Hej hej, blizi sa Novy rok Nasi fajciari!
A co tak toto? 😉

Terzi, aj ja som skvostny!
class=“postlink“ href=“http://www.freebmw.net/wrxpkr/smoking_monkey.jpg“>
(Cau, tina! 😉 )

Viera, nenavadzaj na take veci.
Chces nas pripravit o tych par pozitkov co nam este v zivote zostalo??
class=“postlink“ href=“http://www.szilagyi.us/images/shocked.jpg“>

Zdravim vsetkych „starych“ aj novych diskusnych kolegov,

Az teraz som sa dostala k tomuto foru, ta kniha, co spominal Emigrant moze byt velmi dobra a myslim, ze aj ja sa po nej porozhliadnem, tak si nas teraz poriadne navnadil!!!
Ja len mozem potvrdit teoriu o vplyve medziludskych vztahov na nase zdravie. Po vysokej skole som nastupila do prace, robila som asi 2 roky pre jeden nemenovany divadelny festival. Samotna praca bola velmi zaujimava, kolektiv uz trosku horsi. Moja sefka bola strasna workoholicka a pedant, davala mi castokrat „very hard time“, na pracovisku vladla strasne stiesnena atmosfera, len som cakala, kedy mi niekto obrazne vrazi noz do chrbta a pamatam si na prebdene noci, ked som zo stresu uz uzivala tabletky na ukludnenie a rano sa zobudzala so zaludocnymi krcmi. Coskoro sa objavila astma a vsetky mozne choroby s tym spojene-zapal zaludka, chronicky zapal mandli, vajecnikov, tetania, ja uz som si pripadala naozaj ako dochodca, cely cas u lekara a s krabickami liekov pri sebe.
Moj odchod do UK bol v podstate uplne nahodny, moj vtedajsi priatel mi oznamil, ze ide do USA na par mesiacov, ja som uz bola po skole, takze by som mala problem dostat viza, ale povedala som si, ze aj tak chcem zmenit robotu, tak si idem precistit hlavu na leto do UK, lebo som tu mala byvalu spoluziacku, a potom sa uvidi.
Mesiac po mojom prichode sem som zacala znizovat davky kortikoidov, o 3 mesiace som ich vyhodila uplne, zaludok prestal boliet a postupne som zistovala, ze vlastne jem vsetko, co mi pride pod ruku bez akejkolvek selekcie a nemam ziadne nevolnosti…proste nastupila psychicka pohoda, ja som sa dostala zo stresoveho prostredia.

Po par mesiacoch som sa zacala dost pohybovat v latino komunite, neskor so Spanielmi,to su ludia, ktori su velmi emotivni a stale sa snazia byt stastni, ono sa zda, ze ziju v oblakoch, ale pritom stoja nohami velmi pevne na zemi, zistila som, ze ked travim s nimi vela casu, aj ja som stastna, taka „nabita“, pozitivna, ze mi davaju strasne vela „dobrej“ energie.
Samozrejme, ze takych ludi najdeme v kazdej narodnosti a kulture, len chcem povedat, ze teraz ovela viacej vnimam auru cloveka, ktory je vedla mna, kedysi ma negativisti dokazali uplne vycicat, poznate to, ako sa s niekym stretnete, on je depresivny, stale sa stazuje a Vy sa zrazu tiez citite bez akejkolvek sily a energie. Je vedecky dokazane, ze tito ludia Vam skutocne poskodzuju Vasu auru.
Ja som si nastastie aj vdaka joge a reiki dokazala vytvorat ochranu.

Co sa tyka frazy „How are you“, chcem len povedat, ze v Britanii samozrejme tiez funguje len ako zdvorily pozdrav a teraz mi je smiesne, ked si predstavim, ako som v USA (moj prvy pobyt v anglicky hovoriacej krajine) vysvetlovala svojim kolegom v praci, Americanom, ze sa nemozu pytat ako sa mam, ked ich to naozaj nezaujima, ze je to nezdvorile!
Ja som isla naivne obracat nieco, co je zakorenene uz storocia v kulture krajiny!

