Emigrant,

ano, bola som v New Hampshire, takze mozno preto…
Co sa tyka britskej anglictiny, aj ja si uzivam tu radiovu a televiznu, tzv. BBC anglictinu, ale na ulici ju pocujes len velmi malo, maximalne tak este v skole a mozno trosku severnejsie od nas, ja som prilis na juhu a tu tak sekaju slova, ze az.

Terzi, s tou grectinou si dobra!

ahojte
My sme sa dostahovali do casti mesta, kde je v okoli vacsina Anglicanov a Irov. V praci ich je tak okolo 80 % zo 100. Veru ja dobre musim natahovat usi 😉 aby som im spravne rozumela, hlavne tim, co su tu este kratko. Ale zato ja nestretnem noveho cloveka, aby sa ma neopytal odkial som. No co uz, ja uz moj prizvuk tazko zmenim. V Adelaide a Sydney si ten prizvuk malo kto vsimal, pretoze ludia su zvyknuti na talianov, grekov, poliakov atd. Ale tu v tejto casti je to hrozne, takych cudzincov tu niet, alebo som moc nestretla, este tak par spanielov a z Noveho Zealandu. Zbytok australani.
Je to pravda, ze ludom na vyssej urovni moj prizvuk nevadi, ale taky co najmenej vie, mi povie “ a to po 20 rokoch este stale mas prizvuk“. Co s nim, opytam sa kolko jazykov on vie a ja mu vymenujem, ze viem pocitat aspon v 7 reciach. Dohovorim sa v 4. Boli sme v Nemecku 2 roky, ale nemcinu som uz zabudla, akurat zakladne slovka mi ostali.
Ked tu citam o Terzi a podobnym, tak si len myslim, ake ste sikovne dievcence a jazyky vam vobec nerobia problemy 🙂

Mojej dobrej kamaratkin syn sa nedavno vratil z Irska, takze sa tu da hodne pocut o pristahovalcoch do Anglicka a Irska z vych. bloku.

ked si tak citam po sebe, tak to je hroza s tym slovkom „vie“.
Uz som ako moja dcera, ta hovori: ze ide umyvat pradlo a oprat riady.

Vieri
Aki su vlastne ti klasicki australania? Su to povodni domorodci? Teda myslim potomkovia pristahovalcov v minulych storociach? Alebo skutocni domorodci?

Tina
Nevidim, ze by som spominala slovo“klasicki“ 🙂
Myslela som ludi, ktori sa uz narodili v Australii (nieco ako moj zatko). Jeho otcov stary otec sa narodil v Angl., ale vraj zatov praprastryko z maminej strany prisiel ako vazen z Anglicka, nemam tusenie kedy. Ale jeho prastarka sa uz narodila v Australii. Komplikovane, ze? Tak ze nas zatko ma dobre zapustene korene v Australii.
Ale uz ho ucim pomalsie rozpravat 😉 aby som mu rozumela.

Vieri
Asi som sa aj ja zle vyjadrila, ale presne to ma zaujimalo, kto sa vlastne v Australii povazuje za australana. Ci ludia, ktori maju uz aj predkov narodenych v Australii, prip. su nejak aj s povodnym obyvatelstvom spriazneni, alebo su „australania“ uz aj ti ludkovia, co sa narodili v Australii, no ich rodicia, pochadzaju zo sveta. Mne sa to paci, ze asi svojim sposobom moze byt kazdy v Australii doma..

Podla mojho nazoru australania su vsetci ti, co tu nadobudli obcianstvo (citizenship), cize aj my. Ti, co sa tu narodenia ho dostavaju automaticky.
Hodne Anglicanov nema zaujem o australske obcianstvo. Ved naco, vsetky naroky maju take ako aj my, len to, ze nemaju pravo volit.
Moja znama ho dostala po 2 rokoch, ale jej manzel ho nema ani po 12.

Dodatocne ale predsa vsetko naj naj do noveho roku!!
aj vcera aj dnes je blazninec, nic nestiham..

