v 6th october
class=“postlink“ href=“http://hnonline.sk/c3-20136290-k00000_detail-islamsky-sobas-u-nas-to-nejde“> http://hnonline.sk/c3-20136290-k00000_d … s-to-nejde
moj email je href=“mailto:janhicca@centrum.sk“>janhicca@centrum.sk……velmi moc dakujem za informacie..no ja mam priatela z maroka a prave som sa odtial vratila a priatel chce prísť sem na slovensko a ak sa bude dať tak by tu aj rad študoval alebo pracoval, teraz sa mu pokúšam vybaviť to pozvanie tak neviem čo a ako, dakujem pekne
TRETIA ŽENA – skutočný príbeh Slovenky
Zamilovala sa do moslima a odišla s ním do Pakistanu. Na pleciach má dodnes jazvy od žeravého železa, ktorým ju týral. Bosá bežala od neho cez púšť tridsať kilometrov.
Mária sa po maturite nedostala na vysokú školu, tak ju kamarátka presvedčila, aby išli spolu pracovať do Rakúska ako au pair. Opatrovala deti podnikateľa, ku ktorému často chodili jeho obchodní partneri, a tak sa spoznala aj s Tariqom. Tmavý kučeravý mladík, vždy galantný, nevedel od modrookej Slovenky odtrhnúť pohľad. Bolo len otázkou času, kedy ju tým pohľadom spáli.
“ Keď si na to spomínam, mám pocit, že to bolo pred stovkami rokov, hoci ich ubehlo len päť. Bola som romantická a naivná. Nikdy som nebola vo veľkom svete. Som z malej dedinky, do školy som chodila do neďalekého mestečka. Chalani v mojom okolí mi nikdy nepodržali dvere, keď som vchádzala do miestnosti. Nikdy mi žiaden nepridržal kabát, keď som sa obliekala, a Tariq to robil tak samozrejme a prirodzene. No mňa to stále udivovalo. Nemohla som uveriť, že si vybral práve mňa. Ničím som nevynikala, “ hovorí a zasnenými očami hľadí niekam do diaľky.
“ O mužoch som vedela len to, že každý chce iba jedno. Nemala som s nimi žiadne skúsenosti. Tento nič nechcel. Stretávali sme sa asi mesiac, keď ma nesmelo pri rozlúčke chytil za ruku. Len mi ju stisol, nič viac. Mne to stačilo, lietala som v oblakoch, “ spomína na krásne začiatky dvadsaťpäťročná Slovenka. S Tariqom sa rozprávala väčšinou po nemecký, hoci vedel aj pomerne dobré český. Študoval totiž v Prahe.
SLNKO MILUJE PAKISTAN
Tri mesiace sa na seba usmievali, ale Tariqovi sa končilo vízum a musel sa vrátiť do rodného Pakistanu. “ Rozprával mi o svojej krajine s veľkou láskou. Nikdy som nepočula nikoho tak hovoriť. Rozprával o rannej zore, ktorá sa miluje s púštnymi dunami, o ľuďoch s nezlomnou vierou, že jedného dňa bude padať dážď a Pakistan rozkvitne. Hovoril mi však, že jeho krásna krajina mu nevynahradí to, čo teraz stratí, keď odo mňa odíde. Povedal, že ma miluje, že ma musel poslať samotný Alah, aby som ho stretla a nasledovala až na kraj sveta. A ja som tým slovám neodolala, „ povzdychne si.
Rakúska rodina ju odhovárala, tvrdili, že je veľmi mladá. Tariq bol predsa len takmer o desať rokov starší ako ona. „ Nechceli, aby som sa hneď vydávala, prosili ma, aby som aspoň zavolala našim. Ja som bola zaslepená. Mala som pocit, že mi neprajú moje šťastie a Tariq ma v tom utvrdzoval. Chcel, aby sme sa zosobášili v Rakúsku a išli do Pakistanu zoznámiť sa s jeho rodinou. Potom sa vrátime na Slovensko a ostaneme tam žiť.
ŠATKA MA OCHRÁNI
Po sobáši na úrade odišli mladomanželia do Pakistanu. „ Samozrejme, že som mala drobné pochybnosti. Vedela som, že je moslim, ale nikdy sa nijako nábožensky neprejavoval. Keď som sa ho pýtala na postavenie žien, povedal, že u nich si ženy všetci vážia. Sú predsa nositeľky nového života. Oháňal sa aj tým, že v ich krajine je žena premiérkou vlády, a to som považovala za dosť dobrý dôkaz. Cesta trvala dlho.
Po nekonečných peripetiách sme sa dostali do Quetty, to je ešte pomerne civilizované mesto. Odtiaľ sme išli takmer tridsať hodín vlakom do Taftanu. Tam nás na stanici čakal Tariqov bratanec a odviezol nás autom. Tariq mi ešte na letisku kúpil šatku, poprosil ma, aby som si ju dala na hlavu. Vysvetlil mi, že šatku nosia ženy najmä preto, aby sa chránili pred slnkom a pieskom, ktorý s každým zachvením vetra vlieza všade. Rovnako sa bál, aby jeho rodina neostala veľmi šokovaná, keď sa u nich len tak objavím. So šatkou to bude jednoduchšie. Zdalo sa mi to naozaj logické. Cestu autom som prespala, bola som unavená, tak ani neviem určiť čas, koľko sme išli. Zobudila som sa, keď sme vchádzali do Tariqovho rodného mestečka.
