Tak ako ste sviatkovali, ci este sviatkujete? Tu to bolo dost nevianocne pocasie, take jesenne. Vychadzka v prirode pred stedrovou vecerou padla dobre a ocividne viacerim ludom.
Po kapustnici a zemiakovom salate nasledovalo otvaranie balikov. Myslel som si len, dobre ze tie vianoce su iba raz do roka. Bolo tam totiz balikov tak pre 5 rodin, nielen pre jednu, co je znak, ze castejsie vianoce by nas asi priviedli k bankrotu 🙁 Aspon sa mi tak zdalo…

Terzi, to ovladanie mas systemom asi nie je typicke len pre Slovensko. To bolo a bude vzdy a vsade. Deje sa to napr. aj tu v USA, rozdiel je len vo forme manipulacie, ktora je prespekulovanejsia. Ludia tu maju samozrejme viac priestoru na svoj prejav nez tomu bolo v CSSR, ale samotna manipulacia je pritomna.

Mata, telesna pritazlivost urcite hra svoju ulohu. Je to taky zaklad na ktorom sa buduje zbytok partnerskeho vztahu.
Tie kriteria co si uviedla pre svojho potencionalneho partnera nie su prehnane. Dufam, ze zanedlho narazis na niekoho co bude naplnovat tvoje predstavy.
A s tym „zariadenim sa“ na tvoju a tiinu navstevu si ma odhalila 🙂 Takze musim priznat: V hornej casti sochy slobody (v tej fakli) je stanovisko mojho sukromneho detektiva, ktory monituruje lety do USA a v pripade, ze zdetektuje tvoju a tiinu pritomnost na palube niektoreho lietadla, posle mi okamzite spravu, aby som sa na vas mohol nalezite pripravit… 😉
class=“postlink“ href=“http://www.poster.net/baker-sandra/baker-sandra-statue-of-liberty-2405216.jpg“> http://www.poster.net/baker-sandra/bake … 405216.jpg
Ozaj, preco je tia odpojena z exil.sk? Pozdrav ju.

Tina, to fajcenie je na dlhsiu diskusiu, tak radsej to nechame tak.
Je dobre vidiet, ze vstup do tvojho (a muzovho) vztahu sa obisiel bez komplikacii, ktore spominali nase kamartatky.
Na tom tvojom poslednom prispevku sa asi vsetci zhodneme!

Moji zlati,
ja sa ledva hybem po tychto Vianociach, kazdy rok si hovorim, ze sa nebudem prejedat, ale to sa jednoducho neda, cize suhlasim s Emigrantovou prechadzkou, len u nas sa musela absolvovat po veceri, lebo najprv sme sa len tak kotulali z obyvacky do kuchyne…
Dnes (teda vcera -25.12) som bola pozriet svojich znamych, este len pred chvilkou som sa vratila (to je jedna z mala vyhod „samostatnych jednotiek“-nemusis sa mat na pozore ohladom prichodu a odchodu z navstev :-)).

Tina,
suhlasim s tym, ze nie vsetci (aj mladi) ludia (alebo muzi) na Slovensku zmyslaju rovnako a pozeraju sa na ekonomicke kriteria pri vybere zien, ja som uviedla postrehy zo spolocnosti, ktora obklopovala mna, preto vravim, ze ak by som sa vratila na SR, budem si asi musiet vytvorit novy okruh „kamaratov“. Mozno to suvisi priamo s ekonomiou, ja som sa poslednych 9 rokov (pri pobytoch na SR) vacsinou stretavala s mojimi spoluziakmi z vysky (alebo spolubyvajucimi z intraku), cize vsetkych neskor spajal rovnaky menovatel, a sama vidim, ako sa ti ludia postupne ako osobnosti zmenili. Suhlasim, ze mozno sa budem musiet profesne preorientovat a mat ine pole posobnosti.
Niekedy si hovorim, taku peknu vetu, ako mi tiez povedal Emigrant, ze „Dievca, mas vsetko vo svojich rukach“, ale to skor tak instinktivne, potom zacne posobit „zdravy rozum“ a ja si poviem „spamataj sa, uz nemas cas a roky na nejake prevratne zmeny, zacni konecne zit v realnom svete“ a tak to ide dalej. Jeden den vyhrava ta kludnejsia idealisticka polovica, druhy den zas ta rozumova, samozrejme, zalezi to aj od toho, akymi ludmi sa momentalne obklopujem.
Preto mozno zeny potrebuju, aby ich muzi mali radi a chranili ich. Oni sa potom citia v tom samotnom zivote istejsie a lahsie si najdu svoje miesto (mozno nie vsetky)
Ja mam napriklad velmi rada muzsky pohlad na vec a ich „ciernobiele“ myslenie. Zeny pri nejakom probleme vidia tisic moznosti jeho riesenia, ktore absolutne nie su realne a zbytocne sa nimi zapodievaju, muz tam vidi maximalne 2, z toho len jednu realnu a tym vsetko ulahci.

Ozaj, co sa tyka Tii, dnes som s nou volala, vsetkych Vas pozdravuje, prva veta, co sa ma opytala, bola „Co noveho na EXILE?“
Neviem, preco je odpojena, ona mi vravela, ze sa na internet pripaja cez AOL, ja neviem co to je konkretne, ale ze jej to momentalne neumoznuje pripojit sa na EXILACKU stranku. Nastastie ma pristup k svojej mailovej schranke, preto jej skusim skopirovat nasu diskusiu a poslat, nech si precita co noveho tu u nas.

Predtym nez zaleziem do postele este par slov k tym vztahom.
Pisal som, ze vsetko co zena ocakava od jej partnera je aby ju mal rad a poskytol jej ochranu. Znie to velmi jednoducho, ale da sa to vyjadrit este jednoduchsie: *Staci ak muz ma svoju zenu rad*. Pretoze, ak ma niekto niekoho skutocne rad, tak ten zbytok sa dostavi automaticky. Ta ochrana partnerky je len sucastou toho zbytku.
Priznam sa, ze k tomuto poznatku (dolezitost mat niekoho rad) mi pomohla jedna zdravotna sestra asi pred 10 rokmi, ked sme vysli von z nemocnice si pofajcit. Bola sice 5 krat vydata, ale cez to vsetko bola taka normalna povaha, zodpovedna a s dobrym srdcom. Jednoducho nemala stastie na toho spravneho partnera. Spominam si na jej slova, ked okrem nas dvoch tam nik nebol, tak pri zmienke o svojich pocetnych manzelstvach mi povedala: All I wanted was someone who would love me – vsetko co som si priala bolo aby ma mal niekto rad.
Neviem ako vyzerali jej predchadzajuce manzelstva, ale poznal som jej muza z toho posledneho, kedze niekedy pracoval na rovnakom oddeleni ako ja a z toho co spominala mi bolo zrejme, ze ju bral hlavne ako samicu. To samozrejme na plnohodnotny vztah nestaci. Ak ta laska zacinala a koncila v posteli, tak ten vztah bol osudeny na zanik.
–
Mata pisala, ze zena ma na jednu vec tisic rieseni pricom je jedno spravne, zatial co muz ma dva riesenia z ktorych je jedno spravne.
Mozno trochu prehnane, ale obazne je to velmi dobre vystihnute. Tak ako zeny maju dar od prirody na urcite veci, muzi maju zas na ine. Rozhodnost a lepsi cit na zvladnutie urcitych situacii je silnejsou strankou muza. Mozem to potvrdit i z vlastneho manzelstva: Moja zena je vynikajuca na vytvorenie a udrzanie rodinneho krbu, ale strasne slaba a teda zranitelna na nastrahy a rozne pasce, ktore zivot, zvlast tu v USA casto sebou prinasa. Tieto veci zas ja nemam problem zvladnut. Prikladom by mohli byt rozne situacie v nemocnici kde robi, situacie ktore maju viac politicky ako pracovny nadych. V tomto som obvykle schopny daleko lepsie posudit ako ich treba zvladnut.
Dalsou oblastou su vselijake tie pasce, co chodia postou, ci uz z financnych institucii alebo od roznych poskytovatelov sluzieb, ktori maju casto pripravene cele strategicke systemy ako pripravit ludi o viac penazi nez maju narok. Vedla pocitaca mam cely stos dokumentov – ich aj moju korespondenciu. Za normalnych okolnosti by sme boli o tisice dolarov chudobnejsi. Vdaka mojej intervencii v tychto zalezitostiach, nie sme!
Dalsi prikladom je emocialna nestabilita zeny v roznych situaciach. Posledny priklad je z minuleho roku, ked moja bola este v skole a teda vystavena psychickemu tlaku koli obavam z narocnych skusok. Nebol problem zasiahnut a dostat ju do spravnej dusevnej rovnovahy.
Dufam, ze nikto nebude brat vyssie uvedene priklady ako moju snahu o ziskanie nejakeho uznania. Nestojim o to. Chcel som len ilustrovat, ze dobry vztah prinasa ovocie pre obidvoch.
Ale postel vola, tak zas neskor…

