Terzi,
V Cine som nebola ani ja a s ludmi ktori tam pracovne su, nie som toho casu v kontakte, ale myslim, ze vsade sa da dobre citit, ked clovek spozna mravy a zivotny styl inej krajiny (ludia, ktori sa nevedia prisposobit a respektovat ludi v inej krajine, nech sedia doma!). Jedine co som pocula bolo, ze strasne ludia frkocu nad stravou v Cine.
V televizii davali prispevok o vymennych studentoch (lepsie povedane, ziaci zakladnej skoly). O strave sa ti chlapci vyjadrili, ze mu hodne dlho trvalo, kym si zvykol na stravu. Ze je vsetko robene s akymsi octom (dost ráznej kyslej chuti).
Ale prv nez sa vyberiem az tak daleko musim vidiet aspon pol Europy. 😉
Dalsim snom by bola pre mna India, ale to je skutocne vo hviezdach, ci sa tam niekedy dostanem.
Organizovane vylety na dovolenkach su dobre, ked si chce clovek obzriet pamätihodnosti, ale tak sa clovek len malokedy dostane do kontaktu s domorodcami.
My sme s muzom taki zvedavi, odvazni,hihii. V Egypte sme sa tiez na vlastne kopyto vybrali cez pust do najblizsieho mestecka (50°C na slnku a my sme sli pesi, aj nas lutovali, pretoze zo vzdialenosti „za rohom“ sa vyklulo 10km), ale odmenou za to nam bolo pozvanie „domorodeho“ chlapca do krcmy (zeny tam nesmu, takze na mna krivo pokukovali). Neskor sme tam natrafili aj na jedneho casnika z nasho hotela, takze sme s nimi stravili take privatne „egyptske“ poobedie. Deti pobehovali a vykrikovali po vsetkych uliciach moje meno (dala som im kopu cukrikov), boli strasne zlate.
To je prave to, co da takej dovolenke to caro, mat pocit aspon na chvilu, ze tam clovek nie je len turista „na dojenie“.
Ja sa velmi rada vmiesavam medzi domorodcov (ak to situacia dovoli).
****
Emigrant,
vidis, to mi uplne uslo, ze Americania tam maju problemy (a ty mas am. papiere), aj ked musim povedat, ze v Havane sme byvali na mieste (su tam take kanalovite ramena z mora), kde kotvilo kopec americkych jácht. Musim povedat, ze predtym som mala tiez nejake tie informacie (su tomu uz 3 roky, co sme tam boli), ale dnes uz neviem presne (myslim, ze sa tam cosi teraz menilo aj ohladne penaznej meny). Ale nejako tam chodia i Amici, to by bola ale detektivna patracka pre teba. 😉
Ja som tu tiez vytelefonovavala a vyzistovala, nie ze naletim do krajiny a hodia ma do mora, lebo nemam povolenie. Mala som stastie, ze v tu dobu sa tam cosi zmenilo, takze to slo aj bez.
Ale ked padne F..l (Uz to nepotrva dlho. Len ktovie co sa potom stane, pozerala som dokument, kde sa rata asi z nastupenim jeho brata, ale vsak ten je tiez uz stary.), tak sa tam mozno stretneme. Ty sa pojdes popozerat a ja porovnat, co sa ako zmenilo (hihihi).
Dufam, ze sa tam este raz dostanem (ceny su priserne vysoke). Povedali sme, ze tam pojdeme, ked sa zmeni rezim, aby sme mohli posudit a porovnat.
Z turistickeho ruchu zije uz teraz aspon polovica ostrova. Ludia, ktori maju sancu pracovat v hoteloch, alebo okoli, pripadne muzicirovat, donesu domov aj zopar dolarov a ine veci, ti sa maju relativne dobre.
Vyjednavala som s jednym strasim panom – spevakom- cenu za jeho samonapalene CD-cko (aj mi ho bolo luto, ale po prve, nie sme tiez milionari a po druhe, nadsadzuju ceny tak ci tak vyssie, takze vyjednavanie je uplne normalne. Takze sme sa v strede s humorom a usmevom zhodli, lebo tych par bobkov, co som sa pred cestou narychlo naucila po spanielsky som aktivne pouzivala. 😀
V kazdom pripade je to nadherna krajina a oplati sa ju vidiet.
***
Ja som nadseny cestovatel (rada cestujem) a tak isto sa dokazem nadchnut aj v Nizkych Tatrach ci inde na Slovensku. S hrdostou nas prezentujem, bola som tiez stastna (prvykrat som povodila muza po banskobystrickych kopcoch a dedinkach), ked bol pozitivne prekvapeny a velmi spokojny (lebo okrem Bratislavy a Zahoria vedel len z fotiek aku mame prirodu, ale ked ju clovek vidi bez okraja a skutocnu, je to velky rozdiel) .
***
Ludia ta debata o socializme to tu zacina stiesnovat (kazdy ma nejake zazitky a poznatky).
***
Knizku o obsadeni Blavy som docitala, myslim ze v tu dobu to mali omnoho tazsie, ked sa uvazi ako bojovali za to, aby zostala Bratislava a juzne mesta az hore po Bardejov slovenske. Ake pouzili lesti, ktorymi madarske vojska oklamali a totalne zmiatli.
Teraz citam Satinskeho, jeho humor a styl opisovat veci je neuveritelne dobry. Prave citam ako pise zazitky zo zaciatkov socializmu (50-60-te roky). Vela veci musim pritakavat, pretoze tie pretrvavali odvtedy az po jeho pád.
P*S*
Vsak ludom netreba vela, potrebuju pracu (urcitu zmysluplnu cinnost), strechu nad hlavou a plne brucho. Naco vznikla potom taka komplikovana politika, cez ktoru uz nikto neprekukne ako je zauzlovana. Mali by sme nechat jednat deti, nepokazene a nekomplikovane. 😉
Tina, dobre, ze uvadzas roky, je to dolezite. Je ine 6 tis. v ’98 a ta ista suma teraz. V ’98 ja som este bola bezstarostna studentka zijuca z rodicovskych penazi a nemala som ponatia co znamena zarobit peniaze a teda ani som nevedela ocenit ich hodnotu.
Emigrant, pytal si sa na konkretne cisla a povolania. Ja osobne som vystudovala pravo a doma som pracovala v advokatskej kancelarii. Nastupny plat v r. 2001 nebol bohviaky(15 tis.) ale postupne sa zvysoval, po 2 rokoch prace som mala 30 tis. z coho som paltila 5000 najom za 2 izb. byt napol s kamaratkou. Ostatok mi bohate stacil na pohodlny zivot, cestovanie a nieco som si aj usetrila. Neskor som pokracovala v tejto praci aj z GR (pre slovenskeho zamestnavatela) no tieto peniaze mi samozrejme na grecke pomery nestacili a tak som to po nadobnuti urcitej praxe, ktoru potrebujem na advokatske skusky ukoncila. Moji kolegovia z byvalej prace dnes (uz po skuskach) maju plat 65 tis. (po 5 rokoch prace, myslim si, ze je to slusny postup) + rozne odmeny v zavislosti od uspesnosti pripadu.
Dalsie vysokoskolske povolania s ktorymi viem, ze sa moji znami dobre uplatnili su programatori, v stavebnictve (aj architekti), marketing, manazment, v rekalme. Verim, ze statna sprava je slaba. Viem aj o tom, ze lekari a vobec zdravotnici nie su dobre zaplateni co je velka skoda. A teiz je zlozita situacia pre malych a strednych podnikatelov.