Bola som šokovaná, nečakala som, že to bude až také zlé. Všade samá špina. Domčeky z nepálených tehál obložené haraburdami. Pri vystupovaní z auta ma ovalil taký neznesiteľný smrad, že som takmer spadla z nôh, „ spomína.
SOM ĎALŠIA V PORADÍ
ako to pokračovalo a skončilo – nabudúce
Tariqov dom bol zo všetkých najväčší, ale bolo v ňom aj veľa ľudí. Mnoho žien a detí. „ Jednu mi predstavil ako svoju matku. Bola staručká, takmer bezzubá. Takú vráskavú tvár som ešte nevidela. Až neskôr som sa dozvedela, že ma len necelých šesťdesiat rokov. Keď som ju porovnala s mojou starou mamou, ktorá bola v rovnakom veku bol medzi nimi neuveriteľný rozdiel.
Všetci ma objímali, až prišla ku mne mladá žena a predstavila sa mi ako Tariqova manželka. Nechápala som , najprv som si myslela, že si pomýlila anglické slovíčko označujúce manželku. Svojou lámanou angličtinou mi vysvetlila, že ona je druhá a ja som tretia. Ukázala mi doprostred miestnosti, kde stala prvá manželka. Nechcela som tomu uveriť. Rukou ukázala na deti, ktoré sa okolo nás naháňali, a objasnila mi, že to sú všetko manželove deti a teraz teda aj moje. Bol to pre mňa veľký šok. Celá som sa roztriasla, začala ma strašne bolieť hlava. Myslela som si, že sa povraciam.
Zrazu sa mi začali pred očami vynárať všetky tie príbehy, čo som čítala či počula o dievčatách, ktoré sa vydali za moslima. To, že som tretia v poradí, mi stále znelo v ušiach.“ hovorí.
Mária odviedla Tariqa bokom, pýtala sa, prečo jej to nepovedal, prečo jej to zatajil, prečo ju oklamal. S intenzitou naliehania sa jej zvyšoval hlas. Tariq ju udrel tak, že stratila vedomie.
BIČOVAL JU A PÁLIL
Keď sa prebrala, ležala v posteli. Hadžíra, tak sa volala druhá manželka, sedela vedľa nej. Presviedčala Máriu, aby sa na ich spoločného manžela nehnevala. Vraj ju musel udrieť, lebo naňho kričala pred ostatnými. Môže byť vlastne rada, že obišla tak ľahko. „ Hovorila o ňom veľmi pekne. Vydali ju, keď mala šestnásť. Keď som sa s ňou zoznámila ja, mala necelých osemnásť rokov. V podstate sme boli rovesníčky. Aj preto sme si tak dobre rozumeli. Mala už dve deti a trikrát potratila. Nechápala, prečo stále plačem. Tariq celé dni nebol doma, keď prišiel, obyčajne navštívil aj niektorú zo svojich manželiek. Ponižovalo ma to, preto som sa bránila, ako som najviac vedela, ale on ma vždy premohol. On to volal manželskými povinnosťami a ja znásilnením, „ hovorí Mária pevným hlasom. Vzpierala sa pri všetkom, chcela sa vrátiť. Nemala však pas, žiadne peniaze a ani len potuchy, kade sa ide domov. „ Bola som bitá, stále. Takmer denne. Obyčajne preto, aby som pochopila pravidlá, ktoré tam panovali.
Nebil ma iba Tariq, ale aj jeho prvá žena, ktorá mala väčšie právomoci ako ja.
Obyčajne ma bičoval, párkrát ma aj pálil žeravým železom, „vyhŕňa si rukáv, aby mi ukázala jazvy. Konečne chápem, prečo uprostred leta prišla na stretnutie so mnou zahalená od hlavy po päty. „ Jazvy mám všade,“ dodáva.
PRVÚ ŽENU MUSELA POSLÚCHAŤ
Jednu z najhorších bitiek dostala, keď sa vybrala sama na prechádzku po meste. „ Pakistan je pomerne uvedomelá krajina, vo veľkých mestách už ženy chodia bez šatiek, študujú, ale do vzdialenejších mestečiek a dedín sa tento pokrok nedostal. Tým, že som išla sama po ulici, som zahanbila celú rodinu.