Ahoj Mata
Co si vystudovala? Mozes tiez prezradit co robis v UK, pokial sa nepytam na vela. Vsimol som si, ze z prace chodievas domov dost neskoro.
Napisala si to pekne. Vsetko je len dalsi priklad toho ako zalezi na ludoch, ktorych v zivote stretavame, zvlast tych, ktorych stretavame casto, prip. na dlhsie. Je dobre, ze s to uvedomujes, usetris si …zdravie(!).
Ta knizka je stale pozicana. Predvcerom som si robil srandu, ked mi Rachel (dalsia dama z reference desk) povedala bez toho aby som sa jej na to pytal – ze bohuzial nemozu volat tym, co nevratia knihy nacas. Kedze s tym sama vyrukovala, tak som sa jej spytal, ze preco. Oficialna verzia bola: „Privacy violation“ 😉
No, keby som mal tusenie, ze ta knizka nebude dostupna cele tyzdne, tak by som ju rovno siel kupit, napriek tomu, ze knizky nekupuvam. Po precitani totiz doma len zaberaju miesto. Aspon ja to tak vidim.
Takze, do UK si si sla „precistit hlavu“ a to cistenie sa trochu pretiahlo… No hlavne, ze si spokojnejsia, nech uz v tom je cokolvek.
A k tvojej odpovedi pre mna v inej teme, dodavam: Ano, je urcite idealne ak zeny maju deti do tej tridsiatky, ale aj do tych 35 sa to este da bez obav. Myslel som, ze si starsia ked si pisala o biologickych hodinach. Ty mas len 27. Vsetko je v tvojich rukach, dievca.

Ahoj Emigrant,

na SR som vystudovala ekonomiu a manazment so zameranim na zahranicny obchod, aj ked to mozno nie je prave odbor, ku ktoremu inklinuje moje vnutro, vzdy som chcela studovat psychologiu, sociologiu a anglictinu. Tam to nejako nevyslo, po absolvovani prveho rocnika VS som zistila, ze kolektiv a okolite prostredie je velmi prijemne a v konecnom dosledku budem mat aj vacsie sance uplatnit sa na pracovnom trhu ako ekonom (hlboky omyl).

Nakoniec som sa predsa len s urcitym casovym sklzom k anglictine dostala, momentalne studujem v Banskej Bystrici prekladatelstvo, je to postgradualne dvojrocne dialkove studium, umoznili mi ho robit individualne, kedze som v UK a takisto este aj tu chodim do skoly, len tak kvoli anglictine, pretoze ju stale perfektne neovladam.

Tu pracujem v restauracii ako casnicka (preto tie neskore prichody domov, zatvarame okolo 23.00), s touto robotou som v UK zacinala, neskor som robila na polovicny uvazok pre jazykovu skolu, to bola super robota, ale medzitym ma prijali do BB, ked som si tam davala prihlasku, tak som bola rozhodnuta, ze sa vraciam na SR. Potom prisli nejake problemy vo vztahu, tak sa priznam, ze som po par tyzdnoch opat „usla“ do UK, teraz som v restike kvoli tomu, ze mam vela volna a mozem lietat dost casto na SR kvoli skole (inak by som uz davno odtial odisla a porozhliadala sa po inej praci, pretoze tato je dost frustrujuca), iny zamestnavatel by mi vsak toto v ziadnom pripade netoleroval.
Tu skolu si v podstate robim, aby som sa mohla zivit prekladatelstvom v pripade, ked sa vratim na Slovensko.

Cize ako vidis mily Emigrant, ja som take velke klbko chaosu, niekedy sa sama za to hanbim, ze sa stale neviem rozhodnut, kde budem nastalo zit a robim veci polovicne. Tu v Anglicku sa citim viac-menej stastnejsia a slobodnejsia, ale bojim sa, ze je to len relativny stav, ktory sa odvija, ako sme uz vyssie spominali, len od toho, ze som obklopena prijemnymi ludmi a peknym prostredim. Aj ked na druhej strane som toho nazoru, ze vsetko je tak, ako ma byt a co ma prist, tak to pride. Trochu pasivny pristup k zivotu, co?
Tak dufam, ze som Ta velmi neunavila citanim, pobavil si ma s tym „private violation“, kazdopadne to vyzera tak, ze citatelia vratia knizky asi az po Novom roku, aspon budeme viacej napati.

Dakujem za rady a povzbudenia ohladom materstva a veci s tym suvisiacich.

Mata
Ked Ti je tam, tak dobre, tak by som nemenila.
Ja na Sk som mala 3 krat v roku zlomenu nohu, tiez bolesti zaludka, chrbta, chronicka bronchitida, chronicky zapal mandli, reumaticke bolesti, zapal vajecnikov,alergia-senna nadcha… Najmännej 6 krat do roka antibiotika. Tiez to tam nebolo na ruzach ustlate, tu som pokojnejsia, vyrovnanejsia.
V robote bol riaden sikan, vsetci chceli zostat a podkopavali druhym nohy,
moj ex terorizoval, sestrine deti stale otravovali, musela som na ne dost casto davat pozor, lebo som byvala pri rodicoch. Az nakoniec som sa rozhodla s tym skoncovat. Ked si nato pomyslim, hned ma prejde zial za rodinou na Sk.
Ano, najblizsie prostredie a medziludske vztahy velmi posobia na zdravie.

