Nasima… pozdravujem…:-)
ti sedlaci slovenski si myslia ozaj ze sme nejake spaty, alebo co!
ja som tiez bola vydata prvy krat za slovaka, ale velmi rychlo som to ukoncila, lebo taku svinu vypocitavu som nevidela. ale poznam na slovensku aj slusnych chlapov. dokonca mam jednych znamych manzelov ked sa stretneme, tak je vsetko super, bavime sa , smejeme sa, a sedime za jednym stolom, traja slovaci a arab. a ked sa bavim neskor s pani manzelkou dotycneho, tak iba pocuvam co ma zakazane, co moze a co nie.
ja som nikdy nebrala mojho manzela ci je arab, moslim, alebo neviem co! alebo iny cudzinec, je to proste moj manzel a hotovo. spravam sa k nemu tak ako ma vychovali moji rodicia, on tiez, a je spokojnost obojstranna. iba mozem dodat, ze ozaj vela slovakov sa sprava zle k svojim manzelkam, nebudem pisat ze horsie ako arab, lebo take nieco nepoznam. ja poznam iba ako nazivame s mojim manzelom. inak ak mozem podotknut, nemam rada temu manzelstvo s cuzdincom, ved ak som si ho uz raz vzala , tak pre mna nemoze byt predsa cudzi, uz sa nejaky cas pozname. ano je pravda ze sa to moze zmenit. aj o prvom manzelovi slovakovi som si myslela ze je to na vzdy. hups a iba po mar mesiacoch som zmenila nazor.
teraz som vydata 5 rokov za araba. a ci tu mam nejake prava? no v domacnosti urcite, mam svoju firmu, do ktorej mi muz nezasahuje, som sebestacna, ale to nie je dovod mojho podnikania, proste ma to bavi pracovat. a nejake volebne pravo! no nech s nim niekde idu! ani ked som bola na sr tak som nevolila, lebo mi bolo z toho na grc!
a zas sme tam kde sme boli… jedi nadavaju na moslimov druhy na slovakov… mila Nasima a tvoj otec hadam nie je slovak? Nie si hadam slovenka ak ty sama??? tebe sa hnusia slovaci? hmm velmi zaujimave. tak presne taketo vyroky povazujem za chore… mne sa zas hnusi citat take otrasne veci ako si napisala… vies co? poznam aj „moslimov“ alkoholikov! akurat ze nebehaju s flaskou po ulici.. a co sa tyka toho ze behaju slovaci za suknami.. no vzhladom k mojej skusenosti a toho co som zazila si dovolim tvdit ze je viac arabov co im patria taketo privlastky ako slovakom… milujem nazor zien co si vzali arabov za muzou a neskor im brain washing vymyl mozog na tolko ze si nevazia ani vlastnu krajinu a svojich rodakov.. ja mam sice draheho araba ale nikdy v zivote by som taku spinu nepustila z ust ako ty… hamba! na toto mozes byt patricne hrda mozno pred niekym inym ale hrdit sa tym na slovenskom fore.. ze fuuuj hnusia sa mi.. mne sa hnusi pokryteckost a falos a tu najdes vsade .. nie len na Sr. trochu ucty by ti nezaskodilo..
Pre Tinkah:
Samozrejme že môj otec je Slovák a jeho sa to samozrejme netýka, ale takých ako napríklad Gadzo v exile alebo Jan, myslím konkrétne takéto typy Slovákov chlapov, ktorí urážajú nás ženy a ktorým vadí že Slovenky sú vo vzťahu s cudzincami, takže asi si ma správne nepochopila. Ja som takisto Slovenka. Akým právom tu predsa na fóre bez príčiny ide urážať JAN alebo Gadzo v exile? Nie sú náhodou oni chorí?
Takže sorry, ale asi si zle pochopila moju reakciu na tých čo tu vypisujú…
Nasima, take ako ty maju oni najradšej. Čo po pár mesiacoch zabudnú na to, čo sú, odkiaľ pochádzajú a zaprú aj vlastnú krv. Hanbiť by si sa mala dievča a to riadne!!!!!!
Prečo si žila so Slovákom alkoholikom? Niekto ti ho nanútil? Veď to bola tvoja voľba, tak čo teraz nadávaš? Mala si si vybrať distingvovaného, vzdelaného inteligenta a možno by si teraz Slovákov velebila. No možno si ty takému nemala čo ponúknuť.
Ak si ťa Slovák nevážil, myslíš, že arab si ťa po tom, ako nadávaš na vlastnú krv vážiť bude? Nebude! Nebude si mať na tebe čo vážiť! Lebo pamätaj – on by si do svojho hniezda nikdy nenašpinil. To robia len podaktoré (viaceré) Slovenky, ktoré, keď zbadaju lepšie auto, alebo lepsie ohodeneho chlapa, tak zabudnú aj jak sa volajú.