Emigrant:
Pekne pises, je to naozaj tak vo vztahu muza a zeny;-)) Aj tie konkretne pripady si viem predstavit, a skutocne, je to jednoduche – chceme, aby nas ten druhy mal rad. Ak nema, vsetko nejak straca na vyzname a cene. My zeny sme stvorene pre vztahy a skor citovu stranku veci. Ak to muz dokaze vnimat ako obohatenie, tak je to velmi pozitivne a vztah moze fungovat. Mnohi to vsak povazuju skor za komplikaciu a negativum, na svoju vlastnu skodu (a skodu ich zien ani nehovoriac). Je pravda, aj ja na sebe vidim, ze citovo viem byt velmi nestabilna, najma ked sa deje daco deje s detmi.. A vtedy clovek naozaj potrebuje oporu, otazne je, ci sa mu jej skutocne dostava. Je skvele, ze Tvoja zienka si moze vsetkeho tohoto od Teba uzivat. Prezrad tajomstvo, ako to, ze to spolu uz tak dlho tahate;-))) A ze zaroven mate asi pekny vztah, podla toho, co pises.
Hm, no ja som na zaciatku mojho vztahu s muzom nemala sice problemy ako popisuje Mata a Terzi, ale zato sme mali rozne ine, ktore trvaju dodnes a lahke to ani zdaleka nie je;-)))

Emigrant:
Este k tym darcekom – myslim, ze to v Amerike je taky narodny sport, preplneny vianocny stromcek;-)) Teda to, co je pod nim. My sme to po minule roky tiez trocha prehanali, a kedze som zistila, ze nase deti uz maju hracky tiez pre par rodin, tak som jednak ich velku cast prednedavnom dala dopravit na Slovensko do jednej skolky, ktoru zalozili moje kamaratky (a tesila som sa, ze som sa ich uzitocne zbavila;-)) a jednak uz aj teraz som to s tym poctom neprehanala. Nema to zmysel, vidim, ze sa i tak nemaju moznost hrat s takym mnozstvom. Niekedy je uskalie, ked sa veci daju kupit velmi lacno, potom clovek kupuje aj prilis vela (aj ked dobre veci a este aj za lacno). My sme si s muzom kupili spolu jeden muzikalny darcek;-)) tak dufam, ze budem mat aj cas sa mu venovat. A musim povedat, ze sa mi to takto omnoho viac paci. Okrem toho mojho muzika je takmer nemozne pozitivne prekvapit;-)), takze sme darceky typu prekvapenie skrtli (i ked ja som si nemohla pomoct, a aj tak dostal na meniny jedno CD, o ktorom nevedel). Ale jeho reakcia by ziadneho darcu nenadchla – no ako mi neskor vysvetlil, tesi sa;-)))

Mata:
Ja Ti myslim rozumiem, co pises. Avsak zas tych rokov nemas az tolko vela!! Podla mna este mas prilezitost na zmenu aj v profesnej oblasti. Je velmi dolezite, pre co sa rozhodnes, ved to je Tvoj zivot a neni jedno ako ho zijes a s akymi ludmi sa stretavas. Toto je napr. pre mna tiez velky dovod nespokojnosti z toho, ze tu sme v Nemecku a preco sa chcem vratit. ja tu nechcem prezit cely zivot v samote, hoci v ekonomickej akoze stabilite. Tu v Nemecku je to fakt narocne v tomto smere, komunita Slovakov tu neni – a ja chcem ostatne zit v normalnej krajine, v prirode a s mojimi kamaratmi.. Podla mna zit v realnom svete je jedna vec, urcite prospesna, ale zas niekedy treba aj trocha riskovat a skusit veci nove, kam nas taha nase srdce. Iste, nemusi to dobre vypalit, to je riziko. Hm, ja moc to ciernobiele myslenie rada nemam. Moj muz je taky, nevidi ziadne odtiene, bud je vsetko absolutne dobre, alebo absolutne zle… Ak sa v tom dobrom vyskytne daka chybicka, okamzite to prestava mat cenu a vyznam.. Avsak ak sa to berie v zmysle realistickeho pohladu na realitu, tak suhlasim;_)), my fakt vidime tisic moznosti a rozhodnut sa nam je tazko.

Tina, Emigrant

no presne tak som to myslela s tym muzskym zmyslanim, v zmysle realistickeho pohladu na realitu a je to velmi ucinne NAJMA PRI RIESENI PROBLEMOV!!! Ja ked mam nejaku dilemu, VZDY si necham poradit od chlapa!
Inak si samozrejme velakrat uzivam to nase farebno a zasa tym mozes obohatit muza…ved preto su podla mna tieto 2 rozdielne pohlavia spolu, aby sa vzajomne doplnili a dodali to, co nemaju.
Chcem len este podotknut, ze suhra partnerov, ich pritomnost, ci pripadna absencia sa velmi odrazi na potomkovi, ktoreho vychovavaju, vravi sa, ze ludia by nemali mat predsudky voci „neuplnym“ rodinam, ja sama pochadzam z rozvedenej a musim povedat, ze som bola dost dlho citovo velmi nestabilna a na muzov som sa viazala z nespravnych dovodov, dokonca mozem tvrdit, ze s mojim prvym partnerom som bola preto, aby som si vyliecila „otcovsky komplex“

Je to napriklad super, ako opisal Emigrant svoj „vklad“ do vztahu, myslim, ze je perfektne, ked zena takeho nieco dostava od muza ako partnera, ale takisto este mozno ako dieta od svojho otca, tym sa moze vela naucit a mat nielen emocionalnu podporu a „teplo rodinneho krbu“ vytvorene matkou, ale trebars dostavat nejake prakticke otcovske rady a vediet uz dopredu, ako sa „popasovat“ so zivotom.
A mozno si tak vytvori aj jasnejsie predstavy o tom, co ocakavat od svojho buduceho partnera, ze jednoducho absencia urcitych veci nie je znakom jeho nedokonalosti, ale prirodnych zakonov.

Ja som sa musela toto dost dlho ucit a preto som mozno prisla o tych „kvalitnych chlapov“. Ale zasa vsetko zle je na nieco dobre a ja som toho nazoru, ze vsetky veci sa deju pre nejaku pricinu.

Tina
To bolo chutne s tymi darcekmi.
No, priznam, ze podobne ako tvoj, ani ja by som svojim postojom k tym vianocnym darcekom ostatnych prilis nenadchynal. Pripada mi viacero veci dost hlupych, ale radsej drzim hubu, aby som nikomu vianoce nepokazil. Co sa zeny tyka, kedze mame spolocnu kasu, uz davnejsie som jej povedal, ze ja jej nic nekupujem, nech si kupi sama co chce, ja jej to akurat doma zabalim a dam pod stromcek…
Zakazdym ked spomenies tu izolaciu v Nemecku, tak sa nemozem ubranit dojmu, ze vlastne ten november89 ti a tebe podobnym na jednej strane pomohol, ale na druhej vlastne ukrojil z kvality zivota. Takyto dlhorocny pobyt v Nemecku za ucelom kupenia bytu by pred nov89 urcite nebol potrebny…

Mata
Je to tak. Pritomnost obidvoch rodicov je pre zdravy vyvoj decka dolezita. Nech je jeden rodic akykolvek super, toho druheho nikdy nenahradi.
Je skoda, ze si vyrastala bez otca, no nic, z toho co pises som si skoro isty, ze so zivotom si urcite poradis.
Mam na teba par otazok: Ako dlho si uz von, v ktorych inych krajinach si zila (spominala si Kostariku), co sa ti v UK paci a co nepaci. Ale ak si o tom UK uz niekde pisala, tak ma mozes len usmernit a ja si to najdem.

