emigrant
Pozorne som si precital tvoj prispevok o synovi. Ono bol jeden cas, ked som akosi „nevedel co so sebou“ a moj otec mi otvoril byt. Tiez som zo zaciatku neplatil, ale bolo mi z otcovho chovania jasne, ze to nepoklada za spravne. To duchovno v dome som citil a co najrychlejsie som ho zmenil (zacal som platit a nakupovat do chladnicky), aby som sa prestal citit ako parazit. A to vsetko bolo preto, lebo som mal s otca respekt a vedel som, ze on ma pravdu – nie ja! Taktiez on sa nikdy nevyhybal otvorenej debate a na rovinu mi povedal, co sa mu nepaci. Asi dokazal potlacit strach o to, ze by som sa mohol zbalit a ist bohvie kam.
Moje rady: Zdorazni svoju autoritu! Otvorene ho napr. zastav a spytaj sa, preco nepozdravi ked vojde…ale nie zurivo!
Spytaj sa ho, co si mysli o parazitoch a ako by hodnotil on sam seba – ako sa sam citi?!
Zapoj ho do rodinneho zivota. Zkus ho zobrat so sebou na nejaku akciu, musi vediet, ze sa s nim pocita. Taktiez ked sa budev nieco doma robit (velke upratovanie alebo rodinna party) – naloz mu na plecia jeho cast povinnosti „ty sa postaras o to a o to“!
Proste ukaz mu kto je doma panom, zober ho do svojho zivota, ale neprestan byt laskavym otcom, ktory je vzdy ochotny si vypocut nejaky problem a tiez pomoct. S tvojho popisu mam pocit akehosi „odcudzenia“ vas dvoch.
Ak si toto vsetko uz urobil, tak sa za moje rady nehnevaj – chcel som pomoct – konecne sa tu jedna o konkretnu vec.

Emigrant:
No ja som asi este dost „mlada“, aby som vedela nieco k veci poradit, ale vidim tuto situaciu viac menej este zo svojho pohladu „dietata“.. A tak ma na jednej strane napada, ze ked zdravit nechce, prinutit ho k tomu mozes dost tazko (teda moze sa mu to v istej faze vyvoja zdat zbytocne a od veci, hoci od puberty je uz daleko, tak neviem;-))). Hoci ja to tiez povazujem za zakladnu slusnost. Teda samozrejme, vzdy mu mozes povedat, ze vo vasom dome platia iste pravidla a pokial tam chce byvat, musi ich respektovat. Na to pravo mas a on by to mal akceptovat – alebo odist. ja viem, ze tomu sa chces asi vyhnut. Ale on je zas mozno taka potvorka, ze s tym „rata“ a preto si „dovoluje“ a na druhu stranu Ti chce dokazat, ze uz nanho nemas vplyv.. Neviem do akej miery si bol nanho prisny a co to obnasalo. Moji rodicia to totiz prehanali a to by sa asi aj Tebe zdalo, keby som o tom pisala, no napriek tomu som si spravanie podobneho druhu nedovolila. Avsak ked som s nimi byvala ako dospela, do spolocnej kasy som prispievat musela a tak isto sa zucastnovat domacich prac. Podla mna je to spravne, presne ako pise aj Palo. Aj ked na to nie ste odkazani a kludne by ste ho mohli zivit, myslim, ze to nie je spravne pre taketo velke deti poskytovat takyto „full service“, lebo si z vas urobia handry. Uz len kvoli jeho buducej manzelke nie, nech sa nauci starat sa o seba! Oddelene byvnie by bolo idealne. Ja s Tebou suhlasim, ze taketo spolocne byvanie (ako aj postupne vidis), vobec nemusi vas spolocny vztah zlepsit, dokonca skor naopak. Ono sa to moze vylepsit, ked bude mat vlastnu rodinu a Ty k nemu aj nadalej ostanes priatelsky a ochotny priatelskeho – partnerskeho vztahu. Toto napr. je kamenom urazu medzi mnou a rodicmi, ktori odmietaju pripustit, ze mam viac ako 5 – 10 rokov;-))), ale myslim, ze sa spravaju dost vynimocne od veci, ked to mozem porovnat s okruhom mojich znamych. Suhlasim aj co pise Palo, ze mu mozes dat najavo taku spravnu autoritu, ktoru ako otec mas. on pravdepodobne vie, ze robi cosi nespravne a robi to naschval;-)) Avsak s tymi parazitmi by som to az tak konkretne neprezentovala;-)

Nesuhlasim moc s tym, co pise Vierka, ze by vas malo mrziet, ked z domu „vypadne“. Podla mna to hadam aj je cielom celej vychovy a rodicovskeho snazenia, aby dieta z domu „vypadlo“, ked je uz dospele a samostatne – a to prosim v 29 rokoch davno je!! ja osobne si myslim, ze spolocne byvanie dospelych deti s rodicmi zvacsa vztahy len zhorsi – ako vidim na sebe a inych pripadoch mojich kamaratov na Slovensku. A kupodivu, samostatne byvanie vztahom skor pomoze – paradoxne. Vlastne to sam vidis – spolocne byvanie este nicomu pomoct nemusi, aj ked v to clovek dufa. I ked dieta by iste malo citit, ze ma u vas dvere vzdy otvorene, aj ked uz byva samostatne. Ale musim na druhej strane zas napisat, ze mate Vierka fakt dobre vychovane deti, kedze si vase spravanie cenili a boli vdacne.. A videli, co pre ne robite.

