to bol moj prispevok
ta kniha je o medziludskych vztahoch. a tento prispevok je tiez.
pekny den

Ten prispevok. Bola som nim celkom zaneprazdnena, ze som sa zabudla podpist. sorry. Ale anonymneho aspon zaujal. Dakujem.

ochrana proti anonymnym upirom
Ako sa tomu branit?
1- ignorovat. ak nebudete odpovedat, po urcitom case prestanu.
2- zachovat sa uplne inac, nez ocakavaju. Ak vas chcu vytocit, vysmejte sa im.
3-zachovajte si svoj pokoj a udrzuje si odstup.

Tia
No, ja na anonymy neodpovedam. Ak niekto nema tolko slusnosti sa podpisat, nemam si s nim co povedat. Minule som to sice vynimocne urobila – asi tak prvy a posledny krat. Okrem toho tomu anonymovi, co nas furt „prenasleduje“ sa podla mna musia nase prispevky pacit, preco by ich inak cital?;-))) Len to nechce priznat. Ved naco by furt chodil na tie iste stranky, co ho k smrti nudia;-))))?

K tomu prispevku. Podla mna na tom moze daco byt, aj ked si myslim, ze este viac ako „geny“ v tomto pripade funguje zle zivotne zazemie. Cize ak dieta vyrasta v nevhodnom prostredi (ako tam bolo v jednom pripade popisovane), tak to asi sa da povedat zvacsa dopadne dost zle. Geneticky samozrejme tiez moze dieta zdedit urcity subor vlastnosti charakterovych, kvoli ktorym (aj napriek dobrej vychove) sa moze dostat na zle chodnicky.. Ja si myslim, ze dobra rodina je pre vychovu deti urcujuca a velmi dolezita a to tvrdim napriek (a prave preto) dnesnemu rozpadu rodin v spolocnosti. Myslim, ze vysledky nenechali na seba dlho cakat. Nechcem sa opakova, lebo som to uz niekde pisala – oco mojho muza odisiel od rodiny, ked mal muz 15 rokov, no i tak sa to na nom dost „podpisalo“ a i priebeh poslednych rokov, ktore s nimi este byval – neboli idealne. Nuz, kazdy mame moznost bojovat iba sam za seba. Aj preto si myslim, ze za manzelstvo ma zmysel bojovat, kym sa da (a zabudnut pri tom aj na seba, pre dobro deti – hoci viem, ze vela ludi s tymto nazorom suhlasit nebude). Kazdy chceme byt stastny – ale za aku cenu.. Iste sa to netyka pripadov, ked su skutocne otcami alkoholici, ktori deti aj zenu tlcu a podobne zdesne pripady, proti ktorym sa treba postavit na odpor..

Ahoj mysky a mysiak (Palo)! 🙂
Neviem ako u vas, ale tu nam posledny tyzden zavitala skutocna zima. Az na jeden tyzden v prvej polovici decembra sme mali sustavne neobvykle teplo, teraz vsak su teploty stale pod nulou a ma tak zostat mimimalne dalsi tyzden. Vcera bolo -10*C a silny vietor, ani sa mi nechcelo ist von, no ale nakoniec sme sa nabalili a zvladli sme vyse hodinovu prechadzku. Svietilo vsak slnko, takze nebolo to zle. Nemusim hadam ani zdoraznovat, ze sme boli jedine ludske bytosti vonku (aspon sme nikoho nevideli). Ludia su tu akosi rozmaznani… Dnes je este chladnejsie, ale sekery nepadaju, tak zas pojdeme.
Vcera vecer som zakupil letenky do Europy. Bohuzial neprideme v july alebo v auguste, ten cenovy rozdiel bol prilis markantny. Nas pobyt je od poloviny maja do dvoch tretin juna.
Kebyze chceme prist napr. od polovice juna do polovice jula, tak tam uz bol okolo $400-500 rozdiel na jednu letenku. To akosi nestalo za to.
Zaujimave je tiez to, ze poletime z Chicaga. Priamo z Indianapolisu by to bolo dalsich $200-300 viac. Plusom je, ze asi po 15 rokoch poletime priamo do Blavy, doteraz to bolo vzdy len do Viedne. Taktiez je zaujimave, ze z Chicaga to je nonstop az do Londyna, v Londyne prestupujeme na Lufthansu, ktora nas vsak dopravi len do Mnichova, kde opat musime prestupit na let do Blavy. Este srandovnejsia je cesta zpat: Blava-Mnichov > Mnichov-Frankfurt > Frankfurt-Chicago… 😮 Taketo divotvorne spojenia sme uz mali niekolkokrat na nasich europskych cestach. V minulosti sme sli okrem UK a Frankfurtu aj cez Kodan, Pariz, Amsterdam, Prahu, Milano, atd. Uz len cakam kedy to bude cez Moskvu… 😉
Takze, ak bude niekto z vas v tom case na Slovensku, dajte vediet. Mozno Boh da, motyka streli a my sa niekde stretneme…
Monca
plny suhlas. Nie mnoho ludi si tieto veci uvedomuje a nakoniec si zbytocne komplikuju zivot.
Terzi
hlavy su prevetrane? 😉
Tina
Opat si to pekne priblizila. Myslim tie Tiine dobrodruzstva a ich potencial pre nejaku tragediu…
Pises, ze si chodievala do lesa sama. Neviem do akych odlahlych casti, ale zda sa mi, ze tvoje solo vylety zahrnovali neporovnatelne mensie riziko nez napr to Tiine stopovanie. Pokial si teda nevyrusila medveda s mladymi, alebo si nezabludila. V lese obvykle nenarazis na pochybnych ludi. Ak sa niekto vyberie do prirody, tak su to obvykle ludia, ktori nemaju za lubom nekalosti. Vynimkou su mozno len Cigani v Slovenskom Raji, ale tam si asi sama nechodievala.
Tia
Aj ja si dokazem predstavit, ze ten anjel strazny bol pri tebe.
Pripomenulo mi to trochu moju/nasu minulost od momentu ked sme sa rozhodli utiect z CSSR. To prve obdobie bolo velmi kriticke, ti anjeli ako keby sa striedali pri nas.
Asi najokatejsou udalostou bolo, ked moja vtedy 3rocna dcerka bola doslova na centimetre vzdialena od straty zivota v dosledku nehody, ktora jej bezprostredne hrozila pocas prvych mesiacov nasho pobytu mimo CSSR.
Tvoj prispevok o dedeni genov zo syna na otca je dost kontraverzny. Podobne ako Tina pise, aj ja podotykam, ze tie geny nemusia automaticky viest k nejakym zlocinom. Hodne zalezi na prostredi, v ktorom dieta vyrasta. To je totiz to, co formuje jeho osobnost.
Tina
S tymi nasledkami tvojho muza mam trochu problem.
Bol som v podobnej, a z toho co si doteraz napisala, asi v daleko vaznejsej situacii, kedze otec bol alkoholik a vsetka ta mizeria spojena s tym co alkoholici mozu doma sposobovat sa konala u nas doma! Ziadne nasledky sa vsak nikdy nedostavili… Mladi ludia a zvlast deti maju obrovsku schopnost regeneracie (vcetne dusevnej!).
Ak myslis, ze s tvojim nie je nieco v poriadku, tak by som ti doporucoval hladat pricinu niekde uplne inde. Neverim, ze sa jedna o nasledky z tazkeho detstva!

