame taky vztah, no myslim, ze ja pre to vela urobit nemozem, pretoze od niektorych svojich nazorov ustupit nemozem (nemalo by to zmysel). okrem toho som ustupovala velmi vela a tiez to k nicom neviedlo – lepsie jej nebolo a aj tak vznikali nepochopitelne konflikty a spory.. Dlhe roky som sa snazila ist cestou ustupcivosti a prisposobovania sa, s tym postojom, ze ja som ta najhorsia, co robi chyby… Nebolo to spravne. Mame pravo byt sami sebou, aj ked sme kazdy dieta svojich rodicov. Nielen pravo, aj povinnost.
Chcela som este dodat k tej teme rodicov. Tym osamostatnenim nemyslim, ze treba byt na rodicov nejaki „zli“, teda nerozpravat sa s nimi, odmietat ich a tak. Avsak mne pomohlo velmi ked som si po precitani jednej knihy uvedomila, ze skutocne mam PRAVO byt sama sebou, dospelym clovekom s vlastnym zivotom, a NEMUSIM mat pocity viny, ktore vo mne mama vzbudzuje (castokrat zamerne). Cize mozem byt v svojich nazoroch pevna, dat ich aj pokial mozno pokojne najavo, neustupit z nich a zaroven dat rodicov najavo, ze si ich vazim, mam ich rada a ocenuje, co pre mna robili ci robia. Je mozne, ze to rodicia to aj pochopia, a ked nepochopia, budu to musiet v kazdom pripade minimalne respektovat a prijat.
Tia
Neboj, budeme od nasich 200km;-)) Okrem toho uz trocha viem, ako na nich;-)) Teda znasam to lepsie psychicky, len nie dlho. No myslim, ze najhorsie je, ked clovek musi s rodicmi byvat.. Ale myslim, ze navstevovat sa je fajn, ja som rada, ked su s detmi – radost je na oboch stranach, deti ich zboznuju. A musim povedat, ze uz aj mama sa snazi vyjst v ustrety. Ono to nevydrzi dlho, ale par dni hej.. ;-))
Tina
Ja neviem, ok sami je nieco ine, ako pri rodicoch. No drzim palce.
Ano mas pravdu, tie 2 tyzdne plne stacia. Bola som aj 3 tyzdne, no to uz bolo ps.aj fy. na mna dost. NA prazdniny idem tiez na 2 tyzdne, to staci, potom idem ku kamoske.
Ozaj ste uz zdravi?
A ako bolo v FEG? Mne uz poriadne lezu na nervy, stale sa pytaju, ze kedy pride moj muz. Dnes som hladala inu gemeinde, no nic blizsie som nenasla. Isla som podla abecedy, no nic. Uvidim, co bude dalej. Radsej by som brala nieco blizsie, lebo tie deti sa vidia len v nedelu, lepsie by bolo, keby aj spolu do skoly chodili. No nic nie je na blizku. Skoda.
Barbora
A co tam robis konkretne? Ta 5 klasse je najhorsia. A mala ako, kde je?
Stihas vsetko? ja som Ti napisala, ze to bude stres. Vsak si v skusobnej dobe, mozes ukoncit kedy chces. Potom to bude horsie.
Ozaj a ake mate pocasie? Vcera bolo zima, no dnej je znova super teplo. A to hlasili sneh a -7 stupnov. No uvidime.
