Mata
Veru, skoda, ze sa neda odskocit si.. Mne tiez bez toho clovecieho kontaktu sibe, hoci mam uz aj rodinu;-)) Ja uz ze kde si zmizla, ci tiez nemame vyhlasit patranie;-)). Bude sa Ti dat pripajat aj zo SR?

Ahoj Mata,
uz som sa pytala samu s seba, ze co je s tebou..Chapem, je toho na teba dost. Rodinne problemy daju poriadne zabrat a ked je clovek daleko je to o to tazsie. Drz sa!!!

Emigrant sa s nami zatial uplne nerozlucil 🙂 Ved on sem este pride. Kazdy mame obcas toho dost v sukromi a neda sa vsetko stihat..Clovek potom nestiha odpovedat aj ked si prispevky cita. Tiez som teraz v dost podobnej situacii. Aj ked moja zaneprazdnenost je ina.

Podajte aj sami nejaku myslienku, kotra ma suvis so „Socialnou inteligenciou“ napriklad a moze sa o nej debatovat. Alebo hociaku inu, na co mate chut.

Ja mam momentalne myslienky inde. Nic produktivne k tomuto ma nenapada…

Presne suhlasim s Terzi, ze niekedy sa nam to v sukromi nahromadi a nie sme pripraveni tak v pohode sediet pred pocitacom, clovek nechce pisat len tak odveci, potrebuje sa sustredit a zosumarizovat si myslienky.

Ja by som hodila len taku myslienku, s ktorou vlastne ja teraz bojujem a to je uprednostnit vlastne „stastie?“, alebo urobit aj nejaku sebaobetu, chvilu nemysliet na seba a urobit stastnymi tych druhych, ja teraz napriklad narazam na to, ci vsetko zabalit a ist za svojou rodinou, ktora ma mozno teraz potrebuje. Zavesit na klinec cestovanie, tuzbu po sebapoznavani a sebarealizovani.
Tak mi niekedy pripada, ze osobna sloboda je velmi dolezita, ale ci pri nej akoby nezabudame aj na pokoru, skromnost, vdacnost…niekedy si pripadam strasne sebecka, viem, ze to je mozno aj tym, ze nemam este deti a nikoho, za koho by som mala „zodpovednost“, jedine za seba, ale nemam zodpovednost aj za svoju rodinu, ktora tu bola doteraz pre mna? A je nou vzdy?

Presne suhlasim s Terzi, ze niekedy sa nam to v sukromi nahromadi a nie sme pripraveni tak v pohode sediet pred pocitacom, clovek nechce pisat len tak odveci, potrebuje sa sustredit a zosumarizovat si myslienky.

Ja by som hodila len taku myslienku, s ktorou vlastne ja teraz bojujem a to je uprednostnit vlastne „stastie?“, alebo urobit aj nejaku sebaobetu, chvilu nemysliet na seba a urobit stastnymi tych druhych, ja teraz napriklad narazam na to, ci vsetko zabalit a ist za svojou rodinou, ktora ma mozno teraz potrebuje. Zavesit na klinec cestovanie, tuzbu po sebapoznavani a sebarealizovani.
Tak mi niekedy pripada, ze osobna sloboda je velmi dolezita, ale ci pri nej akoby nezabudame aj na pokoru, skromnost, vdacnost…niekedy si pripadam strasne sebecka, viem, ze to je mozno aj tym, ze nemam este deti a nikoho, za koho by som mala „zodpovednost“, jedine za seba, ale nemam zodpovednost aj za svoju rodinu, ktora tu bola doteraz pre mna? A je nou vzdy?

Tak tentokrat sa to mne zobrazilo na 2x.

Este chcem len povedat, ze ma strasne stve samej na sebe, ze na taketo myslienky prichadzam len ked som v depkach, alebo mi je tazko a ze v beznom zivote, ked vsetko ide ako „po masle“ na taketo veci nejako nemyslim.

Terzi, trosku som sa zamyslela nad tym, ked si pisala o svojom ocinovi, ja s tym mojim udrzujem velmi sporadicky kontakt, ale mozem povedat, ze ho mam velmi rada, neviem, ako by som reagovala, keby zomrel, stale mi to pripada take…nerealne. Viem,z e to znie uplne hrozne, urcite by som mala problem vyrovnat sa so smrtou svojej maminy, je ako moje druhe ja, ale zazili sme toho spolu tolko, kazda minuta, ktoru sme boli spolu bola naplnena laskou a stastim (samozrejme, ze boli aj hadky, to je normalne), ale viem, ze by som nemala pocit, ze som s nou akoby cosi „zmeskala“, aj ked este v zivote budu momenty, ked ju budem potrebovat.
Ale s tym ocinom…stale mam pocit, ze som s nim premeskala toho strasne vela a neviem, ci to niekedy dozeniem. Ani som nesplnila jeho predstavy o „idealnej dcere“, nemam dobru pracu, slubnu karieru, solventneho manzela…tak sme sa nejako obidvaja vzdialili jeden druhemu v ramci uloh, ktore sme mali pre seba plnit.

Terzi, len Ti chcem povedat, ze mi to je luto a dufam, ze ta bolest bude postupne znesitelnejsia.

Tina, ze vraj zanevrel! To by sa nedalo aj keby som chcel 🙂 . Ste tu vsetky zlate. Palo tiez zapadol dobre do gangu (zlatym ho ale nazyvat nemozem, kedze je chlap).
To mas tak, ak chcem zredukovat cas pre exil.sk, tak si musim vybrat: Bud uplne ignorovat citanie prispevkov a odpisovanie na ne, alebo ignorovat pokracovanie v tej knizke. Myslel som, ze vhodnejsie bude to druhe. Knizku teda necham na obdobia ked budem mat viac casu…

Tia, to teda bolo porozumenie! No tak to bol prispevok hodny nielen krajanky ale priamo mojej susedy z Liptova… 😉
Dakujem za otazky. Chrbat je v poriadku (na to, ze nechodim do roboty). Chlapec byva pri nas, minuly tyzden mal v robote povysenie, ked zo 4 uchadzacov vyhral konkurz na miesto v podniku kde pracuje uz 3-4 roky. Je chemik a jeho zamestnavatel, to je kopa laboratorii, kde analyzuju vzorky krve, mocu, hlienov, ktore dostavaju z nemocnic a inych zdravotnickych zariadeni.
Dcera je zdr. sestra, zije samostatne a rada sa hra na dospelu a nezavislu 🙁 , ale to trva zakazdym len dovtedy kym sa neobrati na rodicov. Na rodicov sa obracia casto a zpravidla koli fin. problemom! Je totiz chronickym rozhadzovacom penazi… Najnovsie zaradila do svojho zivotneho stylu aj vikendove vylety do Chicaga za kamaratkami, takze nadej na zlepsenie je dost miziva. No, co uz, kazdy mame svoje…
No a co ty, ako sa tebe vedie?