Z otca na syna, samozrejme, nie zo syna na otca.

Co sa tyka udrziavania manzelstva kvoli detom,je to bohuzial velmi bezna vec.Okolo 80% dvojic su spolu prave kovli svojim detom.Je to smutne.Preto tie caste nevery-cas,stereotyp a mentalna unava hraju svoje.
Kym su deti male je pre nich velmi dolezite aby zili v tzv.normalnej rodine(aj ked v tychto casoch je argument normalna rodina ine pisanie).Tym nadvedzujem k tej druhej teme.Nase deti dychaju akukolvek rodinnu atmosferu a preto sa neda nic ine robit len vytvorit zdrave,stabilne a teple prostredie.Kto z nasich deti vyrastie nie je to az tak v genoch ale z akeho rodinneho zazemia pochadza.Urcite je aj vela vynimiek.Ale vacsinou pevny zaklad drzi dom.
Nemysliet na seba ale nemoze byt nutnostou.Kazdy sme jedincom a mame svoje prava.Ak sa mame obetovat kvoli detom a zit s partnerom co sa o nas nevie postarat,uraza nas,mlati a opija sa.Tak to nema absolutne zmysel.Deti rastu,vidia,pozoruju a rozumeju.Je to pre nich este horsie.A co potom ked deti vyletia z hniezda?Vtedy si zacneme uvedomovat ci nasa obet stala zato.
Raz mi jeden znamy farar povedal:partnersky vztah si nemozeme zakladat na nasich detoch.Oni jedneho dna od nas odidu.Potom nam len ostava zit po boku cloveka s ktorym sme si rokmi postupne vybudovali rovnovahu a respekt.

Tina
mrzi ma,ze tvoj muz zazil taku drasticku situaciu v detstve.Urcite to na nom zanechalo rany.Ale treba sa s tym vyrovnat.Ma pri sebe velmi sikovnu a dobru zienku,dve fansticke deti.Ma ten rodinny krb,ktory je velmi vzacny.
Emigrant
aj pri tebe ma mrzi,ze s Vasou vtedy malou dcerou ste take rizikove udalosti.Nastastie je to uz minulost.S tymi anjelmi mas pravdu.Aj v mojom pripade prve mesiace v „exile“ mi boli na velmi nablizku.Tych kritickych situacii som mala nespocetne vela.V prvom rade jednu otrasne katastrofalnu havarku autom.Z ktorej som naozaj vyviazla len vdaka anjelu straznemu.
To tvoje cestovanie mi pripomenulo jednu postovu aferu v Talinasku.Jedna zena poslala balik na Karibske ostrovy a tyzdne isiel cez celu Europu a nakoniec ho evidovali niekde na Sibyri.Potom ho znovu poslali do Europy kde si trosku popudol(akoby nie!)Potom konecne cez Anglicko sa dostal k prijemcovi.Takze Viva Talinska posta!
Aj ja cez leto budem na Slovensku-to aspon pevne dufam.Bolo by super keby sa dalo zoorganizovat to stretnutie.Myslim si,ze vela z nas exilakov bude v tom case v domovine.Mozno u Cibuly!?

