Ahoj Slovač! Myslím, že by bolo zaujímavé urobiť tu taký menší prieskum medzi tými, ktorí skúsli svoje šťastie v cudzine, ako sa im tam podarilo uplatniť a akými rôznorodými profesiami prešli až po súčasnosť. Určite potešia aj nejaké „pikošky“! 🙂
Ahojte. Neviem, ci sa mam cim chvalit, ale aspon sa podelim o skusenosti.Som uz vonku 6-ty rok. Kedze mam dve uz teraz dospele deti, v tom case ml.este chodila na ZS, a st. na strednu sk. bolo to a je to hrozne este stale, ze mamy k voli zarobku musie odchadzat robit do zahranicia.Nevladala sme toti platit byt, a ani ine veci, ktore bezne patria k zivotu nam neboli dostupne. Ich otec videlv prvom rade len svoje priority a vsetko ostatne bolo az potom. Aspon, ze sa mi podarilo povyplacat dlhy a udrzat detom strech nad hlavou. Teraz samozrejme som vonku tiez, pretoze obideve deti studuju na vysokych skolach a nie je to ziadna financna sranda. Teraz si aj oni sem pridu privyrobit. Robim fyzicky, mam stred.vzd.. ale nie je mi to nic platne. u sa aj tak vsetko meria peniazmi a vela krat sa musim prisposobovat ludom,ktori ani nevedia,kde je Slovensko a robia na uradoch, letiskach apod.,lenze ich vedomosti nezodpovedaju ani nasim ziakom ZS. Jedine, ako vedia reagovat, ked uz koncne, akoze pochopia, kde to Slovensko je a ze nie sme Slovinsko, aha – ost blok. Mam uz 50 a neviem dokedy este budem vladat robit, ale neviem, ako, a co vobec odpustim nasmu systemu, ale aj mojmu muzovi, ze som bola vlastne donutena odist od deti, pretoze by sa z nas stali bezdomovci a deti by si o skole nemohli ani zasnivat. Takze robim, prehltam blbe poznamky a nevsimam si sikanovanie. Ja viem, ze robim dobre, pretoze si ma doteraz ludia ziadaju a domaci personal mam, akoze v pazi. Ale niekedy revem, revem,revem ale potom si poviem dost, vsak raz hadam bude lepsie. Caute a napiste aj Vy nieco z Vasich skusenosti.
J asom tu uz od decembra 2005 vo Wales. Dostal som sa sem jednoducho. Este ked som bol na Slovensku,odpisal som na par inzeratov uverenenych na zahranickych job web strankach. Po dvoch mesiacoch hladania prace cez internet som nasiel kavlifikovany pracu pre elektroinziniera. Zbalil som kufre sebe a svojej polovicke a opustil som slovensko. Som rad ze robim v kancliku pracu ktora ma bavi a ktore je aj pomerne dobre platena. Zo slovenska som neodisiel reto, ze by som nemal pracu, alebo snad peniaze…..odiesl som preto, lebo sa mi zhnusila situacia aka panuje v slovesnkych podnikoch. Naposledy som na slovesnku v time, ktory prestahoval fabriku z Nemecka na Slovensko. Mozem povedat len jedno, ze slovaci si strasne zavidia kazdu zarobenu korunu, intriguju jeden proti druhemu a jediny dojem ktory mi ostal zo slovesnka je, ze ludia tam sa nesnazia pracovat v time, ale skor naopak, snazia sa sabotovat pracu toho druheho a robit len hlupakov z tych druhych……….