Osamelá žena sa rovná túlavému psovi, ku ktorému si každý môže dovoliť, čo chce. Druhú z veľkých bitiek som dostala, keď som sa odvážila brániť proti buchnátom Tariqovej prvej manželky. Vtedy mi aj prvýkrát železom vypálil na ramená znamenia. To aby som nezabudla, že už nemôžem na jeho prvú ženu vztiahnuť ruku. Vtedy som sa rozhodla ujsť za každú cenu. Počkala som, kým bude spln. V tú noc bolo svetlo ako cez deň. Obuv sme si nechávali pred vchodom do domu a ja som nechcela, aby niekto podľa zmiznutých topánok odhalil moju neprítomnosť predčasne. Vzala som si fľašu s vodou, bola vyrobená z kože nejakého zvieraťa, šatku, aby som sa chránila pred pieskom, a niekoľko datlí, aby som mala čím zahnať hlad. Nevedela som, kam ísť, ale vedela som, že nemôžem zostať, „ hovorí Mária.
Ja poznam niekolko pribehov sloveniek ktore su velmi podobne tomuto,tiez bitky ponizovanie,omamovanie bylinami,potraty sposobene prave tymi bylinnymi odvarmi,sposobovanie chorobnych stavov tym ze im davali po davkach do jedla jedy je toho vela,niektore trpia dodnes ,niektore zomreli,niektorym sa podarilo utiect.
robia to ,pretoze dufaju v zlepsenie svojej situacie-myslia si,ze ak budu hoci aj nelegalne zosobasene,ten muz ich bude zivit.preto aj su ochotne ist do jeho krajiny.aj ked je tam spina,vacsinou chudoba.v tychto krajinach nie je stredna vrstva.su velmi bohati-tych je minimum.a chdobni.ale im sa zda,ze aj ked maju chudobneho-su na tom lepsie ,ako na slovensku.myslia si,ze ked im na zac.kupi nejaky kvet a pozve niekde v rekt.stredisku na kavu—vie nejaky jazyk-ako tak-je dobre zabezpeceny.aki studuju na slovensku—-keby mali skutocne dost.fin.prostr.-studuju v zap.europe,v usa.a potom ,ked nemozu najist na slov.pracu..pre jaz.barieru-idu naspat do svojej krajiny.proste je to o o fin.otazke.a ked potom maju zmiesane deti,na slov.ak ziju,maju problemy.pretoze deti su inej rasy.je totak aj v pripade,ze ziju v inej krajine eu.zeny si myslia,ze problem sa vyriesi odchodom do krajiny toho muza.ze tam tie deti zapadnu.ale postupne zistia,ze nech sa podriadili akokolvek,nie je to nic platne.ani jedna zena,ktora je dobre financne zabezpecena na slovensku,by do takeho vstahu nesla.nema dovod.
pokračovanie
VEĽKÝ ÚTEK CEZ PÚŠŤ
Keď celý dom stíchol, vytratila sa zadnými dverami. Vedela, že okolo nej je takmer päťsto kilometrov iba púšť, aj to, že v nej môže zomrieť. ,, Najprv som bežala, ešte na strednej škole som bola v atletickom družstve, preto mi beh nikdy nerobil ťažkosti. Nevedela som, čo ma čaká za najbližšou dunou, poháňala ma však veľká túžba odísť. Verila som, že dobehnem niekam, kde mi pomôžu, zavolajú domov a naši si po mňa prídu, „ hovorí.
Počas noci ubehla neuveriteľných tridsať kilometrov. Nadránom okolo nej išlo auto a ona posádku poprosila o pomoc. „ V Pakistane vedia po anglicky takmer všetci, predsa len boli kedysi britskou kolóniou. Snažila som sa im v rýchlosti hovoriť o čo ide, a oni len súhlasne pritakávali . O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď ma priviezli priamo k Tariqovmu domu.
Chlap, ktorý ma stretol, patril do veľkej Tariqovej rodiny a všetci vedeli, že jediná modrooká žena na okolí je Tariqova, „ vysvetľuje.
Za nočný výlet Tariq Máriu zbil, prebrala sa až v nemocnici. „ Mala som ťažký otras mozgu, zlomené tri rebrá , natrhnutú peru aj viečko na pravom oku. Aj tak som mu v podstate vďačná, že ma odviezol do nemocnice, hoci ma mohol nechať umrieť a zakopať niekde v púšti.
A ž n e s k ô r s o m s a d o z v e d e l a, ž e s o m b o l a j e h o v s t u p e n k o u d o E U R Ó P Y, k d e s a s n a ž i l r o š i r o v a ť s v o j e o b ch o d y, „ h o v o r í s t r p k o s ť o u.
NESMIEŠ MAŤ DIEŤA!
Útek mal predsa len trošku šťastnú dohru. Ošetrovala ju lekárka z Európy, ktorá jej vybavila vnútromaternicové teliesko. Mária jej porozprávala, čo sa jej stalo, ako sa do Pakistanu dostala. Lekárka jej zase povedala, že nie je prvá ani posledná. „ Upozornila ma, aby som neotehotnela, lebo potom sa už odtiaľ naozaj nedostanem. Povedala, že ak sa chcem vrátiť na starý kontinent, mám sa pokúsiť sekať dobrotu. Poprosila som ju, aby našim dala vedieť, čo sa so mnou stalo, a tým sa naše cesty rozišli, „ spomína.