Emigrant
No, alkohol a bitka bola tiez. Ono sa asi neda zovseobecnovat, to som zrejme zabudla dodat. Vela zavisi aj od povahy. Oni su traja bratia, a hoci sice s tymi ostatnymi dvoma nie som az tak velmi v kontakte, podla toho ako ich poznam, tak mozem povedat, ze nie vsetkych to rovnako zasiahlo – a jedej z nich vyzera byt uplne v pohode. To je asi viac veci dokopy – nielen rodinne prostredie, ale aj povaha, zdravotny stav a ine zivotne vplyvy. Podla mna unho sa toho urcite stretlo viac. Ale si myslim, ze ak by to nemal v rodine taketo, mozno by boli mnohe veci inak – a aj on by ich vnimal inak. Ono ten vzor oca robi vela. Mne Ty napriklad pripadas byt taka optimisticka povaha s tuhym korienkom;-))) Moj muz je skor „rodeny“ pesimista (teda ktovie kolko je toho ziskane z neutesivych zivotnych zazitkov;-)), cize veci vnima mozno inak. Ono dvom roznym ludom sa moze prihodit ta ista zla vec, udalost a kazdy to spracuje inak. Nie som psycholog, ale myslim si ze priciny niektorych veci si viem dat do suvisu ;-)) Ale mozem sa mylit;-))

Co sa tyka mojich potuliek – raz som sa vybrala sama hladat napr. mlyn v Kvacianskej doline;-)) Mali sme ist dve, ta druha baba nedosla.. Co som mala robit. Hoci som mala jedinu informaciu, ze ideme do Kvacian, budemetam niekde s partiou ludi zo skoly opravovat drevenicu a byvat na mlyne;-)) Tak som sadla na vlak (listok som uz mala), dopravila sa do Kvacian a vydala sa hore dolinou;-)) Mlyn som nasla a nik tam ale nebol!!! Tak som potom hladala v prilahlych dedinkach… Nakoniec to skoncilo velmi prijemne – natrafila som na blizkej fare na velmi prijemneho farara, ktory sa tiez potesil spolocnosti a spolu so mnou sa vydal po okolitych dedinkach hladat a vypytovat, kde by tak opravovali drevenicu;-)) Ja som totiz nevedela, ze ta drevenica je v Kvacanoch dole. nic sme sice nezistili, ale stravili sme prijemny den;-)) Na zaver sme sli este raz dole na mlyn, ci nahodou tam dakoho nenajdeme (ak nie, tak mi ponukol, ze mozem na fare par dni byvat, ked tam uz som) – a veru, bol tam jeden chalan z partie, tak sme v noci sli zas dole do Kvacian, kde boli ostatni a kde aj spali;-)))) Ale aj inak ked sme boli niekde na nejakej chate, duchovnych cviceniach a podobne, tak som sa vybrala kdekade tulat do lesov… Raz som bola na takom 2tyzdennom pobyte, to som furt dakde bludila. Niekedy som sa aj trocha bala – lebo predsalen aj v lese moze clovek narazit na dakeho sialenca;-)) V Krpacove sme boli tiez v jednom tabore s postihnutymi detmi – a jedna kamoska sla rano behat, ako vzdy… vratila sa vydesena, lebo tak 10m pred nou presla cez chodnik medvedica s mladatami.. Vraj si hned lahla do jarku, ked zmizli, zmizla aj ona;-) Ono vraj tie selmy sa presuvaju radi v sere, bud skoro rano alebo vecer. tak to som sa uz sama neodvazila pobehovat hore dole. V tatrach zas ked sme u svokry, a ideme sa tulat do lesov, tak ta chuda ma normalne nervy, lebo tam fakt kdekade behaju medvede. Nastastie sme zatial nemali tu cest;-)

Monca
Ja si tiez myslim, ze partnersky vztah si nemozeme na detoch stavat. Ale moze to byt tiez urcity stimul, ktory nam dava odvahu a silu znova zacinat a milovat toho druheho, snazit sa o skutocnu lasku.. tak som to myslela. A presne v pripadoch, o ktorych aj Ty pises, sa treba postavit na odpor. Kazdy clovek ma svoje hranice a nema zmysel, aby si nechal ublizovat. Treba sa asi snazit o zmenu, pokial sa da, a ked sa neda, naozaj je niekedy nutne sa od partnera aj s detmi vzdialit. Mne sa vsak skor zda, ze mnohi ludia dnes to beru zas na druhu stranu az na prilis lahku vahu. myslia si, ze „ved deti pochopia“, ale prax ukazuje nieco ine. Moj muz napr, dnes uz tiez chape, ake a preco boli rozbroje medzi jeho rodicmi.. Napriek tomu ich rozvod neschvaluje, pretoze zazil aj to, co to urobilo s nimi ako detmi a s jeho mamou.. no, zivot je tazky..

