O skutočnej príčine Kristovho príchodu na zem

Kristus pre nás priniesol veľkú obetu, ktorej význam sme neboli schopní doteraz doceniť. Jeho obeta spočívala v znížení majestátu Božieho až dolu k ľuďom, a to prostredníctvom fyzického príchodu jeho Syna na našu zem.

Táto obeta spočívala vo vzdialení sa od nepochopiteľnej nádhery a vznešenosti súcnosti Božej a v zostupe jeho Vyslanca až do najspodnejších úrovní stvorenia, ktoré sa vinou ľudí stali temným močiarom, plným nízkosti.

Príchod Božieho Vyslanca do tohto prostredia bol obeťou, nad ktorú niet väčšej. Obeťou, ku ktorej došlo aj napriek tomu, že toto nepriateľské prostredie predstavovalo pre Vyslanca zo Svetla nebezpečenstvo ohrozenia života. Na základe Zákona rovnorodosti, v tomto prípade absolútnej nerovnorodosti, sa totiž všetko temné muselo automaticky obrátiť proti Svetlu.

Smrť Krista však nebola zámerom, ani cieľom! Bolo to vedomé riziko, do ktorého šiel a ktoré podstúpil kvôli záchrane ľudstva.

K tejto veľkej obeti došlo pre hriechy ľudí, do ktorých sa tak zamotali, že už neboli schopní nájsť cestu k Svetlu a bez znovu nájdenia tejto cesty by museli nakoniec vo svojich hriechoch zahynúť. Do temnoty sa totiž zamotali tak nesmierne, že cestu k Stvoriteľovi mohol znovu prekliesniť iba Stvoriteľ samotný. Nikto iný by to už nedokázal. Jeho Syn sa na to podujal aj s rizikom smrti a toto riziko sa žiaľ nakoniec stalo skutočnosťou v podobe jeho surovej vraždy na kríži.

Keby sa však ľudstvo do hriechov a všetkého nesprávneho a zlého tak nezamotalo, keby žilo správne a duchovne napredovalo, príchod Krista by nebol vôbec nutný a potom by nedošlo ani k jeho vražde. Nesmierna obeta, spočívajúca v jeho príchode na našu nehodnú zem sa stala nevyhnutnou iba pre hriechy ľudí a pre ich poblúdenie.

Počas dlhého vývojového obdobia pred príchodom Krista prichádzali na našu zem aj rôzni iní vyslanci zo Svetla, ktorých úlohou bolo prinesenie duchovného poznania. Po smrti každého z nich sa však z ich učenia urobilo náboženstvo a z ich osoby kult. Do pôvodne čistej duchovnej náuky začali byť postupne vnášané ľudské názory, priania a predstavy, až nakoniec udusili jej zdravé jadro. Pravá cesta k Svetlu bola zahmlená, zastretá a stratená.

Dôsledkom toho bolo, že žiaľ ani ľudia toho najlepšieho chcenia, poctivo praktizujúci jednotlivé náboženstvá nemohli aj napriek svojmu úsiliu správne a priamo duchovne napredovať. Pravda bola definitívne stratená a svet sa zamotal do svojej „múdrosti“, ktorá sa mu nakoniec stala slepou uličkou.

Zmätok bol až tak veľký, že by sa z neho ľudstvo samo nikdy nevymotalo. Preto sa stal životne nutným príchod Vyslanca zo Svetla, samotného Syna Božieho, ktorý jediný mohol ľuďom prekliesniť cestu nahor a ktorý sám, z Pravdy prichádzajúci, im mohol Pravdu darovať. Pravdu čistú a ničím neskalenú! Toto bol pravý zmyslel Kristovho príchodu na zem.

Spása ľudí teda spočíva v prinesení Slova Pravdy, ktoré im ukazuje stratenú cestu k Svetlu a k vlastnej spáse. Kristus tým splnil úlohu, pre ktorú prišiel, pretože aj keď ho zavraždili, dokázal na zemi zakotviť Pravdu, prostredníctvom ktorej mohli všetci ľudia dobrej vôle opäť kráčať priamou cestou k Svetlu. Cesta bola prekliesnená a spasiteľské dielo zavŕšené! Vraždou Spasiteľa sa to už nedalo zvrátiť, ako v to temno dúfalo, pretože Pravda sa prostredníctvom Kristových učeníkov šírila aj po jeho smrti.

