… v USA zijem druhy rok, a co mi tu najviac chyba?
Predsa moja domovina, rodne Slovensko so svojimi krasami, priatelmi, pribuznimi a tiez kultura. Hlavne v obliekani, spravani sa deti k rodicom, ucitelom a okoliu. Ti, ktori si tu zvykli, bud si zvykli na dolare alebo tu nasli svojho partnera, partnerku., alebo sa nemaju doma ku komu a s cim vratit. Moj sen je po urcitom case, vratit sa na Slovensko natrvalo.
Moje srdce ostalo na Slovensku a ja sa vratim, vratim sa spat/s „e“/…
zacalo to tym, ze sme raz pozerali s muzom nejaku relaciu o lekaroch bez hranic, ide tam o to, ze lekari v case vlastnej dovolenky vycestuju do krajin tretieho sveta a operuju a staraju sa o chorych. nakonci bola internetova adresa a mail, tak sme tam s muzom napisali, ako by mohli pomoct nelakari, tak nas obratili na nejaku krestansku iniciativu, volali sme tam, boli sme na sustredeni jeden vikend, robi sa to sposobom najprv financnych zbierok, premietali nam video o uz nasadenych akciach, mas na vyber, stavat nemecnicu alebo kostol, alebo osetrovat chorych, opatrovat deti v detskom domove. podmienky su vek nad 21 rokov, dobry zdravotny stav, byt krestan, alebo sa aspon tak tvarit, mat vzat k praci a dostatok financii, pretoze vsetko okrem ubytovania a stravy si hradis sama. ja som sa kedysi davno ucila po rusky, moj muz je blazon do ruskej kultury, hlavne ten komunistickej, ale nevadi a rad by tam siel. teraz nemam cas, ale potom ti pohladam infomateriali, su v anglictine. ale myslim, ze sa staci ist opytat niuekde na faru alebo do nejakej krestanskej organizacie, je ich viac.my sme uz v poradovniku, dufam, ze pred letom vycestujeme.
Uz som nad tym premyslala co si tu pisala ohladne charity…My sme tiez este ziaden taky velky „kusok“ nepodnikli ako sa vy chystate! A ani tak,ze by sme mali deti doma ako napisala Eva. Aj ked mi to uz par kret prebehlo myslou. Ako aj ty pises a aj tu v GR je to vacsinou spojene s cirkvou a mozno si si vsimla, ze ja osobne nie som moc naklonena cirkvi, aj ked som svojim sposobom veriaca. Do kostola nechodim, tak sa mi aj vymikaju vsetky ich charity a podujatia. Iba po svokre vzdy posielam oblecenie a hracky. Casto chodime na chritativne trhy – kazdu nedelu byvaju v roznich castiach Aten, koncrty a aj divadla…Ale zatial som sa nezucastnila ako dobrovolnik. Nechcem sa vyhovarat na cas, peniaze a dieta lebo viem, ze aj najmensia pozornost moze pomoct tym co to potrebuju. Stoji to za vazne porozmyslanie co mozeme spravit pre druhych. Na druhej strane financie vsak skutocne mozu byt realnou prekazkou, lebo prave o tie tam najviac ide. A tiez uskromnenie sa aj na ukor vlastneho pohodlia. Aspon tuna to vacsinou robia zeny, ktore maju na rozdavanie – teda neodtrhnu si z ust aby dali inym, ale davaju lebo maju navyse a ich detom a vobec celej rodine nic nechyba. Tiez som to velakrat brala tak, ze to robia aby sa ukazovali a prezentovali svoje peniaze. Potom su este tie cirkevne charity – aj ked nechodim do kostola su mi predsa simpatickejsie lebo sa okolo toho nerobi taka reklama.