Mata, zda sa, ze si v dost tazkom obdobi. Neviem co konkretne je za tym, ale zda sa, ze aspon zcasti to je odlucenie, resp. zdr. stav tvojich pribuznych a mozno nejake osobne sklamanie.
Nech to je uz cokolvek, pamataj si jednu vec (a na cely zivot!):
To ako sa ti javia veci suvisiace s tvojim zivotom je jedna vec a to aky maju tie veci skutocny vyznam je zas nieco ine.
Hore hlavu! Nikdy nie je tak zle ako sa nam to niekedy zda, nech sa uz jedna o cokolvek. Je bezna vec, ze negativa do nasich zivotov obcas vstupuju. Mam vsak pre teba dobru spravu, Mata: Ziadna kriza netrva vecne a kazdu ranu hoji cas!
A tu je moj recept na depresiu: Uvedom si, ze depka, pesimizmus, zial a pod. nie su nicim inym ako stavom mysle! Ak si sa do tohto neziaduceho stavu mysle dostala, tak v prvom rade si uvedom, ze vnimas okolnosti, ktore ta obklopuju po svojom, teda subjektivne a hlavne z nespravneho zorneho uhla! Bez ohladu na to co konkretne ta priviedlo do tohto stavu, ja ti tvrdim (a to bez akejkolvek pretvarky alebo najmensieho prehanania!), ze si na tom v skutocnosti omnoho lepsie nez sa ti zda! Potrebujes len zmenit uhol pohladu, to je vsetko! Kedze nepoznam konkretne okolnosti, ktore ta zuzuju, mozem ponuknut len tie vseobecne rady. Vzdy vsak mozes prist sem na forum a komunikovat v com je problem. Pre pripad, ze ta depresia je primoc, alebo zahrnuje nieco co by nemalo ist na verejnost, tak ti ponukam jednu z mojich email adries – href=“mailto:johnr735@yahoo.com“>johnr735@yahoo.com, kde mozes dorazit kedykolvek, ked si ‚down‘.

Terzi, samozrejme, ze sa s nikym nelucim, akurat trochu menim svoje „posobenie“ na fore, aspon na nejaky cas. Bola zaujimava zmienka, tie tvoje americke dobrodruzstva. Dokazem si predstavit, ze to obohatilo tvoj zivo o nezabudnutelne skusenosti.
A pacila sa mi ta fraza „uz som sa pytala samu seba, ze co je s tebou“. Obcas nam daj vediet ako sa nesu rozhovory medzi tebou a tebou… 😉

Mata, ten tvoj dalsi prispevok uz neznel tak ‚blue‘. Zda sa, ze stojis pred dilemou ‚Vratit sa alebo zostat‘. Srdce hovori jedno a logika mozno nieco ine. Som si isty, ze si blizsie k rozhodnutiu kazdym dnom a tiez nepochybujem, ze spravis to co mas spravit.
V poslednom prispevku si spravne prisla na to, ze ked sa odreagujes, tak je to hned lepsie. Ti tvoji rodicia, bol som aj ja na tvojom mieste. Ako cas plynul, tak som si uvedomoval, ze to nase odlucenie bolo vlastne jednou z tych dani, ktoru som musel platit za svoje rozhodnutie zit mimo Slovenska. Uvedom si, ze niektore veci su nevyhnutne, teda, ze rodicia tu nemozu byt vecne a raz sa to stat musi…

Emigrant,
ano ano 🙂 „pytam sa samu seba“ :-)…verim, ze si to tiez zazil, automaticky doslovny preklad cudzych fraz, ktore v slovencine zneju prinajmensom cudne..
Z prispevku co si adresoval Mati si aj ja neico zoberiem…Ono sa to lepsie pocuva od skuseneho cloveka co uz ma co to za sebou. Utecha mojho manzela je pre mna to najdovlezitejsie , ale viem, ze je len snaha o ukludnenie aj ked on skutocne vie ako na mna. Som vsak presvedcena, ze kym clovek nieco nezazie na vlastnej kozi tazko preciti pocit tohto druheho. Ja som si tiez nevedela predstavit mnohe veci dopredu a hlavne podla toho ako som poznala seba samu nemyslela som si, ze niektore situacie budu mat na mna taky dopad aky mali.

Mata,
dakujem za pekne slova 🙂 Myslim si, ze by si sa nemala citi vinna, ze si predtym viac myslela na seba. Je to skor normalne, ze ked je vsetko v poriadku tak clovek nepocituje, ze by jeho pritomnost bola taka nevyhnutna alebo, ze by niekto blizky skutocne potreboval jeho pomoc a zije si svoj zivot. Ked pridu problemy je zase normalne rozmyslat ako pomoct. Verim, ze ta toto rozmyslanie zuzuje hlavne ked nevies co skor a ako vlastne by si mala pomoct. Precitujues to subjektivne ako pise Emigran no ja si zase neviem predstavit ci sa vobec daju vlastne rodinne problemy neprecitit subjektivne a pozerat sa na ne ako na objektivny problem niekoho ineho.
Emigrant, ak vies ako na to von s tym 🙂 lebo asi tu je pes zakopany! ako sa na rodinny problem pozerat z objektivnej stranky?