Mna tato teda teda dost zaujala i kvoli tomu, ze ja mam s rodicmi mojimi z pozicie dietata presne ten problem, ze najma teda mama, nie je ochotna pripustit, ze som dospela a mam pravo odist z domu. Byvala som s nimi 27 rokov, hadam sa tu pritomni ini rodicia neurazia, ale posledne roky to bolo „peklo“, stale mi vycitali, ze mam vlastne zaujmy, vlastnych priatelov, domov chodim len spavat (ale do domacich prac som sa zapajala, aby nedoslo k omylu), nemohla som si k nim zavolat ziadnu kamaratku, doma som musela byt vzdy do 23:00 maximalne.. Nie ze by som mala chut flakat sa po nociach, zvacsa som sa len motala okolo nasho kostola v stretkarskyvh kruhov, ako opisuje aj Simona, tiez som tam robila jeden cas animatorku a zapajala sa do roznych aktivit, aj moj okruh priatelov bol odtial – a moji rodicia ich poznali (ziadni ani zdaleka narkomani alebo inym sposobom zla partia). Jedine zle, co som robila, ze som nebola s nimi doma. AVSAK. Ja viem, ze rodicia, ked cely zivot dieta piplali, je im divna myslienka, ze by malo ist prec. To je vsak hadam ciel ich vychovy, alebo nie? Verte mi, ze som uz potom a priori nemala chut s nimi travit s nimi cas, ked ma takto nasilne priputavali k domu a k nim a stale len vycitky vycitky… To mam ja robit spolocnika a priatela mojim rodicom? No moja mama sa doteraz nevyrovnala s tym, ze sme odisli. No ved je jasne, ze pre vsetkych rodicov je to tazke (odchod deti z domu). Ale nemusia hadam kvoli tomi strpcovat detom zivot. Ja som sa snazila potom vela mame volat a byt s nou v kontakte, aj ked som bola vydata, a predstavte si, nic nebolo dostatocne. A stale nie je. Uz som to vzdala. Vsetky moje pokusy nadviazat normalny vztah stroskotali. Paci sa mi, co o tomto pise Simona. Dieta si fakt nesmie rodic nasilne priputavat, treba mu davat slobodu (zdravym sposobom). No ale to som uz asi od temy daleko.

A na zaver ma napadlo – ono to podla mna nie je az taka malickost, ako by sa mozhlo zdat. Ved Tvoj syn pravdepodobne vie, ze vam na takychto „malickostiach“ a ked ich nechce robit, robi to zrejme naschval. Nie je to predsa nieco nadstandartne a nenormalne, pozdravit sa;-)) Ani zadna buzeracia z vasej strany.

Tinka,
nejak si ma zle pochopila s tym ‚vypadnut z domu‘
myslela som tym, ze on skor ci neskor sam odide z domu a ak sa budu lucit priatelsky bude to lahsie pre oboch a nie preto odist, ze ‚musel‘ odist k voli otcovi.
Vies ja som pisala o nasom vztahu medzi otcom a synom. Musim povedat ze ja som s mojima detmi vychadzala celkom dobre (ale to si myslim ja hahaha) ani len v puberte nebol problem a este aj teraz ked je syn zenaty na Slovensku sa vela krat obrati na mna, malokedy na otca a sme spojeni cez Icq program a Skype kazdy den. Samozrejme aj s jeho zienkou, ktoru sme poznali od narodenia a ona nas poznala tiez.
Aj momentalne su na nete. Maju webcam v obyvaku a tak sa citim ako vedla nich. Oni zas vidia nas. Nas 4 rocny vnucik mi ukaze a prezradi vsetko.

Ale poznam aj iny pripad a to nasho australskeho zata, ktory nema ziadny vztah k rodicom.
Mali 4 synov a kazdeho po skonceni zakladnej skoly doslova vykopli. To sa neda povedat, kto je na vine, ale ja davam vinu rodicom. Traja z nich sa s nimi absolutne nekontaktuju.
Hlavne, ze si nasiel nahradu za svojich rodicov (myslim na seba), ale este mi to bude vela rokov trvat prevychovat ho k zakladnemu chovaniu.
Ale tiez nechcem byt zla svokra.

Tinka, ja tvojich rodicov chapem, lubili ta a preto sa o teba bali. Mozno ze oni to viac prehanali. Ale ty to pochopis az ked pride na teba rad a tvoje deticky zacnu vymyslat a chodit von. Potom si spomen na tvoju mamu.

Prepacte, ja nie som taka spisovatelka ako tu povacsina z vas, tak tie moje vety niekedy inak vyzneju.

Vierka:
ja som to zas tak az extremne nemyslela, urcite neni dobre, ked su deti z domu „vykopnute“ a to este tak skoro. Myslim, ze mas pravdu v tom, co pises, ze je ine, ked dieta odist „musi“ kvoli napr. ocovi. To urcite dobrym vztahom nepomoze. Ja si tiez myslim, ze to moji rodicia nemysleli „zle“. Ale prehanali to skutocne velmi velmi. Nikdy som nebola problemove dieta, skor vzor „poslusnosti“, odvravat som si nikdy nedovolila, v skole same jednotky, priatelov som mala fakt doveryhodnych a poznali ich.. Nie, podla mna to nebol iba strach. My sme sa o tom aj viac krat rozpravali, a pochopila som, ze mame vadilo najma to, ze sa osamostatnujeme a odchadzame od nej a ona nema s kym byt. Ma pocit, ze tak vela do nas investovala a teraz sme Zmizli. Ja som jej dlhy cas istym sposobom suplovala „priatelky“, ale to podla mna nie je spravne, ako to vidim s odstupom casu. Rodicia maju mat predsa svojich priatelov a normalne vztahy a nie detmi „platat“ svoju samotu. Ci nie? Len tak potom aj vztahy s detmi mozu byt take skutocne „zdrave“. Preto najma od nas vyzadovali jednoducho „pritomnost“. Vzdy totiz vedeli, u ktorej kamosky som. Nemala som ani ziadnu chalansku znamost do mojich tusim 25 rokov, takze sa nemali dovod bat ani o moju „moralku“. Cize fakt si stojim za tym, ze to nebol len strach. Ja viem, ze je to pre rodicov tazke, ked deti dospievaju a odchadzaju (hoci len zatial teoreticky). Ale asi sa na to treba pripravovat, odkedy su male a najma sa to snazit brat ako nieco pozitivne (ved k tomu speje vychova, aby deti boli samostatni dospeli jedinci). Ked som sa vydala, volavala som jej viac krat za tyzden, aby sa niecitila opustena – bohuzial si vsak vzdy nasla nejaku podla mna od veci zamienku, aby mi dala pocitit, ako ju zanedbavam a nevsimam si ju. Vazne na to nebola pricina. I ked iste kazdy vidi veci po svvojom. No ved uvidim, ako to ja zvladnem s mojimi detmi;-)) Teba sa to zda sa podarilo a stale ste v kontakte, tak by to malo byt. Myslis, ze ja mam z toho radost, ze sa to s mojimi rodicmi vobec neda nejak normalne vyjst? Citim sa niekedy, akoby som ziadnych nemala a ver mi, neni to dobry pocit.

