Stránka 1 / 16
Nasledujúca
Tí, čo ste to zažili, ako spomínate na socialistické detstvo? Čo sa vám páčilo a čo nie?
No nebolo to take zle ako si o tom myslia mnohy v zahranici!! Osobne som nikdy nepocitovala ,ze by mi nieco chybalo alebo ,ze by som zila horsie ako iny za hranicami socializmu, lenze problem bol v tom ,ze ja som pravy socialisticky produkt !!!! Narodena za silneho socializmu,takze ine som vlastne ani nepoznala a kedze ist nikde do zahranicia okrem madarska ,NDR a ruska sa viac menej nedalo namla som ani na co ziarlit lebo voci inym socialistickym statom na slovensku sa zilo vcelku dobre.Ovsem co ma ozaj prekvapilo bol pohlad aky na nas mali v zahranici!! Moja svokra nechcela mojho buduceho manzela pustit na slovesko kde podla nej stale zima a vstci sme v socializme smutny!!! Pre informaciu bolo to v auguste a teda ze by som bola nejaka smutna sa mi nezdalo!!!!
no, ako dieta sa na socializmus stazovat nemozem, mala som 13-14 rokov pri pade rezimu, osobne som sa mala ako cele nase okolie, pomarance, banany boli tiez, starka vystala radu trikrat, oblecenie a hracky tie iste ako ostatni.a pionierske satky boli na vlakienko rovnake:):):). sice najdalej som bola kedysi v karlmarxstadte-dnes chemnitz, ale uz vtedy to tam vyzeralo na ceskoslovenske pomery, na ake som bola dovtedy zvyknuta celkom“zapadniarsky“, pamatam si,ze sme dostali nove hodinky a nejake hracky a schovavali sme ich v aute, aby ich colnici nenasli.
a v pionierskych taboroch bolo tiez pekne, vsetci si tam boli rovni.
a ucebnice sa kedysi nemuseli kupovat.
urcite, keby ze som dospela a socializmus by este trval, zamyslela by som sa nad viacerymi vecami, napr. ako to, ze ti najvacsi tupci sedia na uradoch, ako je mozne, ze ti, co poctivo robili, nic nemaju, ako to, ze studovat mozu len poniektori a pod. ale vtedy to bolo tak a bolo to prirodzene, aspon pre nas deti.
Zhodujem sa s Vami, ze sme mali vlastne krasne detstvo za socializmu. Malo to svoje nejake caro. Ale vsetky tie bremena si za nas niesli nasi rodicia a stari rodicia. Ja si pamatam, ze moja mama chodievala kazdu stredu k masiarovi na dobre maso, stala tam aj hodinovu radu, lebo ine dni v tyzdni bolo v obchodoch len same hnusne obrastene tzv. maso. Na toto nikdy nezabudnem. A teraz v dnesnom case, ked napriklad idem na nejaku veceru s kolegami a pride rec na nejake ekonomicke problemy (lebo taliani si myslia, ze je stale nejaka kriza), tak im poviem tuto historku. A oni len oci vyvaluju, to si ani nevedia predstavit, zeby bol nedostatok jedla pre vsetkych.
Prepac Simona ,ale nemozem s tebou suhlasit!! Teda ja som zila v Bratislave,ale si nepamatam ,ze by som nemala co jest,ze by sme trpeli hladom!!! Ja som take nieco nikdy nepocitovala. Moji stari rodicia zili na dedine a ani u nich nikdy nebol problem sa dobre najest!!! Urcite nam chybali ine veci ,ale jedlo nikdy!!!!
A co tak dvojhodinova rada na toaletny papier? Za socializmu boli veci dobre aj zle, my sme to ako deti az tak nepocitovali ale nasi rodicia ano, ja mam pekne spomienky na detstvo, vsetko to zakazane nam bolo vzacne a viacej sme si vazili veci, pamatam si ako som skakala tri metre od radosti ked som isla na pioniersky tabor do NDR, alebo aka som bola stastna, ked ma nasi zobrali na nakupy do Madarska ci Polska, revolucia ma zastihla v prvom rocniku na gymnaziu a su to takisto krasne spomienky, mohlo sa konecne cestovat aj ked nebolo vtedy velmi za co, noa spominany Kryl- boli sme s kamaratkami ako obvykle v nasej vinarni a Karel sa tam objavil v doprovode nejakych ludi a ja s kamoskou sme utekali pre gitaru a velmi ochotne nam zahral a zaspieval par piesni
Dobre Jana (Franc.), vlastne mas pravdu. Opravim moju poslednu vetu: zeby bol nedostatok dobreho a kvalitneho jedla pre vsetkych. Samozrejme, ze sme nehladovali ako vo Vietname, ale tie niekolkohodinove rady tam boli. Aj ja sama som chodievala v sobotu skoro rano na cerstvy chleba.