Kati, k tej cinskej starve to je velmi subjektivne. Tiez si myslim, ze by som nedokazala jest denno denne cinu ale urcite domaci s tym problem nemaju 🙂 to moze byt iba problem pre zahranicnych. No a ak tam zijes tak si urcite uvaris aj sama co chces. Ved aj tu v Grecku niekedy musim „carovat“ ak mam chut na nieco nase slovenske, ale vzdy sa nejako vynaleziem.
Terzi
Co sa tyka pravnickeho sektoru, tak ten je na tom u nas najlepsie. Myslim ze ziadny pravnik u nas nenadava a neuteka do zahranicia za pracou…Nas system a pravna dzungla poskytuje bohatu korist pre pravnicku masineriu. Neviem v ktorom inom sektore by si mala nastupny plat 15000 a za 2 roky 30….mozno azda informatike… Ja som z lesnickej branze a moji kolegovia – lesni inzinieri maju po 25 rokoch praxe okolo 15 – 17 000 Sk. Ale s toho sa uz da tiez vyzit. Horsie su na tom prosti zamestnanci roznych odvetvi, ktori dodnes a po mnohorocnej praxi pracuju za 7-8tis. A pri tom su poctivi, nekradnu, prechadzaju chripky aby nechybali….Ako ti maju vychovavat svoje deti s heslom “ S poctivostou dalej zajdes“ ked im ani skolu nemozu zaplatit…
Tina,
„Avsak ako sa k tomu rozvinutemu kapitalizmu dopracovat?“
Ten recept urcite nie je jednoduchy. Ten rozvinuty kapitalizmus je pritazlivy nielen koli fungujucej ekonomike, ale aj koli existujucej solidarnosti. To znamena, urcite porozumenie pre clenov spolocnosti, ktori sa nedostali na jej vrchol, ale zostavaju okolo priemeru ci v podpriemere. Solidarnost sa prejavuje vo forme zavedenia mnohych opatreni, ktore v suhrne umoznuju dosiahnut obycajnym ludom urcitu kvalitu zivota. Takato solidarnost je na Slovensku nepritomna. Aspon bola doteraz. Zda sa, ze nova vlada zacina podnikat urcite kroky na zlepsenie tohto stavu, ale na zavery je este priskoro.
Inak komplexna odpoved na tvoju otazku by bola velmi vycerpavajuca.
K tomu programu CT – tie maniere byvaleho rezimu v prenasledovani tych co „vybocili z radu“ jednoducho nepoznali hranic. Sam so si bol tych moznych nasledkov vedomy ked sme ilegalne opustali CSSR.
Kati,
ano, nasiel som na internete, ze nejaki Americania chodia na Kubu na cierno. Neviem, ak budem mat cas, tak mozno skusim zistit viac.
No, to by bola bomba, keby sme sa jedneho dna na tej Kube ozaj stretli… 🙂 Zatial to vsak vyzera skor na Slovensko (ak by sa uz nejake stretnutie malo konat), kedze tam chodime skoro kazdy rok, tak ako ty a ostatni pritomni na tomto fore. Mimochodom, tiez radi chodime do hor.
Terzi,
to co pises o pravnikoch je pekne. Aspon nejaka oblast, kde sa da slusne vyzit. Obavam sa vsak, ze situacia sa bude menit (ak sa uz nezacala). Nedavno som cital, ze slovenske VS produkuju doslova davy absolventov pravnickych fakult. To znamena, ze dopyt na trhu prace pre tuto profesiu sa bude znizovat, co bude nevyhnutne viest ku skromnejsim zarobkom, ak nie priamo k hladaniu prace v inom odbore alebo (ako inak?) – v zahranici.
Palo,
vo vseobecnosti, na Slovensku to nie je ruzove pre VS absolventov. Teraz si predstav aku perspektivu asi maju ti co maju menej nez VS vzdelanie. Az na nejake vynimky, ten vyber je – bud zit velmi skromne (casto blizko chudoby alebo v chudobe) alebo odchod zo Slovenska. Co je to za perspektivu? Ta spolocnost je tam vazne chora…
ano Emigrant, pootvarali sa vseliake kavzi VS na SVK ako je to trend vsade inde…Ked som ja isla na prijmacky boli len 3 pravnicke fakulty – UK BA, v BB medzinarodne pravo a v KE klasicke pravo. Dnes je uz vselico ale zamestnavatel verim tomu bude brat ohlad na to aku VS niekto skoncil. Ale konkurencia je uz teraz dost velka. Mozno to dospie do stadia ako je to v niektorych inych EU statoch a aj v USA, ze na zaciatku na nadobudnutie praxe sa bude pracovat zadarmo, tzv. internship, bude sa to brat ako „dalsie investovanie“ do vzdelania. To je vsak v pravom slova zmysle vyuzivanie prave koli tomu, ze uchadzacov je vela. Bola som na takomto programe na par mesiacov v USA. Vyslovene len koli vylepsieu anglictiny a CV. Tam absolventi prava pracovali zadarmo len aby si ich niekto vsimol ak nemali uz predtym zohriate kreslo od otecka a pod. Popri tom robili aj nejaku inu pracu aby vobec prezili. Ja som tiez tak musela. Celkovo vsak to bol pekny zazitok a rada na to spominam. No kebyze nemam zodpovednost len sama za seba tak by som to tak dobrodruzne nebrala. Robili to aj ludia s rodinami a tazko sa im zilo lebo druhy partner musel sa obetovat makat za dvoch. Tato tendencia je aj v Grecku, ze platia minimalne ak vobec platia absolventov. Viem este, ze v anglicku je to iste.
ja si tu neviem zvyknut, som tu uz 7 rokov, pracujem mam manzela (Nemca) no a uvazujeme prestahovat sa na Slovensko, zalozit si rodinu. Tu pracujeme obaja do zblbnutia a nemame nic zo zivota. Nechcem v tejto krajine zostarnut, a aj ked neviem ako si zasa zvyknem na Slovensku, hadam to nejako len bude.Co vy na to?
Myslim, ze pracu nejaku pozhanam, a manzel chce na 50 % pracovat tu v Nemecku, no a tak by to malo aj klapnut. Len na Slovensku si mozeme dovolit mat deti, tu sa k nim s nasimi platmi nedopracujeme. No a nijaka rodina, nikto kto by male sem- tam postrazil. Aj skolky tu maju blbe ootvaracie hodiny.Mam len dost strach ked tak citam, co vsetko pisete o Slovensku.