Tunak ako inzinier som v praci maximalne 9 hodin denne a mam klud v praci. Na slovensku bolo brane automaticky, ze prescasy su povinne, robilo sa 3-4 hodiny kazdy den zadarmo, musel som chodit zadarmo cez vikendy do prace a zakonnik prace je na slovensku neznamy pojem. Tunak som si velice zvykol na pracu a zivot v UK. Je tu ina mentalita, ale vyhovuje mi to. Nikto sa nestara do mojeho sukromia, nikoho nezaujima kolko zarabam, nikto mi nevycita ze netaham prescasy a ohovaranie tunak existuje len vo velice jemnej forme, nie ako na slovensku, kde sa ohovaralo za ucelom toho druheho uplne znicit az vystvat z prace ( pretoze zarabal viacej ako on ). Co dodat? Poznam tu zopar slovakov, ale nemam chut sa s nima stretavat. Dovod je jednoduchy. Jedine co dokazu je si navzajom zavidiet kazdu zarobenu libru a ohovarat…..tak toto mi naozaj nechyba.
Po dokonceni strednej skoly som sa zamestnala a celkom to uslo, ale este som si to trosku chcela uzit. Bol to velky sok skoncit skolu a zacat realny dospelacky zivot. Zmaturovala som z nemciny tak som si vybrala Anglicko aby som zvladla dalsi jazyk. Zaciatky boly tazke, nerozumela som nikomu a ani praca nic moc. Robila son v restauracii, potom som si nasla rodinu a bola nanny. Mala som tam super podmienky, plat, deticky ma lubili. Vydrzala som v Londyne jeden rok, vratila sa domov a zacala studium na City University. Cez leto podnikali exchange program tak som sa vybrala s kamosmi do USA. Po prazdninach sa vsetci vratili domov, ja som zostala este viac ako pol roka. Robila som v hotely upratovacku a v zabavnom parku. S dvoma jobmi sa da fajn usetrit a ja som sa chcela osamostatnit a kupit si bytik. Po roku som sa vratila domov a jasne ze na byt mi to nevyslo tak som sa snazila poobzerat po niecom lukrativnejsom. Praca na Slovensku nehrozila. Prihlasila som sa na konkurz prace v lodnej spolocnosti. Ponukali pracu casnicky a pokojskej, mna vybrali do restauracie. Jasne, ze naslubovali hory doly a zo super prace s kopou tringeltov sa nakoniec vyklula mzda ktora nestacila ani na letenku domov. Zatala som sa a povedala ze vydrzim, nie som prva ani posledna v tejto pozicii. Obsluhovala som zamestnanov, potom me presunuli obsluhovat kapitana a neskor do luxusnej restauracie. Praca s jedlom sa mi ale nepacila tak som poziadala o prestup. Mala som stastie a o par mesiacov sa mi ozvali a sla som na pohovor. Ponukli mi super pracu, pracovala som ako asistent manazera, organizovali sme vylety pre hosti, starali sme sa aby vsetko slo hladko ked sme boli na pevnive (predstavte si 1500 ludi ako za pol hodiny musia nastupit do autobusov, lodi, ponorier, atd). Po roku tvrdel prace (12-14 hodin denne) ma povysili na manazera, bola som najmladsia v spolocnosti a jedina Slovenka. Po case som ale zacal citit unavu a potrebu sa usadit, ved som cestovala po svete 6 rokov. Tak som si po 4 rokoch prace na lodi zbalila kufre a rozhodla sa usadit v Mexiku – v na mieste, kde sa mi vzdy pacilo.
Som tu uz skoro 2 roky, mam skvelu pracu, pracujem ako marketing manazer pre obrovsky Duty Free obchod v Karibiku. Cestujem, stretavam zaujimavych obchodnych partnerov, ucim sa kazdym dnom nieco nove.
Po prvy krat odkedy som zacala cestovat sa tu citim ako doma. Mam tu uz zabehany zivot a nehodlam sa vratit domov. Suhlasim s Martinom, zavist a nenavist je na Slovensku obrovska a aj preto sa mi nazad nechce. Tu si kazdy zije svoj zivot a nepcha nos do cudzich veci. Prva vec ked pridem domov a stretnem „znameho“ je otazka typu: Kolko tam zarabas? Ja nikomu nezavidim a prajem druhym len to naj. Ale ked mi niekto povie: Ty sa mas, mozes cestovat , kupit si co chces, vidim ze tie rifle staly vela penazi,…. Ale oni uz nevidia roky tvrdej prace, ked som musela sklonit hlavu a prehltnut hrdost, zivot bez priatelov a rodiny.