Ja by som sa rada vratila k diskusii, co tu predtym spominal Palo, Tia – o tej odvahe v mladosti. Mozno bola vacsia ta odvaha ale hlavne bola ina doba. nebolo to az take nebezpecne ako je to v dnesnych casoch. Teraz su aj ludia ovela nedovercivejsi, scasti je to otvorenim Schengenskeho priestoru, nastupom eura, ale ten najvacsi zlom nastal po 11.sept.2001. samozrejme rozne ine politicke zmeny. ked sa vratim 14 – 15 rokov dozadu, tiez sme vela vymyslali od r.1991 do 1993 som zila v Rakusku aj s jednou mojou kamoskou slovenkou a mam len dobre spomienky. Chodili sme na diskoteky, v noci vlakom, raz sme stratili pasy(alebo nam ich niekto ukradol), museli sme ist na velvyslanectvo do viedne (sme isli v noci s villachu do viedne autom). Teraz sa cita v spravach – mlada slovenka zavrazdena v Spanielsku, na Cypre….hroza.
Tiez si myslim, ze urcite vela zavazi stastie a nejaka pomoc „zhora“.
Tiez podobne ako Monca som ale dostala po papuli, mala som blbu autohavariu v Sorrente, bola som 8 dni v nemocnici a zostala mi aj 12 cm jazva na cele – a to som dobre obisla, mohlo to dopadnut ovela horsie.
Odvtedy som tusim ostala opatrnejsia a zodpovednejsia.
V dnesnych casoch je to uplne nepripustne, ako to opisovala Tia, velmi odvazna, ze spat v pristave. Teraz prinajmensom, sa pritrafi nejaky maniak, alebo sa skonci na policajnej stanici. Teraz su ludia velmi nedovercivi, obavaju sa vsetkeho, co sa vymyka z normalu.
Mojmu muzovi robia v robote vselijake psychologicke skolenia, ako zaobchadzat s ludmi, ja si to tiez mrknem. je to zaujimave. Psychologicka im odporucila ako literaturu prave jednu z knih Daniela Golemana Emocionalna inteligencia.
Vzdy boli aj budu komplikovane vztahy rodicia a deti, hlavne kde boli rozvody rodicov alebo problem alkohol. Viem o com hovorim tiez moji sa rozviedli. Ale ako to spieval Elan, ….co bolo, bolo, teraz skusme najst, to podstatne to co je v nas….. Treba ist dopredu, vzdy s hlavou hore.

tina
Nechodievala si nahodou aj opravovat zeleznicku v Ciernom Balogu?

simona
Je to to Sorrento, odkial vychadza lodicka na Capri? Tam sa mi velmi lubilo…este jedno miesto mam v ITA rad – Sperlonga. Este existuju slavnosti Porketa?

emigrant
Entuziazmus som este nestratil, ale asi moc premyslam nad zakulisim a okolnostami kazdeho cinu – to som pred tym nerobil. Napriklad ked to zoberiem zo svojho profesneho hladiska: V roku 94 a 95 sme s kapelou absolvovali 2 turne po Francuzsku. Isli sme komplet vybaveni mikrobusom, bez akehokolvek dopredu dohodnuteho angazma. Koncerty som vybavoval jednoduchym zposobom: Na kazetu sme si nahrali nas DEMO repertoar, zobral som walkmana, nastavil ako prvu pesnicku tu najvacsiu pecku a ked som videl zaujimave miesto pre koncert (klrcmu, klub, dedinske slavnosti…), tak som jednoducho vrazil sefovi toho podniku walkmana na usi a pustil mu to! Vyborne to fungovalo a my sme mali skoro kazdy vecer slusne zaplateny koncert. Dnes byvam vo Francuzsku a koncerty vybavujem zlozitym zposobom, premyslam cez koho by som sa tam dostal, ci tam nemaju stalu kapelu, ci sa to tam hodi, ako by som to navliekol, rozosielam CD ktore si casto nik ani nepusti…Ale dobre ze som si na to spomenul – myslim ze este zkusim styl „ohurenia“ 🙂

Simona
Ja si tiez myslim, ze bol vtedy iny svet, nie az taky nebezpecny a clovek si mohol „viac dovolit“ a prezil to v zdravi;-) Myslim, ze v socialistickych statoch bolo iste bezpecnejsie, ale aj tu na zapade. Hm, a co sa tyka toho rodinneho zazemia – ja si tiez myslim, ze treba ist dopredu a ani nedovolit minulosti nejak ovplyvnovat nasu pritomnost, kazdy mame sancu zacat od znova a nezit v minulosti, ale dnes. Ono rozne taketo tazke podmienky mozu cloveka aj posilnit a vplyvat pozitivne na osobnost.. Ale lahke to nie je. Preto som aj svojim povodnym prispevkom chcela skor vyjadrit nazor, ze brat na lahku vahu taketo veci, ako sa to dnes vsade okolo robi, tiez nie je dobre..

Palo
No, zeleznicku nie, tam som bola len kuknut. My sme boli skor na tie drevenice. Bolo to inak fakt zaujimave, lebo sme vlastne opravovali tu drevenicku tradicnym sposobom – miesili sme hlinu s plevami, to sme potom natierali do skar medzi drevenymi tramami… A chalani stolarsky zrucny tesali tramy a kdeco;-)) Romantika. Clovek pobudol na cerstvom vzduchu, daco sa priucil a pomohol dobrej veci (samozrejme vo svojom vlastnom volnom case a zadarmo), spoznal zaujimavych ludi.. Som sa smiala, ako si chodil s tym walkmanom – ale vidis, napad to bol skvely a ucinny.. Aky typ hudby hravas?

Emigrant,
ano prevetrali sme 🙂 potom sa dobre papkalo aj spinkalo poobede. Aj sme riadne premrzli. Posledny tyzden sa tu riadne ochladilo. Vlastne mozem povedat, ze az teraz nam zacala zima.