Enigrant,
„nova“ grectina (rozumej zjednodusena starogrectina) je este stale dost zlozita. Skoro kazdy z jazykov si z nej nieco zobral a preto pre mna osobne co ovladam niektore slovanske a anglo-germanske jazyky gramatika nie je az takym problemom. Horsie ju zvladaju anglicania koli rodom a padom. Aj mne robi problem pouzivat cleny, tym padom sa menia aj koncovky a cela stavba vety. Dnes uz hovorim celkom slusne, niekedy sa mi podari konverzacia aj bez gramatickeho preslapu 🙂 ten najcastejsie robim v koncovkach (ako aj v slovencine zavisia od padu -napr. namiesto „do skoly“ poviem „do skole“ a to zavisi od rodu(a aj v ramci rodu su rozne vzory typu „stroj-dub-hrdina“), teda musim vediet spravne clen ku kazdemu slovicku…problemy tohto typu..to uz chce iba cas, logiku to nema lebo napr. mobil je u nas muzskeho rodu a v grectine stredneho atd.

Monca,
aj tu je to podobne s narecim..napr. kretanom vobec nerozumiem!

Terzi
Mam dost, nikdy by ma nenapadlo, ze grectina je taka narocna!!! Sa tusim mozem tesit, ze sa mi treba ucit iba nemcinu;-))) Ja sa niekedy tiez divim, co je vlastne v slovencine typicky „slovenske“. Nachadzam teraz tiez vela nemeckych slovicok v slovencine, co by ma ani nenapadlo.. Ono je to asi taky dobry mix, asi preto sa aj Slovakom pomerne dobre ucia reci (najma aj co sa tyka slovnej zasoby).

Tina
ide o to,ze ta nasa krasna slovencina je velmi tazky jazyk.Ved kolko cudzincov co zije na Slovensku si s nou nevie dat rady ani po dlhej dobe.preto mame to stastie naucit sa ine jazyky v priemerne rychlej dobe a dobre.Vacsi problem mozeme najst ked narazime na este tazsi jazyk ako je nas,ale so sikovnostou to potom zvladame rovnako.

Jedneho dna, meskajuc na zasadanie v centre Manhattanu, hladal som skratku. Tak som vosiel do vestibulu jedneho mrakodrapu, s umyslom pouzit vychodove dvere na jeho druhej strane, co by som si skratil cestu.
Avsak akonahle som prechadzal okolo vytahov, straznik v uniforme sa rutil ku mne, mavajuc rukami a kriciac, „Tadialto nemozte prechadzat!“
„Preco nie?“ spytal som sa pomatene.
„Toto nie je verejne priestranstvo, ale sukromny majetok!“ vybliakol viditelne nahnevany.
Vyzeralo to, ze som sa nevedomky dostal do neoznaceneho bezpecnostneho pasma.
„Pomohlo by keby na dverach bolo nejake upozornenie ako ‚Zakaz vstupu‘ “ pokusal som sa neisto vniest trocha logiky.
Moja poznamka ho este viac podrazdila.
„Von, chodte von“ ziapal.
Nie nadseny, vzdal som sa a vykrocil som zpat do ulic, pocitujuc jeho hnev v celom svojom tele este po prejdeni niekolkych krizovatiek.
Ked niekto vyleje svoje jedovate pocity na nas, -vybuchne hnevom a hrozbami, prejavi averziu alebo neuctu-, tak v nasom vedeni aktivizuje tie iste stresujuce emocie. Taketo chovanie ma potentne neurologicke nasledky – emocie su nakazlive. Silne emocie chytime prave tak ako nadchovy virus.