Prajem vsetkym krasny vikend! My ideme dnes poobede na rafting az do nedele, nazbieralo sa nas cca 30 (znamy roznych znamych) a budeme byvat v drevenych chatkach ako na Slovensku 🙂 koli tomuto sa najviac tesim! 🙂

Ahojte,
ja som vcera mala podobny problem s pc-od rana nejakt virus W32 a nie a nie ho dostat von.Mala som nervy,len vecer sa to podarilo.
Mata
mrzi ma,ze si v takejto situacii,vsetci niekedy prechadzame obdobim kde samy nevieme kym sme a co chceme.Nevieme si uvedomit alebo spoznat ci rozhodnutia co berieme su spravne.Clovek v takychto situaciach byva casto v rozpolteni.Chyba Ti velmi rodina a preto sa chces vratit.Ano rodina je velmi dolezita.Ako som pochopila nemas vo VB vlastnu rodinu a zatial ani partnersky vztah.V cudzej krajine to niekedy moze byt na taku malu depresiu,ale netreba sa vzdavat.Si predsa mlada a sikovna.A niekedy sam cas si zoberie vela casu kym nam najde spravne riesenie.V citoch sa netreba ponahlat,ale zato v inych zivot.situaciach treba byt velmi flexibilny,lebo spolocnost nas zozerie.Najma nas co zijeme v cudzine.
Emigrant
to nevadi,ze nemas cas na knizku.Ved naozaj kto chce moze si v ju kniznici pozicat(a ak ju maju tu v Taliansku,budu ju mat vsade).Aj ked ty si to tak pekne opisoval!!! Inak mozeme ti len zavidiet: v priebehu jedneho mesiaca si „dolapil“ troch tvojich „starych“ kamosov.To je naozaj super.Takze Ti prajem z celeho srdca aby si si ich poriadne uzil.
Ale obcas sa nam tu ukaz,lebo tvoje mysky budu hladne.
Terzi
len s Tebou suhlasim.Nie vzdy sa da nam da posielat prispevky.To ale neznamena,ze si ich neprecitame.Neda sa stale byt pred pc,su aj ine veci.
Ale zato naopak, poviem pravdu,vcera ked mi cely den nefungoval pocitac,mala som hrozne nervy.

Ako pise Terzi,nebolo by naozaj zle,otvorit podobnu temu na Social Intelligence.Napr.podobna situacia aku ma Mata.Alebo nieco ine,navrhnite!

Emigrant
No dakujem.
U nas nie je nic nove,dcera ma uz 10 rokov, ani ma nepotrebuje.
Na leto sa chystame na SK, no 2 tyzdne stacia. Nemame pekne vztahy so sestrou a s svagrinou.lebo sa stretavaju s mojim ex- a robia mu psychologicku poradnu, lutuju ho, lebo sa ku nim chodi zalovat, a samozrejme su na jeho strane. Mala nechce k nemu ist, a ze je to vsetko moja chyba. Mala ma velmi rada teraz noveho otca, a chce ju adoptovat.
takze asi tolko.
Ale ked nieco potrebuju, tak som ta najlepsia. uz ich ignorujem.
mam znova nejaky zaujimavy clanok, ak chcete tak ho senm napisem-
8 rad pre stastne manzelstvo.

Kto ma zaujem, nech si precita, aby sme sa dalej posunuli.

O S E M R A D P R E S T A S T I E
1/ Radsej sa pohadat hned
Donekonecna mlcat, vedie iba k tomu, ze zlost sa nahromadi, a vyvrcholi v obrovskom vybuchu.Ked vznikne hadka, partneri si vykricia vsetko.Stare prehresky v rodine a IQ celej rozvetvenej rodiny.Kazdy dovod nespokojnosti treba prediskutovat hned.

2/Je dovolene povedat „teraz nie“
Napr.Neskoro vecer, ked su obaja unaveni, mozno hadku odlozit.
V pripade, ak je zlost privelka, ze je tam svokra, ze deti este nespia, alebo promile alkoholu je viac ako 1.

3/Namiesto vicitiek priznat pocity
Napr. „Robila som si starosti, lebo si nezavolal, ako si mi slubil.“
A nie: „Zabudol si zavolat! Naco mas ten mobil, asi koli frajerkam!“

4/ Dodrziavat zasady fair play
a/ partnera nezosmiesnovat
b/ neironizovat
c/ necharakterizovat (Vies co si….?)
d/ nespomynat, ze je ako jeho matka
To je velka provokacia,

5/ Slovo „VZDY“ je zakazane
Ako „Vzdy chces mat pravdu“ alebo „Nikdy pre mna nic neurobis“
Treba vzdy detailne povedat, co nam prekaza
A nie hadka spred 20-tich rokov sa spomyna pri kazdej hadke

6/ Ostat pri veci
Neotvarajte ziadne vedlajsie ohniska sporu a nezohrievat stare konflikty.

7/ Zelania vyslovovat konkretne
Pozitivne formulacie pomozu partnerovi skor pochopit, co si od neho zelame.
„Nerozhoduj za mna!“ lepsie povedane bude „Budem rada, ak ma nechas samu sa rozhodnut.“

8/ Partner je clovek, ktoreho lubime
Vo velkej zlosti najviac ublizujeme. Nehneva vas partner ako celok, ale iba urcita cast na nom.

Pekne, tiez sa budem podla toho riadit. pekny den

do kelu, nadpis mito dalo dokopy, aj ked som dala dostatocne medzery.