Viera, Palo a Tina,
dakujem za vase reakcie, ktore si vazim.

Viera,
spominala si, ze tie nocne vylety vasho syna do ladnicky vas vyrusovali… To ste boli este prisni v porovnani so mnou. Po jeho pristahovani sa, mojmu chlapcisku som ponechal uplnu slobodu, ktora bola sucastou mojho zameru vylepsit vztahy.
Inak, samozrejme plne rozumiem rozhorceniu tvojho manzela nad manierami (nezdravenie) vasich vnukov.

Ako teda ten rozhovor s mojim synom prebiehal:

Chlapcovu pritomnost som zdetektoval ked vychadzal z obyvacky na „porch“ (verandu za domom). Vstal som od PC a pozerajuc nan oslovil som ho jeho krstnym menom, v momente ked sa chystal otvorit dvere. Pozrel na mna, ale pokracoval v ceste na porch a zavrel za sebou dvere. To samozrejme nepridalo na mojej nalade, tak som vysiel na porch a povedal som mu od dveri, ze nechcem viac nikoho z jeho kamaratov vcetne jeho dlhodobej priatelky doma vidiet. Na jeho reakciu som necakal, obratil som sa zavrel za sebou dvere a siel zpat k PC. Ten zakaz jeho navstev bola forma sankcii pre ktore som sa rozhodol v dosledku jeho spravania (v suvislosti s tym nezdravenim). Jednoducho som mu chcel odobrat urcite privilegia, s tym ze som mal v plane pozmenit to ci uz k lepsiemu alebo horsiemu, podla jeho reakcie.
Samozrejme, ze prisiel z porchu ku mne a spytal sa ma preco. Povedal som mu, ze si to nezasluzi. Samozrejme, ze chcel vediet odkial vietor fuka, tak som mu to cele vytmavil.
Nasledovala dlha konverzacia. V duchu som sa obaval, ze demonstrovanim svojho pevneho postoja ho „pritlacim k muru“ a ze svoje vystupovanie mozno nezvladne. Zaplatpanboh, chlapec bol schopny komunikovat bez nejakych emocii, tvrdej hlavy, alebo inych prekazok, ktore by tento rozhovor mohli priviest do slepej ulicky, prip. zapricinit dalsie zhorsenie vztahov.
Najskor sme prebrali to zdravenie, kde som mu v plnej sirke vysvetlil jeho vyznam a taktiez co znamena nepozdravit sa. Potom sme presli aj na ine veci, z ktorych pramenili nase predchadzajuce nedorozumenia. Kedze, cely rozhovor sa niesol konstruktivne a okrem jeho uvodu postupne i v priatelskom duchu, skoncili sme pri porovnani rozdielov medzi americkou a slovenskou/europskou kulturou… Takze, dobry koniec.
To len v strucnosti. Neda sa o tom velmi rozpisovat lebo by som asi stravil zbytok dna pisanim tohto prispevku…
V kazdom pripade tento rozhovor pomohol. O.i. sme dosli k zaveru, ze zdrojom nasich nedorozumeni bola hlavne absencia komunikacie medzi nami.
Vravi sa *Nekric hop kym nepreskocis*, ale mam taky pocit, ze dnes asi nastal prielom v nasich vztahoch. No uvidime, buducnost ukaze…
V kazdom pripade, tie sankcie boli stiahnute.

Ak som na nieco podstatne zabudol, alebo by vas nieco zaujimalo, tak dajte vediet.
Prajem prijemny zbytok dna!

Ahojte, tak Vás všetkych zdravím z nášho rodného Slovenska.Ako som predpokladala, neľutujem, že som sa vrátila. Konečne som našla sebarealizáciu, malý mi úplne pookrial, teraz keď sa ho spýtam, či sa vrátime do Talianska, jeho odpoveď je jasna: mami prosím Ťa nie. Zostaňme tu už navždy.
Držím Vám palce všetkým vonku a prajem veľa splnených snov a hlavne hodne síl. Cmuk.Dadka

Emigrant:
To je super, tesim sa, vyzera to byt na dobrej ceste!! Myslim, ze v tychto vztahoch deti – rodicia su rodicia asi dolezitejsi (ak nie su napr. ochotni komunikovat a veci riesit, dohodnut sa, robit sa nic neda, ako to vidim s mojimi rodicmi).. Komunikacia je vec dolezita a ked je obojstranna, je to super…

Dadka:
To je super, my sa chystame o 2 roky zmenit „vody“ a vratit sa.. Este sa dakedy ozvi, ked budes mat cas.

emigrant
som velmi rada, ze sa ti podarilo vyriesit vztah so synom.
Komunikacia je naozaj velmi dolezita ci uz v sukromnom zivote, alebo v praci. Dufajme ze aj syn na to pride coskoro. Ono vela krat zalezi aj na povahe. Verim, ze si poradis s tym, pretoze ty jeho povahu poznas najlepsie.