Ahoj Krajanka;
Odkial z nemecka? Preco si nevies zvyknut? Ja si skor myslim, ze pre Tvojho muza to moze byt narocne, zvyknut si na Slovensko. Urcite zavisi aj od toho, aku ma profesiu a ci sa na Slovensku dokaze uplatnit. Preco si myslis, ze tu si deti nemozete dovolit mat a na Slovensku Ano? Ja osobne si myslim, ze to je skor naopak. Neviem teda, aku mate robotu, ale my sme tu prechodne, ja som doma stale s detmi a pracuje iba manzel a je to OK (a to nema zas nejaky nadstandardny plat na tunajsie pomery). Okrem toho tu su aspon nejake normalne aj pridavky na deti a nie take „vtipy“ ako na Slovensku. Prisli sme sem, ked mal nas prvy syn 6 mesiacov, teraz ma 4,5 a dcerka 1,5 r, tiez mi ich nema nikto kedy postrazit – ale da sa to.. I ked to je iste narocnejsie, ako keby sme mali zazemie „babiciek“. Ved mozno by pomohli manzelovi rodicia. Podla mna v nemecku clovek praveze moze mat aj viac deti, akurat ze Nemci o tom nevedia;-)))
Terzi:
No to sme tu aj s muzom z tych platov pravnikov odpadavali, fakt.. Nuz kolko vsak ludi moze byt pravnikom, manazerom, pracovat v reklame?? ktovie kolko nie. Programatori tiez zarabaju dost rozne – podla firmy, nemusi to byt vzdy nejake ruzove, manzel tiez skusal najprv nejake zmeny v oblasti platu aj na Slovensku, ale moc to neslo. A Architekti? No, je pravda ze niektori zarabaju skutocne dobre – ale podla toho, co viem, jednak ich nie je vela a jednak musia patrit do zopar vychytenych atelierov, ktori maju „rozhodene siete“ a kopec zakaziek, ktore si samozrejme nezhanaju poctivym sposobom – a preto aj v konkurzoch ak k nim nepatris, nemas sancu. Robila som v jednom atelieri, kde boli sikovni ludia, len nemali zrejme tie „spravne“ kontakty a asi „dobry“ zaludok. A sme doma, ako to na Slovensku funguje. Potom robili kde co, a hocikedy sa im stalo, ze im po odovzdani roboty ani za nu nezaplatili.. Pravna dzungla, to je fakt. Mne sa zda byt toto percento „dobre platenych“ zamestnani tak mizive oproti celemu Slovensku, ze by som ani nehovorila o tom nejak vseobecne (napr., ze vysokoskolaci v BA sa maju dobre). Ved to je len zopar profesii, pricom x dalsich, ktore sa na vysokej skole studuju, su na tom ani zdaleka nie tak dobre. Mne sa niekedy zda, ze na Slovensku sa len velmi malo ludom podari slusne zarobit poctivo – bez roznych kompromisov, podvodov a pokutnych kontaktov, ci mafianskych sposobov.
S tym tzv. internshipom si ma teda sokovala, este som to nepocula, je to teda zderstvo. No ja som tak vpodstate brala aj svoju pracu na tom Pamiataku, lebo napriek zalostne malemu prijmu – (ono tych 4,5 tis aj v tom case bolo zalostne malo – moja mama v tom case upratovala na zakladnej skole a ako upratovacka mala 4tis;-))) Tak sa niekedy „smiala“, naco investovali do mojho 6rocneho studia;-))) – som sa tam skutocne vela naucila, precestovala som vela Slovenska, videla pracovne vselico zaujimave, dokonca aj viac krat som mala moznost vycestovat do zahranicia). Cize si myslim, ze som tam mohla vela nacerpat, aj ked si asi mnohi moji kamarati museli mysliet, ze som daka nemozna, ked som si nenasla lepsie platene miesto. ja to teda nelutujem, len neviem, ci v tejto „charite“ budem moct pokracovat;-)))
Emigrant;
Preco si myslis, ze tento druh solidarity je na Slovensku nepritomny? Teda nespochybnujem to, ze je nepritomny, ale aku to ma podla Teba pricinu?
Kati:
Odkial zo Slovenska povodne pochadzas?
Tina
Zkusim i ja odpovedat na to, preco u nas ta solidarita nieje. Predovsetkym si myslim, ze terajsi zbohatlici prisli velmi lahko k majetku(privatizacia, tunel, podvod, korupcia…) a nemaju dost sajnu o tom, co je to ludska praca. Samozrejme nie vsetci – niektori skutocne zacali v spravnej dobe podnikat a darilo sa im…Ta „netolerancia“ je vsak sposobena feudalnym charakterom slovenskej spolocnosti i politiky. To, ako zije bedac proste nikoho nezaujima! Vlada nezdvihne minimalnu mzdu na realnu uroven, pretoze by sa slachte i im samotnim ztencili zisky a preco by potom podnikatel daval 200Sk na hodinu, ked ho k tomu nic nenuti a staci dat 50…take hrable, co hrabu od seba este nevynasli.
Ahoj Tina,
som z Karlsruhe, my sme obaja zamestnani v domovoch pre starych ludi, pracujeme na zmeny, no zamestnavatelia su strasne blbi- ine miesto v tejto branzi nezozenies. Ja si myslim, ze manzel bude na Slovensku trpiet- mysli, ze to u nas s uradmi vsetko tak klape ako tu, no u nas neklape nic. Myslim, ze su to priatelia ktorych strasne postradam , no a prostredie v ktorom som vyrastla, ani nie tak rodina, ako okolie na Slovensku, som z Tatier. Neviem si predstavit vychvavat deti tu- v cudzine, ja nebudem nikdy perfektna v nemcine, deti budu mat titul cudzinca, ziaden dom, Byt v bytovke, nijaka zahrada, nijaka rodina…Neviem co mozem mojim detom tu ponuknut, Je mi tazko sa tu udomacnit, poznam tu len pracu,pracu,pracu…mam dost vedlajsich jobov a peniaze nam akosi stale chybaju, neviem v com robime chybu.
Ahoj Krajanka,
hovoris mi z duse;-))) Vsetko co pises, preco by si sa chcela vratit by som mohla aj ja napisat! moj manzel je tiez z Tatier, ja uz vlastne tiez a tuhla v meste „umierame pomaly“, neda sa poriadne nadychnut, ked dojdeme k jeho mame, konecne mam pocit, ze zijem;-)) (aj preto sa este stale vratit chceme, o 2 roky). Nuz ja neviem, ako to financne vychadza v tejto oblasti, kde pracujete, ale asi aj tu v Nemecku je to praca narocna a nezaplatena.. Skoda, ze je Karlsruhe tak daleko. (myslim od nas) Ak chces, mozme si aspon pisat, moja adresa je href=“mailto:tinka.magova@gmx.net“>tinka.magova@gmx.net.
Karajanka,
porozmyslaj este co urobis. Ja som bola nedavno na Slovensku a 3 dni v Prahe, bolo krasne, ale ked sme koniec-koncov zratali, co sme minuli, tak by sme s trochou stastia za to mohli letiet aj k moru. Ceny na Slovensku (snad okrem zakladnych potravin) su tak vysoke, ze keby sa z toho urobilo Euro, tak by nebol pomaly ziaden rozdiel k tym cenam tu v Nemecku!!! Ist do obchodu a nakupit len potraviny, to bolo pre mna ako zly sen, nikdy som sa nedokazala „doratat“, pretoze 1.000-2.000 Sk je fuc ani sa nenazdas a v kosiku mas skutocne dost malo.
Ja mam tiez obavy, ze by sme dieta mali problem uzivit, lebo ked sa to tak vezme, zijeme z jedneho platu. Ale aj tak nezufam, ked sa podari, tak to uz nejako musi ist. 😉
Preco si tak negativne naladena voci sebe? Preco si chces za kazdu cenu dokazat, ze v nemcine nebudes lepsia?! Ja som si to myslela na zaciatku tiez, ale casom sa to hodne zlepsilo, ze dokonca i Rakusaci ci Nemci, ktori ma oslovili na Slovensku hikali, ze kde som sa tak dobre naucila.