Moja mamina a ja sme si velmi blizke, mame nadherny vztah. Vzdy ked som sa vracala do zahranicia obe sme plakali, nechcela ma pustit. A teraz? Je stastna ze sa mam fajn, je na mna hrda a minule mi sama povedala nech tu ostanem, sancu najst si zaujimavy pracu doma je tazke, i ked ovladam 3 svetove jazyky..
Takze na zaver: netreba sa bat zacat, ale treba ist za vlastnym cielom. Tvrdo na sebe pracovat a prejst cez vsetko s usmevom.
Hallo vsetci! povodne som tu hladala informacie uplne ineho typu a len tak nahodou som narazila na temu profesionalneho rastu v zahranici. ja sa zatial nemam velmi cim chvalit, som na slovensku vystudovana ucitelka ale tento job som samozrejme kvoli platobnym podmienkam zabalila a rozhodla sa vycestovat von. som v irsku uz vyse roka a robila som casnicku v restike, kde ma to ale po takej dlhej dobe prestalo naplnat profesionalne, tak teraz si robim kurz a budem si hladat inu pracu (ked sa podari, urcite dam vediet kam som to dotiahla :)))) ale vlastne o inom som chcela : zial, musim povedat ze uplne suhlasim s martinom i slecnou zijucou v mexiku, co sa nasej slovenskej mentality tyka. nepocitujem to ani tak doma ked vycestujem spat domov na slovensko, pretoze tam sa stretavam len s ludmi, s ktorymi sa citim dobre, ale skor by som povedala ze tu – vonku. vsetci nadavaju na poliakov ze ako ich je vsade vela a kazia job market lebo robia pod minimalnu a pod…. ja viem ze narod sa neda generalizovat, ale ja som narazila na takych polskych priatelov, pri ktorych som si uvedomila, ze my slovaci na rozdiel od nich absolutne v zahranici nedrzime pokope a berieme sa navzajom ako konkurencia a snazime sa z toho skusenejsieho len vytazit info, aby my sme to mali lahsie, pricom nas vobec nezaujima nejaka personalita alebo nemame ani chut sa blizsie spoznat s clovekom, ktory nam takto pomohol. vacsinou som tu stretla slovac ktora hladi len po peniazoch (co je v podstate pochopitelne ak na slovesku sa vam financne velmi nedari) … takze ja osobne mam pozitivnejsie dojmy v zahranici s ludmi z uplne inych krajin nez zial so svojimi krajanmi …. no dost bolo … vikend sa blizi, tak vam vsetkym prajem nech sa vydari ! papa
Ja zase sedim na zadku v kancli v Dubline a robim podporu pre Citrix a pohodka. Aspon zatim, ale musim as pridat k nazorom,ze je tu lepsia kultura v praci, mame tu dokonca pingpongovy stol a celkovo je tu vacsia pohodak a plat ani nehovorim.
Ale krajiana a originalna mentalita, to su cigani. Ale Slovac na druhej strane si zavidi aj exkrement v zadku, takze v tomto mame este co dohanat a mali by sme si vstupit do svedomia.
Inak mi to chvilu trvalo, ale spravil som to tak,ze som sem proste prisiel a zacal hladat robotu. Ale to sa da iba ak mate jazyk, nasetrene, skusenosti na papiery aj a trpezlivost z Irskou mentalitou 🙂
Vsetci ste zacinali ako slovaci a teraz sa hrate na europanov ako keby ste pred tym nikomu nic nezavideli, teraz ked mate dost penazi su vam slovaci mali, provincny a zaostali, Ani slovaci nemozu za to ze zarabaju mizerne a kazda koruna navyse je od boha. Ked raz pridete domov budete sa spravat tak ako vonku a ludia sa vam prisposobia lebo budu vidiet ze ste vpohode.