Tinka
este raz som si precitala tvoje prispevky, ako si pisala, ze mama ta povazovala ako nahradu za priatelku, tak to rozhodne neni spravne.
Zrejme si to neuvedomovala ako ta obmedzovala. A ona zije na Slovensku kde ma plno svojich priatelov. S nami je to horsie tu v cudzine. Dobri priatelia sa hned nenajdu, treba dlhsie cakat.
Nase deti uz od 18 byvali po samom.
Pred vela rokmi sme byvali v Sydney a odstahovali sa do Adelaide.
Syn ostal sam v Sydney, aby si dokoncil skolu. To vies, ze som sa o neho bala. Ale nastastie, mohla som mu doverovat.
Ked sa prestahoval za nami, byval 1 rok s nami. Postavil si na splatku dom (lebo v Adelaide je omnoho lacnejsie, ako v Sydney). 2 rokmi byval s priatelmi vo svojom a potom nechal dom iba rentovat. Pristahoval sa k nam, aby si usetril na dovolenku.
A teraz Tinka po tvojom prispevku rozmyslam nad sebou, ci som aj ja nechcela byt prilis kamaratska s mojima detmi, hlavne s mojou dcerou (34).
Teraz maju svoje rodiny, ale stale budem nad tym rozmyslat, aby som sa do nich moc nestarala.
Ale myslim, ze na opatrovanie vnucat sme OK.

dadka
drzim ti palce!

emigrant,
ja mam 2 teen, ked som ich sla zobrat do skoly jeden den nepozdravili iba si sadli do auta, druhy den to iste a pod. Nastvala som sa, povedala som ak nepozdravia nebuduce, zacnu chodit domov autobusom. Akosi to pomohlo, zacali zdravit. Ja mam pribuznych rodinu v Amerike. Maju 2 deti, dceru a chlapca. Chlapec ma 26. Ked mal 15 rokov, otec mu hovoril co ma robit, tak isto matka. Neviem cim to je ale matku posluchol a otca nie. Tak od jeho 15 rokov do teraz, neprehovoril na otca, ani slovo. On chodi na dovolenku s matkou a nie otec. Teraz maju postavene 2 miestnosti vedla domu, kde byvaju deti ale stravuju sa s matkou. Platia najomne, stravu, vsetko bez problemu, lenze nechce hovorit na otca. Matka bola z toho znicena, syn povedal v 15 matke ak ho bude nutit rozpravat sa s otcom, odide a nikdy sa nevrati. Tak matka iba trpela tym ako syn nenavidi otca, a otec mu nic neurobil, po rokoch si zvykli na to ze syn sa nerozprava s otcom a stale tak ziju. Otec akoby bol vzduch a matku strasne lubi, pomaha ozaj dost, vzdy jej povie, odpocin si, vsetko porobim ked sa vratim z prace, matka je dost chora, treba sa o nu niekedy starat, syn pomaha viac nez dcera alebo vlastny manzel. Ja som ti neporadila co mas robit, ale som opisala iny rodinny vztah, tazko radit, ked si dieta da nieco do hlavy, tazko to rodic moze zmenit, na kazdeho plati nieco ine, priatelstvo alebo tvrda ruka, lenze uz na dospeleho syna tvrda ruka sa neda pouzit a o priatelsky rozhovor kolko krat nestoja. Takze ozaj nemam dobru radu.

dadka,
prajem ti iba to najlepsie na Slovensku!

emigrant a Zdena
Obidvaja ste mali problem s tym, aby vas vase deti zdravili. A obidvaja ste ten problem vyriesili…ale ste spokojni s tym ako? Vierka im pohrozila, ze budu chodit autobusom, tak sa zlakli a radsej zdravia. Emigrant zakazal navstevy kamaratov a dievcata v dome, tak syncek diplomaticky pristupil na zdravenie….Ja mam este male deti, ale urobim vsetko preto, aby moju rodinu nikdy neprestupil ten kapitalisticky system. Stale kupovat, predavat, nieco za nieco…ma to asi okamzity efekt, ale je tym odstranene skutocne to, co nam prekazalo?? Ja budem najskor v podobnom pripade volit tu dlhsiu, ale citovu cestu. A dufam hlavne, ze sa mi take nieco nikdy nestane. Myslim, ze by to bol dosledok akehosi zlyhania pri vychove z nasej – rodicovskej strany. Mozno sa niekedy moc sustredime na nejaky svoj problem, zijeme svoj zivot a zabudneme pozorovat, co sa deje s nasimi detmi. No a potom naraz nas nase dieta nemieni ani pozdravit.