Neviem,ci by ti pomohlo,keby som Ti napisala organizacie tu v Taliansku,teda dobrovilnikov.Ale u nas to funguje napriklad takto: su to „spolky“neviem pouzit spravne slovo..ako Organizacia na pomoc ludom s terminovanou nemocou(povacsine ide o ludi nevyliecitelnych)leukemia a rakovina…niekedy je pomoc potrebna matke,co ma takto chore dieta,alebo clovek,co je sam a treba len nieco precitat alebo nakupit, o.i. kazda nemocnica tu v Taliansku ma oddelenie „dobrovolnikov“ a staci zajst v tej nemocnici na to oddelenie a oni tu zariadia cloveka,co chce pomoct ..je to alebo citat knihu,robit spolocnost len tak,precitat rozpravku,odprevadit ho niekam na ine oddelenie na vysetrenie a podobne.Je tu vela takych organizacii a nemaju nic spolocne s cirkevnymi oragnizaciami.Mam skusenosti,ze ak ide o cirkevnu organizaciu,da si za svoje sluzby zaplatit a clovek vlastne robi dobrovolnika nie nemocnym,ale ziskava svojou pomocou peniaze pre cirkev,ale nemozem hovorit za ine staty,ako som sa sama presvedcila funguje tu,kde byvam.
tak nejak, ako si to opisala ty, robim aj ja, co sa tyka misionarskej prace,to su nejake vacsie spolky a tak. skus si pozriet napr. google, zadat misia a tak. inac, co sa tyka tej misionarskej prace, tak mi napadlo, ked sme boli na om sustredeni, boli tam cele rodiny, co to organizovali a starali sa o cudzie deti. velmi pekne ciny a myslienky, uznavam, ale pritom zabudali na vlastne deti. rozpravala som sa s 11 rocnym dievcatkom, rodicia obidvaja misionari, dieta letne prazdniny travilo alebo v albasku, moldavsku na ukrajine, ale nie pri mori ale v misionarskych taboroch a zelalo si viac rodicov pri sebe.
to je prave to co mna osobne brzdi…aby mi to moj syn jedneho dna nevycital, aby sa necitil byt ukrateny, mal nejake psychicke problemy atd. Vies, my este mame co riesit co sa tyka osobneho zivota – teraz planujeme kupit byt na pozicku a preto sme zatial vylucili aj druhe dieta ( aj ked sa musim priznat, ze som vazne uvazovala a aj nadhodila tu temu manzelovi, o adopcii dietata z Azije – oblasti postihnutej tsunami). Potom ale rozmyslas ci je to zodpovedne ak mu nebudes moct dat to co bude potrebovat okrem lasky. A vidim to aj na vlastnom synovi, snazime sa ho nerozmaznavat a uz sa mi dostalo par vycitiek, ze som nan moc prisna, ze uz je ina doba ( od mojej mamy!). Deti sa porovnavaju s inymi detmi – „henten ma to, dalsi chodi na karate, plavanie a aj na tenis“..a kazdy kruzok stoji okolo 30-50 EU mesacne. Treba si vediet ustrazit tu rovnovahu, pokial zajst z materialnej stranky. Ale zase aby neziskalo komplexy. No nie je to jednoduche! A aj ked mas velmi otvorene srdce tazko sa rozhoduje o takej zavaznej otazke. Vy mate deti? predpokladam, ze Jana G. je cerstvo vydata a este nemaju – prepac, ale taky som dojem nadobudla 🙂 A ty Evi? Zaujima ma pohlad aj ludi s dietatom. Ci sa tomu zacali napr. venovat ked uz bolo ich dieta vacsie?
Co sa tyka dobrovolnictva v nemocniciach, tak to si budem musiet zistit – skutocne nemam prehlad o tomto.
no, celkom cerstvo vydata nie som, deti sice v plane mame, ale az po zaplateni dlhov (tu v nemecku dostanes takmer vsetko na dlh) prip.nasporeni nejakej vacsej sumy na vlastnu strechu(momentalne byvame v 2 izbovom byte so zahradou, stacit to bude aj s dietatom do dvoch rokoch)no, a kym sa plany naplnia, mozeme si robit co chceme, a tak, kym sa to da, budeme pomahat ty, ktori pomoc potrebuju. az pridu deti, asi ostaneme len pri zbierkach.