Počas nasledujúcich štyroch rokov sa Mária naozaj snažila splynúť s novou krajinou, kultúrou i rodinou. Občas ju Tariq zbil, najmä preto, že mu nevedela dať dieťa. V januári jej Tariq oznámil, že s ním pôjde do Rakúska, lebo musí uzavrieť obchod s mužom, pre ktorého rodinu Mária pracovala. Vraj si ju želá vidieť najmä podnikateľova manželka.
DRUHÝ POKUS O ÚTEK
Mária vedela, že toto je jediná príležitosť. „ Do Rakúska sme prišli v októbri. Celkom som zabudla, ako je v našich zemepisných šírkach chladno, v Pakistane teplomer pod päťdesiat stupňov cez deň. Hneď na druhý deň sme išli na návštevu k rodine, kde som pracovala.
Pani Helga si ma odviedla do inej izby. Povedala, že mi pomôžu. Vedeli od môjho otca, čo sa deje. Toto bola jediná cesta, ako prinútiť Tariqa, aby ma priviezol naspäť. Povedali mu, že s ním už neuzatvoria žiadnu zmluvu na tovar, ktorý vozí, a zariadia, aby si od neho už nikto nič nekúpil v celom Rakúsku, „ prezrádza Mária s veľkou vďačnosťou.
Dala mi do rúk peniaze aj lístok na vlak. Vravela, že by ma odviezli sami, ale nemôžu riskovať.
V Rakúsku je veľa Pakistancov, či už načierno, alebo legálne. Báli sa nejakého útoku či pomsty, predsa len majú malé deti. Celé to netrvalo dlhšie ako desať minút. Dala mi svoje nohavice, tenisky, sveter aj vetrovku a čiapku. Bežala som na stanicu a nasadla na vlak, boli sme vtedy takmer pri hraniciach so Slovinskom. Vo Viedni som musela prestúpiť, ale volala som otcovi a povedal, že po mňa príde. Nestihol, Tariqovi priatelia ma našli skôr. Vytiahli ma z vlaku a strčili do auta. Odviezli ma do Grazu. Tariq ma tentoraz nezbil, povedal, že si to vybavíme neskôr. Potreboval ma na reprezentačné účely, „ hovorí.
DO TRETICE VŠETKO DOBRÉ
Prešli dva mesiace, Mária nevychádzala z bytu, ktorý im Tariq prenajal. Vždy ju niekto strážil.
„ Neskôr som sa dozvedela, že ma v tom čase boli hľadať v Grazi aj rodičia, dokonca sa stretli s Tariqom. On tvrdil, že mi bola zima, tak som sa vrátila späť do Pakistanu, „ hovorí. To isté si mysleli aj Mullerovci, Máriini dobrodinci. Mária nemala žiadne vlastné peniaze. Euro po eure vyberala z manželovho oblečenia a zašívala si mincu za mincou z vnútornej strany svojich šiat.
„ Musela som nosiť šaty po zem a Tariq sa ma nikdy nedotýkal. Tak na to nemohol prísť. Každú mincu som si prišila zvlášť malým štvorčekom látky. Čakala som na vhodnú príležitosť,
„ rozpráva. Tá prišla v januári.
Tariqov kamarát, ktorý Máriu strážil, ochorel. Mal horúčku, ležal na gauči. Uvarila mu čaj a on zaspal. Obliekla si šaty, v ktorých utekala minule. Zastavila sa v jednom obchode s lacným obnoseným oblečením a zamenila červenú vetrovku, ktorá svietila doďaleka, za dlhý čierny kabát. Peniaze jej vystačili na lístok do Linzu. „ Potrebovala som čo najrýchlejšie nastúpiť na nejaký vlak a prvý išiel práve do Linzu. Nie je to tak ďaleko od českých hraníc, preto som išla ním. V každej stanici som tŕpla. Z Linzu som išla pešo až k českým hraniciam. Nemal som peniaze a bála som sa niekoho požiadať o pomoc, aby sa mi to nevypomstilo. Kráčala som popri ceste a schovávala sa pred každým idúcim autom. Prišla som až do Vyššieho Brodu v Čechách. Trvalo mi to dlho, ale zvládla som to. Zaklopala som na prvú chalupu a poprosila, či si môžem zavolať. Mala som veľké šťastie, ešte v ten deň si po mňa prišiel otec. Neodviezol ma však domov, dodnes sa ukrývam pred Tariqom u vzdialených príbuzných, „ končí svoje rozprávanie Mária.
Občas v jej rodnej dedine prejde veľmi pomaly okolo domu Máriiných rodičov auto. Posádku tvoria dvaja alebo jeden tmavší muž. Celá ulica vie, čím si Mária a jej rodina prešla, preto vždy volajú políciu.
Raz Máriin otec vodiča vytiahol z auta, aby mu ručne vysvetlil, že by si mal nabudúce vybrať inú trasu na ceste po Slovensku.
Momentálne sú Tariq a Mária v rozvodovom konaní.