Teraz si to vobec neviem nastastie predstavit, zeby som pre moju dceru stala v dlhokanskych radach na chleba alebo maso. Dokonnca teraz je opacny problem 🙂 treba si davat pozor nenakupit prilis vela cerstvych produktov, aby sa nemuselo vyhadzovat. To by mi bolo luto.
Ja teraz viem, ze sme si neboli ani vedomi, ake zakladne slobody a prava nam boli odoprane v socializme. Az teraz, ked zijem v demokracii, si to vsetko uvedomujem. Je pravda, ze ked nevies, co ti chyba, tak ti to nechyba. Hoci ja som vzdy zavidela zapadnym Nemcom a Francuzom v Juhoske, ked sme letovali v Zadare alebo Zahrebe, ako boli krasne obleceni, ako sa sebavedome prechadzali, zatialco ja som sa vzdy hanbila, za nase ‚obycajne‘ oblecenie a nasu staru skodovku… teraz viem, ze vonkajsok s tym nic nema spolocne. Bol to ten pocit, ze sme menejcenni, ze sme obmedzeni, v tom, co mozeme robit, ako mozeme mysliet, co mozeme povedat a kde. Nikdy nezabudnem, ako mojho otca vzdy ponizovali na hranici mladi soplosi – pohranicnici, ked ho spytovali, aky tovar z Juhosky prevaza, spravali sa k nemu pohrdlivo a upodozrievavo, ako keby mal nejaky kontraband, a on sa len musel usmievat a nic nato nepovedat, lebo oni mali neobmedzenu moc a mohli nam zivot poriadne ztazit. A oni to dobre vedeli. Take veci ma teda stvali. Alebo ze moj otec nikdy nemohol byt v robote povyseny do vedenia, hoci robil vsetku pracu za svojho sefa, ale nikdy sa pod nu nemohol podpisat, pretoze opakovane odmietol vstupit do KSC. Nie otvorene rebeloval, vzdy im dal nejaku vyhovorku, ale dobre vedel, ze nechcel vstupit a oni to dobre tiez vedeli. Tak az po revolucii sa stal namestnikom v podniku, kde makal tvrdo uz roky predtym. Viem, ze to neboli moje problemy, ale jeho, ale ja som ich bola svedkom, tak ako aj jeho frustracii doma, kazdy den, takze ma to ovplyvnilo. A pamatam si aj, ako ked raz v osemdesiatych rokov nasli u mladeho chalana vojaka na vojenskej sluzbe Krylovu kazetu, zaco mal hrozne problemy, myslim, ze az vojensky sud a vazenie, my sme len dufali, ze nie smrt za vlastizradu. A ako nasi, ked o tom poculi v spravach, boli nanho, chudaka, nastvani, ze ako to mohol urobit svojim rodicom, ze im aj sebe znicil zivot. Take prevratene na hlavu to bolo, ze sme ho odsudzovali za nieco take nevinne, ako keby spachal vrazdu… Z toho myslenia som sa nedostala von naraz, je to postupne, uvedomenie si, ze mame prava na slobodu a sebavyjadrenie a ze nam nikto nemoze diktovat, ako zit, co si mysliet, v co verit. Tolko vela Americanov si absolutne nevie predstavit, co to znamena zit, ako my sme zili v socializme, a ani si nevedia vazit demokraciu, ktoru v tejto krajine mali odjakziva. Jasne, ze som mala vela dobrych spomienok na detstvo, rodinu, priatelov a krasnych miest doma na Slovensku, ale aj tak som velmi rada, ze sa uz nemusim pozerat na zapad so zavistou spoza ostnaty drot, napusteny elektrinou.
Ja som za socializmu aj pracoval a nepamatam sa, ze by sa niekedy stalo aj na toaletny papier…Bolo ako bolo, bali sme sa nahlas nadavat, pretoze to bolo nebezpecne. Korupcia bola aj vtedy – hlavne za protisluzby…Nebolo az tak zle!