My sme sa tiez az po dvoch rokoch manzelstva rozhodli pre dieta. Predsa sa treba trochu financne na to pripravit. A to kebyze tusim skutocnu cenu dietata tak snad ani dodnes sa nan neodhodlam 🙂 zartujem, ale je to ine ako ked sme my boli mali. Kupa nehnutelnosti je tiez trochu ina zalezitost ako na Slovensku. Da sa na hypoteku, ale aj na nu treba mat nieco nasetrene.
Pracujem vo VB, ale nechcela by som tu ostat natrvalo. Myslim, ze Slovaci maju lepsi prehlad o roznych veciach. Napr. stalo sa mi, ze sa ma pytali, ci mame na slovensku supermarkety! Pritom tolko supermarketov ako mame my na Slovensku je asi malokde. Ked som hladala Tesco v Londyne – nasla som Tesco, ale nie supermarket, len maly obchodik, ktory bol asi taky velky ako samoobsluha v hociktorej slovenskej dedine. Anglicania, s ktorymi som sa rozpravala vobec nevedeli, ze sme vstupili do EU a kde sa nachadza slovensko – a uz vobec nic blizsie o slovensku. Pritom kazdy bezny obcan Slovenska aspon vie ktore krajiny su v EU a kde sa priblizne tieto krajiny nachadzaju… jednoducho zda sa mi, ze mame lepsi vseobecny prehlad ako oni a jedine co nam na slovensku chyba su peniaze, preto si ich chodime zarabat do zahranicia. A oni zase maju peniaze, ale chybaju im rozne ine veci. Napr. bezni anglicania, ci skoti skoro vobec nevedia varit – stravuju sa vacsinou v restauraciach, a pritom doma uvarene jedlo sa neda s nicim porovnat. Ich strava je velmi jednotvarna – a bez chuti. Prevladaju jedla ako – hranolky, ktore som az dovtedy mala celkom rada – a teraz, ked som ich bola nutena jest kazdy den – ich neznasam. Hovori sa, ze slovaci jedia malo ovocia a zeleniny – ale ked som to porovnavala – sme na tom podstatne lepsie ako oni – a nie len v tom. Mozno to bude tak trosku aj nasou minulostou, ze sme akysi skromnejsi, pracovitejsi a vhodni do koca aj do voza … Som rada, ze som slovenka. A vy?
dik, dievcata. maminka prespala dobu, je uz v 15 tyzdni a zbadala to az teraz. ale vsetci ma utesuju, ze o nic som neprisla. zle mi nebolo ani raz, pribrala som cosi, ale to pribera kazdy cez vianoce a tie zenske zalezitosti sa ozvali na potvoru kazdy mesiac.tak nahodou na kontrole to doktorka objavila a pekne ma „sokovala“. ale tesime sa, aj ked to v plane nebolo.
Vystudovala som za morom /USA/ a uz viac ako tretinu svojho zivota /10 rokov/zijem v zahranici. Vlastne to uz ani nie je zahranicie, je to moj domov. Lebo ktosi slavny raz povedal, ze domov je tam, kde si vybalis kufre, zasadis kvet a citis sa dobre. A ja si neviem predstavit zit na Slovensku. Niezeby tam bolo zle, len sa tam citim cudzia. Mam ine naroky, ine ocakavania, ale to neznamena, ze som zabudla na to, ze som slovenka. Prave naopak, svojho synceka ucim po slovensky /aby sa vedel dohovorit s babkou a dedkom/, a vzdy kazdemu pripominam, ze moj maly je half slovakian….the more important half : )
Ci mi Slovensko chyba? Keby sa moja rodina odstahovala do Talianska ci Turecka, tak by mi nechybalo….snad len tie Tatry /pamatam si ich este z detstva, teraz vsak znicene : ( /
A ci zabudam po slovensky? Tak po 10 rokoch v cudzine nezabudam, ale obcas taram, sklonujem a casujem anglicke slovicka, ktore v slovencine neexistuju a cudujem sa, ked mi ludia nerozumeju…..to by bola „ostuda“ zabudnut rodnu rec. Stale citam zbierku „Slovenski romantici“, a mnoho inych slovenskych knih… mozete zobrat dievca von zo slovenskej dedinky, ale slovensku dedinku von z dievcata nezoberiete ….