Tia,

akurat som sa prebudila, citim sa ako medved po zimnom spanku, dnes som spala skoro cely den, ale asi to moje telo potrebovalo.
Ja si myslim, ze aj na SR by mi bolo dobre, len asi nie som ten spravny dravy typ pre zamestnavatela, moji byvali spoluziaci sa maju celkom dobre, vacsina z nich pracuje v BAA a maju prijem okolo 40 000. Sice nemaju ziaden volny cas a ich pracovna deformacia sa prejavuje aj tym, ze medzi kamaratmi pouzivaju zarty typu-„Ako ulozis dieta spat? Ulozis, alebo ulozis ako?“ Jedinou temou konverzacie su peniaze, peniaze a este raz peniaze, niekedy sa to zvykne otocit na karierny postup, neschopnost a mala ctiziadostivost kolegov, pripadne nove miesto byvaleho sefa.
Nechcem ich tym v ziadnom pripade odsudit, ani nic takeho, len chcem poznamenat, ze pri svojom poslednom stretnuti s nimi som zistila, ze nase cesty isli diametralne odlisnym smerom a ja by som sa pri svojom pripadnom usadeni sa na SR musela mozno porozhliadat po ludoch zameranych viacej na duchovno. Bojim sa vsak, ze to nebude mozne a ja sa zmenim vdaka spolocnosti na presne takeho isteho cloveka, ktorym nechcem byt.
Preto by som sa chcela zivit prekladatelstvom a byt si viac menej sama sebe panou, aby som sa nestala obetou nejakeho velkeho financneho koncernu, ktory ma uplne pohlti a mozno aj vygumuje mozog. Teda mozog ani tak nie, skor znizi stupen vnimavosti voci vlastnym tuzbam a potrebam.
Mne sa paci, ze tu mam cas stretnut sa so svojimi priatelmi, poznavat ludi z roznych krajin, ist na hodiny salsy, pocestovat si, ucit sa spanielcinu, anglictinu, poprechadzat sa popri mori…ale niekedy mam taky pocit, ze akoby som nezila v realnom svete, ze si len tu v UK beriem akoby nejaky cas navyse, zijem zo dna na den a raz sa z toho sna prebudim a nebudem vediet, co dalej. Ze nemam nic poriadne „v rukach“, nerobim karieru, moji rodicia nemaju byt preco na mna hrdi…
Moj brat je odo mna o 3 roky mladsi a uz je zastupca riaditela v nejakej softverovej firme.

Emigrant,
prepac za odklon od temy, nechcela som sa nejako stazovat, niekdy to nie je dobre, ked som dlho doma, potom zacnem prilis rozmyslat a analyzovat svoj zivot.

Mata
Nenachadzam nic za co by si sa mala hanbit.
Zijes tam kde ti to viac vyhovuje, alebo menej nevyhovuje. Nakoniec, to robi kazdy z nas. Akeze vycitky svedomia alebo nepokoj na dusi? Nemas dovod.
Vidim, ze efektivne vyuzivas cas na to, aby si sa v jeden den mohla vratit na Slovensko a nejak tam zit. V tomto ti drzim palce, ale…! Co ak bude Slovensko pre teba len dalsim sklamanim, napriek tomu, ze budes mat kvalifikaciu prekladatelky? Jedna moznost (sklamania) je mizerny plat, druha – nedostatok prace. Ja neviem, mozno, ze to nehrozi, ale ak ano, tak by som bol s tou tvojou pripravou na Slovensko opatrnejsi.
Byt tebou, tak teraz kym mas viac casu a slusne zarabas, by som sa skusil zamerat na nasledovne dve veci, alebo aspon na jednu z nich:
1. Pokusit sa ziskat kvalifikaciu, ktora by ti otvarala dvere na SR, ale aj v UK(!). Alebo, urcite aspon v UK. Mozno, ze sa mylim, ale osobne by som sa na Slovensko prilis nespoliehal.
2. Ako uz bolo spominane, potrebujes zit stylom, aby si mala moznost stretnut niekoho… (chces predsa dieta). V bare kde robis je sice hodne chlapov, ale oni ta tam asi vnimaju po svojom. Pamatam ako som ja vnimaval casnicky ci uz boli pekne alebo nie. Vsetky som bral s rezervou. Takze ta restika nemusi byt najlepsie miesto pre pripadnu vaznu znamost…