Temno však nespalo a nezmierilo sa so svojou porážkou. Skúšalo to inak a nakoniec to, čo vtedy nedosiahlo vraždou Spasiteľa predsa len napokon dosiahlo postupným prekrútením, pokrivením a zahmlením skutočného významu pozemskej misie Ježiša Krista. A to tým, že hlavný účel jeho príchodu, spočívajúci v prinesení Slova Pravdy bol zamenený za jeho smrť a obetu na kríži.

Z jeho smrti na kríži sa urobil hlavný zmysel a účel jeho príchodu. Urobilo sa z toho jadro jeho poslania, a to, prečo naozaj prišiel tým bolo nenápadne odsunuté na druhé miesto a na vedľajšiu koľaj.

Kristus k nám však prišiel predovšetkým preto, aby nám priniesol učenie, ktoré keď vnesieme do nášho vlastného života, stane sa nám cestou k spáse. Žiaľ, táto rozhodujúca a zásadná skutočnosť však bola významovo posunutá niekam úplne inam a to hlavne preto, aby ľudia opäť stratili pravú cestu k Svetlu a k Bohu.

class=“postlink“ href=“http://kusvetlu.blog.cz/“> http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Nepremrhajme svoje životy! Všetko je inak!

Myslíte, že existujú nešťastní bohatí ľudia? Že existujú roztrpčení a sklamaní boháči, ktorí sú presvedčení o tom, že svoj život premrhali a prežili naprázdno? Znie to možno neuveriteľne, ale je ich oveľa viac, než by sa vôbec považovalo za možné. Tieto skutočnosti sa však na verejnosti veľmi nešíria. Ide totiž o tajomstvo, spojené s poslednými dňami bohatých, o ktorom vedia iba oni sami a ich najbližší. Tí ale nemajú záujem, aby sa čosi takého dostalo na verejnosť.

Náhla zmena celoživotného názoru mnohých majetných ľudí tvárou v tvár vlastnej blížiacej sa smrti je totiž ich blízkymi i týmto svetom považovaná za vyšinutie. Za psychické vyšinutie spôsobené strachom, dlhotrvajúcou chorobou, či stareckou demenciou. O nič iného podľa nich nemôže ísť, pretože jeho výsledkom býva radikálna zmena vo vnímaní hodnôt a celého doterajšieho spôsobu života.

To, čo takýto človek považoval za dôležité a venoval tomu všetky svoje sily je zrazu vnímané ako prázdne a ničotné. Ako niečo, čo vôbec nebolo hodné takej námahy a takých obetí. Vníma to teda ako čosi zlé a nesprávne, čo človeka iba odvádzalo od vecí naozaj hodnotných.

A z trpkej pachuti beznádejne premrhaného života sa rodí jasné poznanie, ako by sa dal prežiť oveľa správnejšie a hodnotnejšie. Keby to ovšem bolo možné a keby sa to dalo.

Keďže sa to ale žiaľ v žiadnom prípade nedá, zostáva už len možnosť varovať iných. Varovať ich pred tým, aby nepremrhali vlastný život honbou za hodnotami materializmu, hmotárstva, peňazí, majetkov, konzumu, moci a ľudskej slávy. To všetko je totiž iba ilúzia, našim svetom klamlivo považovaná za realitu. Ilúzia, ktorá veľmi rýchlo bledne pred majestátom smrti, dávajúcim človeku vytušiť a vycítiť iný svet a iné hodnoty.

Hodnoty ducha, ktorých sa mal držať už tu na zemi! Ich preferovaním a ich prostredníctvom by mohol prežiť svoj život plnohodnotne a na jeho sklonku by nemusel s trpkosťou prežívať rozčarovanie z toho, akým bol a o čo usiloval. Rozčarovanie nad svojou zbytočnou honbou za pseudohodnotami, ktoré sa tvárou v tvár skutočným hodnotám javia ako ničotnosť.

Tieto skutočnosti sú samozrejme dôsledne držané po pokrievkou, aby ani len kúsok svetla neprenikol k ľuďom nášho sveta, ktorí uviazli v ošiali materializmu, konzumu a svojich nikdy nekončiacich hmotných potrieb. Aby snáď nejaký malý záblesk svetla neotriasol ich scestným presvedčením a oni nezačali uvažovať, či všetko to, čo sa dnes tak vyzdvihuje má naozaj tú hodnotu, aká sa mu prisudzuje.