Tu som mal zaujmavy rozhovor s jednym Holandanom pred casom. Pytal som sa ho ci pozna inych ludi z Holandska, a on na to ze vraj naco by sa tu zhanal za nimi, ved je z holandska prec, teraz ma moznost sa spoznat s inymi kulturami a inymi ludmi, takze holandskych priatelov a znamych vobec nevyhladava, aj ked nehakych pozna… So Slovakmi je to skor naopak, ale motivacia preco sa navzajom hladaju nie je vzdy najlepsia…
Myslim, ze jednou z najhorsich veci v zivote je to, ked clovek musi chodit do nejakeho zamestnania len kvoli peniazom. Robit nieco, k comu nemam ziaden vztah je ubijajuce a treba si asi rozmysliet, nakolko som skutocne nuteny to robit. Ja osobne ten stav neznasam a dovod preto aby som to robil, by mohol byt jedine: rodina, splatenie dlhov atd…inac by som to nerobil. Ja sam by som sa radsej tych prachov zriekol, nez aby som sa kazdy den venoval nejakej cinnosti, ktora ma nezaujima.
Reakcia na príspevok: Tajana (Európa), Pondelok, 24.7.2006
Milá Tajana ( alebo Tatjana ?), Tvoj príspevok ma zaujal, máme vela spolocného. Mám 47 rokov, som VS – technik, co mi je platné na dve veci, v mojom veku na juhu Slovenska je nemozné sa zamestnat. Mám 2 deti na vysokej skole, takze takmer vsetko co zarobím posielam detom a splácam hypotéku. Manzel rezignoval a opustil nás. Ciste náhodou som sa dostala na túto stránku, snazím sa uz dlhsie získat nejaké info o práci v Nemecku. Mám kontakt na prácu – opatrovatelka starších ludí, neovládam vsak jazyk, nemám zodpovedajúce vzdelanie (dorozumiem sa len anglicky), ale od septembra zacínam s nemcinou. Neviem sa vsak stále odhodlat ci vycestovat, alebo nie. Ked cítam prispevky na tejto stránke – a to sú vsetko mladí ludia, stratila som aj zbytok odhodlania na vycestovanie. Ved ked je to také tazké pre mladých, co uz my starí ? Bez sance ? Je to naozaj tak tazké? Odpís prosím. Srdecne zdraví Tatiana
Tatiana, chod na tuto stranku: class=“postlink“ href=“http://komunita.exil.sk/viewtopic.php?t=156″> http://komunita.exil.sk/viewtopic.php?t=156
Hmm, podla mna na veku az tak nezalezi. Ide skor o to ako je clovek schopny zapadnut do novej splocnosti a adaptovat sa v novej situacii. Vo vseobecnosti starsim ludom je to tazsie, maldsi si lahsie zvyknu. NA druhej strane niektori mladi ludia su tiez dost zavisli na priateloch a rodnie na Slovensku a tazsie si zvykaju… Ale po case je to ako sa vravi – kde je dobre, tam sme doma.
Rada pre Tatianu – treba to skusit. Cim dlhsie budes otalat tym viac Ta to bude trapit ze len mladi ludia mozu cestovat atd… Pokial nemas nejaky problem napr zdravotne tak nevidim dovod preco by to nemalo byt ine nez pre mladeho cloveka. A este jednu vec si nezabudni doma – sebavedmoie, to je dolezitejsie ako vek. Ak si ochotna opatrovat starych ludi a vies ako na to tak vedz ze Ta skoro v kazdej krajine na svete potrebuju.
Ahoj, ja som v nemecku uz piaty rok a som projektant – specialista na ropovody. Nedavno som pisala filozofiu pouzivania ropovodu z kazachstanu do ciny, na co som naozaj hrda. Spociatku sa aj mne zdalo ze zavist a ohovaranie tu neexistuje ale teraz uz musim povedat ze ludia su vsade rovnaki, aj s tou zavistou a ohovaranim, len to vedia lepsie skryvat.