Tina,
tiez si myslim, ze problem tvojho muza bude niekde inde. Skor je to jeho povahou. Myslim si, ze aj kebyze vyrasta v usporiadanej rodine tak aj tak by prislo nieco co by ho v zivote sklamalo (ci priatelia, ci praca, ci laska) a moc by to prezival a zanechalo by to na nom stopy. A tiez si myslim, ze aj kebyze sa jeho nerozvedu mozno trpi este viac..Hadky a nervozita by boli na dennom poriadku a to je podla mna este horsie.
Mnohi z nas tuna sme z rozvedenych ci inak „postihnutych“ rodin a kazdy sa s tym vyrovnava inak. Slabsie osobnosti aj ked im bola poskytnuta uplna rodinna pohoda a laska oboch rodicov velakrat dopadli dost zle v zivote.
Osobne si myslim, ze rozvod nasich mne osobne pomohol pochopit mnohe veci a vlastne ma ako osobnost posilnil. Odvtedy bol klud doma a vztahy s rodicmi sa mi vyvijali nezavisle od ich vzajimneho vztahu. Co ma ale riadne dostalo tak to bolo umrtie mojho otca. To ma skutocne oslabilo a na zivotne situacie odvtedy reagujem inak. Je to este dost cerstve a asi uplne zahojenie este potrva.

Monca,
tu sa da nadviazat aj na tvoju temu ohladne vztahu a deti. Myslim si, ze treba sa spravat tak aby nemusleo dojst k rozchodu. Ak je uz ale vtztah poriadne naruseny a nezdravy vtedy je rozchod lepsi aj pre deti. Dlhorocny vztah a stereotyp v posteli? hmm…este to neviem posudit. Ale asi na tom nieco bude. Vtedy si asi treba poriadne uvedomovat co doma mame a o co by sme nechceli prist. Nemam namysli iba uplnu stratu, ale aj poskvrnenie pekneho vztahu napr. aj nikdy neodhalenou neverou.

Aj ja citim, ze s pribudajucim vekom stracam odvahu…Aj my co sme porobili za kusky 🙂 o puberte ani nebudem tu hovorit..Pobradzili sme cele slovensko, ci stopom ci vlakom, spavali na staniciach alebo len tak hocikde v prirode. Nikdy som to ale nerobila sam, vzdy v partii. Moje najvacsie odvazne dobrodruzstvo bola aj tak v amerike. Ked sme skoncili s robotou mali sme este mesiac a pol do ukoncenia viz. Vsetky prachy co sme zarobili sme opraskali precestovanim od Vychodu cez Floridu po Mexiko. Boli sme len 2 baby, uz nie sice pubertacky ale aj tak sme si trufli na mnohe odvazne veci, ako napriklad prespanie na autobusovej stanici v Atlanete spolu s narkomanmi (to sme zistili az neskor ked uz bolo neskoro)..nastastie mali svoje davky a boli priatelski 🙂 No ale v jednom Inn v Myrtle Beach nas vykradli. Peniaze sme mali nstastie v travel chekoch tak sme o nic neprisli, no co ma najviac sralo bol fotak a nevyvolane filmy. Koli tomu som revala! a koli tomu som sa este vratila do New Yorku. A fajn, ze som sa vratila…aj to malo svoje plusy. Pri cesatovani sa vzdy niekto na nas nalepil, raz jedna prostitutka co prave vysla z basy a isla ponavstevosvat svoje 3 deti, kotre boli u roznych pribuzdnych. Mozno niekt povie, ze sme boli trafene ale stalo to za to. Su to krasne spomienky, na ktore velmi rada spominam. Takto sme mali moznost vidiet aj inu stranu ameriky. Dozvedeli sme sa o roznych osudoch roznych ludi, z roznych spolocenskych vrstiev, narodnosti, farby pleti.. Toto ale nepovazuje za hlupost svojej maldosti. Urobila by som to este raz aj ked urcite viac opatrnejsie.

Terzi
Urcite mas pravdu, velmi vela robi povaha, to je jasne. Avsak prave preto aj zavisi na zivotnych okolnostiach. Ked ma clovek taku „tazku povahu“ a este k tomu sa mu pritrafi jedno „protivenstvo“ za druhym, tak to nemusi dopadnut nejak dobre (nemusi sa s tym vediet prave dobre vyrovnat). Ked som pisala, ze by bolo lepsie, aby sa jeho rodicia nerozviedli, myslela som to tak, ze by ale samozrejme mali aj dobre vztahy… Lebo muz sam hovori, ze to uz u nich bolo nezmyselne a vsetci boli radi, ked otec konecne odisiel.. ja si napr. myslim, ze som taka povaha, ze by ma to asi tiez dost vzalo, keby sa nasi rozviedli. A zas moja segra by to podla mna vzala sportovejsie.. Nuz co, svojich rodicov ovplyvnit nemozeme, iba ak na nase zivoty aky taky vplyv mame;-)))

Super co pises o tom cestovani, ja som taka povaha, ze by som sa tiez na to dala, ale nejak som nemala prilezitost – vzdy ma to vsak lakalo, aj stanovacky a tak, ale vlacit sa s ruksakom by som zas myslim kvoli zdravotnym problemom nezvladla (hoci inak som so sportovanim nejaky problem nemala). Nejak sa mi nepodarilo pritrafit do takej poriadnej partie;-)) Podla mna zas, ked je ludi viac, tak by sa nemalo nic stat. Ale tie filmy – to Ta uplne chapem, ja by som to teda tiez hrozne oplakavala… 😉