Vierka:
Ono som to asi nie dost dobre vyjadrila, ako to s mojou mamou bolo. ja by som praveze velmi ocenila, keby sme mali priatelsky vztah. Ale to, co som mienila pod tym, ze si zo mna robila „priatelku“, ktore jej chybala bolo, ze som bola jej butlavou vrbou a teda mala som riesit jej problemy. Samozrejme s mojimi problemami som bola sama, obojstranne to nefungovala. Ja som najprv dlhe roky tento typ vztahu „prijimala“, pretoze som si myslela, ze si tak budujeme dovernejsi vztah, co som pokladala za dobre. Avsak ono to tak celkom nebolo. Mama sa totiz vzdy sibnutim dakeho prutika vedela zmenit na autoritarskeho rodica, ktory zabudol vsetko, co bolo predtym. A druhym negativnym dosledkom bolo, ze sa na mna este viac viazala a este viac ma chcela udrzat doma. Ja som totiz v nasej rodine fungovala ako ta „lepsia“, poslusnejsia dcera.. Dnes si myslim, ze keby som mala viac zdraveho sebavedomia, ako taka poslusna by som nebola, coz by ale mohlo mat skor dobry vplyv na nase vztahy (mozno mi mama aj pochopila, ze sme vyrastli a fakt nam musi dopriat „robit si po svojom“). Ja som sa vzdy skor snazila ju chapat, aj s jej problemami, a davat jej za pravdu. V tomto obdobi som chodila na vysku.
Podla mna je VELMI dobre, ked rodicia chcu byt s detmi kamaratski a urcite nad tym nemusis rozmyslat, ci to je dobre, ked to u vas zjavne funguje. Priatelstvo je vec velmi dobra medzi rodicmi, avsak to neznamena, ze ja mam riesit ako dieta mamine problemy, este aj manzelske, a to vo veku okolo 20 rokov. Teda dnes s odstupom casu to tak vidim. Mama je trocha povaha, ze jej „nik nie je dost dobry“, myslim si, ze aj preto bola dost osamela a nemala nejak priatelky, iba ak jednu. Totiz na kazdom videla nejake negativa a nehodlala tym padom sa nejak „kamaratit“. Ono je to svojim sposobom normalne, ved nie sme priatelia s hocikym, avsak netreba to prehanat – lebo na kazdom nejake negativa najdes, to potom clovek fakt ostane sam. A s opatrovanim vnucat to je tiez story;-))), ani v tom mame „nevyhovieme“. Najma na sestrinej dcere jej vselico vadi, takze sa teraz skoro nestretavaju. Nechcem to tu rozoberat, ale mozno by sa to aj Tebe zdali byt zbytocne a nepodstatne malickosti, pre ktore sa uplne zbytocne nicia vztahy, hoci my ako deti sa snazime skutocne vela tolerovat a nevidiet.. Niekedy som rada, ze sme tak daleko;-)

Inac mamin brat tiez zil dlhe roko v Adelaide a teraz uz takych 10 rokov ci kolko je tiez v Sydney;-))

Palo:
Ake velke su vase deti?

Dadka,
tak nech sa vam teda dobre dari! Chapem, ze urcite ti vadilo vela veci v Taliansku, ale ked si mala tu moznost sa vratit, tak ste urobili dobru volbu. Kazdy ma moznost vybrat si, kde mu co lepsie vyhovuje, no nie? Ciao!

nejak to tu nestiham sledovat 🙂

zaujal ma problem niektorych rodicov, ze ich deti nezdravia. Musim sa priznat, ze som sa s takymto problemom stretla prvy krat a asi to bude mat povod prave v rozidelnych kuturach. Chapem Emigrant, ze ti to zdvihalo zlc bez ohladu na to ake vztahy medzi vam su. Verim vsak, ze aj napriek urcitemu odcudzeniu nebol problem nezdravenia osobny (ako prejav neucty) ale skor to bol vysledok toho, ze tvoj syn nejako nepochopil vyznam zdravenia z tvojho (slovenskeho ci europskeho) pohladu. On to vnimal po „americky“ a nevidel v nepozdraveni rodica zrejme ziaden problem. Neviem ci je to tak, iba uvazujem, ze aj to je mozne. Dobre si urobil, ze si sa s nim nakoniec otvorene porozpraval. Hrozba snakciami niekedy nie je zla, umozni cloveku zacat rozmyslat a uvedomit si urcite veci…Lebo sankcia nie je len tak, je dosledkom niecoho a ked sa rodiacia rozumne s dietatom o konkretnom probleme porozpravaju myslim si, ze aj samotne dieta sa zamysli na dannym problemom. Moze sa stat, ze nieco zacne alebo prestane robit len preto aby nebolo potrestane no verim, ze vacsinou si aj male deti uvedomia skutocny dovod…skor ci neskor.

Zdena,
najlesie obdobie na cestovanie po pamiatkach je jar – april, zaciatok maja..vtedy este nie je teplo, slniecko iba prijemne zohrieva. Zima tuna tiez vie byt hnusna, hlavne od februara do aprila je mozne vsetko – sneh, mrazy, caste su dazde co by vam urcite zneprijemnilo cestovanie. Zima od novembra po februar je vsak velmi prijemna a slnecna, nie je teplo, treba sa obliect (kabat, vetrovka) ale nemrzne a hlavne neprsi.

Emigrant,
my sme v Atenach. Vacsinou v auguste sme mimo lebo sa tu vtedy neda existovat, starsne je teplo. Inokedy sme tu, ak nie sme na nejakom vylete cez vikend, tiez cez rozne sviatky mozme byt prec. Ak by ste mali zastavku v Atenach urcite by sme sa nejako mohli dohodnut. Chcete ist cez cestovku ci na vlastnu past?
Mnohi greci z ceska sa sem vratili, mnohi tam zostali. Hovori sa im „rekocesi“ a su to kapitola sama o sebe 🙂 tiez nevedia kam patria, pendluju hore dole.. Hlavne druha a tretia generacia co sa tam uz narodila, chodili do ceskych skol, maju znacne vstepenu aj cesku vychovu a aj nejaku staru uz skoro zabudnutu grecku co si so sebou zobrali ich rodicia v ’48 -’49 r. a kedze do 89 nemohli vycestovat z CS nepresli vplyvom zmien co sa udiali v greckej spolocnosti. Ich rodiacia, ktori emigrovali a ak este zili sa skoro vsetci po 89 vratili. Preto je tu velka grecko – ceska komunita lebo mnohi si so sebo donesu aj cesku manzelku ci ceskeho manzela, mnohi z nich hovoria horsie po grecky nez ja 🙂 duplovane ak uz aj sami pochadzaju so zmiesaneho manzelstva. Nas vratnik v robote ma kazdy den zdravi „dobre ranko, jak se dnes mas?“ 🙂 jeho mama pochadza z takeho zmeisaneho manzelstva, narodila sa v CSSR, vydala do Grecka, on sa narodil uz tu. Rozumie mi vsetko ked sa snazim hovorit po cesky, no moc dobre hovorit nevie. Je Cech z 1/4, ale aspon sa snazi.