Co bolo vsak za socializmu jednoznacne lepsie, tak kamaratstva a priatelstva. Na to si vspominam najviac. Ci uz medzi cundrakmi, alebo len tak…proste kamaratstva boli tuhe a nezistne. To tu v tom „dokonalom“ kapitalizme, kde sa vsetko da kupit a vsetko ma nejaku materialnu hodniotu, takmer vobec neexistuje. A ti ludia za to ani vlastne nemozu – tak su nauceni a nevedia si predstavit, ze by mali prijimat a davat len tak s kamaratstva…To ja vnimam ako najvacsiu bolest dnesneho sveta. Sem tam sa stretnem z nejakymi tunajsimi utecencami z Kuby. Oni sa na nas divaju s obdivom a chceli by sa tu uchytit a ja sa divam z obdivom na nich, pretoze v sebe maju este nieco pekne o co sme my uz davno a nechtiac prisli.
Palo, pekne si to napisal, ako keby si cital moje myslienky, snad okrem toho toaletneho papieru. Viem, ze ludia nan cakali v rade a dostali iba 2 rolky max. Ja som nan tiez nikdy cakat nemusela, lebo sme mali znamu veducu v papiernictve.
Tie kamaratstva a priatelstva – bolest dnesneho sveta. Uplne s tebou suhlasim! Uz som to niekde spominala, nas syn odisiel pred 10 rokmi IBA na dovolenku na Slovensko a uz sa viac nevratil. Nasiel tam nieco co tu v Australii nikdy nemal, skutocnych priatelov. A to si velmi vazi, ved peniaze mal aj tu, ale skutocne priatelstvo sa nikde neda kupit. Teraz z tych jeho znamych, vcitane neho sa stali rodiny s detmi. Zavidim mu ked sa rozpravame, ako 4 az 7 rodin s detmi vypadnu spolocne na dovolenky po Slovensku. Spolocne sa delia o dobre a aj zle. Je to aj tym, ze nebyva v Blave, ale v malom meste, kde sa ludia viacej navzajom poznaju. Pripomina mi to moje mlade casy z Bratislavy (sice este za komunizmu, co znamena s nedostatkom penazi). Ale ked sme vybehli s priatelmi a rodinou do prirody mimo Blavy, vzdy sme sa vracali v perfectnej nalade.
Ja si na socializmus tiez nemozem stazovat, aj ked moj dedko bol fararom ( greckokat) a teta usla do Ameriky v 68, nikto v mojej rodine nebol v strane, chodili sme do kostola, vystudovala som Vysku, nikdy som netrpela hladom– az raz, ked v skole zacala spoluziacka nosit veci z Tuzexu, tak sme jej zavideli, – tak mi moji rodicia – za bony- kupili tu istu cokoladu- nie ze by bola zla- ale nasa Rumba a nase ine cokolady boli lepsie. -jedine oblecenie by som povedala mi nie vzdy sedelo a tak som si vacsinu satniku vymyslala a vytvarala sama.
Mozem vsak povedat, ze moje detstvo bolo stastnejsie ako detstvo terajsich deti- ci uz vo svete, alebo na Slovensku.- tym ze sme vsetci mali priblizne rovnako- nemuseli sme rozmyslat o tom, ze na druhy den mozeme byt bez penazi, nevedeli sme co je nezamestnanost – iste boli rodiny bohatsie , chudobnejsie a mozno aj chudobne- ale neboli bezdomovci a ked clovek len trochu chcel, tak mohol zit na velmi dobrej urovni.-travili sme viacej casu ako rodiny spolu, v prirode, cestovali sme viacej, spoznavali nove miesta- kedze rodicia mali dost dovolenky :O)))
V USA som nemala prvych 8 rokov platenu dovolenku a ked som niekde isla tak len na neplatene volno- teraz za poslednych 5 rokov som si konecne nasla pracu , kde mam 4 tyzdne dovolenky.
Takze som V USA, krajine neobmedzenych moznosti- mam peniaze,
len ten cas akosi nie- aj ked robim iba 8 hodin ale z cestou je to vyse 10,
stretavat priatelov mozem len cez vikendy- aj to nie vzdy, pretoze aj udrzba domacnosti potrebuje cas-
a moje kamosky na Slovensku pridu z prace okolo 4- pol piatej- maju cas na deti, rodinu, zahradku- chodia si na dovolenky do Egypta, …
Mozno bolo vela veci zlych za socializmu, kazdy usud je iny- ale mali sme istotu , ze ked ochorieme bude o nas postarane, ked nas bolia zuby- mozeme ist k zubarovi- ked ochorieme neprideme o pracu- stale nechapem , preco sme chceli ist na zapad :O))))))))))))))
mat vacsi dom, auto ???? oblecenie???? – kde je pokoj duse ??? cas precitat si v klude dobru knizku-
Ja ked tuna rozpravam, ze viem od prac v domacnosti, rucnych prac- prac v zahrade a varenia.. etc plus zopar jazykov su z toho hotovi- ked rozpravam o mojom detstve- lyzovani, korculovani, plavani, … prechadzky po horach………. tak mi zavidia.