Tina,
neda mi a rozmyslat nad pohladom tovjho muza..Vynaraju sa mi v pamati osudy roznych ludi. Eigrantov postrech, o schonosti regenrecie hlavne deti ma v sebe velku pravdu. Dosledky su vacsinou docasne, malokedy trvale. Tak ma napada aj pripad jedneho znameho z deckeho domova. Jeho dectvo bolo vsetko len nie stastne a kludne, sustavne pendlovanie od oca do decaka odkedy mu zomrela mama koli ocovmu neusporiadanemu zivotu. Dnes su z neho aj jeho sestry vystudovani ludia, sestra uz ma aj rodinu. Chodil s mojou kamoskou asi 4 roky, vnimala som ho ako velmi silnu osobnost a schopneho cloveka v zivote sa obracat. Presne chapal preco jeho dectvo bolo take ake bolo a nepozeral sa na to ako na vecnu krivdu. Bolo to nieco co nemohol ovplyvnit, svoj zivot teraz uz ale ovplyvnoval sam. Pamatam si na jeho slova a velmi mi dali. Je to zase iba jeden pripad…je vela aj inych pripadov. V konecnom dosledku je to na nas. Schovavat sa za minulost vnimam ako maskovanie niecoho ineho. Mozno aj nevedome maskovanie, nieco ako velmi vhodna vyhovorka pre seba sameho kde pocituje slabost.

az ked som odoslala som videla tovj novy prispevok. Nevime co k tomu viac dodat. Asi nic.. Je to na nom, mozno mu ty trosku mozes pomoct, zdoraznit, ze teraz zije vlastny zivot..Ale v konecnom dosledku to musi spracovat a prijat za skutocnost sam.

Jaaj to cestovanie 🙂 Hned by som sa zbalila a odisla zase 🙂 hocikde… Moj muz pocas studia pocestoval celu Eurpou tak, ze vzdy v lete chodil niekam, tam robil chvilku hocico sa naslo a isiel dalej. Najviac sa mi lubi ako spomina na Slovenko v ’92…skutocne ako iny svet 🙂 ludia u nas boli vtedy velmi srdecni a neposkvrneni, vsetci mu isli vustrety, vtedy cestoval uplne sam..spoznal pri tom vo vlaku jednu Lenku z Ostravy, stravili prazdniny spolu a aj si ju doviezol so sebou domov 🙂 Lenze bola mladucka (ved aj moj mal len 20 vtedy!) a jej otec si pre nu prisiel 🙂 no ale zjavne vztah na dialku nezvladla a pocas skolskeho roka otehotnela s niekym inym.. a moj muz dostal svadobne oznamenie 🙂 nastastie ho tato prihoda neodradila zobrat si slovenku.

Terzi
No, asi je to skutocne v tom, ze kazdy sme iny a preto aj rozne skutocnosti maju na ludi rozny dopad. Ktovie, co by vobec na tuto temu dodal moj muz, keby to tu cital;-)) Lebo si myslim, ze niektore veci si tiez neuvedomuje. Skor negativa odchodu svojho otca vidi v tom, ze boli na vsetko sami (aj financne), on ho musel svojim sposobom zastupovat a robit otca tym mladsim, a spomina aj priame vplyvy z toho obdobia (zhorseny zdravotny stav a tak). Podla mna skor psychicka stranka utrpela (on sa je schopny pre mnohe veci dost trapit vnutorne). Je aj pravda, ze ma isty pocit ukrivdenosti (neviem do akej miery si to prizna), coz urcite suvisi aj s povahou. Pravda, ze si rodicov nevyberame. No na druhej strane musim spomenut, ze tento zivotny zazitok ho naopak presvedcil o tom, aky moze byt rozvod (a vlastne aj zly partnersky vztah) nicivy – a je teda odhodlany v svojom zivote to robit inak..
Ja neviem, opravte ma, ak je to inak, no mam pocit, ze pohlad dnesnych ludi (aj tvorcov filmov a pod) na rozvody je velmi laxny – akoby to nic nebolo, akoby to bolo nieco prirodzene – proste to ludom nekklape, nie su vo vztahu stastni, tak sa rozidu – rozvedu.. Mam pocit, akoby sa „dnesny clovek“ nesnazil obetovat, hladat spolocne cesty, prisposobovat sa, ale hladal iba svoje vlastne stastie (aj za cenu stastia inych). Isteze tak nerozmyslaju vsetci – ale mam pocit, ze jednoducho akysi „duch“ v spolocnosti je taky. Ja osobne s tym nesuhlasim. Je pravda, ze som na tuto temu citala aj niekolko knih, ktore ma urcite istym sposobom ovplyvnili. Je aj fakt, ze mnohe deti zacnu trpiet viditelnymi psychickymi problemami, poruchami ucenia atd, po rozvode rodicov. V kazdom pripade, najma male deti to vobec nechapu, ze ocko odide a dokonca si to vraj beru za svoju vlastnu chybu, alebo trpia pocitom odmietnutia (a nasledne menejcennosti – nie som dost dobry, ocko odisiel). Situacia je iste ina pri vacsich detoch, ktore uz niecomu aj rozumeju. Ja moc pripadov nepoznam, ale su ludia, ktori robia statistiky – ti maju komplexnejsie informacie. Ostatne je to iste tema, ktora psychologov zaujima. Zato na druhu stranu sa mi zda, ze pozitivnych pripadov deti z decakov je radikalne mensie percento ako tych negativnych.. Clovek musi byt skutocne silna osobnost, aby ho to nezlomilo, a dokazal sa postavit na svoje nohy a odputat sa od minulosti. Nechcela som sa mojimi prispevkami niekoho dotknut, ja len sa tesim tomu, ze sa takato zivotna situacia akou je rozvod rodicov da spracovat aj „pozitivne“.. ;-)))