este k vychove..

napriklad moj muz ma brata, ktori ma 15 rokov, je medzi nimi 18 rocny rozdiel. Teraz s nim malti puberta a tak si uzivame 🙂 Krivdila by som mu kebyze poviem, ze je nejako velmi drzi ale je drzejsi k rodicom ako moj muz..vzhaldom na vek sa to aj ocakava 🙂 „Narieka“ vsak ich mama, ktora tvrdi, ze nerobi ziadne rozdiel vo vychove a starsi (moj muz) ze si vraj nikdy nedovolil to co si dovoluje mladsi, napr. povedat „bud uz ticho“, „co ty mozes vediet“, „daj mi pokoj“ a pod. Toto ju vie vyviest z mirey a je z toho vzdy hotova. Otec je miernejsi, sice povie, ze tak sa s mamou nerozprava ale nezda sa mi, ze by takto mierne upozornenie malo aj dosledky. Ich mama je vsak presvedcena, ze je to dobou a hlavne vplyvom televizie a poklesom celkovo ludskej moralky nakolko im obom vstepovali rovnake hodnoty a pravidla. Dostal vsak trest a myslim si, ze to nanho zaposobilo. Na konci skolskeho roku mal dostat za vyborne vysvedcenie (nie, ze neprepadol! 🙂 ale aj tak, odmenovat za vysvedcenie sa mne osobne nepozdava!!!) elektricku gitaru lebo mu uz spanielka nestacila na ich „koncerty“ (je v rokovej kapele, ktorej ja osobne velmi fnadim!!! u dedka v pivnici :-)).. no prave pri vybere sv obchode sa na mamu tak rozkrical, ze akoze ona nema pravo sa k tomu vyjadrovat nakolko sa v tom nevyzna (to, ze ju mala zacvakat islo samozrejme starnou). Svokra sa otocila na opetku a nekupila mu tu gitaru. Povedala, ze ak chce nech si na nu zarobi. A tak chlapec isiel k starym rodicom na prazdniny na vidiek a kazdy den skoro rano chodil pomahat rybarom. Zarobil si, usetril a kupil este lepsiu elektricku gitaru ako mal v plane so vsetkym prislusenstvom co k nej potrebuje. Okrem toho sam sa uz asi 1000 krat ospravedlnil za vystup v predajni a slubil,ze sa to uz nezopakuje. Svokra ma obavy z tohto jeho rockoveho trendu aby sa nezaplietol s drogami, hovori, ze mu stale kontoluje bez jeho vedomia vacky, tasky, vsetko aj ked on sam nedal na to ziaden dovod a je skutocne rozumny chalan v tomto ohlade, no ona tvrdi, ze jemu veri no nevri okoliu..celkom ju chapem.

terzi
A dobre hra ten chalan? Aku hraju muziku v tej kapele?

Palo,
su este iba v zaciatkoch, klasika 🙂 zatial len prebrate veci – hlavne Nirvanu, The Cure, Coldplay, obcas nieco zo stareho punku, tiez grecky rock. Neviem ci z neho bude skutocne nieco ale velmi ho to bavi, vsak uvidime. Zatial poriadne rachotia v pivnici u ich deda, on vsak aj sam doma cvici kazdy den. V lete sa im podarilo vybavit jedno vystupenie na namesti na 1/2 h a boli celi z toho paf. Je podareny 🙂 Vies, mne sa on starsne rata, velmi si rozumieme. Ja ho uplne chapem a este stale viem precitit vsetko to o com s nadsenim rozprava lebo som mala velmi podone mladi. Viem aj to, ze je to pre neho dolezite aby sme ho v tomto smere brali vazne. Na druhej strane mna neoblbne rozpravkami typu co „zazili jeho kamosi“ 🙂 viem, ze hovori o sebe.

to myslis najskor drogy – to co zazili jeho kamosi ?? S toho mam strach. Drogy su stale viac normalnou sucastou teenagerov. Neviem ako sa ja s tym vysporiadam, ked mi pride syn domov nahuleny alebo nasity. Ale asi budem mat jednu vyhodu – ze to na nom hned poznam 🙂

nastastie drogy nie, ale alkohol, cigarety a dievcata :-).. Zatial sa stavia k drogam dost tvrdo a dufam, ze mu to aj zostane. Dnes je uz mozne vidiet nesldky drog, ktore su velakrat odtrsaujuce. Zobrajuce trosky su este strasidelnejsie ako obcasna sprava, ze niekto zomrel na predavkovanie. Volakedy za mojej puberty sa len hovorilo ze drogy su nebezpecne ale ziadne realny priklad. Mnohi do toho spadli lebo si nevedeli v skutocnosti predtavit zle dosledky. Dnes je to aspon z tohto hladiska trosku lepsie. Realne viditelne priklady posobia starsidelne. No ale v puberte to je vzdy nebezpecne, hlavne vplyv „dolezitej“ partie.

terzi
A to tebe rozprava o svojich zazitkoch s babami? 🙂 🙂

Terzi:
Ta Tvoja svokra je super! Myslim to vazne, nie ironicky, ak by to tak mohlo vyzniet. Aj ako zareagovala s tou gitarou, Inac, ked to tak vidis, prejavuje sa tam v grecku „inkriminovana“ povolna vychova, alebo sa rodicia znazia deti skutocne vychovavat. Neviem, ci si citala prispevok, co sem pisala myslim Ika, ze jej ine mamicky hovoria, ake ma stastie, ze sa jej NARODIL taky vychovany syn;-))) No co sa tyka tej vychovy. My so sestrom mame medzi sebou iba rok (dokonca sme narodene v tom istom kalendarnom roku;-))), ale inak sme radikalne odlisne. Nasi sa nas snazili vychovavat rovnako (coz ja ostatne za moc dobre nepokladam, najma s odstupom casu), a i tak bola sestra vzdy omnoho drzejsia, odbojnesia a viac papulovala a dovolovala si ako ja (ja som bola vzdy skor utiahnuta a „udupana“;-)) Ono to moze byt aj v povahe, ved sme vyrastali vlastne sucasne. Je super, ze ma ten Tvoj svagor s tebou taky fajn vztah, mozes ho aspon nenapadne „usmernovat“, mozno si sam dakedy pride po radu, ked mu bude treba – ked ma v Tebe „spojenca“. S tymi drogami je to fakt narocne. A partie.. Tiez sa uz dopredu tejto puberty obavam (myslim u svojich deti). Lebo je coraz nebezpecnejsie ju prezit..