Koniec
TRETIA ŽENA – skutočný príbeh Slovenky
Zamilovala sa do moslima a odišla s ním do Pakistanu. Na pleciach má dodnes jazvy od žeravého železa, ktorým ju týral. Bosá bežala od neho cez púšť tridsať kilometrov.
Mária sa po maturite nedostala na vysokú školu, tak ju kamarátka presvedčila, aby išli spolu pracovať do Rakúska ako au pair. Opatrovala deti podnikateľa, ku ktorému často chodili jeho obchodní partneri, a tak sa spoznala aj s Tariqom. Tmavý kučeravý mladík, vždy galantný, nevedel od modrookej Slovenky odtrhnúť pohľad. Bolo len otázkou času, kedy ju tým pohľadom spáli.
“ Keď si na to spomínam, mám pocit, že to bolo pred stovkami rokov, hoci ich ubehlo len päť. Bola som romantická a naivná. Nikdy som nebola vo veľkom svete. Som z malej dedinky, do školy som chodila do neďalekého mestečka. Chalani v mojom okolí mi nikdy nepodržali dvere, keď som vchádzala do miestnosti. Nikdy mi žiaden nepridržal kabát, keď som sa obliekala, a Tariq to robil tak samozrejme a prirodzene. No mňa to stále udivovalo. Nemohla som uveriť, že si vybral práve mňa. Ničím som nevynikala, “ hovorí a zasnenými očami hľadí niekam do diaľky.
“ O mužoch som vedela len to, že každý chce iba jedno. Nemala som s nimi žiadne skúsenosti. Tento nič nechcel. Stretávali sme sa asi mesiac, keď ma nesmelo pri rozlúčke chytil za ruku. Len mi ju stisol, nič viac. Mne to stačilo, lietala som v oblakoch, “ spomína na krásne začiatky dvadsaťpäťročná Slovenka. S Tariqom sa rozprávala väčšinou po nemecký, hoci vedel aj pomerne dobré český. Študoval totiž v Prahe.
SLNKO MILUJE PAKISTAN
Tri mesiace sa na seba usmievali, ale Tariqovi sa končilo vízum a musel sa vrátiť do rodného Pakistanu. “ Rozprával mi o svojej krajine s veľkou láskou. Nikdy som nepočula nikoho tak hovoriť. Rozprával o rannej zore, ktorá sa miluje s púštnymi dunami, o ľuďoch s nezlomnou vierou, že jedného dňa bude padať dážď a Pakistan rozkvitne. Hovoril mi však, že jeho krásna krajina mu nevynahradí to, čo teraz stratí, keď odo mňa odíde. Povedal, že ma miluje, že ma musel poslať samotný Alah, aby som ho stretla a nasledovala až na kraj sveta. A ja som tým slovám neodolala, „ povzdychne si.
Rakúska rodina ju odhovárala, tvrdili, že je veľmi mladá. Tariq bol predsa len takmer o desať rokov starší ako ona. „ Nechceli, aby som sa hneď vydávala, prosili ma, aby som aspoň zavolala našim. Ja som bola zaslepená. Mala som pocit, že mi neprajú moje šťastie a Tariq ma v tom utvrdzoval. Chcel, aby sme sa zosobášili v Rakúsku a išli do Pakistanu zoznámiť sa s jeho rodinou. Potom sa vrátime na Slovensko a ostaneme tam žiť.
ŠATKA MA OCHRÁNI
Po sobáši na úrade odišli mladomanželia do Pakistanu. „ Samozrejme, že som mala drobné pochybnosti. Vedela som, že je moslim, ale nikdy sa nijako nábožensky neprejavoval. Keď som sa ho pýtala na postavenie žien, povedal, že u nich si ženy všetci vážia. Sú predsa nositeľky nového života. Oháňal sa aj tým, že v ich krajine je žena premiérkou vlády, a to som považovala za dosť dobrý dôkaz. Cesta trvala dlho.
Po nekonečných peripetiách sme sa dostali do Quetty, to je ešte pomerne civilizované mesto. Odtiaľ sme išli takmer tridsať hodín vlakom do Taftanu. Tam nás na stanici čakal Tariqov bratanec a odviezol nás autom. Tariq mi ešte na letisku kúpil šatku, poprosil ma, aby som si ju dala na hlavu. Vysvetlil mi, že šatku nosia ženy najmä preto, aby sa chránili pred slnkom a pieskom, ktorý s každým zachvením vetra vlieza všade. Rovnako sa bál, aby jeho rodina neostala veľmi šokovaná, keď sa u nich len tak objavím. So šatkou to bude jednoduchšie. Zdalo sa mi to naozaj logické. Cestu autom som prespala, bola som unavená, tak ani neviem určiť čas, koľko sme išli. Zobudila som sa, keď sme vchádzali do Tariqovho rodného mestečka.
Bola som šokovaná, nečakala som, že to bude až také zlé. Všade samá špina. Domčeky z nepálených tehál obložené haraburdami. Pri vystupovaní z auta ma ovalil taký neznesiteľný smrad, že som takmer spadla z nôh, „ spomína.