Preskocil som prolog, teda uplne prvu cast knizky, ale je tam zopar veci, ktore by mohli zaujimat, tak to skusim napravit.
Prolog:

Pocas invazie v Iraku, skupina americkych vojakov sa chystala vstupit do mosque (muslimsky kostol?), aby skontaktovali miestneho kazatela ohladne distribucie hmotnej pomoci. To vsak sposobovalo chaos medzi pritomnymi muslimami, ktori sa obavali, ze vojaci prisli zatknut ich kazatela alebo znicit mosque. Stovky odhodlanych muslimov obklopili vojakov, mavajuc rukami a vykrikujuc. Velitel Christopher Hughes musel konat rychlo.
„Poklaknite na jedno koleno!“ rozkazal vojakom.
Dalsi rozkaz bol namierit hlavne automatov do zeme.
Potom rozkazal: „Usmievajte sa!“
Nalada davu sa okamzite uvolnila. Niektori sice stale vykrikovali, ale vacsina sa usmievala. Niektori poklepali vojakov po chrbte, po tom co im Hughes rozkazal pomaly odcuvat s usmevom na tvari.
Tento tah bol vysledkom odhadu velitela Hughesa, ktori musel citlivo vnimat stupen rozhorcenia zastupu a rychlo sa dovtipit co by tych ludi ukludnilo. Musel vsadit na disciplinu vojakov a ich doveru voci nemu. Musel riskovat s vyberom spravneho gesta, ktore by prelomilo jazykovu a kulturnu barieru. To co prenieslo Hughesa uspesne cez tu napatu situaciu bola rovnaka cast mozgu, ktoru pouzivame ked narazime na potencionalneho nasilnika a musime sa okamzite rozhodnut ci utekat alebo ho konfrontovat. Tento medziludsky radar zachranil nespocetne mnozstvo zivotov v historii ludstva a zostava klucovym aj pre prezitie dnes.

Z dalsej casti prologu:

Spolocenska korozia
Dnes, ako veda odhaluje to ako klucovo dolezite su privetive ludske vztahy, ludske prepojenia sa zdaju byt cim dalej viac hrdzavejuce. Spolocenska korozia ma mnoho tvari.
Autor tu uvadza niekolko prikladov. Vyberam:
V nemeckom meste, motocyklista lezi po kolizii na ceste, bez znamky pohybu. Chodci prechadzaju okolo a vodici hladia nan zatial co cakaju na zmenu signalu na semafore. Nikto sa nezastavi, aby pomohol. Konecne po dlhych 15 minutach jeden z pasazierov auta, ktore cakalo na zelenu stiahne okno a pyta sa motoristu ci je zraneny, ponukajuc privolanie sanitky cez mobil. Ked sa tato udalost neskor vysiela stanicou, ktora zinscenovala tuto nehodu, nasleduje atmosfera skandalu: V Nemecku, kazdy kto ma vodicsky preukaz bol vedeny k poskytnutiu prvej pomoci, presne v takychto situaciach. Ako jeden pohotovostny lekar poznamenal „Ludia sa jednoducho neobtazuju pomoct ak vidia inych v nebezpecenstve. Zda sa, ze nemaju zaujem“

Zajtra je v plane dalsia cast prologu Zmrzacujuce odpojenie

Dajte vediet, ci vas to bavi citat.

Emigrant,

fajn, zatial sa to da citat;-))) Zaujimave citanie, da sa len suhlasit. Myslim, ze my zeny sme na podobne emocne prejavy este viac citlive;-))