🙂

Emigrant
Ozaj, ta adresa je pre vsetkych? Kolko si uctujes? ;-)))) koniec vtipu. No, ja som to s tou knizkou a prerusenim myslela znacne nadsadene!! A vidim, ze to tu vsetci vzali vazne, este ze som daleko, nebodaj by sa mi aj daco „uslo“;-))) Ved ani ja nemam vzdy cas, to je normalne, zivotne okolnosti sa menia. Asi sa moj druh „humoru“ vyznieva prilis vazne;-))) Nabuduce pripisem aj vysvetlivky;-))

Mili moji, ozvem sa vecer v klude, pribudli tu zaujimave prispevky, ku ktorym sa neda nevratit,-))

Tia
no teda!Kde to ty beries?Predtym to inteview s bohom ,teraz toto.Vynikajuce.Osem rad pre stastie!Keby to bolo take jednoduche!V praxi bohuzial je to ine,ale pokusme sa tym riadit.Clovek ked sa hada je velmi az prilis spontanny.Neuvedomuje si,ze viac skodi sebe ako tej druhej osobe.Ale zas ako bolo pisane v prvom bode,treba sa aj hadat,lebo dusit v sebe vsetko je len protiproduktivne.
Tia,nechapem preco tvoja rodina sa k tebe tak stavia a uprednostnuju tvojho ex.Mali by tvojho terajsieho muza nosit na rukach.Ved sa stara o malu ako sa patri,dava jej patricnu lasku.A to iste aj Tebe.To,ze dcera sa nechce stretnut s otcom moze len znamenat,ze sa lepsie citi s terajsim otcom.Ale tiez na druhej strane nie je dobre uplne vymazat vsetky kontakty(myslim len v dcerinom pripade),bude stale jej otcom.Ale len ty sama vies co je pre nu najlepsie.A to,ze tvoj muz si ju chce adoptovat ukazuje akym vynikajucim clovekom je.

Tina,
aspon,ze sa obcas aj zartuje,no nie? Tvoj humor nevyznieva vazne.Ak nevieme vazne zobrat humor tak je to s nami velmi vazne.Zabava a zarty su silou zivota.
A nepis prosim ta:este dobre,ze som daleko,lebo by sa mi nieco uslo:Keby si bola na blizku tak jedine co by sa ti uslo by bola moja obyvacka,dobre tal.vinko,kavicka a moja skromna spolocnost.Tak ako aj pre ostatnych.

Monca
to som rada, ze aspon niekoho zaujimaju moje prispevky, chcem to tu trosku spestrit.
ano ta moja rodina je trosku smiesna, iba moja mama stoji pri mne, povedala, ze predsa moja dcera nie je lopta, ktora sa sem tam pohadzuje.
a zle to posobi na psychiku dietata. vidim to na mojom nevlastnom synovi, ako chodi raz za rok k nam, pohadzovani z jednej rodiny do druhej, a na nas si vybija svoju zlost. ako keby my sme boli za to zodpovedni, ze rodicia nie su spolu. tu nenavist a rozpoltenost citim zakazdym, a mam z toho husiu kozu.
mojmu dietatu som to chcela usetrit. ked bude velka sa moze sama rozhodnut. teraz je v takom zlom veku. a moze sa to na zle obratit. nebude vediet komu moze doverovat.je to otec, ale nikdy sa tak nechoval, nema ziaden drot ku dcere, proste ziadne darceky nekupoval a vobec neplati, tak co chce? nikdy si ju neziskal, a to dieta citi.

Ahojte moji zlati,

chcem sa Vam vsetkym podakovat za rady a vsetky tie pekne a povzbudive slova, teraz toho asi vela nevyprodukujem, lebo som predchvilockou prisla domov a som strasne unavena, tak len tak v skratke.

Emigrant, ja asi pouzijem tu Tvoju adresu a napisem, este raz pekne dakujem.

Tia, mrzi ma to s tou Tvojou malou, Tvojim byvalym, je dobre, ze aspon mamina stoji na Tvojej strane a je smutne, ze to nerobi aj sestra, ale niekedy to nie je otazkou krvi ale blizkosti. Dakujem Ti za mail a pozvanie na navstevu.

Terzi, uzi si rafting

Monika, dala by som si tu kavicku a talianske vinko.

Mam Vas vsetkych velmi rada a este raz vdaka, ani neviete, ako velmi ste mi pomohli.

Ahojte moji zlati,

chcem sa Vam vsetkym podakovat za rady a vsetky tie pekne a povzbudive slova, teraz toho asi vela nevyprodukujem, lebo som predchvilockou prisla domov a som strasne unavena, tak len tak v skratke.

Emigrant, ja asi pouzijem tu Tvoju adresu a napisem, este raz pekne dakujem.

Tia, mrzi ma to s tou Tvojou malou, Tvojim byvalym, je dobre, ze aspon mamina stoji na Tvojej strane a je smutne, ze to nerobi aj sestra, ale niekedy to nie je otazkou krvi ale blizkosti. Dakujem Ti za mail a pozvanie na navstevu.

Terzi, uzi si rafting

Monika, dala by som si tu kavicku a talianske vinko.

Mam Vas vsetkych velmi rada a este raz vdaka, ani neviete, ako velmi ste mi pomohli.

Tia
Mne sa to tiez velmi pacilo, hoci to nie je pre mna novinka (uz som sa presne o tychto principoch docitala v knizkach), ale je to velmi vystizne zhrnutie. Monca ma pravdu, ze drzat sa toho nie je v praxi az take jednoduche, ale stoji za to sa o to pokusit. Ja sa uz aj niektore z toho myslim aj automaticky dodrziavat snazim, urcite to je plus, no zas na druhej strane tiez vsetko v mojom manzelstve nezavisi len odo mna;-))

Mata,
jeskovy voci, to som kukala, ze pises o 3:42, by ma vystrelo byt tak dlho hore! No, vidim, ze mas aj narocnu robotu. Co pises v svojom prispevky este so stvrtka mi je velmi sympaticke – ze rozmyslas skutocne aj nad druhymi, blizkymi ludmi a neides si len za vlastnymi cielmi.. Hm, toto je asi konflikt, ktory sa „chyta“ skoro kazdeho, co vyraza do sveta. Iste, ak ma niekto uz rodinu vlastnu, rozhodovanie je predsalen posunute zas do inej roviny. Nechcem, aby moja odpoved vyznela alibisticky, ale mozno sa da urobit nejaky „kompromis“, ako si vlastne aj Ty spominala. Skusit ist na nejaky cas na slovensko, ale nezavriet si cestu von. Ono je to fakt, ze treba byt na blizku nasej rodine, ked nas potrebuju – hoci nie vzdy sa to da.. Ak sa to da, neni zle to aj realizovat.. Hm, my sme mali teraz zdravotne problemy – teda moja svokra. Chcela som tam aj s detmi cestovat, lebo bola na operacii klbu, aby sme boli nablizku, keby daco a tak. Avsak ona je zas typ, ktora taketo cosi ani nechce – a ma radsej svoj klud, radsej sa potrapi, ale ma sukromie. Totiz uz ju operovali druhy krat – ten prvy sme sa tam hned dovalili, aby sme sa mohli starat o nu, ked bude doma z nemocnice – a dopadlo to vselijako… Ukazalo sa, ze to je skor pre nu zatazou, lebo napriek svojmu stavu sa skor ona snazila starat o nas a varit a nedala si povedat, nepustila nas k robote – cize nejak to nevyslo. Ak vsak druha strana pomoc prijima, je to ina situacia.