Tak je to dievčence, nevážite si sami seba a čakáte, že si vás budú vážiť iní.
A hrdosť slovenských dievčat často končí pri lepšej večeri, či dokonca pri druhom- treťom drinku v bare.
Tinkah a ostatné normálne, ktorých sa to netýka sorry……ale nedá sa nereagovať
Witch:
Vieš aká je naša krv Slovenská napríklad tak v zahraničí? My Slováci sme takí, že zapreme sami seba v tom máš teda pekelnú pravdu. Keď som odišla prvýkrýt do zahraničia, verila som Slovákom . No pravda je taká, že nikto sa o Teba ani neobzrie a ešte sa bude robiť že Slovák nie je, ale to by ti vedeli povedať aj viacerí. Keď potrebuješ pomoc od Slováka tam vonku, okašle Ťa a podrazí . No možno nie všetci, možno som len ja natrafila na týpky.
Lenže my Slováci si máme pomáhať a držať spolu pokope a nie podkopávať sa.
A prečo som žila so Slovákom? No preto lebo asi som si myslela, že ten vzťah s ním bude mať perspektívu. A do toho Ťa vôbec nič…
Máš pravdu, mňa do toho nič, ale načo to tu potom vypisuješ?
Neriešila som tvoje vzťahy ako- také, dovolila som si len okomentovať TVOJ výber a TVOJE zmýšľanie.
A ak ti to je nepríjemné, potom nechápem, prečo si niečo na tomto fóre zverejnila. Ak chceš byť nedotknutá, tak potom nemôžeš vypisovať na verejné fóra.
Nasima: sorry alen vyznelo to ako si napisala ze fuuuj hnusia sa ti slovensky chlapi.. keby si napisala niektory skor to pochopim .. ale vyznelo to uplne inak ako si to myslela.. ak si to myslela tak ako pises.. mna len strasne zere to ze niektore baby stratia vlastnu identitu ked si vezme cudzinca.. a same a velmi ochotne zacnu nadavat na slovakov. prosim ta kasli na Jana a Gadza ved o to im ide provokovat ak si statsna vo vztahu so svojim manzelom tebe moze byt nejaky Gadzo ukradnuty. ale urazat slovakov to si vyprosim ja sama. Lebo aj ked je moj drahy cudzinec (nie pre mna ale pre nasu krajinu – proste nie je krajan) milujem Slovensko a nikdy by som sa neopovazila povedat nieco podobne. Uz len z ucty k mojim rodicom ktory su slovaci a maju krasny vztah, nepiju a nepodvadzaju sa.. ano to zle vacsinou bije do oci ako prve ale mali by sme si nase Slovensko branit a snazit sa o to aby si ho vazili aj nase polovicky lebo s takymto postojom si bud ista ze by tvoj muz sa na Sr pozeral s opovrhnutim a aj tvoje deti vdaka takymto nedorozumeniam ako toto ze fuuuj hnusia sa mi slovaci. Ano slovaci su v zahranici od veci… ale nie kazdy.. a druha vec moj drahy povedal to iste o araboch tak uz prestanme a este k tomu kydat na vlastnu krajinu ci krajanov. Pekne to pises ze by sme mali drzat pokope a pomahat si… aj ja som zazila hrozu a des nedavno v nemecku od slovakov.. ale to neznamena ze cely narod alebo vsetkych chlapov ci baby budem brat takto.. tak si podme pomahat a drzat spolu.. co nam brani?
Tinkah:
…Vieš ja som sem nenapísala, že všetci chlapi Slováci sú hnusní ale som sa vyjadrila že niektorí… No dobre máš pravdu kašľať na tých dvoch ako je Jan a Gadzo…
…Tak teda Slováci držme spolu pokope ako doma tak aj v zahraničí…
…To je asi tak všetko z mojej strany na teraz.
Maj sa pekne 🙂
Nasima a ako vies, ze si moslimka, ked este nemas prestudovanne, co je to byt moslimka, nie si nahodou vymyty mozog donuteny tvrdit, ze si moslimka, hoci nevies co to je? Ja mozem tiez tvrdit, ze som nihilista, ale ak neviem co to je, tazko nim budem, alebo sa nim budem spravat. No, ja len tak fseobecne.