No je to pravda. Mame znamych juhosov, na silvestra sme boli pozvani, nic sme neplatili, tak som sa rozhodla to nejako vratit, Pozvala som ich dceru na kupalisko. Nie hociake, termalna voda, wellnes, tobogan,,,,)))))
Ok, vyzdvyhla som ju doma, aj ked to bola obkluka. Normalne sa plati na dve hodiny, lebo je to drahe, ja som chcela na dlhsie, vzdy tam ideme aspon na 4-5 hod. Po dvoch hod. dievca uz malo dost. Mojej dcere je to jedno, ona je ako zaba, vydrzi aj 5 hod. vo vode, samozrejme s prestavkami.Dievca zacala bolet hlava, zacala byt neprijemna a ze chce jest. Ok objednala som najdrahsie jedlo, aby jej chutilo. Zjedla polovicu.
nakoniec uz bolo 19.00 h. a zatvarali. Nejak sme to vydrzali. Odviezla som ju domov, tam sme este s mamou kecali. Mama bola velmi neprijemna, „ze to bolo dlho, bolela ju hlava“…..,vie ze som tu cele dni sama, ze to mam na hovno byt tak stale sama, muz je stale prec, no proste vrtala neprijemne. Ja som mala super naladu, a ona mi ju pokazila.
Dievca si urobilo jest, ani sa nenamahala spytat, ci nechece nahodou aj moja dcera. Taka rozladena som odtial odisla, az mi bolo zle. Celu noc mi ona trcala v zaludku.
Uz konecne mi vcera bolo dobre na zaludok, a potom ma zacal znova bolet.
Ziadne podakovanie len rypanie. Ja to nepotrebujem, urobim dobry skutok a „dostanem do chrbta jedovaty sip“. Uz nabuduce pojdem radsej sama.A budem mat pokoj.

Tina, dik za odozvu.
Tia, tak mas tiez svoje skusenosti. Asi bude najlepsie na nich zabudnut, ak ti juhosi su taki ako pises.
Chcel by som tiez, aby neboli ziadne pochybnosti o tom, ze cokolvek tu pisete, citam aj ja so zaujmom. Budem vsak musiet byt dost strucny vo svojej reakcii na vase prispevky, pretoze len samotne citanie knizky a robenie vytazkov z nej je dost casovo narocne. Ale ak by sa mali vyskytnut nejake nejasnosti alebo otazky, tak potrebny cas bude venovany.

Prolog, cast Zmrzacujuce odpojenie
Pozrime na to co vravi Rosie Garcia, veduca pekarne Hot & Crusty, v Newyorkskej Grand Central Station, kde denne prechadzaju hordy zakaznikov.
Rosie zistuje, ze cim dalej tym viac zakaznici sa stavaju „nepritomni“. Po osloveni „Co si budete priat?“ ziadna odpoved. Po zopakovani oslovenia, opat nic. Az kricanie „Co si budete priat“ sa k nim obvykle dostane.
Nie je to tym, ze by zakaznici boli hluchi; ich usi su vsak pokryte sluchadkami iPodu. Su uplne zahlbeni do pocuvania iPodu, nevnimajuc co sa okolo nich deje a uplne „vypnuti“ ku kazdemu okolo koho prechadzaju. Tato ulita vytvorena sluchatkami ma svoj podiel na spolocenskej izolacii.
Neustale digitalne prepojenie znamena, ze dokonca aj ked sme na dovolenke, praca nas prenasleduje. Prieskum ukazal, ze 34% americkych zamestnancov kontaktuje svoje pracovisko natolko, ze po navrate z dovolenky su rovnako vystresovani ako pred nou, ak nie este viac. E-maily a mobily prenikaju do volneho casu a rodinneho zivota.
Podobne je to s detmi, ktore su prilepene na e-mail, webovu hru, alebo TV vo svojej izbe. Priezkumy z 2004 ukazali, ze deti vo vyspelych krajinach travia okolo 4 hodin denne len sledovanim TV. Prvi boli Japonci 4 hod 25 min, USA skoncili tesne druhe.
V 1963, ked TV bola novym mediom, basnik T.S.Eliot spravne varoval, ze „tv umozni milionom ludi pocuvat rovnaky vtip avsak sucasne ich udrzovat v samote.“
Internet a e-mail maju rovnaky efekt. Prieskumom na 4830 ludoch v USA sa zistilo, ze na kazdu hodinu, ktoru ludia stravia na internete, ich priame kontakty s priatelmi, spolupracovnikmi a rodinou sa scvrkavaju o 24 minut. Ako sa vsak vyjadril riaditel Standfordskeho institutu pre Quantitativne studium spolocnosti, „cez internet nemozme objat ani pobozkat.“