SOM ĎALŠIA V PORADÍ
Tariqov dom bol zo všetkých najväčší, ale bolo v ňom aj veľa ľudí. Mnoho žien a detí. „ Jednu mi predstavil ako svoju matku. Bola staručká, takmer bezzubá. Takú vráskavú tvár som ešte nevidela. Až neskôr som sa dozvedela, že ma len necelých šesťdesiat rokov. Keď som ju porovnala s mojou starou mamou, ktorá bola v rovnakom veku bol medzi nimi neuveriteľný rozdiel.
Všetci ma objímali, až prišla ku mne mladá žena a predstavila sa mi ako Tariqova manželka. Nechápala som , najprv som si myslela, že si pomýlila anglické slovíčko označujúce manželku. Svojou lámanou angličtinou mi vysvetlila, že ona je druhá a ja som tretia. Ukázala mi doprostred miestnosti, kde stala prvá manželka. Nechcela som tomu uveriť. Rukou ukázala na deti, ktoré sa okolo nás naháňali, a objasnila mi, že to sú všetko manželove deti a teraz teda aj moje. Bol to pre mňa veľký šok. Celá som sa roztriasla, začala ma strašne bolieť hlava. Myslela som si, že sa povraciam.
Zrazu sa mi začali pred očami vynárať všetky tie príbehy, čo som čítala či počula o dievčatách, ktoré sa vydali za moslima. To, že som tretia v poradí, mi stále znelo v ušiach.“ hovorí.
Mária odviedla Tariqa bokom, pýtala sa, prečo jej to nepovedal, prečo jej to zatajil, prečo ju oklamal. S intenzitou naliehania sa jej zvyšoval hlas. Tariq ju udrel tak, že stratila vedomie.
BIČOVAL JU A PÁLIL
Keď sa prebrala, ležala v posteli. Hadžíra, tak sa volala druhá manželka, sedela vedľa nej. Presviedčala Máriu, aby sa na ich spoločného manžela nehnevala. Vraj ju musel udrieť, lebo naňho kričala pred ostatnými. Môže byť vlastne rada, že obišla tak ľahko. „ Hovorila o ňom veľmi pekne. Vydali ju, keď mala šestnásť. Keď som sa s ňou zoznámila ja, mala necelých osemnásť rokov. V podstate sme boli rovesníčky. Aj preto sme si tak dobre rozumeli. Mala už dve deti a trikrát potratila. Nechápala, prečo stále plačem. Tariq celé dni nebol doma, keď prišiel, obyčajne navštívil aj niektorú zo svojich manželiek. Ponižovalo ma to, preto som sa bránila, ako som najviac vedela, ale on ma vždy premohol. On to volal manželskými povinnosťami a ja znásilnením, „ hovorí Mária pevným hlasom. Vzpierala sa pri všetkom, chcela sa vrátiť. Nemala však pas, žiadne peniaze a ani len potuchy, kade sa ide domov. „ Bola som bitá, stále. Takmer denne. Obyčajne preto, aby som pochopila pravidlá, ktoré tam panovali.
Nebil ma iba Tariq, ale aj jeho prvá žena, ktorá mala väčšie právomoci ako ja.
Obyčajne ma bičoval, párkrát ma aj pálil žeravým železom, „vyhŕňa si rukáv, aby mi ukázala jazvy. Konečne chápem, prečo uprostred leta prišla na stretnutie so mnou zahalená od hlavy po päty. „ Jazvy mám všade,“ dodáva.
PRVÚ ŽENU MUSELA POSLÚCHAŤ
Jednu z najhorších bitiek dostala, keď sa vybrala sama na prechádzku po meste. „ Pakistan je pomerne uvedomelá krajina, vo veľkých mestách už ženy chodia bez šatiek, študujú, ale do vzdialenejších mestečiek a dedín sa tento pokrok nedostal. Tým, že som išla sama po ulici, som zahanbila celú rodinu.
Osamelá žena sa rovná túlavému psovi, ku ktorému si každý môže dovoliť, čo chce. Druhú z veľkých bitiek som dostala, keď som sa odvážila brániť proti buchnátom Tariqovej prvej manželky. Vtedy mi aj prvýkrát železom vypálil na ramená znamenia. To aby som nezabudla, že už nemôžem na jeho prvú ženu vztiahnuť ruku. Vtedy som sa rozhodla ujsť za každú cenu. Počkala som, kým bude spln. V tú noc bolo svetlo ako cez deň. Obuv sme si nechávali pred vchodom do domu a ja som nechcela, aby niekto podľa zmiznutých topánok odhalil moju neprítomnosť predčasne. Vzala som si fľašu s vodou, bola vyrobená z kože nejakého zvieraťa, šatku, aby som sa chránila pred pieskom, a niekoľko datlí, aby som mala čím zahnať hlad. Nevedela som, kam ísť, ale vedela som, že nemôžem zostať, „ hovorí Mária.