ADINA
Odkial pochadzas? Ani ja som si nevedela predstavit aby sa moja dcera nevedela dohovorit so starimi rodicmi, s rodinou, aby sa nevedela informovat napriklad na vlakovej stanici na Slovensku. Zijeme 23 r vo Fr a nemame problemy, ani prizvuk. Sme jednoduchu slovenky, ostaneme a sme hrde, aj dcera ktora zila v Tatrach prvych 7 r. Teraz ma 30. Dokonca neznasa ak jej poviem ze ma uz viac francuzsku mentalitu. Kufre sme sice zlozili, aj kvetinu zasadili, ale predsa, rodna zem je Slovensko.
Stava sa ze au-pairky uz po 1-2 rokoch maju problemy s rodnou recou, to akosi nerozumiem. Treba na to mimoriadny jazykovy talent…
Deticky uc materinsky jazyk, ani nevies kedy sa im to zide, aj vo svete.
Ten citat na konci je velmi pekny.
pre Adinu a Vivu
ja tiez ucim syna po slovensky. Inak si to ani neviem predstavit, tak mi to prirodzene ide z ust. Od momentu ako sa narodil som sa mu obracala po slovensky. tiez som uz 10 rokov vonku – USA a teraz Grecko. Ja osobne citim, ze mam dva domovy – Slovensko a Grecko. A aj si viem predstavit zit na Slovensku. Vzdy sa tam velmi dobre citim, mam vynikajucu rodinu a znamich. To , ze moj syn zdoraznuje , ze je polovicny slovak je normalne 🙂 ale aj moj muz mi tvrdi, ze sa tak citi 🙂 ved jeho dve najmilovanejsie osobky na svete – jeho rodina su slovaci, tvrdi. Pre mna osobne aby som sa niekde citila dobre je dolezite hlavne mat tam dobre vztahy. Tie mam aj na Slovensku aj v Grecku. Preco teda zijeme v GR? koli praci – pre manzela by to bolo zlozitejsie kedze nehovori po slovenski ( aj ked v minulosti tam pracoval ale to bnolo cez USA pre zahranicnu firmu a to je uz ina historia). A preco som sa v USA nedokazala „udomacnit“? prave koli tymto vztahom aj ked robota tam bola. Domov je tam kde sa citis dobre!
Tiez nechapem tich co zanevreju na svoj rodny jazyk! Tu v GR v zmiesanych slovensko – greckych rodinach deticky vacsinou rozpravaju pekne po slovensky a tak sa mozu aj medzi sebou rozpravat a nie len s nami mamami 🙂 Nas maly uz pojde zachvilu do skoly a planujem ho naucit aj slovensku abecedu, neskor tiez gramatiku atd. snad to zvladnem!
Otazka pre Vivu: tvoja dcera vie pisat po slovensky? Ja som si dala tento zavazok, ze sa o to pokusim 🙂
Jane
Moja dcera pisat vie ibaze robi chyby, myli si hlavne y a i (ja uz iste tiez) Na Slovensku chodila len do prvej triedy. Neskôr nebolo casu, bolo treba prezit, ale poslednu dobu sa zaujima, chce sa naucit. Hladame spôsob, kedze ona sa po studiach usadila v Savojsku, hory jej chybali. Zato vo francuzstine bola uz po troch rokoch medzi prvou trojkou v triede.