Ako sa to len volas
Nasima,alebo nasimiho
Co k tomu dodat ludska blbost nema hranic
Cez to vsetko trocha na pousmiatie
U zverolekára:
„Chcel by som dať useknúť svojmu psovi chvost.“
„A prečo?“
„Viete, budúci týždeň príde moja svokra a chcel by som odstrániť akékolvek
náznaky radosti z jej príchodu…“
Pride muz na spoved a vravi fararovi :
„Pan farar, zmlatil som svokru.“
„Dobre dobre synku, najprv spomen hriechy, dobre skutky az potom.“
krasna basen len kusok podla mna nie k veci ale pripomenme si Sama Chalupku 😀
Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia,
ponad vysoké hory, ponad rovné polia;
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,
sadli tam za pomedzím slovenského rodu.
Duní Dunaj a luna za lunou sa valí:
nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí.
Pod tým hradom Riman—cár zastal si táborom:
belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom.
Pokraj táboru sedí cár na zlatom stolci;
okol neho cárska stráž, tuhí to paholci;
a pred cárom družina neveliká stojí:
sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji.
Pobelavé kaderie šije im obtáča,
modré ich oči bystro v okolo si páča.
Rastom sú ako jedle, pevní ako skala,
zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.
Krásna zem — jej končiny valný Dunaj vlaží,
a Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží:
Tá zem, tie pyšné hory, tie žírne moravy:
to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy.
Slovenský rod ich poslal, zo slávneho snemu,
aby išli s pozdravom k cárovi rímskemu.
Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú:
taká otroč neznáma slovenskému kraju,
lež božie dary nesú, chlieb a soľ, cárovi
a smelými sa jemu primlúvajú slovy:
„Národ slovenský, kňazstvo i staršina naša,
kroz nás ti, slávny cáre! svoj pozdrav prináša.
Zem tá, na ktorú kročiť mieni tvoja noha,
to je zem naša, daná Slovänom od Boha.
Pozri: tu jej končiny valný Dunaj vlaží,
tam Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží.
A zem to požehnaná! Chvála Bohu z neba,
máme pri vernej práci voždy svoj kus chleba.
Zvyk náš je nie napadať cudzie vlasti zbojom:
Slovän na svojom seje, i žne len na svojom,
cudzie nežiada. Ale keď na naše dvere
zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere:
kto je, ten je; či je on zblíza, či zďaleka:
Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká.
Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovänom:
pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka u nás nemá práva:
sväté naše heslo je: Sloboda a sláva! —
Neraz krásnu vlasť našu vrah napadol divý:
na púšť obrátili sa bujné naše nivy;
mestá ľahli popolom: a ľud náš úbohý,
bitý biedami, cudzím dostal sa pod nohy.
Bláhal už víťaz pyšný, že si bude pásti
vôľu svoju naveky po slovänskej vlasti,
a žiť z našich mozoľov: ale bláhal darmo!
Dal nám Boh zas dobrý deň, zlomili sme jarmo.
A tí, krutým železom čo nad nami vládli,
kdeže sú? — My stojíme; ale oni padli. —
Lebo — veky to svedčia — vo knihách osudu
tak stojí napísané o slovänskom ľudu:
Zem, ktorú v údel dali Slovänom nebesá,
tá zem hrobom každému vrahovi stane sa. —
Nuž, povedzže nám, cáre! mocná ruka tvoja
čože nám nesie: či meč, či vetvu pokoja?
S mečom ak ideš: cáre! meče máme i my,
a poznáš, že narábať dobre vieme s nimi;
ak s pokojom: pozdrav ťa pán neba i zeme,
lepšie, ako ťa my tu pozdraviť umieme. —
Tieto dary božie sú priazne našej znaky;
z ďaky ti ich dávame: ber ich aj ty z ďaky.“
Nevzal cár božie dary, z jeho mračnej tvári
urazená sa pýcha ľútnym hnevom žiari.
A zo stolca zlatého takovým sa heslom
ozvali ústa jeho ku slovänským poslom:
„Mocný pán, ktorému boh celú zem podnožil
a osudy národov v ruku jeho vložil:
ten pán velí: Slovänia! pozrite po svete:
medzi národy jeho či jeden nájdete,
ktorý by putá minul abo nezahynul,
akže oproti Rímu prápor svoj rozvinul.
Skloníte šije i vy. — Tie krásne roviny,
túto zem vašich dedov dostane ľud iný.
A spurné rody vaše pôjdu Rímu slúžiť,
strážiť nám naše stáda, polia naše plúžiť.
A junač vašu k mojim junákom pripojím,
a z nej krajinám rímskym obranu pristrojím.
A kto sa proti mojim rozkazom postaví,
beda mu! ten sám sebe záhubu pripraví.
Vedzte, že som pán Rímu, a Rím je pán svetu:
To moja cárska vôľa; to vám na odvetu.“
Hriema pyšný cár, hriema zo stolca zlatého,
lenže Slovän nejde sa ľakať pýchy jeho.