Nasa nemcina nebude nikdy perfektna, hlavne prizvuk, ale velmi dobra moze byt a myslim, ze to je dostacujuce. Samotni nemci neovladaju jejich rec perfektne a kolkokrat by som co to gramaticky aj opravila. Takze nezufaj. S cudzimi recami je to uz raz tak. Hlavne nezabudnut materinsku rec!
Pises, ze ani tak ti nechyba rodina ako kamarati. Ja ti mozem povedat, ze rodina tam zostane pre teba navzdy, kamarati nemusia. Ja uz mam zo vsetkych len za hrstku a z toho snad len 2, kde udrzujem aktivny kontakt (zvysok sem-tam). Hodne sa to rokmi zdecimovalo. Musis uvazit, ze kamarati zalozia rodiny, budu mat deti a uplne ine starosti a radosti ako ty a nie vzdy budu mat tolko casu na teba ako ked si bola ty a aj oni slobodni, prip. bezdetni. Kdezto rodina ta prijme vzdy.
Ja viem, ze nemas lahku pracu a malo zaplatenu (urcite aj na smeny). Skusaj predsa popritom hladat inu, povolenie mas a v tejto robote nemusia nic vediet, ze hladas inde. Ak nenajdes inu, pokus sa vyuzit vsetky mozne skolenia aj neskolenia tam, kde si, ked uvidia tvoju snahu sa vypracovat, budu inac na teba hladiet a s novymi vedomostami mas mozno sancu i na postup.
Povedala by som, ze ohlad na muza musis vziat, nie je vylucene, ze by mal problemy na Slovensku zvyknut si. Ono sa to da, pokial peniaze suhlasia, ale mysli dopredu, ze ked u nas zavedu Euro, tak ten zivot nebude o moc lacnejsi.
Mojmu muzovi sa na Slovensku paci, Bratislava mu tiez ucarovala (ako i jeho kolegovcom, ktori by sa teraz najradsej vratili), aaaaale, ktovie, keby museli zit zo slovenskeho platu, ci by o tom tak krasne spievali?!
Uz takto, ked moj muz teraz na Slovensku videl tie ceny a porovnal ich s tymi, ked bol u nas prvykrat, tak len zastonal.
Ak pracujes zo starymi ludmi, urcite sa tam najde mila babicka ci dedusko, ktori su sami a keby ste si navzajom padli „do oka“, mozno by ti boli pre tvoje deti nieco ako stari rodicia (vsak v dnesnej dobe je dost inzeratov, kde pre deti hladaju babicku ci opacne). Az tak izolovana od ludi nie si, tak sa osmel a buduj kontakty a priatelstva. A tvoj muz ma tak isto rodinu (alebo si s nimi nevychadzas?).
Ale to uz musis vediet sama ako sa rozhodnes. Dufam, ze ti to vyjde.
***
Tina,
ja som priamo z Bratislavy, ale konkretne by som sa oznacila ako „Prespurak“, pretoze to co sa tam nazbieralo za posledne roky s pravymi citmi k Bratislave nic spolocneho nema.
Tina, je to skutocne tak ako som uviedla. A to som ani nerobila v ziadnej vychytenej advokatskej kancelarii. Ani som nemala v umysle sa chvalit. Emigrant sa opytal na konkretne cisla a tak som ich napisala.
Kedze vsak stale tvrdis, ze v bratislave to vidis inak, schvalne som si pozrela par statistik.
class=“postlink“ href=“http://www.bratislava.sk/vismo5/dokumenty2.asp?u=700000&id_org=700000&id=78255&p1=51337″> http://www.bratislava.sk/vismo5/dokumen … 5&p1=51337
class=“postlink“ href=“http://tvojepeniaze.pravda.sk/sk_pkariera.asp?r=sk_pkariera&c=A050915_234618_sk_pkariera_p01″> http://tvojepeniaze.pravda.sk/sk_pkarie … ariera_p01
obe uvadzaju v podstate to iste (1000 hore-dole). Ja z toho skopirujem len nieco..
Bratislavsky kraj:
Priemerné platy (v Sk)
Prvý štvrťrok 2005
Mesto 25 201
Kraj 24 716
Prvý štvrťrok 2004
Mesto 22 903
Kraj 22 513
Uchádzači o zamestnanie (marec 2006)
Mesto 5 884
Kraj 9 852
a na porovnanie napr. Kosice (su tam uvedene vsetky kraje):
Priemerné platy (v Sk)
Prvý štvrťrok 2005
Okres 21 273
Kraj 17 864
Prvý štvrťrok 2004
Okres 19 390
Kraj 16 552
Uchádzači o zamestnanie (marec 2006)
Okres 11 381
Kraj 68 451
Ak bol miuly rok priemerny plat v BA 25 000 Sk, nie je to az tak zle na tie pomery. Dnes je uz urcite o nejakych 5-10 % vacsi kiedze v priebehu minuleho roku rast miezd v BA bol 9,8%. Plat vysokoskolaka je zvacsa vacsi ako priemrny.
Mozem zistit aj tabulkove platy v statnej sprve pre napr. vysokoskolakov. Skutocne nemam sajnu kolko moze byt.. ale verim, ze nie je to bohvieco.
To len co sa tyka mozneho zarobku. V Bratislave sa pomali otvaraju moznosti. Iba to som od zaciatku tvrdila, ze mam pocit (ja osobne), ze tam sa to zlepsuje.
Tina, na druhej strane mam tiez pocit, ze aj slovaci sa rozmaznavaju. Nemysli si, ze ti pravnici nad , ktorych platmi ste s manzelom odpadavali su spokojni. Nie su. Lebo existuje aj taki, co zarabaju niekolkonasobne viacej a uz sa porovnavaju. Budu plakat, ze sa vozia „len na“ co ja viem, napr. Toyote limuzine ked sa ich spoluziak vyvaza na Jaguary…Mne osobne je skor z takehoto vnimania ludi zle ako z celkovej situacie statu. Nehorazna chamtivost, ktora nepozna hranice!
Najskor Krajanka, sorry, uslo mi tam jedno „a“.
***
Terzi,
ty veris nejakym cislam na papieri???
Ja sa poväcsine pytam, kde na to chodia, ci tie priemery vznikaju na zaklade platov tej bohatej casti populacie?!
Moja mama je vysokoskolacka, cely zivot si nicila nervy s detmi a ma taku penziu, ze ak by chcela prilepsit, musela by este ako penzistka dalej pracovat, aby jej ju preratali. O priemernom plate 25.000 sa jej len snivat moze.
Vsetky diplomy, skolenia jej len velmi malo pomohli, pretoze iniciativa je vitana, ale najlepsie vsetko zadara. No, len my sme take poctivky, ktore chcu cosi dokazat a robia a robia, ale v dnesnej dobe to nikto nevie ohodnotit (za komunizmu to tiez nebolo omnoho lepsie – zalezalo od struktury na najvyssom poste, ti sa mali aj vtedy dobre a maju sa aj teraz!).
Ja ako mlade ucho som v 90-tych rokoch zarabala skoro trikrat tolko co ona, a to len s priemyslovkou.