K tomu len tolko, ze to „odpojenie“ sa samozrejme nevztahuje na vacsinu vystahovalcov, ktori su uz dost „odpojeni“ tym, ze ziju mimo matersku krajinu. Naopak, to co je pre ludi-domorodcov odpojenim, pre vystahovalcov je vlastne pravym opakom – *spojenim* a teda prinosom, kedze email, internet, telefon a pod. umoznuje aspon nejaky styk s priatelmi ci rodinou. Samozrejme, ze toto nie su plnohodnotne styky, kedze nie su osobne, ale je to omnoho lepsie nez by to bolo v pripade uplnej absencie akychkolvek stykov.
Tusim, s Tinou sme na toto uz narazili kdesi v uvode tejto temy.

Aspon nie som sama. Skoro vo vsetkych ludoch tu v Ne som sa sklamala. Je to pravda 😮 „ked das prst, zoberu celu ruku.“ To je uz moje heslo, kolko deti som tu mavala, aj spavali u nas, az sa z toho stala samozrejmost. No odplata nikde, ked som nieco potrebovala, aby isla niekde moja dcera spat, to uz mali 1000 vyhovoriek. Tak som to ukoncila.
Radsej izolacia, ako neprijemni ludia, ktori mi pokazia iba naladu s tymi negativami. Ludia sa stali neprijemnejsi, a nespokojnejsi, to sa odzrkadluje aj v medziludskych vztahoch. 😮 „On ma to a to a ja nic.“ Zavist, neprajnictvo, to pred tym tak nebolo, ako teraz.

Teraz som sa vratil od nas. Vsade vladne nervozita, zast a zavist. Ludia reaguju ako v tej poviedke o sukromnom pozemku. Mozno by pomohlo, keby si vsetci precitali Social intelligence, ale to by na to museli mat cas a chut…alebo by povedali „nech nam pan Goleman da pracu, potom si rad precitam jeho knizku“…taky je narod a tak premysla…tiez mi s toho nieje veselo. Svoje dojmy z navstevy vlasti som opisal v socialistickej teme.

Tia
Ti ludia, o ktorych pises, boli Nemci? Ako to je mozne, ze takto rozmyslaju – cloveka len vyuzit a ziadna odplata? Moc to teda nechapem. Podla mna dobre vztahy maju byt obojstranne, aj vzajomna pomoc. Tiez ma prekvapil ten pribeh o Juhosoch. Je to divne, clovek vyjde v ustrety, vstko zabezpeci, a este ma z toho zle.. Na Slovensku myslim, ze su ludia skor taki, ze sa chcu tak zdravo revansovat. Je to ale velka skoda.. Este ma napadlo, ze ta mama Juhoska, mozno to nemyslela zle, ked sa s Tebou rozpravala, a chcela byt len mila, ze Ta chape – a vyslo to zle.. Ono nie vsetci ludia maju aj zmysel pre takt, a pre to, co je vhodne a co nie povedat a kedy..

Maturitny rocnik 1957.