Neviem ci tato moja reakcia pre teba sa ubera spravnym smerom, alebo pisem tak trochu od cesty…

Mata
Citam tvoj posledny prispevok a k tej tvojej kariere na Slovensku mam lepsi navrh (aspon tak dufam):
Napriek tvojim obavam si myslim, ze by si mala skusit zacat pracovat vo svojom odbore – ako ekonom. Zameranie mas zahranicny obchod a zdokonalujes sa v anglictine, takze mala by si mat velmi dobre vyhliadky pre nejaky dobry flek. Ak by sa ti to predsa len nepozdavalo, a ta firma by ta „pohltila“, ako to nazyvas, tak by si vzdy mala moznost odist – bud do inej firmy alebo na to prekladatelstvo. Ale obavam sa, ze anglickych prekladatelov je na Slovensku dost a ze by si asi bola mizerne platena.
Taktiez by som ti navrhoval prilis ten navrat na Slovensko neoddalovat, v pripade, ze ho urcite planujes.
Pobyt na Slovensku by ti tiez mal otvorit dvere k tvojmu buducemu partnerovi… Obavam sa, ze v UK ta muzi vnimaju hlavne ako casnicku a kedze anglictina je len tvoj druhy jazyk, pripadny UK zaujemca by nemusel v tebe nikdy objavit tvoje skutocne kvality, ktore by skor objavil a snad i patricne ocenil niekto na Slovensku…
Ale opat, je to len moj pohlad. Sama vies asi najlepsie. Z tvojich prispevkov je zrejme, ze ti to dobre pali, akurat si potrebujes ozrejmit moznosti tykajuce sa tvojej buducnosti / tvojho potencialu a stanovit si urcity plan.
Pises, ze primnoho analyzujes. A ja ti vravim, ze to je dobre! Je to tvoj zivot a za teba ho nik analyzovat nebude. Ked prestanes analyzovat, tak to bude stat za hovno, pretoze potom budes zit len pritomnostou, co je slabostou viacerich mladych ludi. Myslim, ze si za svoju prezieravost zasluzis uznanie.

Mata,
plne sa stotoznujem s tvojim poslednym prispevok. Velmi podobne pocity aj na mna doliehali v praci na Slovnesku. Sucasna mlada generacia nema velky problem s pracou a da sa dobre zarobit. Viem, ze Emigrantovi a aj inym sa to moc nechce verit ale ja som tiez bola obklopena sikovnymi maldymi ludmi co zarabali a zarabaju velmi slusne..stale viac a viac a stele postupuju..Lenze! velaka dan sa za to palti a to je prave duchovny upadok tychto ludi. Ubijalo ma sledovat ako sa mojich kamaratov, s ktorymi som chodila na rokove koncerty pohlcuje tento system, konverzacie su coraz plytkejsie a potom sa skutocne „dieta uklada spat ako..“ 🙂 Ked si zoberiete na Slovensku vrcholovy bankovy manazeri maju pod 30 rokov, to sa malo kde vidi..Na veduce pozicie sa da dopracovat aj 2 roky po vyske. Aj v tomto je velka priepast v slovenskej spolocnosti. Nemame skusenych odbornikov stredneho veku co by splnali sucasne nove poziadavky. Preto mladi maju teraz velke sance u nas sa uchytit a ak budu dravi aj udrzat…aj ak su to ich priprity samozrejme. Mne osobne tento zivotny styl nevyhovoval. Aj ked este stale som sa uplne nevymotala „z hladania samej seba“ v profesionalnom zivote…Dolezite je podla mna vsak najst sam seba ako osobnost. Ked toto cloveku zoberu je z neho prazdna skrupina, ovladana spolocnostou, nasleduje vsetky „in“ trendy, straca duchovnu hodnotu a iba nabera na materialnych veciach. Zial, takto je vnimam sucasnu mladu slovensku generaciu na Slovensku..

Terzi, Emigrant,

obidvom Vam dakujem za Vas nazor a uhol pohladu. Emigrant, vobec nepises z cesty a ja som rada, ze si zareagoval, mas vo vela veciach pravdu a objektivny pohlad na vec. Dovolim si suhlasit s Terzi co sa tyka novej mladej generacie na Slovensku, ja ju vnimam presne rovnako a tak mi je trosku z toho smutno. Mozno naozaj malo ludi, zijucich vonku vie, ake maju dnes mladi ludia, co sa kariery tyka, na Slovensku moznosti a ako daleko to mozu dotiahnut (a ako velmi ich to dokaze zmenit). Aj ked sa to opat zuzuje vacsinou len na oblast Bratislava a okolie, pripadne ine casti zapadneho Slovenska.