Pre mna osobne je velmi dolezite, aby moj syncek vedel po slovensky, ako som uz spominala, kvoli rodine a preto, ze je scastou slovak a to v nom zapierat nikdy nebudem. Nesmie sa za to hanbit. Tiez tuna poznam par „zmiesanych“ rodin a ich deticky hovoria tou nasladsou slovencinou s anglickym prizvukom : )
To, ako som spomenula, ze by som doma /na Slovensku/ uz nevedela zit je hlavne preto, ze som uz akosi rozmaznana tym zapadom, kde je vsetkeho nadostac. Ja pochadzam z vychodu, z toho najchudobnejsieho vychodu, a vzdy ked cestujeme domov, tak dostanem taky skutocny boxersky uder od reality. Tam nie je dolezite, od koho je moja kabelka a aka je najnovsia kolekcia od neviem koho a neviem aka ina trivialita, o ktorej som ja schopna tarat tuna v UK aj hodiny, ale tam je najdolezitejsia existenca otazka, ako vyzit. A z coho. A to nezvelicujem.
Myslim, ze sme si rychlo zvykli na zapadny styl a stretla som tu mnoho slovakov, ktori vedia prednasat dlhe monology o tom, aki su ludia doma na Slovensku zavistlivi, neprajni a co ja viam co ine. Hoci ja osobne si myslim, ze to tak vobec nie je, ale kde je bieda, tam sa nie je comu velmi tesit….. ale to je len moj osobny nazor, a preto ma prosim neberte za slovo : )
Podobne ako Jana z Grecka, ani ja som sa v USA nevedela udomacnit. Mala som sa tam velmi dobre, ale tesila som sa na den, ked som letela spat domov. USA sa mi zda prilis daleko, a ja si neviem predstavit zit az tak daleko od svojej rodiny. Tuna v Anglicku je to ine, nasi chodia casto, je to blizsie, ten nas dobry stary kontinent.
Viva/francuzsko/, je to chvalihodne, ze vasa dcera vie po slovensky : ) To obdivujem, tiez som tu stretla jednu cesku, ktora mi povedala, ze jej dcera nevie ani slovicko cesky, lebo to povazuje za zbytocne, pichlo ma pri srdci….
Tiez som stretla par „mimoriadne nadanych“ Au-Pair, ktore vraj po 2 rokoch zabudli po slovensky. Alebo lepsie povedane, zabudli, odkial ich vietor privial…. ; )
Ale som sa rozpisala………………
no, my budeme tiez male urcite ucit slovensky, inac nas pes ovlada tri reci, tu psiu posunkovu, nemecky a slovensky. oni niektore au-pairky, aby dokazali, ako dokonale ovladaju cudzi jazyk, nevedia po slovensky uz po troch tyzdnoch a bavia sa aj so slovakmi napr. v nemcine. mne sa sice tiez stane, ze v rychlosti neviem najst vyraz, alebo sme bezne pouzivali vetu spoly nemecku, napr. stretneme sa na bahnhofe(stanici), ale zabudnut som este nezabudla. tiez sa rAada vraciam na slovensko, aj moj muz nemec, a dokonca si vieme predstavit tam aj zivot, zatial som rozmyslali iba o domceku na dochodok, ale clovek nikdy nevie, je pravda, ze uz som trochu rozmaznana zapadom, ale na druhej strane, vraj slovensko ekonomicky rastie a nemecko upada.
Rad by som na Slovensko vratil, ale to by tam nesmela operovat mafia spojena s najvyssimi politickymi kruhmi. Nedam sa dokalicit od nejakych primitov, len za to, ze im odmietnem platit vypalne, ci buzerovat hocijakym uradnickom, len za to, ze mu nedam uplatok! Mily Zolo ti si pravdepodobne na Slovensku uz dlho nezil. To nie je o pohodli, ale o preziti. Slovenko mi chyba, ale ked si spomeniem na tie mafiansko-komunisticke pomery – nie dakujem! Mozno ked bude Bilakov zat sediet spolu s Meciarom nie v parlamente ale v base.