V 1957 vyskumnici UOW (University of Wisconsin) zacali studiu na 10 000 maturantoch, z ktorych bola vacsina neskor vo svojej styridsiatke v patdesiatpatke opat zkontaktovana. Pri tychto neskorsich kontaktoch bola zaznamenana kvalita ich vztahov. Maturanti boli zkontaktovani aj v sesdesiatpatke, ked vyskumnici u nich hodnotili aktivitu systemov regulujucich stres, krvny tlak, cholesterol, uroven kortizolu a inych stresovych hormonov. Sumarum tychto kriterii predpovedalo pravdepodobnost kardiocievnych ochoreni a tiez pokles v dusevnej a telesnej vykonnosti.
Vyskumnici zistili, ze vztahy hrali ulohu: Existovala priama umera medzi vysoko riskantnym telesnym profilom a nepriaznivym emocionalnym sfarbenim najdolezitejsich zivotnych vztahov tychto absolventov.
V dalsej casti su rozvedene dva konkretne pripady, ktore potvrdzuju tuto tezu. Prva, Jane, ktora vyrastala v rozharanej rodine, neskor bola rozvedena a presla i dalsimi stresmi v jej vztahoch, mala teraz chatrne zdravie. Druha, Jill, ktora mala pohodove detstvo a velmi dobre manzelstvo, 4 deti, bohaty spolocensky zivot, atd. bola v dobrom zdravotnom stave.
Profesor R. Davidson z UOW si vsimol ze:
U Jill bola zaznamenana jedna z najvyssich aktivit v casti mozgu LPC, ktora reguluje cas zotavenia sa zo stresu. Cim vyssia aktivita tym rychlejsie sme schopni sa emocialne zotavit, co zase umoznuje rychly pokles stresoveho hormonu cortizolu do normalu.
Jane mala zvysene aktivitu v inej casti mozgu – v RPC. V tej, ktora indikovala, ze Jane bola v zivote casto vystavena intenzivnemu stresu a zotavovala sa zo svojich emocialnych kriz len pomaly.
Profesor Davidson siel vsak v tejto studii dalej. Jeho vyskumnicky tim objavil, ze aktivita v LPC vysoko koreluje s vykonnostou imunneho systemu: Cim vyssia aktivita v LPC, tym silnejsi imunny system!

Vyssie uvedene je zkrateny a zjednoduchseny preklad casti, z ktorej, myslim si, sa vychadzalo pri stanoveni jedneho z klucovych zaverov celej knizky – ze *Zle zivotne vztahy su zdraviu skodlive*

Decka, ja tou knizkou musim riadne preskakovat. Je toho hrozne vela. Kebyze chcem prelozit vsetko, tak by mi to trvalo aspon rok…

to nevadi emigrant, aspon sa ti zvysi LPC 🙂
len pokracuj….

Emigrant
konecne som si precitala tvoje prispevky z knihy.Nemam slov,naozaj to musi byt super kniha.Dobre,ze si si ju kupil,chcem mrknut tu v kniznici,alebo v knichkupecte ci ju maju.
Daniel Goleman je super psycholog.Vnima vsetko okolo seba,zmeny nasho chovania,spolocenskeho zivota ci nase protichodne emocie.Zatial z uryvkov vdiet ako jeden do druheho zapada.Nase emocie su vyburcovane inymi emociami,ktore najdeme „na ceste“ v priebehu dna.Ale v dnesnej dobe asi mame velky strach mat nejake tie silne emocie tak radsej si „obalime“usi sluchadkami a „zakryjeme“oci roznymi elektronickymi vymozenostami.Stali sme lahostajni voci trpiacim,vidime zraneneho cloveka a nic,mozno len niekto vo svojej dalekej hlbke svedomia da pomocnu ruku.Bojime sa ? Ale coho vlastne.Stali sme podannymi internetu a televizie.Pre nase deti je dolezitejsie s niekym chatovat ako s niekym ist na prechadzku.Len vsetci do pocitacu cumime a cumime a svet okolo nas moze sa aj potapat.Predvidat zle zivotne vztahy,je to asi najtazsie.Nikdy nevieme do coho ideme.Je to ako ruleta-nikdy ti nevyjde to co chces.Velku cast tvojho stastia ma na „vine“ z akej rodiny a detstva pochadzas.Su aj vynimky.

Tia
v zivote je to bohuzial tak.Cim viac dobra robime tym si viac sebe skodime.Ked sa nad tym zamyslis je to hrozne.Preto tato nasa doba ide dole vodou.Ale aspon mas ciste svedomie,ze si urobila to co sa patrilo.Nastastie taliani su ludia co sa vedia revansovat,alebo naopak daju bez toho aby od teba nieco chceli.Este je to narod ktory sa vie rozdavat.Ale dokedy?

Tia, ludia su rozni. Ti charakterni stale existuju, len je niekedy tazke na nich natrafit. Mozno, ze ako pise Tina, slo len o nedorozumenie (?).