Emigrant,
bol by si mozno prekvapeny, ze na SR je (od urciteho veku) ovela tazsie najst partnera ako v zahranici. Ked nesplnas pozadovanu kvotu tykajucu sa vysky Tvojho prijmu a pracovneho zaradenia, si v podstate nezaujimavy a strateny pripad, nehodny investovania do buducna. Teda aspon v kruhoch, ktorych som sa pohybovala ja, preto stale apelujem nato, ze pri mojom moznom navrate na SR sa musim prozhliadat po novych „spoluvrstovnikoch“, ktori citia podobne ako ja.
Pripadne si vzdy urobim stretnutie s niekym z Vas, ked pridete na SR 🙂

Ale co sa tyka tej kvalifikacie, uzitocnej na pracu v UK, som jednoznacne za, ak tu zostavam, na rok si chcem urcite urobit „Tourist management“ alebo „Public relation“.

Zatial pojdem asi buduci tyzden do kniznice na Daniela Golemana 🙂

Emigrant
pripajam sa ka nazoru Terzi a Mati.
Na SK, ak nemas priatela do 22 rokov, tak si stara dievka, nemozes si uz nikoho najst. A z tou pracou? Tiez tazke, bud to je vsetko dobre odsadene, alebo potrebujes prax.
Mata
Neboj, par ktar ma navstivis, alebo pojdeme do Ameriky a niekoho si zbalis. My to roztocime. Skoda, ze nevies nemecky.

Terzi, ale verim ti s tymi prac. prilezitostami na Slovensku. Urcite miesta (ako Bratislava), urciti ludia (VS absolventi), v urcitom odbore asi maju prilezitost zarobit a teda zit obstojne. A mozno aj bez znamosti.
Taktiez, mam plne porozumene pre tu situaciu, ktoru opisujes (aj Mata) v suvislosti so zamestnanim. Ty spominas ‚duchovny upadok‘, Mata zas to ‚pohltenie‘, ale pritom obidve hovorite o jednom a tom istom.
Ano dievcata, mam dostatocnu predstavu o com hovorite. Podobne pocity som mal aj ja, hlavne ked som bol zamestnany este v CSSR. Vnimal som tu dusevnu prazdnotu mnohych ludi so svojho okolia, hlavne prac. prostredia a nerobilo ma to prilis stastnym, ked som si uvedomil, ze niet na vyber a budem musiet s vlkmi vyt ak chcem s nimi zit, alebo… ! Nastastie tu bolo to ‚alebo‘. Prislo vo forme uteku z CSSR. Objavil som sice inych „vlkov“, avsak daleko prijatelnejsich. ZaplatpanBoh! Nielen koli vyhnutiu sa sposobu zivota, ktory ste spravne identifikovali ako ubijajuci, ale aj koli tomu co by nas (mna a moju rodinu) cakalo po 1989. Vidime to na viacerich nasich vrstovnikoch pri navstevach Slovenska…
Mata, ten tvoj pohlad na najdenie pripadneho partnera je prekvapujuci a sucasne zarazajuci. Nemal som tusenie, ze Slovensko uz dospieva az do tohto stadia. Na druhej strane, hodne veci sa zmenilo k horsiemu, takze asi by som nemal byt prekvapeny. Pisem o tej vyske prijmu a potrebe urciteho prac. zaradenia, co si spominala ako nevyhnutne predpoklady pre stretnutie svojho vyvoleneho. Ocenil by som keby sa k tomuto vyjadrili viaceri. Zatial dufam, ze je to viac tvoj subjektivny nazor a ze realita nie je az taka mraziva…
A to stretnutie je dobra myslienka. Tiez ma obcas napadlo, ze vlastne zahranicni Slovaci mozu mat k sebe blizsie nez je to casto medsi zahr. a domacimi Slovakmi. Cosi nas spaja. Ja, bohuzial do kategorie tvojich vrstovnikov nepatrim, ale viem, ze stretnutie so svojimi krajanmi-vrstovnikmi by mohlo byt pre teba a inych peknym spestrenim, ak nie rovno obohatenim svojho zivota.