Kazdy ma zivot ako si ho zariadi- ale chyba mi ta istota za socializmu-
ze o mna bude postarane, nech sa mi stane cokolvek.
ivan,mozno ty nepoznas nic horsie ako komunizmus, ale pre mna detstvo v tom case bolo pekne. bola som dieta a s ostatnimi sme si boli rovni, dnes mi je luto mojich synovcov, ktori ziju v kapitalistickom demokratickom nemecku a nenosia znackove oblecenie, pretoze ich matka si to nemoze dovolit a deti z bohatsich rodin im to daju aj pocitit…..
bol sice nedostatkovy tovar a privilegovani sudruhovia, ale to je aj dnes…
Treba trochu diferencovat. Aj ked ideologia bola taka ista, narodne „podfarbenie“ socializmu existovalo vsade, a takisto existovali velke rozdiely v hodnotovych skalach jednotlivcov… Ale k veci, pridam osobny nazor – ako som si uvedomil zakratko po „odkruteni“ si povinnej vojenskej sluzby, clovek ma prirodzeny sklon si pamatat len tie pozitivne veci. Ked sme sa parkrat stretli s kamaratmi po vojne tak sme radi spominali na to co nas spajalo, a nikto prilis nevytahoval tie ciernejsie stranky. O sociku je to takisto – vsetci mame sklony si pamatat tie pozitiva. Len si vsimnite ze pozitiva nie su spojene s ideologiou komunizmu, ktory bol zakladnou ideologiou a otvorene vytycenym cielom vtedajsich politikov. Mame stastie ze to tam nedotiahli 🙂 Slovenske pozitiva su skor odvodene od socializmu (aky aj dnes sa snazia politici tlacit napr v skandinavii), cize socialne zazemie, podpora rodiny, zdravotnictva a skolstva, atd… Okrem toho na Slovensku bola odjakziva spravna atmosfera co sa tyka kamaratstva a rodinnej spolupatricnosti. Takze tak. Tie negativa boli, to Vas mozem ubezpecit, a ked trochu porozmyslate zistite ze prichadzali od tych ludi ktori dali prednost ideologii a zamerali sa na jej ciele namiesto tych prirodzenych sklonov ake slovensky narod stale este ma. Teda – niet sa coho bat, zmena to bola dobra! Ak chcete zaujimavu historku zo sociku – mozete si objednat – pozitivnu ci negativnu?
Ivan
Tema znie „detstvo a mladost v socializme“! My sa k tej teme po pravde vyjadrujeme – kazdy ako sam zazil. Tak neviem, co ti zdviha adrenalin!?
protinozec
Na Slovensku bola spravna atmosfera kamaratstva atd za MINULEHO REZIMU. Chod tam teraz a uvidis ako je kazdy sam. A ked nezaplatis, tak ti ziadni „kamarati“ nepomozu!
ivan preber sa..ti ludia pisu svoje dojmy z tej doby,ako sa im zilo a nie elaborat z hroz komunizmu..a zilo sa tak aj onak,len osobne si myslim,ze bolo menej stresu,a ovela ovela menej agresivity medzi ludmi.vtedy sme sa bali komancov,teraz,ze prides o pracu a pod.nie je to az take ruzove,ale v konecnom dosledku myslim ze zijeme len komfortnejsie.ta kvalita zivota zodpoveda tejto dobe-fast and furious.
Mili krajania,
dovolujem si dat do pozornosti uvahu mojho 64 rocneho priatela (invalidneho dochodcu) zijuceho v Prahe. Je to clovek, bez VS vzdelania, vo svojom zivote presiel roznymi robotnickymi profesiami, naposledy ako vodic tramvaje. Teda, obycajny clovek, ktory ma uz zivot za sebou, alebo aspon jeho podstatnu cast.
Verim, ze jeho uvaha suvisi s nasou temou.