Dpbre ranko Emigrant,
nuz, ja si myslim, ze mi moj pobyt v Nemecku nepomohol;-))) Iba ak sa na to pozriem uplne z nadhladu, iste je to aj plus, vidiet veci uplne z inej strany atd.. Nemam optimisticku naladu, cize teraz ani nejake pozitivne napady;-)) Podla mna by sme prezili aj na Slovensku. Ja som sem isla jedine a jedine kvoli mojmu muzovi, viem, ze by to „neprezil“, keby sme nesli. Lenze on je nespokojna povaha a nie je spokojny ani teraz;-)) Myslim, ze aj na Slovensku by sme sa ako tak pretlkli, viaceri moji kamarati ziju este z mensich prijmov ako my a preziju v pohode (aj ked iste vela veci si nekupia ako my tu, no ja to povazujem skor za vyhadzovanie penazi, clovek ma kopec veci – ale co z toho???) Ja osobne by som uprednostnila zivot s kamaratmi ako zivot v lepsich ekonomickych podmienkach. Smrt hladom nam nehrozila. Cize nas pobyt mi fakt ukrojil zo zivota;-)) Je to vsak aj zrkadlo, vysli na povrch veci, ktore by mozno nevysli a zivot v realite je vzdy lepsi ako zivot v „sne“, aj ked je to narocnejsie. Mojou zasadnou zmenou bol uz odchod z mesta, kde som vyrastala, ked som sa pre to rozhodla, musim znasat nasledky. Dnes si ostatne myslim, ze to nebolo moc dobre rozhodnutie;-))) Umysly som vsak mala dobre, nejak to vsetko nevyslo podla mojich ocakavani, cize sa musim prisposobovat novej realite;-))) Na druhej strane, ked hovorime o kvalite zivota, ja som sa dostala k viere v Boha vlastne az po roku 89, ked bolo vsetko volnejsie a ludia sa mohli volne stretavat – hoci predtym som chodila do kostola, avsak moc az tak mi to nehovorilo.. A to teda zas kvalitu mojho zivota vyrazne zlepsilo!!! Cize ten prelomovy rok 89 nezatracujem;-))), aj ked sa na to vsetko po diskusiach s Tebou pozeram predsa len trocha inak ako predtym.. Okrem toho si myslim, ze k tomu prelomu by asi aj tak raz doslo..

vy ste sa tu rozpisali :-)) ja som si cez sviatky vobec nenasla cas na PC.

Emigrant, ty si ako moj muz :-)) ma dost podobny pohlad na draceky. Posledne 2 roky si tiez sama kupujem darcek od neho 🙂 ubera to sice z romantiky ale na druhej strane sa vyhneme zbytocnym darcekom, ktore napriklad tomu druhemu nesadnu. Uz to zacinam vnimat pozitivne. Na druhej strane on je vzdy nadseny z toho co mu je vyberiem.

Pekne ste tu opisali podstatu partnerskeho vztahu. Neda sa nesuhlasit. Moj dovod preco som sa rozhodla vydat za svojho muza bol velmi jednoduchy a mozno aj preto pre mnohych na Slovensku nepochopitelny. Prvy krat pri nom som pocitila cisty pocit lasky…Moja mama to pekne vyjadrila : „tento vyraz na tvery u teba som naposledy videla ked si bola male dieta“…to jej stacilo aby si bola ista, ze viem co robim. Nehovorim, ze sa nic nemoze satat. Zatial sme podstate malo spolu ale aj tak po 5 rokoch vztahu a 3 rokoch manzelstva sa skoro nic nezmenilo len zkvalitnilo.

V minulosti som si uz myslela, ze to co som dovtedy zazila je to co sa nazyva laskou a vobec ma to neuspokojovalo. V kutiku duse som dufala, ze sa mylim a ze existuje aj nieco ine. Neviem ci som staromodna :-)…napriklad co ma odradilo v jednom vztahu..povedal mi, ze podla neho sa chlapi harju na hrdinov, ze jemu by vobec nevadilo aby ho manzelka zivila. Viac som nemala chut v tom vztahu pokracovat, bolo to asi po roku chudenia. Mozno, kebyze ma ten vztah pevny a kvalitny zaklad tak na mna takato hlaska neposobi negativne…to len bolo potvrdenie mojich intuicii.

..aby som upresnila, 5 rokov vztahu a z toho 3 roky sme manzelia.

Ahojte.
Tak uz som znova pripojena.Dakujem .
Na vianoce si tiez sama kupujem darcek, tiez s tymi hrackami sme to prehanali, no ked mate len jedno dieta, tak mu chcete dat co najviac. Mala dostane väcsinou 10 balikov, no nie nieco drahe. Ale ked to prepocitam dokopy, tak je to dost. Na Sk sme nemali takeho bohateho jeziska. Je to tu lacnejsie, tak nakupujes aj to nepotrebne.
Aj s tym eurom, ved to je len 7 alebo 10. Pracujes s malymi cislicami, ktore klamu, ked si ich prepocitas na SK.
Terzi
pekne si to napisala, ten vyraz na tvari si mala naposledy, ked si bola male dieta. Tvoja mama je urcite super clovek, prajem vam aj nadalej stastie a harmoniu vo vztahu.
Mata
pekne opisujes otcovsky komplex, ano dievcata sa vela naucia od otcov, no ty si sa uz vela veci sama naucila. Som rada, ze si na chlapov nezanevrela, po tom vsetkom. Mas v sebe vela pozitivneho a nelutujes sa.
Len tak dalej.

Emigrant
dakujem za pozdrav. A z tou sochou sloboty to je dobre. Ako daleko od nej byvas? Zeby rovno pod nosom? Tak to mas krasny vyhlad.

Tak uz mame polovicku sviatkov za sebou. my s muzom sme nakupili darcekov, dcere, pribuznym tu v Taliansku, sme pobalili, poposielali, ale pre nas dvoch nic. Tak v nedelu vecer sme sa vybrali na taky last minute nakupovania, ale bolo to strasne. Predavacky na nas zazerali, s metlami a s prachovkami sa len prehanali, az mi to bolo smiesne. to sa nedalo nic v klude vybrat.
Moj muz, ked mi sam v minulosti vybral darcek, ja som ho chodila vzdy po sviatkoch vymenit. Bolo mi ho luto, ved sa snazil, ale asi vacsina muzov je takych co nevedia trafit dobre darcek. Teraz chodievame obaja, ja ho vzdy navediem, co by som si zelala, alebo co by sa mi hodilo, a tak sa nepomyli. Nechcem kupovat zbytocnosti, alebo veci, co by som nikdy nepouzivala.
Ale sme si urobili super veceru, na druhy den obed, ziadne restauracie, mali sme cisto rodinnu pohodu. Za dcerou prisli jej kamaratky, zahrali sme si monopoly, bolo nam velmi fajn.
Na Silvestra ideme na Slovensko na par dni. Konecne po roku aj pol! Skoda, asi nebude snehu.