Tia
Bo som trochu dalej od pocitaca ked som cital tvoj prispevok, takze mi akosi uniklo slovo „Mata“. Ja len pozeram… aka je ta Tia mila, ze vraj „parkrat ma navstivis alebo pojdeme do Ameriky…“ 🙂
Omyl, ale tych par sekund za to stalo…

Emigrant
No ved vsak tak ci tak sa stretneme v „cibuli“ na SK?…

Ahojte moji novi priatelia,

Emigrant,
ja len chcem povedat, ze DUFAM, ze ta realita nie je az taka mraziva a moj pohlad je subjektivny, to je jedine, co ma stale „keep going“, cerpam len zo svojich skusenosti a toho, co som zazila, takze…
My sme celkovo s mojim byvalym priatelom boli taki zaslepeni „idealisti“ a povedali sme si, ze my si vytvorime svoj svet, v ktorom sa budeme citit stastni a nebudeme sa starat o to, co si myslia ostatni, teraz mi to ide trosku tazsie ako samostatnej jednotke.
Inak rozmyslala som presne nad tym, co si povedal, ze ludia utekali z CSSR aj pre tu zaslepenost a stadovost spolocnosti, ja som vlastne nikdy nebola v kontakte s nejakym „emigrantom“, ktori by mi vysvetlil svoj pohlad na vec, mozno to znie smiesne, ale ja to viem len z novin, clankov a vyjadreni z „druhej ruky“, takze rada citam Tvoje riadky aj co sa tyka tohto stadia Tvojho zivota.
Zvlastne vsak, ze teraz mame „slobodu“ a ludia utekaju za hranice z podobnych dovodov ako pred takmer 40-timi (a menej!!!) rokmi.

A myslim, ze v tomto mas pravdu, ze zahranicni Slovaci maju k sebe blizsie bez ohladu na vek, pretoze ich mozno spajaju podobne veci.
Ja som napriklad tu v UK spoznala take typy Slovakov, na ktore som nikdy doma nenarazila a mozem povedat, ze na moje potesenie.

Tia,
myslim, ze zacnem rozmyslat o kurze nemciny a pridem teda na navstevu. Ja Ti dam nejake tie lekcie anglictiny a vyberieme sa pozriet Emigranta, aby sa za nas nemusel hanbit! 🙂

Tia,
jasne, ze chcem dojst na to stretko. Ale ak by sa nepodarilo, tak dam na vedomie kedy budem v Europe – mozno, ze sa mi tak podari stretnut aspon s niekym z exil.sk

Mata,
takze ‚samostatna jednotka’… 🙂 To sa mi pacilo.
Isteze si nemusela mat prilezitost styku s inymi prednovembrovymi emigrantami. Na Slovensku ich vidiet len obcas, ked prid na navstevu, no a ty si bola donedavna este dieta, takze tieto veci su pre teba uz takou vzdialenejsou historiou.
Tie uteky zo Slovenska dnes a vtedy maju jedneho spolocneho menovatela: Hladanie lepsieho zivota. Vtedy boli ludia motivovani politicky (aspon oficialne), dnes su ekonomicky. Takze, ano, ta dnesna sloboda je dost relativny pojem…

No nic, ja sa uz len budem tesit ako ma s Tiou navstivite… 😉

mata
Uz sa tesim ako navstivime Emiho. pekny den. ovsem ak nas nevyhodi jeho manzelka.

Emigrant,
zial Mata ma pravdu co sa tyka hladania partnera u nas. Predtym nez som sa spoznala s mojim muzom som mala dost problem sa ustalit lebo som si nevedla najst takeho, s ktorym by som stravila zvysok zivota…Problem bol „vo mne“ (tak to kazdy nazyval) ja som to videla ale tak, ze problem bol v tich chlpapoch…gycovo povedane nebol „ten pravy“ a nevidela som vyznam natahovat nieco co som mala pocit, ze aj tak skonci. Ako mlada pravnicka, celkom slune zarabajuca na zaciatku svojej kariery som bola velmi lakavy hacik 😉 mala som tych chlapov prekuknutych. Par krat som si urobila srandu a hovorila som, ze som upratovacka…hned ich presla chut na dalsiu konverzaciu a mna tiez.. Nehovorim, ze kulturne zalozeni slovaci uplne zanikli (nevesaj hlavu mata:-)!!) no ja som na takeho v stadiu svojho zivota ked som hladala zivotneho parnera nenatrafila. Aj ked sa na zaciatku niektory takym aj javil byt, za par mesiacov sa aj z neho stal jeden z mnohych… (ked som bola uplne mladucka spoznala som par kvalitnych muzov..neviem ci som ich iba ja tak vnimala vzhladom na vek…no ale vtedy som ja sama este nebola pripravena na trvaly vztah).

