no ono sa tak hovori že ked niekto je preč vela rokov potom sa už nikde nciti doma ked je v zahraniči stale tuži po domov ked je dom stale ho ťaha preč bola si už vela rokov preč ale skus to cez rodinu to je najdoležitejšei najlepši by bolo keby si si našla priatela tak vela šťastia
ja sa na SK uz nikdy nevratim … milujem SK je to super krajina ale tak mesiac v roku kolko tam bezne travim ej akurat … vzdy ke didem na SK tesim sa jak pudlik ze hura na SK milujem anse hory a kopu kamosov a podobne ale po tyzdni vidim ze sa nic nezmenilo ze vsetko je rozbite vela veci nefunguje a podobne … a potom sa vzdy zase tesim domov do nemecka ….
Presne. Suhlasim z jozkom. Uz asi rok som sem nepisal tak to trosku ozrejmim. Zivot sa meni situacie sa menia stale pridu nove moznosti len sa toho netreba bat. Ja som este pred rokom netuzil po nicom inom ako po navrate domov. A co cert nechcel udalosti v roku 2013 mi vaetko obratili hore nohami. A teraz sa citim doma aj tu v nemecku. Doma ako doma. Ale na slovensko ma to uz nijak zvlast netaha. Spoznal som zaujimavych ludi, nasiel si partnerku a osud to zahral tak ze teraz spolu byvame pod spolocnou strechou a aj ked to nieje vzdy super je to vsetko fajn a uplne v poriadku. Doma som bol necele dva tyzdne v novembri a musim povedat ze po tom ako som si za posledny rok otvoril oci a povsimal nemecko a ako som sa tu usadil bol aom z nasho slovenska sklamany. Ludia stale s negativnymi vyrazmi v tvari 8 z 10 nasincov chodi s vrazdenym pohladom ako ministri po ulici. Celkovo na prvy pohlad velky rozdiel. Nic doma nefunguje vsetko je zdlhave kazdy doma vyzera akoby ho nasralo uz len to ze musi vytiahnut rit z domu. Celkovy pohlad na slovensko a slovakov ma sklamal. Chodim domov len malo hoci to nemam moc daleko. Doslova par hodin autom. Pracovne povinnosti ma priputali k nemecku. A ked uz aj idem domov tak koli rodine a par priatelom. Nastastie este existuje doma par ludi ktori niesu zamraceny a nasrany. Ale je ich malo. A mozno prave preto je mi tu ovela lepsie ako kinuly rok. Situacia sa meni stale. Mozno sa raz zmeni aj slovensko. Moja priatelka pochadza z rumunska a viem ze ani ona nema velky zaujem sa tam vraťit zit. Cize obaja sme si sadli a obaja mame ciel ostat tu usadit sa a tak dalej. A nechat zivot nech to zariadi po svojom.
Ahojte
Vdaka za prispevky, neuverite ale velmi mi to pomaha – nazor od Vas v zahranici!!!
V noci, kedze uz mesiace nespim, som nasla jeden velmi zaujimavy clanok, presne na mna:
class=“postlink“ href=“http://thoughtcatalog.com/carisse-eusebio/2013/10/you-will-realize-this-after-you-move-back-home-after-living-abroad/“> http://thoughtcatalog.com/carisse-euseb … ng-abroad/
Co sa tyka nasich SK obcanov, mozem potvrdit, ze este stale chodia s kamennym vyrazom na tvari a predavaci v obchodoch Vas idu zastrelit, ked sa spytate co i len nespravnu otazku. No necudujem sa im, ked v Blave zarobia 600 euro.
1. Mna Bratislava, aj ked som si tam hladala job, nepritahuje. Moj novy job obsahuje vela cudzich jazykov-chvalabohu.
2. V Jan.2014 idem na tyzden do Belgicka na navstevu aj koli papierom – tesim sa, velmi..
3. Suhlasim s Vami ze po 16 rokoch sa tazko jedno miesto – „domov“ -ALE poviem Vam, ze hanbim sa priznat, ze presne tam kde som prezila tolko starosti a problemov, je asi moj domov…A ja som to iba teraz zistila. Jedna velmi mudra pani mi povedala ked som povedala ze si ïdem kupit byt=domov“ – Spytala sa ma ci to naozaj potrebujem a ci to tym ziskam domov“. Domov je tam kde sa najlepsie clovek citi nie??
4. Viete na co si neviem zvyknut? Ze mi moja rodina ( mama a sestra) denno denne volaju „kde si, co robis atd…“16r sme to nerobili a zrazu 4x denno denne telefon…
5. a zelam si aby som sa zamilovala az po usi, a to uz kdekolvek 🙂
Pekny vikend
jemine ludia mne tie vase prispevky tak dobre padli hned na novy rok … Nicola tebe zamilovanie velmi pomoze, ako i kazdemu – potom je tam domov. Horsie je, ked mame krizu, ze? Tak mi napiste, co robite v cudzej zemi, ked mate krizu? A drzte sa – prajem pekny novy rok, nech sa nam vsetkym v tej cudzine dari, i ked este stale, je to skoda, ze sme museli odist, si myslim.