Ahoj Tina,
už asi dva týždne čítam toto fórum a práve teraz som si prečítala radu od Tii pre teba. Úplne som sa v tvojej situácií našla…Som ešte síce na Slovensku, ale v apríli sa chystám do nemecka. Priateľ je Nemec a rok a pol si píšeme cez internet…..snaží sa chodiť na SR tak často ako sa dá..Tak sme si povedali, že takto to ďalej nepôjde..Nemecko bol vždy môj sen a som rada, že sa mi naskytla príležitosť ho uskutočniť. Ja som s mamou sama, otec mi zomrel a súrodencov nemám…Keď príšlo na debatu ohlľadom môjho odchodu, veľmi plakala a povedala mi jednu vetu, na ktorú asi nezabudnem.“Ak odídeš, viac sa už domov vraciať nemusíš. Myslím, že ti nemusím hovoriť o tom, ako to bolelo…O deň na to som mala dať v práci výpoveď..no stále som musela myslieť na to, čo mi povedala..Začala som váhať, či je moje rozhodnutie správne, nechcela som nikomu ublížiť, no život tu ma nebaví….Len problémy…ale veď to každý pozná.Ak má človek srdce, nedá sa predsa rohodnúť: rodina alebo láska….Tak som sa rozhodla, predsa odísť, neviem čo bude, ale chcem ísť za tým. Tia mala pravdu to s tým, že deti nie sú zodpovedné za životy svojich rodičov..Držím palce všetkým, ktorí sú v podobnej situácií a prajem veľa šťastia 🙂
No, tu sneh neni ziaden, predpokladam, ze ani nebude, tu nebyva nikdy – teda tak raz do roka poprasok jedno poobedie, pripadne 2x. Iba minuly rok sa sneh zdrzal trocha viac. Inak mi uz toto cudne rocne obdobie dobre lezie na nervy. Ziadna poriadna zima, iba choroby.. Pre zmenu mna daco chyta, neviem, ci tiez sarlach ;-)), tunajsi podaktori nebudia vo mne doveru, mam pocit, ze sa cloveka snazia odprasit co najrychlejsie a bez nejakeho podrobnejsieho vysetrenia – neviem, ci financna politika;-))) Tak idem pre zmenu so sebou k doktorke, samozrejme, aj s oboma detmi, cize to bude velka zabava pre vsetkych zucastnenych a aj sirokosiahle okolie.. Okrem toho si moja mala natrela CELU hlavu takou tou rybacou mastickou nazadok (je to specialna ma stodolna proti vode, riadne mastna a tuha (neda sa ani vyprat poriadne).. Nepytajte sa, ci to slo dole. NESLO. Hadam na viac krat to zide, v kazdom pripade kusok sa po umyti samponom zmyl, ale teda nic moc, vlasky jej neidu poriadne rozcesat a ma ich viditelne mastne a zlepene, proste kocka;-)) A to ma dlhe vlasky;-) Ani mi poobede nespala, tak kvili cele poobedie.. Dnes proste je fajn den;-)) 
Jana G.
Ako malicka, uz jej presla ta nadcha, a co retaze na kocik si zohnala? Ty mas dake zvlastne poziadavky. najprv zavazie na psa do vetra, teraz retaze na kocik… 
Lenka
Drzim palce aj ja! Hm, nemozes si predsa hladat partnera iba v mieste svojho bydliska, to sa neda.. Da sa chapat, ze to je mamke tazko, avsak take slova by tiez nemusela hovorit (mozno si mysli, ze to je sposob, ako Ta doma udrzat). Viem si predstavit, ako je Ti tazko. Mojej mame vadilo, ked som sa odstahovala len 200km do ineho mesta, aj ked mi to samozrejme tak radikalne nepovedala, davala mi to najavo inymi sposobmi. Ono casom sa mozno aj vztah s mamou ukludni, aspon z casti – bude sa musiet rozhodnut, ci Ta chce stratit nadobro alebo mat s Tebou vztah s takou, aka si (aj s Tvojimi rozhodnutiami o zivote). Myslim si, ze vsetci ludia, co maju len trocha citu sa snazia so svojimi rodicmi vyjst dobre a vychadzat im v ustrety, prihliadat na nich. Nie vzdy sa to vsak da uplne a chvila rozhodnutia pride, aj ked zatazko. Nuz, drzim palce! Asi uz vies dobre po nemecky, tak jazykova bariera odpada;-))
no, nadcha jej presla minuly tyzden, potom sme boli na ockovani a zase ma volaco..ale uz sa to lepsi…
s tymi poziadavkami..ked sa pocasia neprisposobi mne, musim sa prisposobit ja…
my s vlaskami problem nemame, narodila sa holohlava s piatimi chlpkami, nastastie uz zacali hustnut a rast, dokonca ju miso aj raz ostrihal vzadu na krku, ale inac vyzera ako chlapec..a to mam najradsej, ked sedi v ruzovom kociku, v ruzovej bunde a ludia sa pytaju, ze ako stary je ten chlapec….:):):)
Tina**
No super, tak ta to predsa neobislo. Drz sa, a hodne vitaminov.
Lenka**
Kde presne do Ne chces prist? neboj to vykoristovanie mamou prejde, ked bude vediet, ze si stastna a spokojna. Ja som sice 4 roky prec, no uz ich to trosku preslo. <Neboj to ju prejde, len sa neobetuj!!!!!!!!!!!!
Ja som to robila 27 rokov, potom som sa konecne rozhodla a ukoncila to.
Jana**
Aj ti zavidim ten sneh, ale aj tak za chvilu zmizne. Aspon u nas to bolo tak.
Ale uz teraz poriadne mrzne.
*****Ozaj ten orkan znicil 40 milionov stromov, sila co?
Tvoja reakcia