no nie priamo, ani si neviem z toho vyvodit do akeho stadia zasiel 🙂 ja s nim dost casto debatujem aj osamote bez pritomnosti ostatnych o roznych veciach a filozofujeme o zivote, idem si ich vypocut do pivnice ked sme u deda alebo u nich k nemu do izby ked mi chce pustit nejaku pesnicku ci sa mi paci, ci ju poznam atd. Ma blizky vztah aj s bartom (mojim muzom) – s nim je to ale vacsinou o pocitacoch. Jeho sa napriklad priamo opytal toto leto, ze ako ma zbalil 🙂 (ja som pri tom samozrejme nebola). Mna sa napriklad pytal ze co sa dievcatam paci aby im chalan hovoril a pod. Potom len tak stretli, ze „kamaratovi sa stalo to a to a bla bla bla“..este je ucho no mam pocit, ze sa zoznamil s chutou cigariet, alkoholu a aspon vonou zeny 🙂 neprisiel este domov opity, aspon o tom neviem co si myslim, ze by som vedela lebo svokra sa ma casto pyta na nazor ked nieco vyvedie.

Tina,
tiez som na zaciatku vnimala vychovu tuna omnoho uvolnenejsiu v porovnani s nasou. Momentalne som v dileme: predsa ked sledujem moju generaciu aj tu v Grecku, ci mojho muza, ti tiez maju respek pred rodicmi a spravaju sa s uctov (neviem ako sa spravli ked boli deti a v puberte!), tak si myslim, ze tu este bola vychova podobna nasej. Ked ale sledujem niektore grecke deti ci pubertakov tak mam pocit, ze su strasne rozmaznani. Teraz neviem ci ta vychova je ovlyvnena „dobou“ ako hovori moja svokra. Videla som uz rozne decke hystericke vystupy na verejnosti ale nie, ze by deti vrazili rodicom…mozno som iba nemala to stasie 🙂 Tu tiez niektori daju na zadok. No je to rozne. Skolstvo je tu podobne nasmu, teda, ze sa musia dost doma ucit a robit ulohy (na co sa moja znama z anglicka stazuje lebo ze vraj tam sa skor debatuje s detmi v skole o ich nazoroch a neskusaju ich „nabiflene fakty“) a maju tiez povinne nabozenstvo (iba ak dieta nie je krestan nemusi chodit). Najpr sa mi to nepozdavalo ale teraz uz s tym suhlasim, lebo predsa to da cloveku aspon tych zakladnych 10 moralnych pravidiel. Celkovo vsak mozem tvrdit, ze su rozmaznanejsi. Aj zeny, nevedia si predstavit, ze je mozne aj pracovat a zaroven sa aj starat o domacnost. Ony to robia bud alebo. Pracujuce matky maju skoro vzdy pomoc v domacnosti – bud mamu, svokru alebo si paltia zenu.

Tina,
este k tomu tvojmu vztahu s rodicmi. Podla toho co opisujes, tvoja mama akosi prehliadla, ze si uz mala 27 rokov. Fakt, ze sa stale nezmierila s tvojim odchodom to tiez naznacuje. Povedal by som, ze jej chybaju vnucata, s ktorymi by bola sustavne v styku. Toto bol velky faktor aj po nasom odchode pred 20 rokmi, ked deti vtedy mali 2 a 7 rokov. No, ale nemala by prehliadnut, ze si ste sli do Nemecka len zarobit, pretoze na Slovensku je umenie splacat byt a sucasne nejak slusnejsie vyzit.
A dakujem (tebe i Viere), ze sa tesite spolu so mnou z toho stastneho konca tej vcerajsej konverzacie medzi mnou a mojim synom.
V tom tvojom dnesnom prispevku citam, ze to s tou tvojou mamou jednoduche nie je. No, co uz, taky je zivot…

Zdena,
nezmienujes sa ani slovom o tom co bolo pricinou toho dlheho ticha medzi otcom a synom vasich americkych pribuznych, ale mam silne podozrenie, ze to bolo jednak americke prostredie, kde prevlada standard, ze deti su posvatna krava, a tiez ze otec bol pravdepodobne doraznejsi pri vyzadovani urcitej discipliny nez mama, tak to chlapcisko sa rozhodlo bojkotovat ho.
A je polutovaniahodne, ze matka (aj ked si to mozno neuvedomuje) tym, ze chodi s chlapcom na dovolenky a celkove ze s nim udrzuje take blizke vztahy, jednoducho podporuje to dlhe ticho medzi otcom a synom! V urcitom bode mala dat chlapcovi ultimatum, ze takto to dalej nejde, bud sa bude chovat k otcovi ako otcovi, alebo strati aj ju z jeho (synovho) zivota.
Uz vobec nejde dohromady fakt, ze chlapcisko ma postavene nejaku miestnost vedla domu a stravuje sa s matkou…
Teda tu matku vidim ako hlavnu pricinu celej krizy – pretoze jej to nedochadza, ze keby bola zasadovejsia, tak vsetko uz mohlo byt davno vyriesene. Som si isty, ze otec nie je prilis nadseny tou matkinou naklonnostou k ich synovi!