Pre mna su statistiky len „blaf“, ktore nezodpovedaju realite. Ale vsak nejako sa ti ludia musia zamestnat a isty odhad pre ekonomiku potrebuju (aj ked by som povedala, ze to je len na jedno oko a to hodne kratkozrake)…
Kati, tiez statistiky nemusim.. Pustila som sa do toho lebo to co tu niektori tvrdili nezodpovedalo skutocnosti s ktorou sa stretavam v poslednom case. Nepausalizujem, viem , ze cele slovensko nie je bratislava a ze nie vsetci maju vysoku skolu. Nehovorim ani o starsej generacii ale mladesej. Dokonca moji znami z roznych inych oborov maju vacsi prijem ako tento statisticky. Tiez nechcem zuzit svoj obzor len na „mojih znamych“… Viem, ze mnohe povolania to nemaju jednoduche. Je zname , ze uciotelov na slovensku neplatia dobre. Aj tam mam znamych.Niektori su vonku, niektori sa rozhodli robit nieco ine v com nemusia zivorit. Tiez aj ini s vysokou skolou ci bez.. nechcem sa opakovat. Vedela so, ze ak uvediem sumy nebude to na nic dobre…preto som sa tomu dlho branila. Kedze sa ma niekto vyslovene opytal tak som slusne odpovedala.
Ja len neverim statistikam, pretoze je jedno ci ich robia na Slovensku alebo tu v Nemecku, nemozem sa s nimi stotoznit a je mi zahadne, kde na take cisla chodia. Myslim si, ze podla tych cisiel nas aj tak politici beru. Pozru na cisla a ani nevedia ako to v skutocnosti vyzera a podla toho robia politiku. Myslim si, ze by mali pozriet realite do oci a nie sa papierovat.
To, ze existuje zopar tisic, ktori tento priemer udavaju, je mi suma-fuk. Ak ich zarabaju podctivo, nech si to uzivaju, ale priemer je uplne o niecom inom a je smutne, ze to dnes asi podla toho funguje.
Ja mam kamaratky vo velkej banke, makaju jak farebne, momentalne pomaly za troch (40% sa ide zase redukovat) a do toho priemeru sa taktiez nevzmestia.
Mozu byt radi, ze maju pracu (asi tak nejako). Nedaj Boze sa ozvat!!
Zazila som casy, ked som si hubu pustila dobre na spacirku a povedala som to co som si prave myslela. Poza chrbat som sa dozvedela, ze mi chceli udelit pokuty a pod. za „represalie“, ale neodvazili sa (asi dobre vedeli, kde je pes zakopany, alebo som mala osobne caro, ktore ma zachranilo, kto vie?! 😉 ). Keby som to dnes urobila, letim asi nadsvetelnou rychlostou.
Tiez velmi smutne, kedze tu je rec o volnosti a demokracii.
Tiez nemozno na ulici vykrikovat co sa nam paci (????). Na vsetko treba povolenie (tak isto i na strajk, to je podla mna tiez hlupe, pretoze strajk je vzbura a nie demonstracne vypiskovanie za pochodu na povolenie).
Tuto papierovu politiku na celom svete odsudzujem.
***
Ja pochadzam s jednoduchych pomerov a moji znami ci priatelia su z tej istej vrstvy.
Moje skusenosti z okolia v ktorom zijem tieto statistiky z daleka obchadzaju a preto to tak aj vidim.
***
kati:
Zdravim rodacku z BA;-))) Nie si z Lamaca, vsak?
Inac s tymi cenami mas pravdu, aj zakladne potraviny su drahsie – napr. mlieko, maslo a tak. Som tam tiez chytala soky, ze som nic nekupila a zaplatila hrooozne vela. Neviem, ci mi to len v Sk tak pripadalo.. Ale ked si predstavim tie platy, fakt mi bolo zle.
Inac s tym budovanim kontaktov a priatelstiev to podla mna vobec neni jednoduche, ani zdaleka nie, neni to podla mna len o „osmeleni sa“. Mozes mi verit, ze nie som zrovna zakriknuty typ, co nevyhladava prilezitosti, ale napriek tomu, kontakt s „domorodcami“ sa mi poriadne nadviazat nepodarilo (ked neratam ludi z kurzu Nemciny, odkial mam kamaratov). nemky sa skamaratit moc nechceli, co som mala do cinenia – a mame tu takych kvazi znamych, ktori su zas hrozne pracovne vytazeni a celkove neviem, ci sa daco deje ale tiez sa moc uz stretavat nechcu (ci je to preto, ze my deti mame ci nie, ci fakt kvoli praci, neviem). Teraz dufam, ze ked mi pojde maly do skolky, bude to lepsie cez deti. Ale ktovie co to fakt neni. Mali sme kontakt tiez na jednu staru pani, aj to bolo celkom fajn „kamaratstvo“, ale potom to tiez zacalo byt trocha zvlastne – a ja vlastne asi tejto nemeckej povahe nerozumiem, casom mi to prislo, ze sa vnucujem alebo co, ani vlastne neviem, ako to je. Akoby chceli mat kontakt do istej miery, ktora znamena cosi ine ako u nas na Slovensku. Ale iste zalezi od konkretnych ludi, nechcela by som to zovseobecnovat.
A s nemcinou – tak optimisticky by som to tiez nevidela. Podla mna su aj ludia rozne na jazyky nadani. To je aj vidno. Na mna sa to tiez ktovieako nelepi. Iste, keby som mala lepsie podmienky – bola by som doma, nemala robotu cely den a mala teda aj cas sa ucit, mozno by som napredovala lepsie. Ale ako popisujes Tvoju uroven ovladania reci, nechcem byt skepticka, ale za taky kratky cas to zvladne podla mna velmi malo ludi. Moj manzel sa uci nemecky uz roky, pracuje tu a predsa, keby si pocula jeho vyslovnost.. Hoci gramaticky a tak mu to ide, vzdy patril medzi najlepsich ziakov;-)) – ale proste nema na to asi usi alebo co. To neznamena, ze sa nema clovek snazit. Ale ja sama o sebe by som tiez skor tvrdila, ze pre mna je to takmer nemozne.. Napr. moja segra so svojim hudobnym sluchom vedela odjakziva reci lepsie ako ja;-)))
Ohladom kamaratov – ja som sa teda tiez sklamala, mnohi funguju „zide z oci zide z mysle“, i ked ich clovek povazoval a fakt priatelov… no i tak, ja si myslim, ze tu v Nemecku si tazko najdem takych priatelov, akych poznam na Slovensku aj s tym, ze uz maju rodiny a tak a samozrejme, ze to je ine ako za slobodna (ved ja tiez nemam tolko casu). Ono je to asi vzdy o konkretnej situacii a konkretnych ludoch. Ale obecne by som asi tvrdila, ze Nemci konkretne si fakt odstup zachovavaju a je dost tazke priatelstva vytvarat. mam pocit, ze nemaju zaujem – a naco by to robili, ked tu maju rodiny a svojich priatelov, cojaviem…
Este jedna podotazka, v diskusii o jedle som si vsimla, ze ponukas dake recepty;-)) Mozem sa Ti ozvat na tam uvedenu adresu;-))?