VEĽKÝ ÚTEK CEZ PÚŠŤ
Keď celý dom stíchol, vytratila sa zadnými dverami. Vedela, že okolo nej je takmer päťsto kilometrov iba púšť, aj to, že v nej môže zomrieť. ,, Najprv som bežala, ešte na strednej škole som bola v atletickom družstve, preto mi beh nikdy nerobil ťažkosti. Nevedela som, čo ma čaká za najbližšou dunou, poháňala ma však veľká túžba odísť. Verila som, že dobehnem niekam, kde mi pomôžu, zavolajú domov a naši si po mňa prídu, „ hovorí.
Počas noci ubehla neuveriteľných tridsať kilometrov. Nadránom okolo nej išlo auto a ona posádku poprosila o pomoc. „ V Pakistane vedia po anglicky takmer všetci, predsa len boli kedysi britskou kolóniou. Snažila som sa im v rýchlosti hovoriť o čo ide, a oni len súhlasne pritakávali . O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď ma priviezli priamo k Tariqovmu domu.
Chlap, ktorý ma stretol, patril do veľkej Tariqovej rodiny a všetci vedeli, že jediná modrooká žena na okolí je Tariqova, „ vysvetľuje.
Za nočný výlet Tariq Máriu zbil, prebrala sa až v nemocnici. „ Mala som ťažký otras mozgu, zlomené tri rebrá , natrhnutú peru aj viečko na pravom oku. Aj tak som mu v podstate vďačná, že ma odviezol do nemocnice, hoci ma mohol nechať umrieť a zakopať niekde v púšti.
Až neskôr som sa dozvedela, že som bola jeho vstupenkou do Európy, kde sa snažil rozširovať svoje obchody. „ hovorí s trpkosťou.
NESMIEŠ MAŤ DIEŤA!
Útek mal predsa len trošku šťastnú dohru. Ošetrovala ju lekárka z Európy, ktorá jej vybavila vnútromaternicové teliesko. Mária jej porozprávala, čo sa jej stalo, ako sa do Pakistanu dostala. Lekárka jej zase povedala, že nie je prvá ani posledná. „ Upozornila ma, aby som neotehotnela, lebo potom sa už odtiaľ naozaj nedostanem. Povedala, že ak sa chcem vrátiť na starý kontinent, mám sa pokúsiť sekať dobrotu. Poprosila som ju, aby našim dala vedieť, čo sa so mnou stalo, a tým sa naše cesty rozišli, „ spomína.
Počas nasledujúcich štyroch rokov sa Mária naozaj snažila splynúť s novou krajinou, kultúrou i rodinou. Občas ju Tariq zbil, najmä preto, že mu nevedela dať dieťa. V januári jej Tariq oznámil, že s ním pôjde do Rakúska, lebo musí uzavrieť obchod s mužom, pre ktorého rodinu Mária pracovala. Vraj si ju želá vidieť najmä podnikateľova manželka.
DRUHÝ POKUS O ÚTEK
Mária vedela, že toto je jediná príležitosť. „ Do Rakúska sme prišli v októbri. Celkom som zabudla, ako je v našich zemepisných šírkach chladno, v Pakistane teplomer pod päťdesiat stupňov cez deň. Hneď na druhý deň sme išli na návštevu k rodine, kde som pracovala.
Pani Helga si ma odviedla do inej izby. Povedala, že mi pomôžu. Vedeli od môjho otca, čo sa deje. Toto bola jediná cesta, ako prinútiť Tariqa, aby ma priviezol naspäť. Povedali mu, že s ním už neuzatvoria žiadnu zmluvu na tovar, ktorý vozí, a zariadia, aby si od neho už nikto nič nekúpil v celom Rakúsku, „ prezrádza Mária s veľkou vďačnosťou.
Dala mi do rúk peniaze aj lístok na vlak. Vravela, že by ma odviezli sami, ale nemôžu riskovať.
V Rakúsku je veľa Pakistancov, či už načierno, alebo legálne. Báli sa nejakého útoku či pomsty, predsa len majú malé deti. Celé to netrvalo dlhšie ako desať minút. Dala mi svoje nohavice, tenisky, sveter aj vetrovku a čiapku. Bežala som na stanicu a nasadla na vlak, boli sme vtedy takmer pri hraniciach so Slovinskom. Vo Viedni som musela prestúpiť, ale volala som otcovi a povedal, že po mňa príde. Nestihol, Tariqovi priatelia ma našli skôr. Vytiahli ma z vlaku a strčili do auta. Odviezli ma do Grazu. Tariq ma tentoraz nezbil, povedal, že si to vybavíme neskôr. Potreboval ma na reprezentačné účely, „ hovorí.
DO TRETICE VŠETKO DOBRÉ
Prešli dva mesiace, Mária nevychádzala z bytu, ktorý im Tariq prenajal. Vždy ju niekto strážil.