Pisali ste o pertnerskych vztahoch na Slovensku, resp. zo Slovakmi. Nemyslim, ze by sa mali hadzat slov. muzi do jedneho vreca, je to ako vsade, su dobri aj menej dobri ludia. Tuna je jedno prislovie: Tutto il mondo è un grande paese – Cely svet je jedna velka dedina.
Ja osobne ale nemam dobre spomienky na moje predchadzajuce slovenske vztahy. Boli to sice len studentske lasky, ale pamatam si, ze kazdy moj frajer na mne len chyby hladal, chceli ma menit, chceli, aby som trocha schudla a ja uz neviem co. Ked som sa zoznamila s mojim muzom, normalne ma zarazilo, ze ma braL za taku aka som, nemal vobec ziadne namietky. Uz sme spolu 15 rokov – 14 rokov manzelstva a stale by ma trebars aj na rukach nosil.

Ahojte vsetci, dnes len na chvilku, lebo som strasne unavena, idem do postele.

Simona,
len chcem poznamenat, ze to som si vsimla, ze stihlucke zeny su idealom najma pre Stredoeuropanov. Ja som mala priatela Spaniela a moja kamaratka Taliana a ti nas este aj nutili (v dobrom), aby sme pribrali. Bolo to velmi prijemne, ze muz konecne nekritizuje Tvoju postavu, naopak, este sa tesi z nejakych tych kriviek. Ten moj Spaniel zil dost dlho medzi slovenskymi muzmi a normalne sa chytal za hlavu, ze co za anorekticky sa pacia tym nasim chlapom!
A celkovo bol hotovy z toho kulta tela, ktory vladne v nasej krajine, pre nich to nie je take dolezite.
Ale zasa cest vynimkam aj medzi Slovakmi, nemozeme hadzat vsetkych do jedneho vreca.

Tia,
vitaj, som rada, ze uz si opat medzi nami.

Terzi,
ja som inak aj myslela, ze Ty si bola toho 24. na ture a velka party 25. s celou manzelovou rodinou, aspon si si to uzila, musi to byt super. Az teraz zistujem svoje zemepisne medzery, vobec som nevedela, ze v Grecku mate aj sneh, hned zajtra si to musim poriadne nastudovat.
Co sa tyka Tvojho dovodu na vydaj, ved to je ten najkrajsi, aky mozes mat, lebo ide zo srdca a tym padom je trvaci!! Aj mne sa pacilo to vyjadrenie od Tvojej maminy, ake vystizne a pekne.

Emigrant,
tu Prirucku pre muzov by sme nemali pisat my zeny, ale asi Ty, vela chlapov by sa od Teba malo co priucit.
Co sa tyka mojho zivota v UK a inych krajinach, napisem zajtra.
Zatial zdravim.

Tina,

k tomu Tvojmu prispevku sa tiez chcem vyjadrit trosku na dlhsie, takze zajtra. Je mi luto, ze nie si v Nemecku spokojna, ale aspon si zistila, co Ti chyba a robi Ta stastnou.

Dobre ranko aj tebe Tina! Pre teba je to sice dalsie ranko, ale hlavne aby bolo dobre.
Ten popis vasho pobytu v Nemecku dava vyznam. Len nerozumiem preco tvoj stale nie je spokojny. Chcel ist do Nemecka, ty si sla s nim, takze vsetko by malo byt v poriadku…
Pises, ze si veriaca. Chodis aj v Nemecku do kostola? Ak nie, tak sa mozno pripravujes o jednu z foriem spolocenskych stykov. Neviem ako v Nemecku, ale tu v USA ludia spolu dost hrkutaju pred aj po omsi. Casto to prerasta do priatelstiev.

Terzi, takze aj vy tie darceky praktizujete podobne. Uz som myslel, ze som nejaky cudak, takze si ma so svojim priznanim potesila.
A dufam, ze vam to medzinarodne manzelstvo bude aj nadalej fungovat tak dobre ako doteraz!

Tia, no konecne, uz som myslel, ze ta dame hladat! A pozeram, ty si dalsia co si kupuje darceky sama… Mozno, ze tieto pozmenene vianocne zvyky nie su az take vynimocne ako sa mi predtym zdalo.

Simona, aj my sme boli niekedy v tom stadiu, ze mi zena pri nakupoch davala na vedomie co sa jej paci. To vsak dlho netrvalo, pretoze uz roky s nou nenakupujem. Jej trva vylet po obchodoch 3-5 hodin… Ja uz nechodim do obchodov vobec, len do potravin alebo do blizkeho Wall-Martu, vzdy len niekolko veci. Inak vsetky nakupy robi ona, ju to bavi. Najhorsie je ked sa ma po nakupoch snazi presvedcit ake superzlavnene veci pokupila, pretoze ja jej potom vysvetlujem, ze minimalne polovicu tych superlacnych veci vobec nepotrebujeme… 🙂
A gratulujem k tomu vydarenemu manzelstvu. Mas Slovaka ci Taliana?

Mata, vdaka za doveru ohladne tej prirucky. Hacik je v tom, ze mnohi mladi muzi (aj zeny) su jednoducho presvedceni, ze oni vedia najlepsie. Sam som nebol moc lepsi…

Simona a Mata, spomenuli ste tie kila. Nevedomky ste tak ponukli dalsi namet na pokec. Telesny vzhlad je sucastou toho co voslo do povedomia ludi i na Slovensku a do slovnikov slovenskych medii: *Imidz* (z anglickeho *image*).
Budovanie osobneho imidzu je neodmyslitelnym javom dnesnej modernej spolocnosti. Je to vlastne taky chrobak v hlave, ktory nuti ludi (hlavne mladych a hlavne zeny) vytvorit urcity dojem na inych ludi. Tento fenomen vlastne vzdy existoval, je vsak pozoruhodne aka dolezitost sa mu v poslednom obdobi priklada. Ludia ako keby nemohli existovat s tym co im priroda (Boh) dala do vienka.
Je v poriadku ak sa zena primaluje (ak to uzna za vhodne) a chlap napr. oholi. Da sa rozumiet i niektorym dalsim veciam, avsak to co dnes dokaze bezbreha tuzba za urcitym imidzom je zachadzanie do extremov. Ako inak sa daju nazvat vsetky tie plasticke operacie tvare, prsnikove (dokonca penisove!) implanty, liposuction (slovensky nieco ako odsavanie tukovych tkaniv), hladovanie veduce k anorexii (neschopnost jest) a niekedy i k smrti, a podobne nezmysly… Clovek nestaci zasnut co vsetko su ludia schopni podstupit len aby sa naplnili ich predstavy o akomsi idealnom vzhlade.
Tito ludia si casto ani neuvedomuju, ze tie zakroky na ich telach nesu sebou nieco co uplne znehodnocuje cely ucel takeho zakroku.
Napriklad, asi pred dvoma rokmi som objal (alebo ona mna) jednu asi 35 rocnu zenu, ktora mala silikonove prsniky. Kedze sa jednalo o lucenie, tak to objatie bolo pevnejsie a mozem vam prezradit, ze bolo pre mna sklamanim citit tie dva cudzie a akesi tvrde predmety. Jednalo o skutocne peknu zenu, ktora urcite tu operaciu nepotrebovala. Ona, podobne ako tisicky dalsich bola len nainfikovana vlastnou predstavou, ze s tou velkostou prsnikov bude pritazlivejsia. Nebola. Neviem ako ini chlapi, ale ak by bola mojou partnerkou, tak by som jej urcite ten implant nedovolil. Ak je zena sarmantna tak je sarmantna a take blbosti ako spravna velkost prsnikov hra minimalnu alebo ziadnu ulohu.
Ona sice mozno trochu zlepsila svoj s.e.x.y vzhlad, ale dokazal by som si predstavit sklamanie jej partnera v intimnej situacii, ked tie dva silikony by mali byt vlastne sucastou ich vzajomneho pozitku…

No, ale dnes som sa rozpisal. Ak som nacal nieco co sem nepatri, tak ma vcas zastavte.
Prijemny den vsetkym!

dobre si ma rozosmial Emigrant 🙂 „bolo pre mna sklamanim citit tie dva cudzie a akesi tvrde predmety“ 🙂 ja som si tiez zo zvedavosti siahla na silikony mojej znamej 🙂 Vobec mi to nic nehovori!!

zaujimavu temu ste tu nacrtli…Vidite, mne nikdy zatial nepreslo cez rozum, ze napr. slovaci prehnane davaju doraz na liniu zeny. Mozno, ze ano, neviem..Priznam sa, ze bez vacsej snahy nemam problem nosit cislo 36 (S) takze som sa mozno z tohto dovodu nad tym nezamyslala.
Ale celkovo imidzovost slovakov ako ste spomenuli je prehnana a vo vseobecnosti doraz na materialno. To je moj nazor..A zase sa vraciam tam kde sme zacali…Kym inde badam, ze viac je roziserne v ramci zenskej populacie, ze sa chcu „dobre vydat“ (mam tym na mysli po materialnej stranke), tak u nas dnes to robia aj muzi 🙂 urcite tento jav sa vyskytuje vsade na svete no nasi to robia velmi okato a este sa budu aj vychvalovat.