Nech sa paci:
__________
Pan X má jinou životní zkušenost než já, vyrostl v jiném prostředí, v jiné rodině. Z toho pramení jeho jiné přesvědčení. Jen dofám, že to své přesvědčení nezískal tak, že to říkali ve škole. Nám ve škole říkali zas něco jiného. Nejlepší školou je život sám. Moje přesvědčení je levicové a jsem toho názoru že i pokrokové. Nevidím nic nemorálního na tom, když v nové, podle mne lepší společnosti, bude každý pracovat podle svých schopností, ale dostávat bude jen tolik, kolik potřebuje k slušnému životu a kolik si společnost bude moci dovolit. Že pokus o vybudování takové
společnosti v celosvětovém měřítku zatím selhal, to není chyba myšlenky, ale způsobu provedení.
Pokusy tady byly odjakživa. Nejsem moc vzdělán v dějepise, ale byl tu Spartakus, Husitské hnutí, Francouzská revoluce, Říjnová revoluce, Únor 48. Že se to nakonec vždycky zvrhlo, to není chyba myšlenky na lepší spravedlnější společnost, to je chyba v lidech samotných. Prostě si zatím lidé nic lepšího než kapitalismus asi nezaslouží.. Třeba se to jednou podaří. Jestli tuto planetu dřív zcela nezničíme při honbě za zisky.
Něco k minulému režimu. Stavěly se tu byty pro lidi, dnes se staví drahé byty na kšeft a potom holobyty. Každý někde bydlel a měl nějakou práci. Práce bylo tolik, že si člověk mohl vybrat. Bylo tady bezpečno, to se o dnešku říci nedá. Policie lidi chránila, dnes policie lidi chytá. Kdo bojoval proti režimu, na růžích tu ustláno samosebou neměl. Zkuste bojovat dneska. Jiné to nebude. Třídní nenávist je protizákoná. Tak proč ji ti kapitalisté vyvolávají?
Také jsem si myslel, že pokud každá fabrika, dům, věc, bude mít svého vlastníka, tak tu bude všechno v pořádku, každý bude o svůj majetek pečovat. Zatím to vypadá tak, že se každý snaží ty druhé okrást, něco ukrást, vytunelovat, za práci moc neplatit, do práce přijímat raději lidi bez kvalifikace, ti se spokojí s málem, všechno zdražit, ošidit, oni to lidi sežerou, co jim jiného zbyde.
Tak tu nejsou úřady pro lidi, policie taky ne, jídlo tu není k jídlu, svoboda jen pro majetné, spravedlnost taky tak.
Povídal před volbama Franta, komunisty né. Ti sebrali dědečkovi pole. Nojo Franto. Hlavně, že ti tihleti to pole vrátili.. Leda kulový.
Asi to ti komunisté nedělali všechno dobře. Když si tolik lidí přálo, aby byli zbaveni moci. Také bych nechtěl nad každou fabrikou pěticípou hvězdu a nápisy Se Sovětským svazem na věčné časy. Ale co lidé dostali svobodu, vypadá to, že se pobijou a sežerou navzájem. V bývalém sojuzu, Jugoslávii, i v práci..
No uvidíme, kam to všechno dospěje. Nakonec budou mít lidi jen to, co si zaslouží. Diktaturu k takovemu pořádku, či demokracii, aby se mohli sežrat navzájem.
Já si tu zatím budu psát co chci, pro koho chci, dokud mi liberál pan XXXX dovolí..
_____________________
Tak co myslite?
emigrant
Dakujem za vsetkych ktori niesu zaslepeni a divaju sa na veci realne. Je to tak, ako to pan dochodca opisal. A keby niekto zkusil narazit na: „svoboda pro majetne, spravedlnost taky tak“ nejakym chytrou radou akoze mas byt aj ty bohaty a budes sa mat dobre, alebo: nadavas len preto ze si chudobny a zavidis…tak mu treba pripomenut, ze niekto musi aj chodniky zametat, v nemocniciach musia byt sestricky na utretie zadku…A preco tito poctivo pracujuci ludia nemozu zit slusne? Pretoze ich zamestnavatelia su nekrestansky nenazrani a pani „podnikatelova“ si musi kupit saty na jeden vecer za milion dolarov…
Som rad, ze si nasiel tolko porozumenia pre mojho kamarata. Nakoniec, ako poznam tvoje nazory z tvojich minulych prispevkov, ani nie som moc prekvapeny.
Ja si tiez myslim, ze sa snazil o uprimne zhodnotenie. Najde sa tam nieco co sa na prvy pohlad moze zdat niekomu prehnane, ale v suhrne to bol zasah do cierneho.