momentálne som už 2 mesiace na slovenksu a naozaj neviem ako som tu mohla žiť predtým…. ešte musím mesiac fakt pretrpieť tu ,,doma,, a hor sa naspäť do sveta. je mi momentálne jedno kde strávim celý svoj život, ale na slovensku sa teraz necítim ako doma. za mesiac odchádzam do egypta, na dobu neurčitú a kam sa vyberiem potom, fakt neriešim…
najviac ma tu vytáča ako sa k sebe správajú ľudia, nevraživosť, ohováranie, závisť, všetci myslia len na seba a na peniaze. je tu ten život strašne uponáhlaný a nikto si nič neužíva. keď sa na ulici usmievaš, máš pocit že za chvíľku ťa príde niekto zviazať do kazajky a zavrieť na psychiatriu… je tu smutný život
samozrejme keď som už dlho preč z domu chýba mi maminka, rodina, priatelia, sadnúť si v sobotu poobede v eurovei na kávu,…. a dážď (keďže som väčšinou v severnej afrike, chýba mi aj dážď)… a samozrejme bryndza a halušky, segedín, slanina a podobné pochutiny 😉
no ja na nic nenarazam, lebo neviem. Len ma proste zaujima ze co je v Egypte napr lepsie nez na Slovensku, podla teba. Ja som v Egypte nezila, takze neviem – ale co som pocula o zivote tam (od Egyptanov) sa mi nezdalo ze by ma to tam malo lakat … takze ma zaujima tvoj nazor kedze pises ze uz sa tesis ako tam zo Slovenska odides. Alebo do ktorej krajiny to ides. A co tam budes robit?
Ahojte, určite sa na Slovensko vrátim ako “ turista “ … A prečo ? Tento štát ma zničil, namiesto podpory, kolená pod nohy !!! neustále zvyšujuce odvody, a iný bordel, tuším ani nemám dňa kedy nemám v schránke žltý lístoček od poštárky ! 🙂 Ale inak, ja neviem, práca v Holandsku je ako každá iná, robím čo mám, nič iné si nevšímam, nerobím, a osobne, na život mi to stačí, a už len vydržať… A to bývanie, no tak čo už, treba vydržať. čaute… 😯
Ahojte,
uz neraz sme s manzelom riesili otazku navratu na Slovensko, naposledy to bolo v roku 2015, ked nase prve dieta malo zacat chodit do skoly. Veru pamatam si na obdobie od februara do juna toho roku, ako sme neustale zvazovali ZA a PROTI. Nebolo to lahke obdobie. Avsak nakoniec sme sa rozhodli zostat v zahranici.
Ja zijem mimo SR od roku 1998. Odisla som kvoli zlej financnej situacii v rodine, ktora nemala moznost ma poslat dalej studovat na vysoku skolu a moja buducnost mala zacat pracou v okolitych fabrikach. Kedze som od 15-tich snivala o praci Au-pair, isla som si tajne za svojim snom a par dni po maturite som teda aj odisla.
Dva roky som odpracovala vo Velkej Britanii, kde som presne mohla zazit rozdiel medzi „CLASS“ ako je to spomenute vyssie. Dalsie dva roky som pracovala v Norsku, kde som zase zazila rozdiel ani nie tak medzi „CLASS“ ale skor zapadna a vychodna cast Osla. Vo vychodnej, lacnejsej casti zili hlavne pristahovalci a v zapadnej, evidentne drahsej „nori“. Nastastie od roku 2000 sa toho aj tu vela zmenilo a zapadna cast sa neustale stava viac popularnou aj pre pristahovalcov, ktori maju dobre vzdelanie, pracuju ako Expati, alebo proste chu vybat blizko praci.
Ako som spominala navrat na SR sme riesili, ale momentalne sme sa rozhodli zostat tu a nechat nase deti vyrastat v tejto krajine. Obom nam vyhovuje zivotny styl, ktory je viac zamerany na rodinu a deti ako na pracu a karieru. Samozrejme aj tu ziju karieristi, ale je ich velmi malo. Dokonca aj medzi mladymi bezdetnymi ludmi sa kladie doraz na rodinu, volny cas a oddych. Vela Slovakov to hodnoti ako lenivost, ale ja, co tu uz zijem 18 rokov to vidim ako udrzatelny sposob zitia na zemi. Mozno preto sa tu ludia dozivaju vyse 80 rokov.
Rodina a kamarati na Slovensku nam chybaju, avsak ked sa vzdy stretneme je to akoby sme sa naposledy stretli vcera.. Ked sa da, navstivime Slovensko my, alebo naopak rodina a znami navstivia nas.. Kedze obaja s manzelom pracujeme na 100%, mame dve deti, ktore maju svoje aktivity a aj domace ulohy, museli sme aj my zhodnotit nas volny cas. Pani na upratovanie je uplne bezna vec, ked obaja rodicia pracuju. Taktiez slecna alebo chapec na postrazenie deti, ked si rodicia chcu spolu niekam vybehnut (kino, restauracia alebo len tura v lese).
Pre nase deti je tato krajina ich rodnou krajinou, kedze tu vyrastaju a ziju od malicka. Pre mna a manzela to bude vzdy Slovensko. Avsak momentalne je nas domov mimo neho. Mozno raz sa tam vratime, alebo budeme zit tam, kde nase deti aby sme boli blizko ich rodin a neprisli o to najcennejsie co clovek ma, rodinu..
Tvoja reakcia