No ja zijem uz viac nez dva roky v Irsku a presne tolko tu robim aj pre Lufthansu. Kazdy den sa vzivam do koze nasich zakaznikov a ako customer relations agent komunikujem s ludmi z celej europy o ich radostiach a starostiach. Niekedy je to dost vycerpavajuce, ale inak je to zaujimava praca a hlavne mozem vyuzivat skvele letecke benefity a lietat po svete za minimalne naklady. Pocas prace som si tak stihla dokoncim denne studium na vyske, tym ze som doslovne lietala na prednasky 🙂
Sice nerobim to, co som vystudovala, ale kedze aj tak planujem zacat doktorandske studium, praca mi svojou flexibilitou velmi vyhovuje…
ja som skoro 4 mesiace, zaciatky boli psychicky narocne, prvu pracu som nasiel po 3 tyzdnoch, nastastie priatelka zacala robit takmer ihned ako sme sem prisli, teraz mam uz tretiu a tu asi ostanem (pracujem pre HP na helpdesku), myslim ze je najdolezitesjie asi to sebavedomie – vediet sa predat, takziet predchadzajuce skusenosti
MARTIN -> UK->
uplne chapem tvoje slova, a aj(nielen) z vlastnej skusenosti viem o com pises.
Na Sk kazdy kazdemu nieco zavidi- lepsiu pracu, ci byt, alebo auto, ci dokonca nejake znalosti/zrucnosti- ano, aj s tymto som sa stretla, bohuzial.
Aj vo vsetkom inom davam za pravdu, na SK si akosi kazdy mysli, ze ma pravo sa starat do zivota ineho/inych.
Ludia klebetia stale niekom, dokonca aj o tych, kt vobec nepoznaju.
vymyslaju si…
A jednoducho otravuju zivot.
niezeby tuto vlastnost nemali aj zahranicní ludia, ale….. nieje to az tak extremne.
Kazdy si zije väcsinou svoju zivot.
Teda aspon vo väcsich mestach je to tak.
A obligatnu otazku ( mimochodom pride hned po pozdrave, a apo „ako sa mas“) : „kde robis ( co robis, atd)?
neviem, cot o koho zaujima, nedajboze drza otazka kolko zarabas..???
No priznajme si, kolkokrat sa nam to stalo vo „svete“?
Mne za cele roky snad tak 2-3x, na Sk pri kazdej navsteve :o(
PS: s tym to rodakmi je to vsade to iste, ani ty ani ja nie sme vynimky s tymito skusenostami,..
Naucime sa niekedy (my slovaci) byt iní?? nezavidiet tolko, estarat sado zivoty inych?
Nuz pochybujem.
Myslim, ze u väcsiny tychto ludi sa jedna len o zavist a o vlastne komplexy a nespokojnost- a to sa musi najprv „liecit“ u „pacienta“ sameho ;o)
>>>
CESTOVATEL-> MEXICO->
uprimne blahozelam a drzim nadalej palce!
>>>
ZOMBI-> Albansko->
ano vsetci sme „zacinali“(?) ako slovaci, a terza sa hrajeme na europanov, nuz preco nie? ved je to skutocnost.
Ja som slovenka, a aj nou po cely zivot ostanem ;o)
ale som aj europanka ( jedno nevylucuje druhe), co je na tom zle?
zi a nechaj zit!
Nikto nepisal o tom , ze by sme sa spravili povysene alebo inac, odkial to mas?
Precitaj si prispevky este raz a poriadne ;o)
>>>
KATARINA NEMECKO->
blahozelam :o)
a
VSETKYM OSTATNYM , kt su vo svete a su spokojní so svojim zivotom a hladia na rozhodnutie odist zo SK ako na pozitivne ;o)
Drzim palce a zelam vsetko dobre!
Tvoja reakcia