Zdravim pratele!
64 rocny priatel (invalidneho dochodcu) zijuci v Prahe. Je to clovek, bez VS vzdelania, vo svojom zivote presiel roznymi robotnickymi profesiami, naposledy ako vodic tramvaje. Teda, obycajny clovek, ktory ma uz zivot za sebou, alebo aspon jeho podstatnu cast.
Ja mu dam zivot za sebou. Jsem v polovine a verim, ze to nejlepsi mne jeste ceka. Majte sa tam dobre!
Moji drahi emigranti…
Pekne sa to cita, ja som tiez zil v komunizme (som narodeny v r. 1979) som mlady clovek, kt. vystudoval VS, moj otec nemohol, jeho sef nemal VS, ani on teda nomohol mat, moji stari rodicia boli v strane, dokonca moj stary otec bol zandar dopravak bol dokonca sef dopravneho inspektoratu, ani to nepomohlo aby otec vystudoval VS.
Ja si myslim moji drahi emigranti, ze to nie je o komunizme alebo kapitalizme ci v akom marazme svetovom teraz zijeme, ale je to o ludoch o nas vsetkych ako sa spravame – mne po revolucii vykrikovali, ze starky bol estebak, to im nikdy nezabudnem aj ked som im to odpustil, moj starky nikdy nebol estebak a spominaju nanho dodnes ako spravne a neustalym dohovaranim vychovaval vodicov k ohladuplnosti, tomu sa nevyrovnaju ani „tiezvychovne“ metody „tiezpolicajtov“ v USA… odvtedy mam nazor, ze boli aj dobri komunisti, hoci vas to tam teraz trha ked to citate….
Bol som v USA aj vdaka tomu, ze padol komunizmus, ale som rad ze zijem na Slovensku, lebo nasa krajina ma na rozdiel od USA Velke srdce, nie take „akoze“ ako sa to ukazuje na obrazovkach „prisluhovacov“ Ameriky….
PS – uz nikdy sa nezopakuje Nezna revolucia, ked ludia verili, ze moze byt aj lepsie – zmenil sa totizto rezim, ale ludia su na seba horsi a za to moze aj kapitalizmus…..
ja tiez osobne nemam na komunizmus zle spomienky…je pravda ze ked padla tvz“zelezna opona“som mala iba 10rokov,takze z pohladu dospeleho to hodnotit nemozem.ale detstvo sme mali pekne.nepamatam ze by nam nieco chybalo z materialnej stranky,nahodou byt iskricka a pionierka sa mi velmi pacilo.vsetko okolo toho hry,tabory.ako deti mam pocit sme mali aktivnejsi a zdravsi zivot.nepamatam ze by sme vysedavali pri TV,stale vonku s ostatnymi detmi…dovolenky sice len v bulharsku a pod.ale nemala som pocit ze som o nieco prisla,ani v skole ze by sa knam spravali horsie mozno trosku autoritativnejsie…a ako tu uz bolo spomenute kazdy mal pracu,socialnu istotu,bezplatne zdravotnictvo…
Ja som tiež prežívala detstvo za komunizmu.Veľmi rada spomínam na tie časy.Iskričky,pionieri,zväzáci.Možno to bolo občas nútené,ale vždy bola sranda.Boli sme zamestnaní niečím spoločným a nemali sme čas myslieť na blbosti.Aj tie tábory boli za lacný peniaz.Peňazí nebolo,ale zato boli dovolenky z ROH.Celá rodina sme išli .Teraz robím do úmoru a stále čakám,kedy sa zmôžem na dovolenku s mojou 5-člennou rodinou.
Nech hovorí kto čo chce ,vtedy sme žili.Teraz sa len naháňame za peniazmi.Vedeli sme sa radovať,zabávať.Vdˇ si zoberte štatistiku zábav.V dávnych časoch boli zábavy plné ľudí.Teraz?Na dedinskú zábavu ich príde len zopár.
Ja viem máme slobodu.Môžme ísť do sveta.ALE ZA ČO?
Môžme vyjadriť svoj názor.DOVOLÍŠ SI TO A LETÍŠ Z ROBOTY.
Jednoducho nevidím žiadnu motiváciu pre obyčajného človeka.Celý život som sa učila,vyštudovala /za komunizmu/ a zadarmo ,a teraz hľadám všetko možné ,beriem každú robotu,aby som mohla uživiť moju rodinu.
Stránka 1 / 16
Nasledujúca
Tvoja reakcia