Palo,
ano, bola tam chyba vo vychove (syna i dcery!). Konkretne, vzhladom na to, ze sme boli v americkom prostredi, mali sme venovat nasim detom asi viac casu. Na Slovensku by to bolo O.K., ale USA je narocnejsie prostredie na vychovu deti, co sme si po prestahovani do USA neuvedomili a ako cas plynul, tak nam to stale akosi nedochadzalo az tak ako by malo.
Drzim ti palce pri vychove tvojich deti.

Terzi,
situaciu si dobre odhadla. Ano, nakoniec z toho vzislo, ze podcenoval vyznam zdravenia.
Takze Ateny? No neviem este v tomto momente ci sa rozhodneme aj pre toto velkomesto, ak ano, dam vediet. Len na okraj: Zatial mi najviac ucarovalo asi toto class=“postlink“ href=“http://en.wikipedia.org/wiki/Image:Vikos-gorge-copyright-onno-zweers.jpg“> http://en.wikipedia.org/wiki/Image:Viko … zweers.jpg
No ti grecki cesi, to je zaujimavy fenomen…
Z toho co si opisala o svojom mladom svagrovi vyplyva, ze situacia je v Grecku vo vztahoch rodicia-deti daleko lepsia nez napr. v USA. Zda sa, ze budes mat o jednu starost menej ked tvoje deti budu vyrastat (a nezabudni, ze zanedlho mas byt tehotna! nech nemas 60 rokov ked sa ti bude dcera vydavat 😉

no Emigrant,
prijemne si ma prekvapil svojim vyberom!! v tejto oblasti Grecka som zatial nebola ale pocula som uz dost, priroda by tam mala byt pekna a dedinky v oblasti Zagoria, po grecky Zagorochoria a mesto Ioannina. Odporucam aj tuto stranku
class=“postlink“ href=“http://www.about-ioannina.gr/Zagori_en/Zagori.htm“> http://www.about-ioannina.gr/Zagori_en/Zagori.htm
podobnu turu sme absolvovali na Krete – Samaria gorge (neviem ako sa povie po slovensky, po cesky viem – uteska 🙂 )

tato oblast je znama tiez roznymi zvlastnostami ohladne ludi, ziju tam tzv. Pondi, su to greci co sa vratili z Ruska a nik nerozumie ich nareciu 🙂 teda Pondos je cast tejto oblasti oblast. Pamiatky tam tiez urcite nejake budu ale hlavne z Byzantskej rise predpokladam.

Grecki Cesi je naozaj fenomen. Dost dobre poznam Grecku komunitu v Sumperku. Mam medzi nimi par kamaratov a zucastnil som sa na niekolkych rodinnych seanciach, zabavach….dokonca som im hral na zabave Beatles, pri com ma doprevadzal akysi Grecky virtuoz na buzuki. Tito Greci sa perfektne adaptovali v ceskom prostredi a su velmi zrucni v bussinese. Vo veciach obchodu su ako ryby vo vode. Ale inac su velmi priatelski a aspon voci mne otvoreni. V Jesennikoch mame prazdninovy byt, tak sa stretavame dost casto a uz teraz som pozvany na nejaku decembrovu akciu 🙂

terzi,
to zagorie vyzera byt raj pre turistov-sportovcov – kanoistov, horolezcov, a pod.
K tomu Vikos Gorge. Nasiel som dalsi strucny stranok vo wikipedii, pisuci s velkym uznanim o tomto mieste:
„…stands out from all the others for its dimensions and for its awe-inspiring beauty.“
Awe-inspiring? Tak taketo oznacenie sa mnohym miestam na svete nedostane! Vyznam slova „awe“: mixed feeling of reverence, fear and wonder by something majestic, sublime, sacred… Dalej sa uvadza, ze je to po Grand Canyon najhlbsi utes na svete a jeho steny su najstrmsie na svete… A musim odcitovat aj toto: „As a natural phenomenon, it has to be seen to be believed.“ Tu je ta web stranka: (clanok je zhruba v jej polovici pod The Vikos Gorge) class=“postlink“ href=“http://en.wikipedia.org/wiki/Zagori“> http://en.wikipedia.org/wiki/Zagori
Myslim, ze tomuto uzasnemu miestu sa nedostala patricna pozornost len preto lebo ked sa povie Grecko, tak kazdy si hned predstavi len historicke pamiatky a more s romantickymi ostrovmi.
Takze na rok by sme tam mali urcite byt.

Palo,
komu je lepsie ako muzikantom. Kde prides tam ta chcu a kde nie si tam ta pozvu…

Emigrant:
S tym prehliadnutim je to pravda. Okrem toho nasi velmi zlahcuju situaciu mladych rodin dnes. Nie ako oni – byt dostali od statu, na nabytok si vyhodne pozicali (a potom im pozicku splatili mamini rodicia), no a ked mas tento zaklad, nemusis zarabat nejak vela a prezijes. Lenze co ak ten byt nemas a potrebujes nan milion… Alebo minimalne 700 tis na nejaky malicky a stary, ktory Ti treba prerobit.. To je velky minus, byvat dakde treba. nam nasi rodicia pomoct financne nemohli, lebo fakt nemali z coho. Ono mama ma kontakt s vnuckou – sestrinou – ale nesprava sa k nim nejak inak. Coz je horsie, aj k nasim muzom sa sprava velmi pohrdlivo, ako ku „detom“ co este nie su svojpravne, aj ked mame vsetci cez 30;-)) Vies si predstavit, ake je to prijemne. no, skoda reci, druhych menit nemozme, iba ak seba;-)) Ako si to myslel s tym casom a Tvojimi detmi? myslis, ze ste im mali venovat viac casu – myslim travit s nimi viac casu? Ono nasi rodicia s nami travili casu az prilis a tiez to nebolo dobre;-))