Nemozem suhlasit s tvrdenim, ze na Slovensku je len chudoba, kriminalita, skorumpovanost atd. Pochadzam sice z Bratislavy a aj viem, ze v porovnani s vychodom su velke rozdiely. Ale tak to je aj v inych krajinach – su bohatsie a chudobnejsie oblasti.
Pre Jozefa z USA: neviem kde si a ci mas oci otvorene? My sme tam zili 2 roky a vdaka praci mojho manzela pocestovali skoro celu krajinu. A chceli sme vidiet vetko – kam nas „nohy“ (auto) zavedu. Najviac sme vsak boli v NYC. Ale v kazdom jednom velkom meste sme objavili neskutocne chudobne stvrte – takpovediac geta bezdomovcov a najchudobnejsich. Len v samom Manhattane, co by mala byt najbohatsia cast NYC su chudobne oblasti. Snad najhorsi pohlad pre mna bol ale v LA – okrem vsetkych tych krasnych stvrti tam totiz existuju aj velmi odpudzujuce – kusok od centra cca tak velka ako cela Blava, spina, smrad, osarpane budovy…ludia sediaci-leziaci na ulici, zobrajuci. ..Toto su vsak veci, o ktorych sa moc nehovori v USA, tam sa vyzdvihuje len to co sa blizka. A tak by sme mohli napr. na Slovensku tiez vyzdvihnut len tie pekne veci. Ja osobne som sa doma – na Slovensku nikdy nemala zle. A napoznam ani chudobu ani hlad. Ale nebudem popierat, ze neexistuje lebo viem, ze ano. A tak je to aj na zapade, aj tam existuje aj chudoba.
Co sa tyka uplatkarstva a mafie, si skutocne presvedceny, ze v USA nie je? ved navecsie skandaly sveta ohladne tychto veci najviac pochadzaju odtial. Oni to iba vedia lepsie maskovat. A znova to iste – hlavne o tom nehovorit! Ja som nadobudla pocit, ze v tej krajnine sa velmi zastiera pravda a skutocnost. Ani vlastni obcania nevedia co maju za rohom.
A kriminalita? existuje na Slovensku napriklad nieco take, ze uz deti na zakladnej skole maju zbrane? alebo, ze sa bojis aby ta niekto na ulici nezastrelil za 5 $ ? toto by tiez mal byt znak „zivotnej urovne“, nie?
Toto je moj nazor a stojim si za nim lebo nesuhlasim s tvrdenim “ u nas je LEN ZLE a na „zapade“ je LEN DOBRE“
lebo aj v Bratislave a okoli sa mozme porozpravat o znackach modnych navrharov a „sutazit“ o lepsie zladenu kabelku s topankami z kolekcie najznamejsich navrharov.
Ale aj tak, existuju aj ine hodnoty na svete …
Ja som nikde neporovnaval. Napisal som iba to,ze by som sa velmi rad na slovensko vratil…ale napisal som svoje skusenosti. Aby som bol konkretny:
Po roku 1989 som vyuzil moznost a zacal som podnikat. Velmi skromne a za tazkych podmienok – opravoval som ludom topanky a kozenny material. Kedze sa mi darilo trochu som to rozsiril a uz tu boli tupokrki chlapci – daj peniazky budeme ta chranit. Okamzite som to hlasil na policiu a nu druhy den som mal gulku v kolene – nebyt priatela lekara a nesikovnosti strelca dodnes som mrazak. Samozrejme za doteraz sa nic nezistilo a pripad bol davno odlozeny.
Este som sa pokusil raz vzdorovat, ale ked mi manzelka ostrovala rany uz neviem po kolkej bitke, nechal som to tak. To by ale nebolo vsetko – tito chlapci boli velmi prijemny oproti danovemu uradu a roznym poistovniam, ktore chceli po mne peniaze aj ked som uz davno nepodnikal. Na papierovani s nimi by som si mohol urobit dost slusny zaklad pre studium prava..Mnohi z nich skryte a aj otvorene ziadali nejaky ten baksis.