Hm, a podla mna to, ze na podobne myslienky prichadzas v depkach neznaci, ze by boli od veci. Mnohokrat casto prave vtedy, ked je cloveku tazko, sa dostava k „jadru veci“.

Zavidim Ti v dobrom taky harmonicky vztah s matkou, je to poklad, ja by som ho mala rada tiez, no zijeme jak na bojisku. Dokonca si myslim, ze nie je velmi v mojich silach to zmenit.

Terzi
Ja som si vzala nahodou Tvoje slova k srdcu;-)) (aby sme teda aj my nezahalali a hodili sem daku myslienku v suvislosti so SI), tak sa na tom pracuje;-))

Emigrant

Hm, premyslala som nad tym, co si pisal o svojej dcere. Dufam, ze sa neurazis, ked Ti daco napisem, ze to nevyzneje ako ked chce kura poucovat sliepku!!!;-)) No ja si myslim, ze ak ma dcerka problemy nejak skutocne sama si „vystacit“ a o seba sa postarat, mali by ste ju v tom nechat a stale ju z kase netahat. Pretoze to jej k dozrievaniu a zodpovednosti nepomoze a neporastie. Potrebuje sa popalit, zazit dopad toho, ze peniaze proste nie su a „co teraz“. To je jedina cesta dostat sa z toho von. Podla toho co pises, netrpi chudobou a penazi ma dost na to, aby vyzila normalne – len s nimi sa asi musi naucit nakladat a nerobit vydavky, na ktore nema. Pises, ze sanca na zlepsenie je miziva. To je fakt, pokial ju budete vzdy „zachranovat“. Nie ze by boli tieto myslienky z mojej hlavy, ale sa s nimi stotoznujem. Podla mna jej treba umoznit, aby bola skutocne dospela a nezavisla, ma uz na to vek, ma pracu.. Pokracovanie v takomto sposobe zivota moze byt pre nu dost nicive.. Ono ide o princip. Aj keby zarobila viac, situacia by bola podla mna podobna.

Paci sa mi, co pises mate, znie to rozumne a z velkej casti s tym aj suhlasim. Clovek naozaj nesmie „stracat hlavu“ ked je v krize a potrebuje byt aj v urcitom nadhlade a brat aj svoje problemy trocha s odstupom.. Mne pomaha aj vedomie, ze nie som s mnohymi vecami sama a neprezivam to ako jedina na svete – a tiez mi velmi pomaha, ked mozem s niekym hovorit a niest svoj „kriz“. Suhlasim aj s tym, ze velakrat skutocne je potrebne zmenit uhol pohladu, pozriet sa na veci inak, resp. pozriet sa na svoju situaciu z inej strany – a mozno si niektore veci viac vazit, tesit sa z nich a tie negativa zas az tak neuprednostnovat.

Napriek tomu nie je to podla mna cela pravda. Napr. ked mne k zivotu chybaju priatelia – coz mne ako cloveku skutocne velmi vadi, ze musim zit v osamelosti, hoci zas si myslim, ze nie som typ, co nedokaze byt sam, velakrat som take chvile samoty vyhladavala, ale osamelost permanentna a zivot bez priatelov je skutocne na mna moc – a tiez vedie k „depkam“. Hm, Ako vsak zmenit uhol pohladu? Viem, ze su v mojom zivote veci, z ktorych sa mozem tesit. A aj v praxi uplatnujem to, ze sa prilis netrapim tym, cim by som sa mohla – cele dni vyplakavat by mi nepomohlo a zit treba. No napriek tomu – mam si povedat, ze „ved mne priatelov netreba“? Tato tuzba a potreba vo mne je prilis silna na to, aby som ju nejak jednoducho odpisala (aj ked som sa ju snazila samozrejme roznymi sposobmi prehlusit a kukat sa na to inak, vystacit si s inymi vecami). No ono to nikdy dlho nevydrzi. (samozrejme popri tom vsetkom sa snazim byt aj aktivna – hladat nove kontakty, udrziavat stare aspon cez maily a telefony a tak). Cize moja otazka znie – ako sa da v tomto konkretnom pripade zmenit uhol pohladu? Ja samozrejme nie som z tohoto furt v depke, ale lahko sa mi nezije a mam pocit, ze mi nieco velmi dolezite v zivote unika. A vlastne ma svojim sposobom obera aj o radost z inych veci.. Ok, ja napr. som nasla na to riesenie – vratit sa spät na Slovensko, kde si myslim, ze to bude inak. Cize uz len 1,5 roka sa pretlct;-)))

Tia
Ja si myslim, ze by bolo fajn, keby aj Tvoja dcerka bola v pohode v tom smere, ze by mala aj normalny vztah so svojim ocom, aj ked spolu nezijete. Podla mna je to pre deti velmi dolezite, najma ako bude rast a dospievat. Ale nutit ju do kontaktu s nim tiez nema zmysel. Podla mna je len dolezite, aby si jej Ty o nom nehovorila zle veci a nebudovala v nej negativny vztah k nemu (aj ked mohol byt on na pricine rozpadu vasho manzelstva, ako si spominala). Ale to Ty iste nerobis. Ono deti to i tak casom prehliadnu a nevypali to dobre ani voci tomu „dobremu“ rodicovi.