Vela veci sa Emigrant zmenilo…sucasna mlada generacia je uplne ina. Aj ked mi neda podotknut jednu suvislost. Ty si spominal, ze aj vtedy boli mnohi duchovne prazdni a ze ta to nerobilo stastnym. Nie je to teda nieco specificky „slovenske“? mam na mysli, ze nasi ludia su velmi lahko ovladani systemom, statom? ..proste ako vietor fuka..aj stare basne hovoria, ze sme „holubici narod“… Napriklad Grecko ako take ma tiez svoje problemy, nie je tu idealne ale aspon ludia si vzdy povedia svoj nazor verejne a nenechaju sa zaslepit systemom…ich filozofia je „ak nerozmyslals nad tym co prikazuju zhora a slepo plnis prikazi prestavas byt clovekom“..(nehovoriac o tom, ze tento stat speje k anarchii vzhladom na ich vecne protesty 🙂 ) ..ale mne osobne sa tu zije omnoho volnejsie a stastnejsie.

Tia
Bez obav. Manzelka nevlastni Ameriku, len nas dom. Mata pisala o navsteve emigranta v Amerike… 😉

Terzi
To hladanie partnera ci samotne partnerstvo je asi jedna z najkomplikovanejsich tem. Opat, nemam problem verit, ze mnohi mladi pozeraju na zeny skor ako na predmet ich chvilkovej slabosti. Maloktori rozoznaju, ze zena ma v sebe viac nez len fyzicku pritazlivost, co je na skodu veci. Aj ja som v minulosti maval podobnu tendenciu. Takyto postoj je jednak neferovy k zenam a jednak skor ci neskor zasahuje aj samotnych tych podcenujucich muzov. Zeny totiz disponuju od prirody urcitymi vlastnostami, ktore dokazu muzovi ulahcit a sprijemnit zivot – napr. dokazu vytvorit skutocny domov, maju zmysel pre zodpovednost, vedenie domacnosti, dokazu byt vdacne… Vsetko co ocakavaju je pocit, ze ich ma niekto rad a poskytuje im svoju ochranu. To nie je tak moc.
Myslim, ze hodne mladych muzov podcenuje vyhodu dobreho vzajomneho vztahu, ktory by im zivot urcite ulahcil alebo sprijemnil. Asi to plati aj pre zeny, ale myslim, ze v mensom meritku.
Som rad, Terzi, ze si sa lahko nevzdala a nasla si si niekoho aj ked nebol zo Slovenska.
K druhej casti tvojho prispevku, neskor.

Emigrant,

len chcem povedat, ze si to pekne napisal o spoluziti muzov a zien a presne vystihol ulohu kazdeho z nich vo vztahu, skoda ze napriklad taketo nieco nie je sucastou vyucby na skolach, pretoze sice je pravda, ze vsetko sa musime naucit na vlastnej kozi a niekedy su dobre mienene rady zbytocne, ale mozno by to trosku pomohlo.
Napriklad na Kostarike uz mali chlapci vedia, ako sa maju chovat k zenam a opacne. Ja som tam ucila mesiac anglictinu a moji 10 rocni ziaci na mna posobili velmi vyzreto, tam uz proste trebars od malicka ucia otcovia synov ucte k zenam a davaju „rady“ ako si vybrat tu spravnu. Tam sa celkovo kladie velmi vysoky doraz na to, aby boli deti dobre pripravene na zivot, najma po emocionalnej stranke. Mozem povedat, ze kazdy clovek, ktoreho som tam spoznala, od maleho dietata po starkeho bol osobnostou a mala som sa od neho co ucit. Oni sa celkovo viacej riadia zakonmi prirody a vedia nacuvat svojim instinktom.
U nas k tomu musi muz ( a aj zena, ale ta to skor vyciti intuitivne, priroda ju obdarila akymsi instinktom vybrat si „spravneho samceka“-pardon za perzonifikaciu) asi vacsinou dospiet na zaklade vlastnej (a niekedy bolestivej) skusenosti.

Napriek tomu vsetkemu si myslim, ze fyzicka pritazlivost zohrava takisto nepochybne dolezitu ulohu, ked partner PRE TEBA nie je atraktivny, aj z malych chyb, ktore ma, sa mozu vytvorit „neprekonatelne problemy“.
Teda neviem Emigrant ako to Ty vnimas ako muz, ja este stale naivne verim, ze okrem toho, ze ma bude chlap pritahovat, budem ho obdivovat pre jeho vlastnosti, charakter a schopnost urobit ma stastnu. Musim povedat, ze som na druhej strane mohla par takych stretnut, len sme to nedotiahli „do manzelskeho finale“.