Mata,
myslim si, ze ta velmi chapem! Tiez sa prkilanam k nazoru aby si si vybrala take povolenie, ktore ta bude uspokojovat po vacsine stranok. Lebo iba po materialnej nestaci (spon mne nestacilo..) Hlavne ak si to vyzaduje vecnu pritomnost v urcitych kruhoch, z ktorych sa ti chce blit… povinnost zucastnovat sa ich mimopracovnych aktivit (inak si aj profesionalne mimo) a v konecnom dosledku nemoznost vyberu. Ono to koniec koncov cloveka moze tak pohltit, ze si ani nebude vedomy, ze to vlastne nie je jeho vola…stane sa jeden z mnohych, jedna bezvyznamna skrupinka bez vlastneho nazoru, bez vlastnej osobnosti..jeho „osobnost“ bude predstavovat model auta, ktore momentalne soferuje, model mobilu, notebooku, obleku atd. To je jedno..velakrat som sa citila nepochopena v tejto oblasti…Hlavne, ze preco odmietam sposob zivota, ktory sa mi sam nuka, ktory sa spaja s mojim povolanim…Mozno som iba vecna rebelka, ktora ide proti prudu? Aj to je mozne. Myslim si, ze klise „zivot je kratky a treba ho naplno prezit“ ma nieco do seba…Ako hovoris, je to len v tvojich rukach a zi si zivot po svojom. Ci to znamena splynutie s masami ci vecny boj s veternymi mlynmi, to je jedno, hlavne nech je to tvoja vlastna volba.
Myslim si, ze potom budes mat vacsiu pravdepodobnost spoznat muza, ktory ti moze vyhovovat. Bud uprimna sama k sebe, spoznaj sa v prvom rade a skus vyclenit svoje skutocne tuzby od toho co ti diktuje spolocnost – „co sa od teba ocakava“. Mam z teba dojem, ze uz vies co chces len si trosku zmatena svojim okolim. Aj ja som tiez este stale zmatena v niektorych zivotnych otazkach 🙂 cely zivot sa ucime…

Ahojte. no super, za chvilu tu budu pobehovat len Barbie a Kenovia.
Moja kamoska si chcela preoperovat nos, zpevnit prsia a zmensit zadok.
Odhovarala som ju, tak sa nahnevala. Chalani ju poznaju aka je, no ked pride „obkresana“ tak sa jej budu len smiat. Pritom je to krasna baba.
A tie silikony, fajn, este som nemala tu moznost niekoho objimat. No moze to byt zaujimave. U nas jeden znamy chodi na odsavanie tuku z brucha, stoji to okolo 1000 E, no co ma z toho, ked za 2 mesiace vyzera znova tak isto ako prd tym. Len sa mu smejeme, lebo sme uz nato prisli. Bol tam uz asi 5 krat, ale nepomaha, to uz musi sam na seba davat pozor, strava a pravidelny sport.

Emigrant:
No, to je na dlhsie, moj muz ma totiz taku povahu, spokojny nebude asi nikdy;-))) Bohuzial, samozrejme pre neho v prvom rade. Do kostola sa tu snazim chodit, co sa mi nie vzdy dari. Manzel je z evangelikalnej cirkvi, tak nechodime spolu, ja zas ked idem s detmi je to chaos a doma nechat je problem v nedelu doobeda (pracujuci v nasej rodine sa musia vyspat;-)). Okrem toho tu v Nemecku je to cudne. Najprv sme byvali inde, tam som chodila castejsie do kostola, lebo s Lukim sa dalo (obsedel, nie ako tato moja potvorka), avsak chodili sme tam spolu hadam tak 20 – 30 ludi, z coho skoro vsetci v dochodcovskom veku;-))) Cize o nejakom spolocenstve bohuzial reci byt nemohlo. Teraz chodievam inde, ako sme sa prestahovali, aj s mojou kamaratkou, ale tiez neviem o tom, ze by tam daco fungovalo. Je tu v blizkosti este jeden kostol, chcela som aj zistovat, avsak mam pocit, ze tak ci tak sa tam nebudem moct dostat, lebo deti su stale na mne a manzel mi ich strazi akurat ked idem na nemcinu, vecer sa odist neda, lebo Veroniku jednak kojim a stale sa vecer budi. Cize je to komplikovane. V kazdom pripade, chcem skusit ist sa pozriet tu pobliz to jednej evangelikalnej cirkvi, oni maju zvacsa take rozvinutejsie spolocenstvo – resp. skor by sa dalo povedat, realne zijucejsie spolu (v katolickej cirkvi je to casto dost anonymne). Chystam sa tam uz 2 roky;-))) Uvidime, ci to tuto nedelu zvladnem;-)) Avsak stale – pozicia ausländera – cudaka – je tu stale.. Ale skusat treba, vsak.

S tym chudnutim, mne je to doverne zname a viem si predstavit, preco zeny podobne operacie podstupuju – hoci ja by som sa na to nedala (tie umele prsia sa mi zdaju fakt od veci, je to umelina;-)) – nemala som prilezitost sa s tym stretnut „nazivo“, ale aj vyzera to podla mna od veci a vidno to, ze to neni prirodzene). Avsak kazda zena chce byt krasna – a dnes byt krasny znamena aj byt stihly. Hoci v principe sa da povedat, ze tucnota je pritazliva fakt dost malo. Avsak to „stihly“ je dnes podla mna tiez dost prehnane a znamena to skor „anorekticky“ co je fakt chore. Bohuzial vsetky tieto reklamy atd takuto predstavu natlacaju do povedomia muzov ak zien. mam s tym priamu skusenost;-)) – moj manzel by tiez bol rad, keby som bola chudsia – co vsak hovorieval v casoch, ked som podla mna bola tak akurat – a kedze ma to dost „zdeptalo“ (nie som totiz ten vychrtly typ a aj keby som neviem co robila, nemam taku stavbu tela), cize som akurat viac pribrala;-))) Schudnut lahke nie je, je to hlavne vec psychiky a pod. To je tiez na dlhsie 😉 Krasa vsak neni vec chudosti. A krasa zeny zavisi od lasky muza. Na zene, ktoru manzel lubi to vidno;-))) Samozrejme aj vonkajsi vzhlad je dolezity, ale nestaci..

ha, tie nakupy, som sa smiala.. Clovek fakt pokupi vselico uzasne lacne, co nepotrebuje. Sama som podobnym sposobom nakupovala – uz si davam bacha, lebo to nema zmysel – jednak sa clovek zavali vecami a jednak vela minie zbytocne. Snazim sa teda stale kupovat vyhodne, ale nie veci nepotrebne. Nakupovanie ma tiez bavi;-))), hoci myslim, ze najma preto, ze tu nemam ani inu cinnost – resp. moznost stretnut sa s ludmi;-))) Podla mna uz fakt nie je nezvycajne kupovat si spolu darceky, zda sa mi to byt prospesne. Naco prekvapenia od veci. Ved ked cloveka daco napadne, moze byt aj prekvapko;-))

Ahojte emigranti

Hlasim sa vam z nezasnezenych a studenych Jesennikov. Lyzovacka sa akosi nevydarila, za to som vypil znacne mnozstvo piva 🙂 Tuna capuju Serak – Holba a to je naozaj super. Za chvilu odchadzam s gitarou do jedneho podniku bavit turistov – to aby si emigrant nemyslel, ze muzikanti sa len flakaju…
Precital som si vase filozofovanie v otazke partnerskych vztahov. Celkom sa da suhlasit len by som akurat pripomenul, ze ono niekedy v mladosti aj stretneme „toho praveho“ iba ze sme koli vychove, zvykom, verejnemu pohladu natolko zablokovani, ze si akosi „nedovolime“ vrhnut sa do jeho zivota…Konvencie mozu za vela krachov! Zakoncil by som tu temu textom jednej brnenskej kapely:
Zivot neni starej znamej flak, kterej skusis tak anebo tak
Prosvihnes solo a uz smulu mas – repriza se nikdy nekona
A kdyz pak dohrajem s timhletym svetem velkej jam
kdekdoby chtel svuj part zvopaknout,
uz by to umel jinak vystrihnout….