Terzi:
Tak to by si neverila, ako priemerny plat je na Pamiatkovom ustave!! Bohuzial si to uz nepamatam, co to bolo za cislo, ale viem, ze sme sa s kolegami cudovali, kto tolko ma, lebo sme vsetci mali radikalne menej. Tak mozno to potom nabehne na „vedeni“, lebo tam maju platy velice slusne. Podobne to bolo v Kupeloch Strbske pleso. Priemerne platy OK, pritom ludia pracovali za minimalne mzdy a sefovia mali aj 300tis ci kolko, takze ked sa to spriemeruje.. Neviem tiez, ze na tie cisla chodia. Mne zo svojho okolia sa skor zdalo, ze len vynimocne ludia zarabali nejak lepsie, vecsinou to nebolo ktovieco (ale zas nemam kamosov pravnikov a manazerov;-)))
Tina
Niektore tie tvoje otazky mi davaju zabrat 🙁 ale k nejakej odpovedi som sa predsa len dopracoval:
Ta solidarita tam chyba preto, lebo ti co boli zodpovedni za chod spolocnosti, neprikladali vyznam tomu, ze ludska spolocnost je vtedy ludska ked sa kladie doraz na potreby vsetkych clenov spolocnosti, nielen na vyvolenych. Asi malokto z tych, ktori doteraz vladli novodobemu Slovensku, nema potrebne znalosti o principoch fungujucej spolocnosti. Ak tie znalosti predsa len niektori mali, tak potom zvitazila sobeckost – trhove hospodarstvo bolo pre tychto ludi len prilezitostou na usklbnutie si pre seba co najviac a po mne nech pride potopa… (pisem schvalne v minulom case, pretoze nehodnotim novu vladu, ktora je pri zezle len mesiac).
Dokazom, ze sa jednalo skor o sobectvo a pokrytectvo nez neznalost, je aj fakt, ze znacna cast tych zodpovednych za chod spolocnosti sa hlasila ku KRESTANSKYM principom (KDH,SDKU)! Najzakladnejsim krestanskym principom je Laska k bliznemu svojmu. Na tomto stoji cela Biblia (podotykam, ze nie som nabozensky zalozeny). V tomto zmysle bol postoj zodpovednych za chod spolocnosti uplnym vysmechom krestanstva a sucasne ponizenim ludi, ktorym vladli.
Pre existenciu solidarity v akejkolvek ludskej spolocnosti je v prvom rade potrebna DOBRA VOLA, ktora vsak predpoklada urcitu eticku uroven. Zjednodusene – je potrebne si uvedomit, ze kazdy clen ludskej spolocnosti je iny. Tie rozdiely su rozneho druhu, avsak pre ucel tohto prispevku sa sustredme na tento: Kazdy clovek disponuje inymi schopnostami v suvislosti s prisposobenim sa zivotu v danej spolocnosti. Niektori ludia maju schopnosti dopracovat sa k potrebnej zivotnej urovni pretoze su schopni dosiahnut urciti stupen vzdelania, alebo su inak vynaliezavi. Ini ludia maju len obmedzeny potencial/talent, pripadne ten talent je takeho druhu, ze im v suvislosti s dosiahnutim prijatelneho zivotneho standardu je malo platny. KLUCOVA OTAZKA pre tych, ktori su vo vedeni urcitej spolocnosti (ale nielen pre nich) , je:
Ako budeme vnimat ludi, ktori nedisponuju az takym velkym potencionalom (prikladom by mohli byt ti bez VS vzdelania, ti co su menej vynaliezavi, ti co nechcu riskovat, pripadne ti co si chcu zachovat svoju tvar…)? Ako k nim budeme pristupovat? Budeme ich vnimat tak ako sa narodili, teda zo svojimi plusami a minusami, alebo budeme im pripisovat vinu za to, ze nie su nadpriemerne talentovani?
Predtym nez sa niekto rozhodne pre odpoved, doporucoval by som sa najskor pozriet do zrkadla a polozit si otazku: Je to moja zasluha, ze som sa narodil s vlastnostami, ktore mi umoznili zabezpecit si pohodlny zivot, alebo je to moje stastie? Po uprimnom zodpovedani tejto otazky, vsetci ti co sa citia byt „lepsi“ maju prilezitost prisposobit svoj pohlad na obycajnych ludi. Mnohi tuto prilezitost vsak nevyuzivaju, pretoze najdolezitejsie na svete je, ze JA sa mam dobre. Toto je zvlast kriticke u tych co mozu ovplyvnit chod celej spolocnosti, konkretne zivot ludi len s priemernym potencialom – obycajnych ludi. Takyto postoj totiz prinasa viacero vyhod: Podporuje pokracovanie v sklbani pre seba, prinasa spolocensku prestiz, vylepsuje stav vlastne ega („citim sa dobre pretoze som lepsi“) a samozrejme nie je narocny na cas potrebny na vypracovanie socialnych zmien v spolocnosti. Zmena takehoto postoja predpoklada bud existenciu svedomia u dotycnych, alebo adekvatne vzdelanie v oblasti spolocenskych vied ako filozofia, ktora venuje o.i. pozornost aj etickym zalezitostiam, konkretne MORALKE. Svedomie byvalym slovenskym vladcom jednoznacne chybalo a ak mali niektori z nich vzdelanie potrebne na vedenie spolocnosti, tak na rozdiel od svojich zapado/severo europskych ci severoamerickych kolegov, to vzdelanie nebrali nikdy vazne – podla toho v akom stave sa nachadza sucasne Slovensko.
Kati,
nevidim dovod preco nie. Na rok, ak tu stale budeme, mozme o pripadnom stretnuti podebatit. Myslim, ze aj ini by mali zaujem. No uvidime.
Krajanka
to chybajuce Slovensko je pochopitele. Davaj vsak pozor, je rozdiel prist na Slovensko na navstevu a zit tam. Kati pekne poukazala na niektore veci.
Terzi,
niet pochyb, ze v Bratislave je situacia najlepsia, zvlast pre VS absolventov. Tie statistiky… Neviem co k nim povedat, asi ich treba brat s rezervou ako napisala Kati. Mozem vsak opat porovnat situaciu nasich bratislavskych pribuznych z 80 rokov a dnes. Otec rodiny – predcasny dochodca, stale pracujuci, aby mohol splatit novu polozku – asi 120000 Sk, ktora sa objavila len pred 2 rokmi, napriek tomu, ze v ten byt obyvaju uz pomaly 40 rokov! Kto ho obyva? On a 3 z jeho 4 deti vo veku 28-35 rokov. Vsetci stredoskolsky vzdelani. Preco tie dospele deti stale byvaju s otcom snad netreba vysvetlovat. Nuz tak toto su moje skusenosti, ktore moc nepodporuju tie statistiky…
Tina,
vidim, ze si sa citila byt oslovena. 😉
Ja viem, ze je to s tymi kontaktami tazke, ale ak je clovek uz niekde zamestnany (medzi ludmi) musi z toho vytazit co najviac. Ja Bohuzial tuto sancu este stale nemam, ale ak by som ju mala, tak „zautocim“. Myslim, ze som dost spolocensky typ a „tlchuba“, aj ked som nesmierne rada, ked mam svoj klud.