Terzi
Pocuj, ja sa na tie potulky pridam. necham deti doma muzovi a idem;-))) Treba predsa dakedy vypadnut a prist na ine myslienky.. Vidim ze cesty po Europe Tvojho muza presvedcili, ze Slovenky su „naj“ ;-)))

No super, tak sa niekde v nemecku stretnime a v nejakej chate prenocujme+turistika. No co vy nato? Niekde v strede pre vsetkych. No skoda tie talianky, ze su tak daleko. S Tinou uz organizujeme stretko v Koline. no uvidime, ci sa vobec k tomu dostaneme.

Dnes som deti odvezla do kina- wilde kerle, super film, no prisli sme trosku neskoro, ale nevadilo a ja som mala cas na nakup.

Palo,
ano, bolo to Sorrento v provincii Napoli, odtial chodia lodky na Capri aj Ischiu. My sme tam boli vlastne na dovolenke, co sme mali prve zarobky v Rakusku, ale polovicu dovolenky som prelezala v nemocnici. Isli sme na vylet aj na Capri aj na Ischiu. To bola moja prva velka dovolenka a zaroven posledna zaslobodna :-). Dalej sme navstivili Amalfi, Positano aj Pompei, no nadherny kraj, nemci to volaju Gottliche Kuste (bozske pobrezie). Miestni nas brali ako nejaku atrakciu, ze z Ceskoslovenska, boli velmi napomocni. Na tieto vylety nas vozieval jeden chalan, inac velmi fajn, my s kamoskou sme nehovorili este dobre po taliansky, on vedel po nemecky, len skoda, ze vtedy stratil kontrolu v tych pobreznych zakrutach, na tej Gottliche Kuste 🙂 Ked som bola v nemocnici, jedna pani bola so mnou na izbe, chodil ju navstevovat brat a on mi potom vybavil vsetku tu papierovu robotu s policiou, poistovnami, lebo som este nevedela jaZYk, a to uplne nezistne. Dnes sa mi to zda az nenormalne. Ta Sperlonga je tiez tam niekde, ale smerom k Rimu. Ta porketa, moze byt, ze to este existuje, tuna kazdy kraj ma svoje dlhorocne tradicie a obycaje, ja neviem, nezazila som to tam. My sme tam boli na velku noc, to bola teda tiez parada. Tam do ulic isli ludia s ukrizovanym Kristom.
Ale som sa rozpisala, dufam,ze sa tam raz vratim.

Porketa boli nejake slavnosti ked sa vsade (v kazdej dedine, okolo ciest…) piekli prasiatka na razni. Nechali sme si odrezat kus masa, sadli do krcmy, dali dzbanik vinka, okolo ludia spievali, niekto hral na trubku…proste pohoda. Neviem co to je za sviatok – pamatam len tie prasce a vinko.

Ja len strucne k pokracovaniu tej knizky.
Karta sa dost obracia. Nie je tu len ten obnoveny kontakt s mojim byvalym spoluziakom, ale aj s dalsimi troma.
Z tych dalsich troch su dvaja byvali spolubyvajuci z internatovej izby a treti – moj spolusediaci zo skolskej lavice. Tento treti, zije na moje velke prekvapenie – tiez v USA! Minuly tyzden sa mi ho podarilo najst a vcera sa konal nas prvy tel. rozhovor. Takze, dalsi velky den!
Ako sa po jednom otvaraju tieto staro-nove kontakty, tak to vyzera cim dalej tym viac, ze rozoberanie tej knizky sa musi odlozit na neurcito, pripadne uplne zrusit. Aspon co sa mojej ucasti tyka. Na exil.sk sice budem chodit, ale asi len v obmedzenom rozsahu. Vase prispevky vsak budem urcite citat.
Tak zatial dakujem vsetkym, ktori sa v minulosti do rozboru Golemanovej knihy zapojili. Bola to plodna diskusia.

emigrant
Neviem preco sem jednoducho nedas zas nejaku dalsiu stat tej knizky. Proste sa zase nieco docitame a zamyslime…Ludia su uz taki, debata vezme iny spad a ide sa dalej. Ja to mam rad, ale som zvedavy aj na Golemana 🙂

Emigrant,
urcite tu budu vsetci radi, ked znova zacnes pisat kapitoly z knizky D. Golemana. Samozrejme v prvom rade su tvoje privatne zaujmy. Dufam, ze som to nebola ja, ze som prilis odbocila od temy, ked ano, nebolo to umyselne.

Palo a Simona, to je nedorozumenie. Mne nikdy nevadilo, ze sa tu diskutovalo aj o inych veciach, naopak – bol som rad.
Len reagujem na svoju novu situaciu, ktora mi ponechava menej casu. Teda menej casu aj na exil.sk.
Palo, obcas sem nieco z tej knizky napisem.