Mna este caka zopar vecierkov, potom nahravanie v Prahe, potom BA, takze keby sme sa uz na exile „nestretli“ tak vam posielam pekne prianie do noveho roku, chlapom ruku, zenam pusu, do Ameriky aj do Aten 🙂

Ahojte vsetci,

pisem Vam dohromady, lebo k otazkam imagu, duchovna a ostatnych veci sa aj tak vyjadrili vsetci a vzajomne sa doplnali.
Co sa tyka tych fyzickych zlepsovani, Tina mala presne pravdu, ze krasa zavisi od lasky muza!!!! Ked je milovana, je to z nej citit a takisto suhlasim s Emigrantom, ze mala by sa o seba starat v zmysle-byt upravena. Ja som napriklad tiez kedysi x-krat hovorila ako pojdem na plastiku nosa a prs a myslim, ze keby mi to moj byvaly partner nevyhodil z hlavy, tak sa tam mozno aj vyberiem. Az postupne som zistovala, ze muz sa sice prirodzene obzrie po vacsom poprsi, ale majitelku silikonovych by pri sebe v posteli mat nechcel.
Ak je zena spokojna sama so sebou, tak dokaze vyzarovat krasu a sarm bez ohladu na to, ci ma sirsie boky alebo vacsi zadok. A preto zas na druhej strane chapem zeny, ktore isli na nejaku operaciu a vyliecili si tym svoj komplex, mnohe tvrdia, ze im to velmi pomohlo a citia sa ovela sebavedomejsie…takze su to take 2 strany mince, hlavne to netreba prehanat.

Osobne si tiez myslim, ze to vsetko sa deje v sulade s prilisnym dorazom na materialno, presne ako povedala Terzi, mat ten spravny mobil, to spravne auto, poznat sa so „spravnymi ludmi“ a este aj „spravne vyzerat!“
Mna to takisto neuspokojuje (aj ked ako kazda zena, dobre vyzerat sa snazim)a ked nas zivot nie je hlavne duchovne vyvazeny, skor ci neskor dojde ku kolapsu. Moze nam to dodat aj viera, aj ked ja som toho nazoru, ze Boha si musime najst v prvom rade sami v sebe. Veriaci ludia, nech uz su akehokolvek vyznania, to maju pri zvladani problemovych situacii v zivote lahsie.
Mne sa stala taka smutna prihoda. Boli sme spolocne s byvalym priatelom na par mesiacov v USA a tam nas zastihla smutna sprava o nahlej smrti jeho brata. Pre mna bolo najhorsie to, ze som nevedela, ako utesit cloveka, ktoreho milujem. Povedat mu, „to bude dobre..“? Ved pre neho uz zivot nikdy nebude taky, ako predtym. Jeho rodina nie je vobec veriaca, ja som sice taky pofiderny katolik, ale do kostola som sem-tam chodila a v BOHA verim.
Mala som taky napad, ze kym odideme na SR, tak urobme za jeho brata omsu, isli sme do najblizsieho farskeho uradu, knaz bol uzasny, velmi mily, vysvetlili sme mu situaciu, na druhy den bola taka sukromna omsa, prisli tam len nasi priatelia a znamy, cca 20 ludi. Knaz nas potom POZVAL VSETKYCH na ranajky do nejakeho najblizsieho bistra, aj napriek smutnym okolnostiam to bolo velmi prijemne. Potom si pohovoril s mojim priatelom asi hodinku osamote. Neviem, o com presne sa tak dlho rozpravali, ale aj o tom, ako sa pozera veriaci clovek na smrt blizkeho. Dolezite je, ze mu to psychicky velmi pomohlo nielen v tom momente, ale aj neskor.

Viera ma vela podob a je dobre, ked ju ma clovek v sebe.

Terzi,
a preto si myslim, ze my REBELOVIA ideme proti prudu, pretoze verime zmyslu nasho smeru. Vidis, Teba nakoniec priviedla k Tvojmu manzelovi a zivote v Grecku.
Mne sa pacilo, ako si to povedala, ze najprv by sa mal clovek najst ako osobnost, to je naozaj dost dolezite, vediet kde patris a co Ta robi stastnou. A este najst v sebe tu silu ist za tym, to je potom niekedy ten boj s veternymi mlynmi spolocnosti, ako sme uz hovorili predtym.

Emigrant,

slubena zmienka o mojich zivotoch v inych krajinach.
Vacsina z nich bola skor kratkeho charakteru, az v UK som zostala dlhsie, ako som povodne planovala.
Pocas studia na VS som bola jedno leto v Bielorusku, cca 2 mesiace, nasa skola mala druzbu s tou ich, tak to bol viac menej vymenny pobyt bieloruskych a slovenskych studentov, musim povedat ze velmi dobra skusenost spoznat kulturu na vychod od nas v dobe, ked uz sa vzdaval hold len tej zapadnej. Mesiac som zila v Minsku a chodila na Univerzitu, ja som totiz mala odbor ekonomika-zahranicny obchod so zameranim na rusky a anglicky jazyk. Druhy mesiac som bola na dedine (dovodom bol spoznat bielorusky kolchoz), na to obdobie nezabudnem do konca zivota. Nemali sme zachod, sprchu, skrinu, namiesto postele sietka. Ked sme chceli mlieko, museli sme si ist podojit kravu k susedom. V obchode predavali 5 VECI-chlieb, maslo (zabalene v novinovom papieri), cukriky, malinovku a vodku.
Stravovali sme sa v miestnom pohostinstve, kde sme v jedle okrem ineho velakrat nasli aj vlasy, nechty, piesok a podobne veci. Musim povedat, ze po tomto zisteni sa rapidne zvysila spotreba vodky, pretoze sme prirodzene „dezinfekovali“.
Tento vzacny alkohol tam predavaju v roznych podobach, mne sa pacila ta vo forme krabickoveho dzusu, 0.2 dcl, este aj so slamkou!!!
Ale celkovo ked to zhodnotim, bola to velmi dobra skusenost, mali sme 19 rokov a brali sme to ako zabavu. Musim vsak povedat, ze nikdy som nebola taka stastna pri navrate domov.

Potom som bola opat pocas skoly 2 leta po sebe v USA, prve od juna do oktobra, to druhe uz kratsie na zaklade tych vyssie zmienenych udalosti.
Cielom bolo zarobit peniaze na byt (mozno sa Vam to zda smiesne, ale vtedy bol dolar za 50 Sk a ceny nehnutelnosti nizsie ako teraz) a pocestovat, oboje sa podarilo ciastocne. Neuvidela som zapad a stred USA ako som si slubila, ale dost sme pocestovali po vychodnom pobrezi, super, nadherna priroda a hory, hlavne NEW HAMPSHIRE (tam sme vlastne pracovali) a MAINE.
Prvy rok sme boli dost v kontakte so Slovakmi, s ktorymi sme tam pracovali, druhy uz viacej s Americanmi, najprv som bola z ich kultury trosku v soku, zdali sa mi velmi chladni a povrchni, ale neskor som zistila, ze tomu tak uplne nie je a s tymi par „priatelmi“, ktorych sme si tam urobili som v kontakte doteraz.

Tak mi to pripomenulo USA, ked si povedal WALL-MART.