Monca
No teda ta kavicka a Tvoja sukromna spolocnost, pripadne vinko, no toto, to by som veru nevahala ani chvilku!! Asi nastartujem svoje sukromne lietadlo a letim;-)))

Tina
Ano, co som sa ju nanutila,aby isla k nemu, lebo ked prisiel raz za mesiac, to bolo malo. nakoniec sa rozplakala, a nechcela odist. takze nic neurobim.
Monca
super, skoda, ze si tak daleko, rada by som si pokecala pri kavicke.
a uz je lepsie?
🙂

Tia,Tina
tak ta kavicka a vinko Vas caka!
Tia
chcela som ti napisat: s problemom sestry nie si sama.Ja tiez s mojou nevychadzam vobec dobre.Ona ma stale stavia proti nasim.Stale ma kritizuje, ze som nula atd.Uz som si na to zvykla a v duchu sa jej smejem.Nastastie,ze mas mamu na tvojej strane.Aj u mna je to tak,ale lepsie povedane viac na mojej strane je otec co ma podobnu povahu ako ja a vie ma lepsie pochopit.Takze hore hlavu a som s tebou!

Tina
naco budes minat tvoje sukromne lietadlo,staci ked nastartujes trabant a nad ranom si tu,akurat na horuce cappuccino.

Terzi, ten rafting to je plavba na kanoe, alebo na niecom inom?
Monca, vdaka za prianie. Ano, mysky nezanedbam… Ta kava aj mne vonia dobre, len ci by sme neboli po nej dlho hore? 😮
Tia, no tak to mas proti sebe celu alianciu (sestra, svagrina, ex…), pomaly budes musiet chodit na Slovensko ozbrojena… 😉 Ak dobre rozumiem, ty a tvoj mate deti len z prvych manzelstiev?
Tina, ano, adresa je pre vsetkych co mi napisu. Kolko uctujem? Ani sa nepytaj! A pripadne nedoplatky tvrdo vymaham… 🙂 A tvoj humor je dobry, bud bez obav.
Mata, O.K.
Tina, ano ano,vajce chcelo byt zase mudrejsie ako sliepka, ale tentoraz skoro bolo… 🙁 , pretoze s tou mojou dcerou, tvoja poznamka bola rovno na bradu! Situacia je tam kde je, len preto, ze moja polovicka je manipulovatelna a casto kona na ‚vlastnu past‘. Ale zlepsuje sa to, uci sa na vlastnych skusenostiach, takze uz je tej ‚vlastnej paste‘ cim dalej menej…
Prinasas, problematiku osamelosti ako dovod, ktory ti obcas zapricinuje depresiu a pytas sa ako zmenit uhol pohladu. Musis sa vidiet, ze si v situacii, ktoru si si sama zvolila alebo s nou suhlasila. Myslim, ten pobyt mimo Slovensko, ktory zapricinuje tu osamelost a teda, ze ten docasny pobyt v Nemecku bola tvoja volba, ku ktorej si slobodne dospela. Pozeraj sa na plusy, ktore ti nemecky pobyt prinasa: Financne zabezpecenie (kupa bytu) na Slovensku, ktore ti ulahci dalsi materialny zivot na Slovensku. Ta osamelost je dan, ktoru za to platis. Druha moznost bola zostat na Slovensku, nebyt osamela, ale asi zit v skromnosti. Je celkom mozne, ze by si mala depku prave koli tej prilisnej skromnosti, ktorej by sa ti mozno dostalo viac nez by sa ti pacilo. Co, je vsak dolezite, uvedom si, ze toto je docasny stav (za 1 1/2 roka sa mate vratit) a ze perspektiva je teda velmi dobra – samota nebude a nedostatok penazi tiez nie. Ked si tieto veci das dohromady, tak by ta to malo pozdvihnut. Dalsia vec, ktora by ta mala povzniest je napr. to, ze si uvedomis v aku stastnu dobu sa nachadzas v Nemecku, pretoze napr. pred 50 rokmi by si nemala ani ten internet a bola by si tak izolovana ohodne viac.
Inymi slovami, hlad na pozitiva svojej situacie a to negativum – svoju osamelost, zknokautuj svojou dalsou ucastou na internetovych diskusiach! Taktiez, nezabudaj, ze kopa ludi ma starosti zavaznejsej povahy, tak sa cit pozehnana, ze u teba to je len docasny utlum spolocenskeho vyzitia.
Terzi, myslim, ze tu je aj nieco pre teba, kedze si sa pytala ako zmenit ten uhol pohladu.
Co to tu vlastne vypisujem… Tina, nastartuj to svoje lietadlo, navstiv Moncu a vsetko je vyriesene… 😉

Terzi, ten rafting to je plavba na kanoe, alebo na niecom inom?
Monca, vdaka za prianie. Ano, mysky nezanedbam… Ta kava aj mne vonia dobre, len ci by sme neboli po nej dlho hore? 😮
Tia, no tak to mas proti sebe celu alianciu (sestra, svagrina, ex…), pomaly budes musiet chodit na Slovensko ozbrojena… 😉 Ak dobre rozumiem, ty a tvoj mate deti len z prvych manzelstiev?
Tina, ano, adresa je pre vsetkych co mi napisu. Kolko uctujem? Ani sa nepytaj! A pripadne nedoplatky tvrdo vymaham… 🙂 A tvoj humor je dobry, bud bez obav.
Mata, O.K.
Tina, ano ano,vajce chcelo byt zase mudrejsie ako sliepka, ale tentoraz skoro bolo… 🙁 , pretoze s tou mojou dcerou, tvoja poznamka bola rovno na bradu! Situacia je tam kde je, len preto, ze moja polovicka je manipulovatelna a casto kona na ‚vlastnu past‘. Ale zlepsuje sa to, uci sa na vlastnych skusenostiach, takze uz je tej ‚vlastnej paste‘ cim dalej menej…
Prinasas, problematiku osamelosti ako dovod, ktory ti obcas zapricinuje depresiu a pytas sa ako zmenit uhol pohladu. Musis sa vidiet, ze si v situacii, ktoru si si sama zvolila alebo s nou suhlasila. Myslim, ten pobyt mimo Slovensko, ktory zapricinuje tu osamelost a teda, ze ten docasny pobyt v Nemecku bola tvoja volba, ku ktorej si slobodne dospela. Pozeraj sa na plusy, ktore ti nemecky pobyt prinasa: Financne zabezpecenie (kupa bytu) na Slovensku, ktore ti ulahci dalsi materialny zivot na Slovensku. Ta osamelost je dan, ktoru za to platis. Druha moznost bola zostat na Slovensku, nebyt osamela, ale asi zit v skromnosti. Je celkom mozne, ze by si mala depku prave koli tej prilisnej skromnosti, ktorej by sa ti mozno dostalo viac nez by sa ti pacilo. Co, je vsak dolezite, uvedom si, ze toto je docasny stav (za 1 1/2 roka sa mate vratit) a ze perspektiva je teda velmi dobra – samota nebude a nedostatok penazi tiez nie. Ked si tieto veci das dohromady, tak by ta to malo pozdvihnut. Dalsia vec, ktora by ta mala povzniest je napr. to, ze si uvedomis v aku stastnu dobu sa nachadzas v Nemecku, pretoze napr. pred 50 rokmi by si nemala ani ten internet a bola by si tak izolovana ohodne viac.
Inymi slovami, hlad na pozitiva svojej situacie a to negativum – svoju osamelost, zknokautuj svojou dalsou ucastou na internetovych diskusiach! Taktiez, nezabudaj, ze kopa ludi ma starosti zavaznejsej povahy, tak sa cit pozehnana, ze u teba to je len docasny utlum spolocenskeho vyzitia.
Terzi, myslim, ze tu je aj nieco pre teba, kedze si sa pytala ako zmenit ten uhol pohladu.
Co to tu vlastne vypisujem… Tina, nastartuj to svoje lietadlo, navstiv Moncu a vsetko je vyriesene… 😉