Ked da clovek druhym pocitit, ze je uprimny a zaujima sa nie len o svoje ale i druhych „strasti a slasti“,hihi, tak si to ludia vsimnu. Co si vychvaluju mojho muza kolegovci je, ze sme ako narod velmi otvoreni a pohostinni, takze to treba pestovat. 😉
Je pravda, ze su Nemci trocha rezervovanejsi, ale vo vasom okoli by to prave malo byt lahsie ako tu na severe (tu su tzv. tvrdohlavci a relativne uzavreti konzervativni ludia). V Mnichove su to zase nadutci (ako sa vravi). Ja musim ale povedat, ze som v Mnichove natrafila na pani doktorku, ktora bola strasne mila a snazila sa mi pomoct ako mohla (ja som u nej upratovala). Vedela, ze je na mna spolah a doverovala mi. Natrafila som dokonca na jedneho chlapa, ktory, keby vtedy nemal urcite doriesovanie istych veci by ma okamzite u seba zamestnal (bol mnou svojim sposobom nadseny, pretoze sme si pokecali a popocuvali vaznu hudbu, s tym neratal, ze sa v nej tak dobre vyznam, pomohla som mu vyzehlit veci, co nasi chlapci Slovaci nezvladali – nie ze by boli vsetci taki, ale je to predsa len zenska zalezitost 😉 ). Taktiez som pila pivo s chuapcami s Düsseldorfu a Dortmundu, ktori neotalali a prizvali nas medzi seba. Bolo veselo. Nemala som nikde problem nadviazat kontakt, pretoze som sa nikde neschovavala a kusok odvahy patri tiez k tomu.
Viac ako „nie“ nemoze nikto povedat.
To je moje motto.
Pri kontaktoch so starsimi osobami musi byt clovek ale opatrny, pretoze by si to mohla rodina zle vysvetlit a tomu treba predist.
To s tou nemcinou mas pravdu. Je zevraj velmi pravdepodobne, ze sa ludia s hudobnym nadanim ci sluchom ucia jednoduchsie a rychlejsie.
Ja som hrala na klavir, takze to mam asi v uchu. Pre mna je totiz tazke sa ucit z knizky, ja sa naucim najlepsie z pocutia a to dost rychlo. V skole boli prekvapeni, ked sme mali temu dialekty a ja som ich vsetky spravne zaradila (kde to som uz pocula a dialekty sa mi velmi pacia, len skoda, ze ich neviem napodobnit, pretoze je to moooc zabavne). S nemcinou je to asi o to lahsie, ze cela moja rodina (z maminej strany) zije na Zahori a zahoractina ma velmi vela vyrazov podobnych nemeckym, takze som s tym bola konfrontovana od detstva. Nikdy som ani len nesnivala, po tom, co mi cudzie jazyky okrem rustiny boli zakazane, ze niekedy budem tak dobre rozpravat nemecky. V podstate som na strednej proti nemcine rebelovala a vidis to, co osud zariadil. 😀
Priatelstva z jazykovky zostanu poväcsine, ak je aj vekova kategoria ta ista. Ja som bola evidentne najstarsia, takze studentska mladez mala len kratky zaujem (pokial neodisli zase domov).
Priatelstva na slovensku sa tymto vyselektovali a viem, ze tie co zostali su dost pevne na dalsie starocia. Tak ako sa povie, ze v nudzi spoznas praveho priatela, to plati aj s velkou vzdialenostou. Aj ked sa velmi radi vidime aj s inymi, na ktorych musim mat ale v Blave stastie (kdesi sa vsetci rozutekali).
Blava, nie som z Lamaca. Som z Dolnych Honov.
A co sa receptov tyka, kludne sa ozvi (uz som ich rozdala hodne,hehe 😀 ).
Ak mas nejake zvlastne zelania, tak mi daj vediet. Najradsej ale vypekam (mlsna papulka).
***
Emigrant, no uvidime kolko nam to tu vsetkym v tomto fore vydrzi. Treba sa potom nejako dohodnut a porieeeesit. 😉
Bolo by to urcite zaujimave (aj ked neviem, co potom urobim s mojim neslovenskym drahym – poväcsine sa nudi jak pes, ale uz aspon vyciti o com je rec, to je co povedat!!!) 😉
Chcel by som sa vyjadrit k tym priatelstvam. Myslim ze je to problem celeho zapadneho sveta. Chvilu sme si mysleli, ze je to mentalitou, ktora je v urcitych oblastiach odlisna od tej nasej slovanskej, ale to neni ten hlavny problem. Problemom su peniaze a trhove vnimanie kazdodenneho zivota v kapitalistickej spolocnosti. Kamaratstva tu zacinaju obrovskou euforiou, kopec srandy, velke plany na spolocne akcie….trva to par dni a slus! Naraz mas pocit, ze by si mal najskor zavolat, ze nemozes prist na kafe len tak, mas pocit ze naraz otravujes a nevies si to vysvetlit….kde zmizli vsetky tie plany a vzajomna laska? Je to tym, ze tu sa vsetko kupuje – aj zabava. Ludia tu niesu nastelovani na kamaratstva typu nasej postsocialistickej spolocnosti, ked sa vsetci kamarati zisli, aby pomohli zadarmo kamosovi postavit dom a vobec neuvazovali nad tym, ze by tu svoju pracu mohli radsej predat…Je dost tazke cakat od ludi, ktori su nzvyknuti za vsetko platit aby sa naraz zmenili a zacali budovat nezistne priatelstva. Je dlhodoby proces a hrozne hakliva zalezitost. Ale da sa to. Hlavne si nesmieme mysliet, ze musime stale nieco ponukat a ze budeme tym druhim viac davat nez od nich brat, tak ze im ukazeme ako ich mame radi….To je to najhorsie a vacsinou to sklzne k zneuzivaniu druhou stranou. Ti totiz beru nase jednanie jednoznacne ako ponukanie tovaru a sluzieb, ktore treba vyuzit. Treba si to zakazat a radsej pockat nez nas ti druhi zacnu vyhladavat, nech maju pocit ze im chybame a v ziadnom pripade nedat najavo akukolvek zavislost na nich. Ked su ti ludia vo vnutri rydzi, tak sa to casom zlomi a kamaratstvo sa zacne priblizovat nasim predstavam. Musime si tych ludi trocha vychovat k obrazu svojmu – inac to nejde. Aj preto ze si mysli, ze sme to my (ludia z vychodneho bloku) ktori mame co v tejto oblasti zapadnej spolocnosti co ponuknut – myslim co sa kamaratstva a moralky tyka.