Synove dlhe vlasy sa zas nepacili neonacistom a skoncil s velmi vaznymi zraneniami v nemocnici – vinnici boli vraj mololeti tak sa im iba pohrozilo no-no-no – to by sa tu v multincionalnej Amerike namakali nacisti a skini do zblaznenia….
To sa mi v USA a ani v Kanade nikdy nestalo. Ano je tu vacsia bieda ako na Slovensku v mnohych oblastiach a mam mnohe vyhrady – ale takyto sprosty tlak na maleho zivnostnika som tu nezazil a ani mi nikdo nespominal – mozno je to v inych oblastiach. Ale nechcem porovnavat – ked budem mat tu zlu skusenost a budem okolnostami donuteny odist – odidem.
Ale je to tu fajn, kde makas, dodrziavas zakon – tak zijes v pohode. Skoro ako clovek – bez strachu o zdravie a zivot.
Mimochodom, v Amerike som si vybral jedno z najbezpecnejsich miest.
Jozef, skutocne mi je luto, ze ste s rodinou museli zazit take neprijemnosti na Slovensku!
Vidis, kazdy vychadzame z vlastnych skusenosti. My sme zazili zase neprijemnosti v USA aj ked sme byvali v dobrej casti NY – Long Island. A viem, ze veci o ktorych si pisal, ze sa ti stali u nas doma tak sa urcite mozu stat hocikde na svete.
Urcite bolo pre vas zlozite odyst do USA – ako cela rodina a mozno si to preto velmi aj vazis. Ale ruku na srdce, su tam aj rasisti aj fasisti aj mafiani ….potom su aj taki, ktori su proste len stratene existencie co nevedia sa zaradit v spolocnosti len preto, ze sa narodili „nesptavnym rodicom“, „v nespravnej stvrti“, „nemaju spravnu farbu pleti“ atd. atd. a tieto fakty im uz od narodenia brania vyvynut sa ako „normalny clen spolocnosti“ a pachaju kriminalitu len preto lebo nemaju co jest , kde byvat.. su diskriminovani.
Tiez neporovnavam iba mam pocit, ze na Slovensku a vobec v Europe je to trochu LUDSKEJSIE…medziludske vztahy su kulturnejsie, kultivovanejsie…
Samozrejme,ze v mnohych castiach USA i snad Kanady su ludia, ktorych spominas. Ja som sa vsak v USA a predovsetkym v Kanade stretol s vacsim respektom k zakonom a poriadku. Mozno ze je tu mafianov, rasistov a nekulturnych ludi viac, ale su tu aj prisnejsie pravidla spravania.
My sme odisli zo Slovenska v urcitej dobe, za urcitej situacie. Odstahovanie sa nam zdalo ako riesenie. Ziadne riesenie nie je idealne, ale nejake riesenie je lepsie, ako ziadne. Pokusili sme sa vyriesit si svoju bezpecnost a to sa nam podarilo. Nic si neidealizujeme a tie medziludske vztahy su tu skutocne „chladnejsie“ ako u nas, ale neda sa to zovseobecnovat. Otazka ale stoji, ci by sme sa chceli vratit spat na Slovensko? Zavisi to od nasej situacie i od situacie na Slovensku. Neviem. Ale napisat,ze nikdy viac sa mi zda velmi nerozumne.
Skor, mozno raz.
Eva, dakujem ti velmi pekne. Ten novy domov sme si uz snad aj nasli, ale o o nas nejde. Prave vcera som dostal spravu zo Slovenska, ze jeden moj velmi dobry priatel sa stal obetou prepadu na dialnici Praha – Bratislava. Vyblokovali ho dve silne auta plne goril a ked sa dostal s nimi do slovnej potycky – jeden vytiahol zbran. Lezi v nemocnici vo velmi vaznom stave a pritom je to vyborny a sikovny clovek. Nechapem to. Len tak bez priciny. To sa stava obcas aj juhu USA, ale za to je tam trest.
Tvoja reakcia