Emigrant
No pocuj, Ty si teda kamarat, normalne nas nechas na holickach?! To je teda, najprv nas nazhavis a teraz NIC? Jake bola to plodna diskusia;-))? To teda neide!!!;-)) No ale samozrejme sa tesim, ze si si nasiel aj starych kamaratov, aj ked si na nas zanevrel;-))

boze ludia, ved ho nechajte si vydychnut,chodte do kniznice a citajte. viete
ake je to narocne, precitat, prelozit a zhrnut to na papier, a este aby to malo hlavu aj pätu, nie dlhe ,nie kratke. vsak to je dost aj pre spisovatela.
*****EMIGRANT, si sa dal na tazku ulohu. neviem ci by to niekto spravil.
a co robi chrbat? A deti byvaju este pri vas? a co robia ? sprry, ale ma to zaujima, kedze si taky pozorny, a mas zaujimave postrehy na fore.
pekny den

Tia
No mne sa to zas take tragicke nema, ale urcite mas u Emigranta dake dobre bodiky teraz;-))) Mna by cosi take aj bavilo, no je fakt, ze treba na to cas – tie pri tych mojich papulkach momentalne nemam. Pokukam, ci to je v Nemcine. ono mna ta kniha ako taka nejak extremne nelaka, lebo su tam take veci, o ktorych som uz viac menej citala aj inde, avsak sa mi zdalo byt skvele tie recu tu na exile okolo toho;-))) A komentare ludi z vlastneho zivota k danej teme.

Ahojte vsetci,

ja sa zasa hlasim po dlhej dobe, dovod-vypadol internetu, respektive nasho PC, zasiahol ho nejaky virus a museli sme cakat na spolubyvajuceho, ktory to dal do poriadku.

Az teraz som si tak v sumare citala vsetky prispevky, mozno nebudem reagovat na vsetko, len to, co mi tak akoby zostalo najblizsie v pamati.

Emigrant,
v prvom rade Ti chcem povedat, ze sa naozaj velmi tesim spolu s Tebou, krasne si opisal to stretnutie so spoluziakom a navyse sa k tomu pribalili dalsie kontakty, aky je ten svet maly, vsak? Ale je pravda, ze vdaka internetu by sa toho mozno clovek nedockal. Ja som prave teraz citala, ze na SR dokonca existuje nejaka „sluzba“, ktora dokaze spojit a najst ludi, ktori sa dlho nevideli, emigrovani strateni pribuzni, priatelia, vedie to nejaka pani okolo 50 rokov, vravi, ze su zatial jedini na SR, ktori take nieco prevadzkuju a ze vzdy ma obrovsku radost, ked ma patranie „stastny koniec“.

Terzi,
dakujem za podporu, ja som to pochopila, ze reagujes na moj prispevok v inom fore. Teraz som inak celkovo v takom zvlastnom rozpolozeni, stale rozmyslam nad tym ,ze sa vratim na SR, som trosku v inej situacii, ako Vy, pretoze tu nemam manzela, ani rodinu. Priatelia su uzasna vec, ale prave ta dedkova a maminina choroba (inak ten dedkov nador nakoniec asi nebude rakovinoveho povodu, este stale nevieme vysledky) ma prinutila pouvazovat a predhodnotit svoj zivot. Neviem, ako dlho tu este budu a mozno by som mala nejaky cas stravit s nimi, su to moji najblizsi ludia a momentalne su to oni, na ktorych mi najviac zalezi. V podstate nemam co stratit, stale sa sem mozem vratit, nemam za sebou ziaden velky karierny postup, skor kopec depiek a sklamani a budem mat aspon pocit, ze urobim nieco uzitocne, co ma hlbsi vyznam, ako zarabat peniaze. Momentalne sa citim strasne citovo vyprahnuta, osamela, tak nejako stagnujem a neviem sa pohnut dalej, isla by som na SR asi do konca maja a potom by sa uvidelo co dalej.
Som velmi rada, ze som Vas nasla takto cez internet, ste vsetci strasne zlati a mrzi ma, ze si nemozeme len tak „odskocit na kafe“ a pokecat, niekedy strasne chyba ten priamy cloveci kontakt.

Tinka,
drzim Ti palce, nemas to jednoduche a si velmi silna, tolerantna a chapava aj co sa tyka Tvojho manzela. Suhlasim s Tebou, ze rovnaka udalost moze rozne posobit na ludi, kazdy mame ine dispozicie, povahove vlastnosti, temperament a rozne sa vysporiadavame so zivotnymi situaciami. Napriklad moj byvaly priatel bol takisto z alkoholickej rodiny, on a jeho brat na to reagovali uplne odlisne, na jeho brata to v podstate malo taky vplyv, ze nakoniec prisiel o zivot.
Ja som takisto z rozvedenej rodiny a prinieslo mi to podobne ako Terzi iny pohlad na partnersky vztah, snazila som sa z toho poucit, ale bojim sa, ze zopakujem presne chyby svojej maminy.

Aj ja by som sa chcel rozlucit s emigrandom. Zas sa ozvi Adios.

Emigrant,

este chcem podakovat za Daniela Gollemana, mozno sme niekedy nereagovali k veci, ale je to velmi zaujimava literatura, myslim, ze kazdy si to vzdy precital a zamyslel sa.
Samozrejme, chapem, ze teraz budem u Teba menej casu venovat sa prekladom a citaniu, takze este raz vdaka, ze si si ten cas nasiel predtym.

Pocujte, ved ten Anonymny, to uz je taky „nas anonynmny“, no nie? ;-)))