Hoj, rozovrela tá krv slovänská divoko,
a junák ti cárovi pozrel okom v oko;
a z oka ti mu božia zablysla sa strela,
ruka sa napružila a na zbroj udrela;
a jedným veľkým citom srdcia im zahrali;
a jeden strašný ohlas ústa im vydali:
„Mor ho!“ kríkla družina slovänská odrazu
a meč zasvietil v pästi každému víťazu:
„Mor ho!“ kríkla a razom na cára sa metá:
To ti na rímsku pýchu slovänská odveta.
No, dokáž teraz, či máš toľko sily v meči,
koľko pýchy vo tvojej, cáre, bolo reči. —
Ale ten nie! — zbroje sa bojí podlá duša:
a tu ti o slobodu dobrý ľud pokúša. —
Skočil medzi stráž svoju cár bledý od strachu:
a zlatý jeho stolec už sa váľa v prachu;
a mečom za ním Slovän cestu si preráža
a junák za junákom padá cárska stráža.
Zasurmili surmity, volajú do zbroje:
povstal tábor, do šíkov zvíjajú sa voje;
a voj za vojom divým útokom ta letí,
kde boj na cára bijú tie slovänské deti.
Husté prachu kúdoly po poli valia sa,
zem dupotom a nebo rykom sa otriasa. —
A tá naša rodinka, tá slovänská čata,
už vám je zôkol—vôkol od vrahov obstatá.
Sto mečov sa každému nado hlavou blyští,
lež Slovän nečítava vrahov na bojišti,
ale morí. — Hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu:
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.
Zúri boj a našina stala si dokola:
to vie, že premoc rímsku jej moc nepredolá:
lež, brať moja, ak už len padnúť mi máš v boji,
to že mi padni, ako víťazom pristojí.
A môj Slovän ešte raz bystré hodil zraky
ponad tie šíre rovne, na kraj svoj ďaleký.
Tam na tých horách sivé mihajú sa väže,
čo strežú slovenského národa čierťaže.
Svätoháj, stovekými zelený lipami,
v tajné tam lono túli bohov jeho chrámy.
A nad riekou biely dom, v ňom jeho rod milý,
a v čistom poli dedov posvätné mohyly:
dedov, ktorých niekdy ľud radievali rady,
ktorých meč divých vrahov odrážal nápady.
Ich popoly dávno už čierna zem tam kryje,
ale ich meno posiaľ v piesni ľudu žije.
A sláva zašlých vekov junáka oviala;
a duša jeho svätým ohňom splápolala,
a meč v jeho pravici strašnejšie sa zvíja;
bleskom blýska na vraha, hromom ho zabíja.
Praštia zlomené raty, bité štíty zvonia
a pyšné prilby rímske do prachu sa ronia.
Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!
Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí,
vďačne lejú vernú krv po osudnom poli:
oj, veď padnúť za národ — oj, veď to nebolí!
A boj pomaly tíchne: strašná búry sila
divým svojím zúrením sama sa zničila.
— A kde naši, čo bili ten Rím svetovládny,
lebo koval úmysel na Slovänstvo zradný: —
Kde naši? — Hojže, Tatro, jasných orlov mati!
Nikdy sa ti tá tvoja detva už nevráti.
Páč! Nad valným Dunajom krvavô pobrežia:
tam ti tvoji synovia povraždení ležia.
Neostal, ani kto by tú zvesť niesol bratom:
Bratia vám za česť rodu padli v boji svätom.
Lež každý na junáckej spočíva posteli,
na kope vrahov, zbitých od jeho oceli.
Už nežije, a ešte hrozí tá tvár bledá,
tá ruka zmeravená meč odjať si nedá.
A cár s okom sklopeným na bojišti stojí:
A čo? — Azda tých padlých Slovänov sa bojí? —
Nie, lež bezdušné svojich hromady tam vidí
a zo svojho víťazstva radovať sa stydí.
No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša,
čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.
Lež večná meno toho nech ovenčí sláva,
kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.
A ty mor ho! — hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.
Čaute vospolok… a kde je povedané, že islám sa vzťahuje na konkrétny národ? Prečo by Slovenka nemohla byť moslimkou? A aký máte problém s menom??? Ja tomu asi nechápem, lebo neide mi do hlavy ako útočíte pre nič za nič…
Nasima ani slovom nepovedala, že nevie čo znamená byť moslimka. Vyjadrila sa podľa mňa úplne prirodzene „ale nemám ešte preštudované mnohé veci, potrebujem čas…“… človek sa učí celý život a iba „blbec“ si myslí, že zjedol celú múdrosť sveta, všade bol, všetko videl a všetko vie…
Tvoja reakcia