Palo, bol by som prekvapeny keby tato knizka bola prelozena do cestiny alebo slovenciny. Hadal by som, ze problematika medziludskych vztahov ako ju predklada Daniel Goleman je v CR a SR stale dost tabu…

Viera, LPC je skratka, ktoru som vytvoril pre zjednodusenie. Znamena ‚left prefrontal cortex‘, podobne ako RPC ‚right prefrontal cortex‘.
Vidim, ze ta knizka (moje vytazky), naozaj „zaujala“. Ano moje LPC je presne to o co v nej ide.. 🙁 Gratulujem!

Monca, daj vediet, ci je knizka aj v taliancine. Je totiz pisana dost narocnou anglinou, tak by ma zaujimalo ci si dal niekto tu pracu s prelozenim.
A som rad, ze ta tie moje vypisky skutocne oslovuju. Tvoja reakcia je dokazom, ze si jednotlive pointy velmi dobre pochopila.
Mas pravdu s nepredvidatelnostou tych nasich vztahov. Ano, je to tak trochu ruleta, kedze az casom vychadza vela veci na povrch…

Dakujem.
Monca
To vazne je v Taliansku este tak? Mas pravdu, cim das viac, tam viac seba potapas.
No Emigrant, mas velmi narocnu pracu na fore, drzim palce.

emigrant, este som si nenasla cas na prispevky za posledny tyzden iba ten tvoj posledny. Nevesaj halvu!! verim, ze je to zaujimave a ak ludia neprispievaju moze to byt aj z inych dovodov ako napr.zaneprazdnenost..vid mna:) Ver mi radsej by som sedela za exilom ako niektorymi povinnostami

prisla som dnes sem prilepit velmi pekny animovany videoklip co ziskal cenu EPICA kedze sa bavime o medziludskych vztahoch..je to sice na vaznu temu no najdolezitejsej pointy, ktorej je venovany podla mna autor vystihol aj pointu dnesnej doby a tazkosti haldania zivotneho partnera a vobec medziludksych vztahov..pekne humorne spracovane..zapnite si repraky:

class=“postlink“ href=“http://www.epica-awards.org/assets/epica/2005/winners/films/flv/10539.htm“> http://www.epica-awards.org/assets/epic … /10539.htm

Zlate Monca.
To akoze musime vzdy prispievat, a nieco napisat? Vsak je to super co robi Emigrant. Len pokracuj, je to zaujimave. Ked nema co dodat?
Ano je tam vela pravdy……….Ja som nie na filozofanie…… 🙁

Sorry

Tia a Terzi, dik za podporu.
Terzi, nizka odozva (pocet citatelov) ma neodradzuje. Kdesi v uvode tejto temy som pisal nieco, ze zacinat tuto temu mozno nema vyznam, pretoze (vtedy) Tina a Tia boli jedine kto prejavoval zaujem. Tak Tia mi napisala nieco ako „No a co, chces povedat, ze mi dve ti nestojime za to?!“
Ked som sa trochu nad tym zamyslel, tak som jej musel dat za pravdu. Ja tu predsa nepisem preto, aby som vytvoril dav svojich citatelov. Ak najdem co len jedneho, ktory prejavi patricny zaujem, tak je to dovod na to, aby som pokracoval.
Takze bez obav, temu planujem dokoncit, aj ked tie vypisky budu skresane daleko viac nez som si povodne myslel.
Nakoniec, tato tema je tu na exil.sk dost schovana, kedze je tu aspon 100 dalsich tem a nie kazdy moze stravit hodiny na exil.sk, aby zistil ktora tema dava zmysel a ktora nie. Takze, ziadne prekvapenie ak tu bude len niekolko citatelov. Na to som pripraveny.
Tia, samozrejme, ze prispievanie nie je nutne. Ak niet co napisat, tak postaci ak obcas das vediet, ze ta tato tema stale bavi.