Avšak v dnešnej dobe temna, ktorá sa snaží udržať svojich otrokov v nevedomosti o skutočných hodnotách predsa len z času na čas dochádza k úniku informácií o posledných chvíľach majetných a bohatých. Presne takýmto druhom informácie je i text, ktorý napísal pred svojou smrťou Steve Jobs, jeden z najbohatších mužov našej planéty. Ide o zakladateľa počítačovej firmy APPLE a jeho majetok je odhadnutý na 8,3 miliardy dolárov. Zomrel na rakovinu pankreasu vo svojich 56 rokoch.

,,Došiel som až na vrchol úspechu vo svete biznisu. V očiach druhých je môj život zrejme stelesnením úspechu. Avšak mimo práce mám len málo radosti. Na konci je bohatstvo len aspektom života, ktorému som privykol. Keď teraz ležím na nemocničnej posteli a premietam si celý svoj život, uvedomil som si, že všetko to uznanie a bohatstvo, na ktorom som si toľko zakladal, zbledlo a stratilo význam tvárou v tvár blížiacej sa smrti.

V tme sa pozerám na zelené svetlá prístrojov, ktoré ma udržujú pri živote a počujem ich mechanické bzučanie. Cítim, ako sa blíži dych smrti. Teraz už viem, že keď si nahromadíme dostatočné bohatstvo, aby nám vydržalo po zvyšok života, mali by sme sa usilovať aj o niečo ďalšie, čo s bohatstvom nesúvisí. Malo by to byť niečo oveľa dôležitejšie: možno vzťahy, alebo umenie, snáď sen z mladosti …

Bezuzdné nasledovanie bohatstva nás premení v pokrivené bytosti, ako som ja. Boh nám dal zmysly a možnosť cítiť lásku v srdci každého, nie ilúziu ktorú prináša bohatstvo. Bohatstvo, ktoré som získal v mojom živote si nemôžem vziať so sebou. Môžem si odniesť len spomienky vyvážené láskou.

To je skutočné bohatstvo, ktoré vás bude nasledovať, sprevádzať a dodávať vám svetlo a silu na to ísť ďalej. Láska môže cestovať tisíce kilometrov. Život nemá žiadne obmedzenia. Choďte tam, kam chcete ísť. Dosiahnite výšin, ktoré chcete dosiahnuť. Je to všetko vo vašom srdci a vo vašich rukách.

Aká posteľ je najdrahšia na svete? Nemocničná! Môžete zamestnať niekoho, kto bude riadiť vaše auto, niekoho kto pre vás bude zarábať peniaze, ale nikdy nemôžete najať niekoho, kto by za vás niesol vašu chorobu. Stratené materiálne veci je možné nájsť. Ale je tu jedna vec, ktorá nemôže byť nikdy nájdená v prípade straty – život.

Keď ide človek na operačnú sálu uvedomí si, že existuje jedna kniha, ktorú má ešte dočítať – Kniha zdravého bytia. Bez ohľadu na štádium života v ktorom sa nachádzate, budete každý raz čeliť dňu, kedy sa opona zatiahne.

Ochraňujte lásku k vašej rodine, lásku k svojmu partnerovi, lásku voči svojim priateľom … Majte radi sami seba a s láskou sa starajte o ostatných.“

Toľko teda Steve Jobs.

Láska, ohľaduplnosť a úcta ku všetkým ľuďom! Česť, spravodlivosť, dobro, ušľachtilosť, skromnosť a záujem o veci vyššie, hmotnú existenciu presahujúce! To sú skutočné hodnoty, o ktoré sa má každý z nás snažiť! Hodnoty, ktoré má každý z nás postaviť na prvé miesto a až po nich a prostredníctvom nich má usilovať o svoje materiálne zabezpečenie.

Ak budeme takto jednať, prežijeme svoj život plnohodnotne. Potom nebudeme musieť zomierať s pocitom trpkosti a z oprávnenými obavami z toho, čo nás za naše nezvládnutie pozemského života po smrti na druhom brehu čaká.

Ak ale hodnoty materiálne postavíme nad hodnoty ducha, alebo dokonca hodnoty materiálne budeme považovať za tie jediné, čo vôbec jestvujú, beznádejne premárnime vlastný život, naše posledné dni budú bolestné a do reality ducha odídeme ako tí najposlednejší žobráci, pretože všetko naše úsilie bolo iba hmotné.

Je vari toto skutočne tým, čo chceme? A nebolo by vari lepšie spamätať sa už teraz, ako až potom, pred našou smrťou, keď už bude neskoro a my nebudeme môcť nič zmeniť? Tak ako Steve Jobs, ktorému nakoniec nebolo nič platné ani všetko jeho bohatstvo?

class=“postlink“ href=“http://kusvetlu.blog.cz/“> http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.