Tak sme si s priatelom nakoniec kupili ten byt , skoncili skolu, nasli pracu a nastahovali sa do spolocneho obydlia. Obaja sme neboli az tak velmi spokojni, povedala by som, ze sme sa do toho „rodinneho zivota“ hrnuli tak nejako nasilu (aj ked zas po 4 rokoch studentskeho vztahu? Neviem). Mali sme sa velmi radi, aj ked boli nejake problemy, ale tie su vsade. Nakoniec sa on rozhodol (asi po roku aj pol), ze este pojde na leto opat USA, kedze to bol posledny rok, kedy mohol dostat viza, pre mna to nebolo mozne, tak som isla do UK, mala som tu spoluziacku, nechcela som zostat sama v meste, kde som nebola prilis stastna, o praci uz ani nehovorim, svoj kolektiv som spominala.
Vysledok bol taky, ze nam toto odlucenie prilis neprospelo a nakoniec sme sa rozisli, ja som to tak skratila, ale bolo to dost zdlhave a vobec nie take jednoznacne. Kvoli tomu som aj potom zostala v UK, lebo som sa tesne po rozchode nebola schopna vratit domov. Uz som nechcela byvat naspat s maminou (1-izbovy byt) a v tom mojom-(ja som si ho od priatela odkupila)-ma viazalo prilis vela spomienok. Teraz ho prenajimam.

ESTE VLADZES CITAT? CHUDATKO, RIADNE TO TU NATAHUJEM, ALE CHCEM UDRZAT KONTINUITU.

Potom som tu v UK spoznala jednu dievcinu z Kostariky, stali sme sa dobre kamaratky, bola so mnou 2 tyzdne cez zimu na SR, prvykrat v zivote videla sneh, bola nadsena. Vlastne ona mi navrhla, ze ked sa vrati na Kostariku, aby som prisla za nou, mojim snom bolo vzdy ist do Juznej alebo Strednej Ameriky, tak som si ho vyplnila. Ja som vtedy mala psychicky dost blbe obdobie, myslela som si, ze zmena pomoze.
V praci mi dali neplatene volno, tak som mohla odist.

Uzasny a jedinecny zazitok, doteraz, ked mi je smutno na dusi, spomeniem si na niektore momenty, ktore som tam prezila a hned si navodim pocit stastia.
Prvy mesiac som viac-menej stravila s jej rodinou a pocestovala po krajine-Kostarika je rozlohou asi taka velka ako SR a ma 4 miliony obyvatelov. Nadherna a panensky cista priroda, mili ludia, zdrave a chutne jedlo, super.
Druhy mesiac som ucila v jednej dedinke anglictinu ako dobrovolnicka v sukromnej zakladnej skole a statnej skolke, na odplatu som mala ubytovanie a ranajky zadarmo v jednej miestnej rodinke. Dostala som sa k tomu tak, ze ucitelkou v skolke bola Vivina sesternica. Pre mna bolo odmenou uz len to, ze mozem zit medzi miestnymi, ktori ma brali neskor ako clena rodiny a este aj hovorit po spanielsky, nebol tam ani jeden cudzinec.

Na opisanie mojich pocitov zo zivota v tejto krajine asi slova nestacia, inak chcem poslat do redakcie exilu spracovany cestovatelsky pribeh, takze dam vediet, ked sa k tomu konecne dokopem.
Ale bol to uplne iny svet, mala som strasny kulturny sok, ked som sa vratila naspat do UK.

Co sa tyka mojich poznatkov zo zivota v UK, napisem nabuduce, uz som Ta aj tak urcite poriadne unavila (inak aj seba).
Mna by tiez zaujimal ten Tvoj uhol pohladu na zivot v USA, ak si to tiez uz niekde spominal, tak ma prosim naved, ja si to precitam.

Zatial zdravim a zelam pekny vecer alebo teda dobru noc.

Este by som sem len chcela prekopirovat prispevok(celkom sa hodi k tym Vasim prispevkom) Irenie, ktora zije v Spanielsku, diskutuje s nami na fore MATE PROBLEM V CUDZINE SA UDOMACNIT, tiez si tak rada zafilozofuje a nevedela (asi) o tomto nasom fore.
My sme sa bavili o dostupnosti kvalitnej europskej kinematografie.

IRENIA (SPANIELSKO)

Mata

Nechám tu poslední dlouhý odkaz, jsou prece jen asi prííís chytré a dloouuhéé

Tady ve Spanelsku se uz od stredoveku hrálo divadlo kazdý den, pak ho církev zacala zakazovat, kvuli casu na práci. Církev si vzala divadlo pod ochrannou ruku a z výdelku ze vstupného budovala a financovala spitály, herci se stali profesionály. Prvotne divadlo slouzilo jen k zábave az po soucasnost kde skoro vsechno musí mít smysl a hodnotu, i dnes mnozí literární kritici toto kritizují, vzdyt zivot není jen práce a smysl, ale taky oddych a zábava. Na to páni radní Brightonu nehledí. Proc tomu tam a mnohde jinde tak je?

Otázka mne dovedla ke vzpomínce na povídku brazilského spisovatele Paula Coelhu o zákonu z Jante, který se významem shoduje s cásti výroku J.A.Komenského:“ Národe zij v pravde…

Cituji:

Zákonu z Jante ríká: “ Za nic nestojís, nikoho nezajímá, co si myslís, nejlepsí volbou je prumernost a anonymita. Budes-li se tím rídit, nikdy v zivote nebudes mít velké problémy.“

Práve pod vlivem zákona z Jante svet stále vsemozne ovládají osoby, které si nic nedelají z komentáru jiných lidí a nakonec spáchají jakési zlo.

Prumernost muze být pohodlná, dokud jednoho dne nezabusí na dvere tragédie a lidé se nezacnou ptát: „Proc ale nikdo nic nerekl, kdyz vsichni videli, ze k tomu musí dojít? Je to prosté: nikdo nic nerekl, protoze mlceli vsichni.

Chceme li tedy zabránit jeste necemu horsímu, je cas uskutecñovat antizákon z Jante: ,,Stojís za mnohem víc, nez si myslís. Tvoje práce a tvoje prítomnost na této zemi jsou dulezité, i kdyz tomu treba neverís. S tímto názorem muzes mít samozrejme hodne problému, protoze porusís zákon z Jante-nedej se vsak odradit, zij dál beze strachu a nakonec zvítezís.“

Tak veru Terzi, dva tvrde predmety 🙂 Za normalnych okolnosti si tie dva telesa mozno zachovaju povodne urene fyzikalne vlastnosti, ale pri urcitom tlaku je prilis evidentne, ze nie su castou tela…
To 36(S) mi moc nehovori. O co islo?
Neviem ako Slovaci, ale USA su v tejto posadnutosti zasahov do tela urcite jednickou.

Tia, s tym odsavanim je to ako pises. Ak dotycny nezmeni trocha svoj zivotny styl, tak zanedlho bude vyzerat rovnako.

Tina to chodenie do kostola je v tvojom pripade dost tazke.
Nevedel som, ze tvoj je ineho vyznania. Sama s detmi, to by to bol viac problem nez potesenie. No co, tie 2 roky uz nejak vydrzis…
Nerad by som sa miesal do tvojho vztahu, ale ta manzelova nespokojnost s tvojou vahou moc nesedi.
A suhlas, ze krasa nespociva v nizkej vahe. Tie 50 kilove modelky urcite nie su moj idol. Pekna zena moze byt aj plnostihla, pokial je ako tak symetricka. V manzelstve by vsak telesna pritazlivost nemala byt prioritou.
Je cosi na tom „A krasa zeny zavisi od lasky muza“. Dobry vzajomny vztah je urcite potrebny.
Ano, tie nakupy su hlavne zenskou zalezitostou. Chlapa to bavi hlavne vtedy ak vyhladne a doma chyba nejaka potravinova polozka… 😉

Palo, je dobre pocut, ze zvladas zimu aj bez toho snehu. Este dobre, ze je to pivo! 🙂
Vyzera to, ze si hodne zaneprazdneny. Je to super, kedze sa jedna len o veci, o ktorych ini mozu len snivat.
Je skoda, ze ta tu asi casto vidat nebudeme, ale s tym moc nenarobime…
A vdaka za zelanie. Prajem ti hodne hudobnych i nehudobnych uspechov v novom roku 2007!
Daj vediet ak tie nahravky budu na CD, teda pre verejnost, nech si ta mozme kupit a vypocut.