„ Neskôr som sa dozvedela, že ma v tom čase boli hľadať v Grazi aj rodičia, dokonca sa stretli s Tariqom. On tvrdil, že mi bola zima, tak som sa vrátila späť do Pakistanu, „ hovorí. To isté si mysleli aj Mullerovci, Máriini dobrodinci. Mária nemala žiadne vlastné peniaze. Euro po eure vyberala z manželovho oblečenia a zašívala si mincu za mincou z vnútornej strany svojich šiat.
„ Musela som nosiť šaty po zem a Tariq sa ma nikdy nedotýkal. Tak na to nemohol prísť. Každú mincu som si prišila zvlášť malým štvorčekom látky. Čakala som na vhodnú príležitosť,
„ rozpráva. Tá prišla v januári.
Tariqov kamarát, ktorý Máriu strážil, ochorel. Mal horúčku, ležal na gauči. Uvarila mu čaj a on zaspal. Obliekla si šaty, v ktorých utekala minule. Zastavila sa v jednom obchode s lacným obnoseným oblečením a zamenila červenú vetrovku, ktorá svietila doďaleka, za dlhý čierny kabát. Peniaze jej vystačili na lístok do Linzu. „ Potrebovala som čo najrýchlejšie nastúpiť na nejaký vlak a prvý išiel práve do Linzu. Nie je to tak ďaleko od českých hraníc, preto som išla ním. V každej stanici som tŕpla. Z Linzu som išla pešo až k českým hraniciam. Nemal som peniaze a bála som sa niekoho požiadať o pomoc, aby sa mi to nevypomstilo. Kráčala som popri ceste a schovávala sa pred každým idúcim autom. Prišla som až do Vyššieho Brodu v Čechách. Trvalo mi to dlho, ale zvládla som to. Zaklopala som na prvú chalupu a poprosila, či si môžem zavolať. Mala som veľké šťastie, ešte v ten deň si po mňa prišiel otec. Neodviezol ma však domov, dodnes sa ukrývam pred Tariqom u vzdialených príbuzných, „ končí svoje rozprávanie Mária.
Občas v jej rodnej dedine prejde veľmi pomaly okolo domu Máriiných rodičov auto. Posádku tvoria dvaja alebo jeden tmavší muž. Celá ulica vie, čím si Mária a jej rodina prešla, preto vždy volajú políciu.
Raz Máriin otec vodiča vytiahol z auta, aby mu ručne vysvetlil, že by si mal nabudúce vybrať inú trasu na ceste po Slovensku.
Momentálne sú Tariq a Mária v rozvodovom konaní.
Koniec
Tomu anonymu čo tu piše o mne ze som nejaka slowenska kurwicka mozem powedat ze je prij…ny/a pretoze je pre moslima aj welky hriech nezit s osobou ktoru miluje!Bola som w Slowinsku a bola som aj w jeho krajine a nikde ma tam neukamenowali,neukazowali namna ani prstom ani nic!Ch…ja sa do toho rozumies a dawas niekomu rady z toho co citas?Primitiwny clowek a to ti mozem powedat.A toho pangharta si laskawo odpust,mame nadherne babatko ktore nadowsetko milujeme a ci je manzelske alebo nie je z LASKY!!!ty asi ani newies co je laska ked takto nadawas.Ja nechapem naco tu pises?Pisu tu zeny ktore maju skusenost s moslimom alebo moslimkou a nie taky co o tom wediet holy kkt.Wobec to nieje diskusia pre teba.O com ty tu rozprawas?Ukamenowanie?hahaha jedine tak Pakistan,Arabia alebo newiem ake krajiny ale nie Slowinsko..Preboha zobud sa z toho.Mala som moznost spoznat aj takych „moslimow“ ktory sa nato perfektne hraju.Ked sa druhy modlia oni sedia w bare,pozeraju futbal a hraju karty.Mozno doma biju zeny a robia kto wie ake…a len sa zakrywaju za moslimsku wieru.Moslimowia su perfektny ludia a ked si to nezazil/a tak ta prosim ani nediskutuj.Kazdy wie co ma doma a taky ako ty nech rady nedawaju pretoze si zakomplexowany/a,sedis doma a citas somariny a potom sa tu ides hadat.Nehoworim…,ked to niektory robi tak wer tomu ze moslim nieje len sa nanho hraje.A to ze my mame nemanzelske babo je prenho hriech ale bolo z lasky a chceli sme ho strasne…a to ja som swadbu nechcela,on chcel…
Somolka SLOVINSKO JE KRESTANSKA KRAJINa.Boze to je az trapne aka si sprosta!!! Za to ze tvoj hnup patri k moslimskej mensine v Slovinsku za to este neznamena ze je SLOVINSKO moslimska krajina.Ty chudera zabednena,vsak si aspon nieco zisti o Slovinsku a nepocuvaj len tie jeho zvasty.A to tvoje pisanie,no ty si riadna spodina .Vsak si sama napisala ze mas nemanzelske decko! Chod psychiatrovi nech ti zvysi davky lebo nezabera!
Ach boze co sa to dnes na slovensku koti za debilov???
Tvoja reakcia