V kapitole ‚Biologicki spojenci‘ autor zacal so spomienkou na svoju matku, ktora ked sla na dochodok z VS sa zrazu nasla vo svojom velkom dome dost osamotena. Dospele deti boli rozprchnute po Amerike a manzel uz nezil. Ako byvala profesorka sociologie, podnikla rozumny spolocensky krok: Ponukla volnu izbu studentom z univerzity, kde predtym ucila. Jej prednostou boli studenti z vychodoazijskych kultur, kde sa stari ludia stale tesili urcitej ucte.
Od tej doby uz ubehlo 30 rokov, ale situacia sa nezmenila. Jednemu studentskemu paru sa narodilo dieta, zatial co u nej byvali. Dievcatko bralo autorovu matku ako svoju staru mamu. Kazde rano slo do jej spalne pozriet ci uz je hore a pocas dna ju casto objalo. Narodilo sa ked autorova matka skoro dovrsila devatdesiatku a s tym chutnym stvorenim nablizku sa zdalo, ze o niekolko rokov omladla, pise autor.
V dalsej casti sa autor zaobera starymi ludmi, ktori su osamoteni a tymi ktori nie su. Uvadza, ze podla jednej studie, ti co su zapojeni do aktivit spolocenskeho zivota, disponuju lepsimi kognitivnymi (rozumovymi) schopnostami este o 7 rokov neskor nez ti co boli izolovanejsi.
Po dalsom rozbore, autor dochadza k zaveru, ze toto ma vsetko vplyv na zdravotny stav: Cim osamotenejsi sa clovek citi, tym su vacsie sklony na slabsi imunny a srdcovocievny system.
Existuje dalsi biologicky argument podporujuci aktivitu vo vyssom veku: Neurogenezia (mozog produkuje neurony – nervove bunky) je s pribudajucimi rokmi spomalena. Dusevna culost skor narodenych povzbudzuje tvorbu neuronov.

To bola prva cast kapitoly. Druha cast ‚Manzelske vojny‘ je na rade ako dalsia.

no do kelu aspon viem, ze nebudem dlho zit, nie som v spolocnosti, ani nijake aktivity nerobim, chodim sama do fitnes. to je vsetko. Ale uz sa tesim na vnucence…Budem mat naplneny den. 🙂

emigrant

Dost som premyslal nad pribehmi pana Golemana. Je to velmi zaujimave a ako 1. ma hned napadlo, ze by to mala byt sucast podvedomia kazdeho z nas – to ze ten prvopociatok zla moze zposobit v urcitom okamihu kazdy z nas – retazovou reakciou, podla zakonu padajuceho hovna. Asi by to vo vela pripadoch pomohlo ale paradoxne by to tiez bolo mozne zneuzit – medzi nami je vela takych, ktori sa v zasievani zla vyzivaju a realizuju. Asi by bolo pozitivne, keby zaklady dosledkov nasho jednania boli sucastou vychovy i na skolach…Spravne pochopenie a „precitenie“ problemu, by snad v podvedomi mohlo zasiat nejaky varovny hlas, ktory by nas vzdy upozornil na mozny dopad nami vychrleneho jedu vo chvili, ked napr. chceme vyhubovat susedovi pretoze….
Takze zoznamenie sa s knihou pana Golemana vidim ako pozitivnu vec a myslim, ze forma akou nas tym oboznamujes je velmi fajn. Vela ludi je totiz hnilych na to, aby citali nejaku psychologicku literaturu…na toz aby ju museli este zhanat po knizniciach…
Myslim vsak, ze je bohuzial obrovske percento ludi, ktori to nepochopia, alebo nechcu pochopit a ich prva namietka je viz moj posl. prispevok “ co s toho mam?!“ A ako hlavnu – podstatnu podmienku k tomu, aby sa clovek zacal takymi vecami vobec zaoberat, vidim v jeho „socialnej pohode“. Ked clovek musi neustale riesit nedostatok prostriedkov na zakladne zivotne potreby, tak sa tazko bude zamyslat nad nejakou knihou..
Ja sam za seba dakujem, velmi ma to zaujima.

terzi
🙂 🙂 ach jaj