Emigrant
Hm, dik za nazor. Ja sa svojim sposobom aj snazim v podobnom pozitivnom duchu pozerat na veci okolo. Avsak na druhej strane, tie ekonomicke vyhody toho, ze sme tu, nie su zas az take straaaaasne velke. Isteze, je to lepsie, akoby sme boli na Slovensku, no ja osobne by som napr. uskromnenie uprednostnila;-)) Je pravda, ze by to malo byt s nami lepsie na slovensku, ale ze nebudeme mat nedostatok prostiredkov, to by som tiez zas nepovedala;-)) A posledna poznamka – moj vyssie spomenuty problem, ktory som uviedla ako priklad, bohuzial nie je jediny, s ktorym sa borim;-)) Hoci celu situaciu zhorsuje. Ale mas pravdu, aj niekedy myslievam na to, co si napisal – clovek ma aspon kde byvat, nie som uplne sama, aspon navonok, a mame deti, chvala bohu nas netrapia nejake vazne choroby.. Asi je to skutocne v tom, pozerat sa na veci, ktore mame a z tych sa tesit. A nenechat sa zdeptat s ostatkom, skor sa snazit stale o zlepsenie.

K tej dcerke – zabudla som v mojom prispevku dodat, ze chapem, ze pre rodicov je velmi narocne jednat nejak razne v podobnych pripadoch. Myslim, ze my rodicia (:-)) mame stale tendenciu deti ochranovat, vytahovat z kase, pomahat im.. Coz je ostatne vec pozitivna, len niekedy skutocne treba vediet, co je pomocou skutocne a co nie. A my zeny duplom;-)), este ze mame muzov a ti su o cosi prisnejsi.. Aj ked zas maju slabost na dcerky;-))

Snad asi kazdy z nas ma taku tu skrytu tuzbu byvat doma – medzi svojimi. Ale to ze sa napriklad ja z rodinou nevratim, je aj koli socialnemu charakteru dnesneho Slovenska. Zoberme si trebars uzakonene prednostne osetrenie u lekara: kto si v cakarni zaplati 300 alebo 500 korun, nemusi cakat a moze sa legalne „predbehnut“. Povedzme ze by som tie peniaze aj mal, ale ako sa poznam (soc. citenie), tak by ma to asi strasne sralo! V podstate tento zakon odsudzuje tych, ktori tento obnos vo vrecku nemaju na to, ze nebudu vobec osetreni, pretoze asi kazdy kto moze, si radsej tieto peniaze vezme k lekarovi zo sebou. Tento a mnohe dalsie postfeudalne faktory vytvaraju obrovske rozdiely medzi ludmi a tym zakonite zvysuju zavist a nevrazivost. Ten rodacky pocit asi kazdy v sebe ma, ale myslim ze si treba strazit istoty ktore mame a dakovat bohu, ze je moja rodina v bezpeci a dostatku. Na Slovensku je pravny system, bezpecnost, zdravotna starostlivost a socialne oblast mizerna, tak radsej tie vlastenecke tuzby potlacim, pretoze skor ci neskor by som ten navrat olutoval – to som si isty.

Emigrant
Este som chcela dodat k tej teme – zmeny uhla pohladu. Myslim si totiz, ze ak sa aj clovek zacne pozerat na veci inak, ak mu daco BYTOSTNE chyba, tak mu to tak ci tak chybat neprestane. Sice sa s tym nauci zit, ale mozno take skutocne stastie prezivat nebude. Nehovorim, ze zivot tu na svete je o tom, aby clovek prezival stastie;-)), ale kazdeho nas k tomu tiahne. Samozrejme, mnohokrat neostava nic ine, len sa zmierit so situaciou aka je. Ale to nas vnutri nezmeni a problem to neriesi. Napr. ak je niekto sam a tusi po partnerovi, aj ked si najde ine“ naplnenie“ svojho zivota, ine cinnosti, ktore ho tiez bavia.. – pravdepodovne tato tuzba stale vnutri ostane a stale bude boliet, i ked raz menej, raz viac. iste, musime sa naucit zit aj s bolestou.. Len chcem povedat, ze samotna zmena uhlu pohladu NESTACI na to, aby sa situacia vyriesila – len sa naucime s nou ako tak vyrovnat. A to je podla mna aj na tu temu, co nacrtla Terzi – vztahy v rodine.