Pali,musim s tebou nesuhlasit, lebo moja skusenost je uplne ina. Ja som sem prisla pred7-imi rokmi bez toho ze by som niekoho poznala (okrem mojho manzela), vobec som nevedela po spanielsky, mozno som mala vyhodu ze manzel je Spaniel a jazyk som sa naucila velmi rychlo. Cela jeho rodina na pevnine (Granada) a aj jeho znami aj priatelia tu na Kanarskych ma privitali srdecne a s otvorenou narucou, pomahali mi vo vsetkom v com mohli, nikdy sa na mna nepozerali pomedzi prsty ani mi nedali pocitit ze som nieco menej ako oni (tym ze som z „vychodu“), tak ako tu mnohi uvadzali. Mame staly okruh „vernych“ priatelov a vela znamych, stretavame sa na oslavach a grilovackach (ak ma niekto narodeniny alebo len tak), na Silvestra a obcas na Vianoce, na narodeniny kupujeme detom navzajom darceky a pod. Nikto nebazi iba po peniazoch, mali sme par dni v servise auto a znamy sa okamzite ponukol, ze nam pozicia jeho, kedze sme ho naozaj potrebovali, ked potrebujem aby mi postrazili deti, takisto sa ponuknu a s ochotou, ked sme malovali dom, zeny boli s detmi a chlapi prisli pomoct a spravili sme to za 1 deñ, a tak by som mohla pokracovat…. skratka nie vsade je to rovnake a ked pisete, ze priatelia nie su ozajstni priatelia ale len na kratku dobu a pod. asi nehladate na spravnom mieste, na celom svete su ludia taki aj onaki a nielen my Slovaci tuzime po priatelstve
Emigrant:
To si teda pekne napisal – keby tak rozmyslali vsetci ludia a najmä ti, ktori na to maju vplyv.. krestanske principy by som Ti veru pripisala;-)) Ja si tiez myslim, ze o nase obdarovania sme sa sami nezasluzili, cize si mame navzajom pomahat. Vidim, ze na tomto principe to skutocne aj tu v Nemecku funguje, i ked sa to zhorsuje. je mi potom aj smutno z toho, ze to zas aj mnoho ludi zneuziva.. Je vlastne zaujimave, aspon pre mna, ze takto kapitalisticka spolocnost, ktora nevznikla na socialnych principoch (ako napr. socializmus) sa k nemu svojim sposobom z opacnej strany priblizila. „Vsetci sme na jednej lodi“. Podla mna v takej „dobrej“ kapitalistickej spolocnosti zamestnavatelia vedia, kolko si mozu dovolit z cloveka „vytazit“, aby j oni prosperovali, ale zaroven, aby aj zamestnanci boli spokojni – a tak moze dlhodobo vyvoj napredovat, i ked mozno nie tak rychlo, ako by si to dnesni podnikatelia na Slovensku predstavovali.. Hoci manzel spominal, ze sa to uz aj vo vedeni ich firmy da vidiet, kde syn vystriedal otca, ze ten to uz tiez neberie az tak „poctivo“ a z velkej casti mozno tiez smeruje k vacsim ziskom viac ako k spokojnosti zamestnancov.. Je mozne, ze to je sposobene aj celkovym upadkom tu na zapade.. Tazko povedat, ale ako by to uz aj tu mizlo..
Kati:
No ja nie som nejaky zrovna pesimista, ale to co pisala Krajanka mi nie je prilis nezname;-)) Co pises o budovani vztahov je fakt. Ale napriek tomu clovek uspiet nemusi. Myslim si, ze znalost nemciny je v tomto pripade tiez velmi dolezita. ja mam sice za sebou tiez dakych 8 rokov hry na klavir;-))), ale poctivo som si to oddrela;-) Osobne si myslim, ze mozno aj skutocne velmi velka cast „jazykoveho problemu“ je cas venovany uceniu… Aj clovek s mensim talentom si to moze „oddriet“, ale trva to samozrejme dlhsie. Mam kamarata, ktory ma tak skvely hudobny sluch (aj je hudobnik), ze sa jazyky ako anglictina a nemcina uci vylucne z pocutia. Sklada piesne a hudbu, hoci nepozna noty;-))) Nuz, nie kazdy mame take stastie. Vzdavat sa netreba, ale sama viem, ako to moze byt niekedy narocne.
Co sa tyka priatelstiev este zo Slovenska, mna to sice najprv dost vzalo, ked sa mi mnohe rozpadli, no s odstupom casu to povazujem za vyhodu, lebo dialka skutocne preveri a tak clovek aspon vie, na com je a na koho sa moze spolahnut.
Palo:
Ja by som to tiez az tak tragicky nevidela, ale v niecom mozes mat pravdu (i ked to iste neplati na vsetkych). Totiz moj manzel si tiez mysli, ze nasi tzv. kamarati sa podla neho odvtedy tvaria mimoriadne urazene, odkedy nam pomahali pri stahovani a zrejme sme sa si im neprimerane odmenili – a tak sa ich to mozno doslo. Ono na Slovensku je fakt zvykom, ze ak ti KAMARATI (cize nie cudzi) pomozu, tak jednak si im samozrejme pripraveny tiez pomoct, no na druhej strany im za ich pomoc „neplatis“ a odvdacis sa nejakou pozornostu skutocne skor symbolicky. No, nie sme si samozrejme isti, ako to vsetko je, to sa clovek ani nedozvie… Mna to aj dost mrzi, lebo inac su to fajn ludia, a predtym sme sa vcelku aj stretavali, sli sa sem tam prejst ci vymenili si priatelsku navstevu. Mne to trocha pripada, ze su tu aj ludia prepracovani – fakt maju prilis vela roboty, aby mali cas aj na pestovanie priatelstiev. Isteze, takato situacia moze nastat aj na Slovensku, ale tu sa mi to zda take obecnejsie. Vraj aj mladez (vysokoskolska) tu funguje inak ako u nas – clovek ma mozno 1 – 2 kamaratov , pripadne vztah a zhasla fajka.. Ludia vraj travia cas zvacsa sami a druznost, ako ju pozname zo Slovenska tu vraj v takej forme neexistuje. Viem to len sprostredkovane, takze ruku za to do ohna nedam. Ale suhlasim s tym, ze my z vychodneho bloku v tomto smere mame co ponuknut. Kolegovia – Nemci – z manzelovej roboty, su dakedy sokovani, ked dojdu na sluzobku na Slovensko a tam ich chalani beru dakam vecer.. Velmi ich vraj „oslovuje“ priatelska atmosfera a bezprostrednost, ktora medzi nimi vladne. Dokonca sa niektori nechali pocut, ze aj oni by podobne fungovat chceli, avsak akoby im to nebolo vlastne. Moze to byt tak trocha „kulturne“.
Elena:
Ja si myslim, ze ak ma cudzinec za manzela „domorodca“, ako napr. Ty v Spanielsku Spaniela, je to v smere nadväzovani priatelstiev nesmierna vyhoda. Myslim, ze potom skutocne rodina aj ludia beru cloveka uuuuplne inak… myslim si, ze tak clovek v cudzine lepsie zapadne, aj sa v nej inak citi – predsa len, jeho „polovicka“ je tam „doma“. Vidim to aj na mojej kamaratke polke, ktora ma za manzela Nemca. Tusim to vidno aj na „Kati“;-)))) Na druhej strane si myslim, ze ono skutocne netreba ludi nejak prili hadzat do roznych skatuliek… – a ze najviac asi zalezi na tom, na koho clovek natrafi, ved vsetci sme ludia – Nemci, Spanieli, Slovaci… I ked sme kazdy ovplyvneni kulturou a kdecim..
Kati, este nieco, uz 7 rokov poznam jeden manzelsky par z Nemecka, (byvaju v Iserlohne),chodia sem na dovolenku 2 x do roka (3 + 3 tyzdne), maju prenajaty apartman nedaleko od nas a mozem povedat ze ich povazujem za priatelov, srdecnych a otvorenych, ked su v Nemecku, stale si mailujeme a ked su tu, takmer kazdy deñ sme bud my u nich alebo oni u nas, je s nimi sranda a vzdy si mame vela co povedat, raz tu boli aj na Vianoce. Maju dospeleho syna a takisto si velmi rozumieme s nim aj s jeho manzelkou, poznaju aj moju rodinu a ked sa nahodou vsetci naraz stretneme, je nam fajn a precvicujeme si nemcinu
Tvoja reakcia