Mata, je radost vidiet ako si sa rozpisala. Vsetko zaujimave citanie.
Je k neuvereniu, ze VS vas poslala do tych podmienok v Bielorusku.
Celkove si toho presla neurekom na to, ze si taka mlada.
A ten nie najlepsi koniec s tvojim byvalym, asi ta to riadne zasiahlo. Ale, vies co? Ako si sama kdesi poznamenala – to ako nas zivot ide, je len to co nam bolo sudene. Ako cas plynie, stavame sa mudrejsimi a ustalenejsimi, co vytvara predpoklad pre lepsi zajtrajsok.
Paci sa mi aj ta zmienka o Kostarike. A tesim sa na tvoj pohlad na UK a samozrejme na ten pribeh pre exil.sk.
No, si zlata, ze si nam tu pripravila tolko dobreho citania!
K tym USA nieco napisem, len neviem ci to bude este tohto roku.
Zda sa, ze Irenia ma pozoruhodne znalosti z historie. K jej prispevku skusim nieco napisat zajtra. Dnes som bol dlhsie von, kedze sme mali neobvykle teple a slnecne pocasie, tak teraz ma zacina brat spanie…

Mata
Je to veru zaujimave citanie, co si vselico pochodila. Ja som mala tiez jednu prilezitost ist na leto do USA, na taky studijny pobyt, avsak chybalo mi nejakych ubohych 30tis (ktore by sa sice vratili vo forme stipendia, avsak nemal mi ich kto pozicat, ani rodicia a ja som taky obnos nemala). Mala som trocha obavy aj z reci, ale tie peniaze, to bola fakt brzda. Je to skoda, tiez som chcela pokukat troska krajinu, je tam v mnohych castiach skutocne krasne. Ja som inac tiez taky cestovatelsky typ, ale ako vidim, zit v druhej krajine dlhodobo to je uz daco ine. I ked to velmi velmi zalezi od okolnosti. Viem si predstavit, ze keby som tu mala okolo kamaratov a hory, brala by som to o hodne inak. Mrzi ma to s tym tvojim priatelom. Ak si to nepletiem, niekde si spominala, ze on zrazu cakal babo s niekym z tej Ameriky. Pravdupovediac ma to soklo, ked si to pisala, ako sa to vobec mohlo stat, ked ste seriozne kupili byt a planovali spolocnu buducnost.. Viem si predstavit, ake to muselo byt tazke pre Teba. Vsak z konecneho hladiska asi je dobre, ze sa veci ukazali skor, ako by si sa nejak viazala, potom by to bolo omnoho zlozitejsie..

PALO:
Zavidim Ti tie Jeseniky;-))), musi tam byt krasne. Toto leto sme boli v Orlickych horach, hoci vybrate som mala Jeseniky, avsak tam sa mi nepodarilo najst vhodne ubytovanie (teda vhodne by aj bolo, len bolo moc drahe;-))) Ako to myslis s tymi konvenciami a partnerstvom? Je pravda, ze predsudky robia svoje. Napr. ja som sa jeden cas kamaratila s jednym chalanom, s ktorym som si aj dobre rozumela – avsak na nic viac som nejak ani dako nepomyslala, napr. aj preto, ze bol medzi nami rozdiel vo vzdelani – nie ze by som bola nejaka povysena, ze studujem na vyske, aj som si ho ako cloveka velmi vazila, avsak zdalo sa mi to, ze to skor muzom robi problem, ked maju nizsie vzdelanie – v buducnosti. Dnes sa na to pozeram inak, myslim, ze je skoda, ze som sa na to takto pozerala. Okrem toho si neskor dokonca nejak popri robote aj vysku urobil;-)) A to teda nebol jediny pripad, ked sa mi dnes s odstupom casu zda, ze som zbytocne niektore veci podcenila a inych dolezitost precenila. Nuz ked je clovek mlady, nie vzdy dokaze posudit veci primerane realisticky.

Emigrant:
Isteze to s tou vahou nie je OK. Ja to tiez povazujem za uder pod pas, a keby mi to v plnej sirke doslo skor, co to znamena, nemyslim si, ze by sme sa vzali;-)) Okrem toho, to ako clovek vyzera, je vidno ;-)) Kazdy si moze vybrat, nie kazdemu sa pacia rovnake veci, ludia, stihlost. Moj muz ma vsak komplikovanu povahu, je velky perfekcionalista co ho nici, aj ked si to nie vzdy dava do suvisu (aj v praci), jeho videnie sveta je skor cierno-biele, je prilis negativisticky – co vsak vyplyva aj z nie prilis lahkeho detstva, co ma za sebou. A tu sme zas pri teme vychovy bez otca, sice jeho otec odisiel ked mal 15 rokov, ale uz myslim skoro 7 rokov to medzi rodicmi bolo velmi narocne a otec bol tusim skor na bitku atd.. Cize nic moc, da sa chapat, preco ma taky nahlad na svet ako ma. Okrem toho niektori ludia si nevedia proste vazit, to co maju – a to na svoju velku skodu. Nuz co, ked sa clovek da na boj, musi bojovat;-))

Ahojte vsetci,konecne som objavila tuto stranku.Ako vidim Emigrant si velmi sikovny.

Tina, vystilhla si na svojom priklade Palovu pointu. V mladosti sme casto ovladani konvenciami..Chce to cas, spoznanie sameho seba a volu zit podla seba bez ohladu „co na to ini povedia“ (ci su to len rodicia, kamarati, ci kolektiv v robote atd.). Nie kazdy sa dokaze postavit proti konvenciam.
Myslim si, ze viem co chcel Plao tym povedat.. 😉

Palo, diky za pozdrav, tiez posielam do BA (ci Jesenikov)..

Mata, vidno, ze sme priblizne rovnaka generacia – studijne pobyty v zahranici, „Work and Travel“ alebo „Internship“ v USA 🙂 J1 viza, ze? su to pekne zazitky a pomozu cloveku poznavat. V dobrom ti zavidim ti tu Kostariku! Verim, ze to bol zazitok na cely zivot!

Emigrant, „36“ alebo „S“ je cislo oblecenia (u vas v USA je to cislo „2“). Cislo topanok mam 38 🙂 a vysku 167cm (len pre pripad, ze by si sa rozhodol mi nieco kupit..JUST KIDDING).

PRAJEM VSETKYM STASTNY NOVY ROK!!

Nestihla som si precitat vsetky prispevky,ale vidim,ze je tu zaujimave citanie.Ja som zacala studovat psychologiu v 89′,bol to moj sen.Vsetci znamy mi hovorili,za aky nudny odbor!Urcite pre mna to bolo zaujimavejsie nez nejaka matika,fyzika alebo chemia.Nasi urobili vsetko aby som sa na tu vysku dostala-zaujemcov bolo vela,ale prijmali maly pocet.Takze si viete predstavit tu radost.Ale po niekolkych mesiacoch aj ten horor v tvari mojich rodicov,ked som im oznamila,ze nechavam skolu.Doteraz sa s tym nevedia zmierit.A mozem povedat,ze ani ja.Laska mi zaslepila oci a nic okrem nej som nic nevidela.Potom pomaly ako som ich otvarala,uvedomila som si,co som nechala na ceste.Odbor ktory ti da moznost nahliadnut do viacerych podob nasho druheho ja.Vytiahnut z teba aj to najtemnejsie a najbolavejsie.A potom ti dat pomocnu ruku.naozaj je to skoda .Ale co nemozem stale plakat nad rozliatym mlikom.Aj ked pre mna je to najvacsia chyba v mojom zivote.