Tina, „pocujem ta“.
a. Mam silny dojem, ze ta osamelost sa s tym mat. uskromnenim jednoducho neda porovnavat, teda ze je pre teba daleko zavaznejsim faktorom.
b. „Nehovorim, ze zivot tu na svete je o tom, aby clovek prezival stastie…“ A preco nie?! Ved zijeme len raz, tak preco nezit tak, aby to co najviac davalo zmysel!
Ak samotna zmena uhlu pohladu ti nestaci, tak potom mas len 2 veci na vyber:
1. Bud sa so svojou situaciou zmieris
alebo
2. Sa so situaciou nezmieris a zacnes konat
Porozpravaj sa so svojou polovickou, vytmav mu co ta trapi a poziadaj o skratenie toho vazho nemeckeho pobytu napr. o 1 rok. Teda, ze sa vratite uz v lete tohto roku. Povedz mu, ze sice donesiete na Slovensko o ten rok nieco menej penazi, ale ze vas navrat bude mat velmi pozitivny vplyv na kvalitu tvojho (vasho) zivota a ze urcite vyvazi a prevazi tie fin. uspory, ktore ocakavate najblizsieho 1 1/2 roka. Povedz mu, ze tie doterajsie 4(?) roky v Nemecku bolo tolko co mozes uniest, ze mas toho dost, ze ta depresia zasahuje cim dalej viac a chces s tymto zivotnym stylom skoncovat bez dalsieho vyckavania. Pripomen mu, ze to bol ustupok z tvojej strany, ked si suhlasila ist s nim do Nemecka, tak teraz je rada na nom aby prejavil porozumenie pre teba. Ak by mu to nevonalo, tak ho poziadaj, aby ste byt na Slovensku kupili uz teraz, ty s detmi sa don nastahujete a on nech teda zostane este rok v Nemecku ak chce…
Nepoznam vsetky okolnosti tvojej situacie, takze vyssie uvedene nemusi byt to najlepsie riesenie, ale z toho co si pisala, nejak tak by som konal byt na tvojom mieste…

Pali, dotkol si sa ozehavych veci. A ked vazne ochories a musis ist do nemocnice, tak Boh ti pomahaj! Pokial nie si z privilegovanych alebo neplatis doktorov aj zo svojich osobnych zdrojov, tak hodne stastia. Dalsia kapitola je uroven tych zdr. sluzieb. Bol som v jednej znamejsej nemocnici na Slovensku v 2005 ako navstevnik a sucasne som spolu so zenou asistoval prijimajucej lekarke a jej zdr. sestre v ukonoch pre pacientku – moju blizku pribuznu. Pacientka bola prevedena na JIS (jednotku intenzivnej starostlivosti). Kedze na JIS som casto pracoval v USA, tak som bol sokovany tym ubohym vybavenim JIS v tej sl. nemocnici. Toto by bol tiez dlhsi pribeh, tak koncim radsej v tomto bode.

Emigratnt
vdaka velmi za odpoved, ze sa tak o mna zaujimas. No ten moj priklad s „osamelostou“ vpodstate neni taky zly – teda pokial mam tu nadej, ze nebude trvat vecne, mne sa ten 1,5 roka uz v pohode, si zas myslim, ze ked uz tu sme, tak to treba. A je podla mna aj lepsie, ked budeme tu spolu ako rodina, ako rozdeleni a ja na Slovensku. Ak to tak vyznieva, tak si zas nepredstavuj, ze som cele dni v dakej depresii;-)) Myslim, ze ludi okolo mna co stretam, by ani nenapadlo, ze ma daco trapi, som v principe vesela kopa;-))) Ono na mna samozrejme z casu na cas nejake veci dolahnu, asi ako na kazdeho, ale chvalabohu uz mam patent na to, ako zas vykorculovat do nejakej normalnejsej roviny a zit normalne dalej. Hoci to napr. neznamena, ze prestanem potrebovat ludi – len si s tym proste nejak poradim. Tento priklad bol fakt len prikladom, nie je to zas az take tragicke – teda ze by to bolo to, co ma najviac trapi na tomto svete;-) Chcela som len zistit, akym sposobom podla Teba funguje tato „zmena pohladu“. Ono podla mna uz to, ze Ti to pomoze so situaciou sa nejakym sposobom vyrovnat, je velmi pozitivne (aj ked budem asi tvrdohlavo trvat na tom, ze to problem nevyriesi;-)))

No, vybavenie Nemocnic Amerika – Slovensko sa porovnavat jednoducho neda, to jak keby si porovnaval trabant s mercedesom, alebo trojkolku s mercedesom?

Hm, ta moja uvaha o stastie. Vies, ja verim, ze nas zivot nekonci smrtou tu na zemi, ale bude pokracovat dalej – pri Bohu, v tzv. nebi, nech uz to znie akokolvek starosvetsky. A v tomto zmysle potom aj mnohe veci nadobudaju iny vyznam, ako ked berieme zivot iba ohranicene – a napr. snaha za kazdu cenu si uzit vlastne stastie tiez nema az taky zmysel. Pride na rad to, ze to aki sme vnutri a ako vieme milovat, je to, co je dolezite. A to moze niekedy znamenat aj bolest a obetu, zanechat vlastne stastie a uprednostit stastie ineho. Nemysliet len na seba. Ale je to iste otazka viery a „uhla pohladu“ ;-))

Palo
No mas bohuzial zase pravdu, tiez vidime okolo seba vselico. Ale na druhej strane aj tu v Nemecku som pocula o roznych pripadoch, nikde to neni idealne, i ked je pravda, ze ten nedostatok penazi v zdravotnictve a nasledny moralny upadok, tak to je fakt hroza. Znamena to fakt niekedy ohrozenie na zivote.. S tym legalnym predbiehanim je to fakt des, mne by to tiez robilo problem – ako by som sa kukla tym ludom do oci… No predsa tam tolko ludi zije. Vies, mne ani neide o nejaky pocit spoluvlastenectva, spolupatricnosti k narodu – skor o konktrenych ludi, ktori tam stale ziju a rada by som im bola blizsie. Aj by ma zaujimalo, ako tieto veci vnima napr. Tvoja manzelka – ci to berie tiez tak viac „prakticky“, ako Ty. Ono my zeny to mame myslim zlozitejsie v tom, ze sa na veci pozerame skor viac cez srdce ako cez rozum, a preto si aj dovolim povedat, ze muzi sa zivotu v zahranici v tomto zmysle prisposobia rychlejsie a lepsie.