Terzi,
suhlasim s Tebou v otazke stretnutia „kvalitnych muzov“ v mladsom veku, len clovek na to nebol pripraveny, a ani mozno tu kvalitu tak este nevedel ocenit. A takisto klobuk dole pred Tvojou trpezlivostou v hladani partnera, vela ludi v tuzbe po uzavreti vztahu postupne prestane brat do uvahy vlastne poziadavky, ktore nepriamoumerne klesaju s vyskou veku.

Aby som nachvilu odlahcila nase filozofovanie, TIA mi dnes volala nestastna, ze jej zrusili pristup na EXIL, tak ak chcete, kludne jej nieco napiste, ja jej aj tak prekopirujem nase diskusie a poslem na mail.
(inak ma velmi prijemny hlas, taky zivy a nezbedny )

Teraz neviem Emigrant, ci si to na dialku nejako nezariadil (tie vase americke vymozenosti), aby sme sa s Tiou „nespolcili“ a neprekvapili TA tou navstevou

PRAJEM VAM KRASNE VIANOCE, budem na Vas mysliet, som rada, ze som ziskala novych priatelov a tesim sa, ze sa mozno niekedy stretneme aj osobne, nech to bude na ktoromkolvek kontinente.
Zatial len takto na dialku

Mata, vdaka za prianie.
Tak len v rychlosti nieco pre teba, terzi, tiu a ostatnych krajanov na exil.sk:

Nech sa starost vsetka zrusi a nech vladne pokoj v dusi,
co bolelo nech sa zhoji, co tesilo nech sa zdvoji,
aby boli v novom roku, iba slzy stastia v oku!

praje
emigrant

Na vase odkazy odpisem neskor

Emigrant:
Joj dlho som tu nebola, vy si tu veselo diskutujete, tak sa hadam aj pripojim..

Hm, s tym fajcenim musim len napisat, ze skutocne nemam nejake vedecka dokazy, okrem obecnych informacii. Dalo by sa iste patrat na internete a asi by som aj nasla nieco ine okrem Tvojej oblubenej stranky ;-))), avsak nema to myslim zmysel – teda myslim, ze by to tak ci tak nemalo vplyv na zmenu Tvojej mienky, vsak sa nemylim;-))) Nemala to byt vyzva do bitky. Okrem toho, sama viem, ake narocne je zbavit sa nejakeho zlozvyku ci navyku, myslim, ze keby som bola fajciarka, len velmi tazko by som s tym dokazala „seknut“, preto aj velmi obdivujem Terzi, ze to zvlada.

Terzi
Myslim, ze to fajcenie je cosi podobne, ako pojedanie sladkosti ;-))), v com sa zase vyznam ja;-) Clovek je zvyknuty na cosi, zmenit myslenie je tazke. Je obdivuhodne, ze sa aj prisposobujes manzelovi a dokazes aj nefajcit. Moja mam tiez dlho fajcila, ale potajomky, my sme o tom ako deti nevedeli – az ked sme uz boli velki, sme na to prisli, musim povedat, ze to mnou otriaslo (asi preto, lebo nam stale hovorila, ake to je zle atd.., cize by ma to nenapadlo=. V kazdom pripade to aj za negativne povazovala, zostalo jej to ako zlozvyk v stresovych situaciach este z mladosti, kedy mnohi „skusaju“. Asi s tym dlho bojovala neuspesne, neviem vlastne, jak je to teraz. Humusov je fakt okolo kopec, neda sa im vyhnut – ja razim teoriu, ze sa treba vyhybat aspon tym, o ktorych vieme a mame v moci sa im vyhnut.. Ale uplne sa mi riadit tym nedari, nemam skutocne zdrave stravovacie navyky a hoci sa to uz dlhe roky snazim menit, nejde mi to;-(

Mata, Tia:
Je zaujimave, co pisete o tych chorobach, ale verim tomu, hoci priamu skusenost v negativnom zmysle nemam. Mne bolo na SLovensku dobre. Ked som bola este na v BA, nasla som si skvelu partiu ludi pri nasom kostole – a priatelske vztahy, ake som vzdy hladala. A malo to na moje zdravie pozitivny vplyv – dovtedy som byvala dost casto chora, aj kazdy mesiac a potom sa to velmi polepsilo. Okrem toho som mala cele detstvo znacne kozne problemy, ktore tiez za podobnych okolnosti zmizli takmer zahadne..

Mata:
Je mi sympaticke, ako uvazujes.. Ja sama som z podobnych dovodov ako Ty na studium ekonomie nedala.. Odhliadnuc od toho, ze na to ani nemam bunky a myslenie, cize by sa mi to studovalo tzako aj ked to vraj tazke studium neni. Ja by som si dovolila oponovat Emigrantovi, ktory pisal, ze by si v tomto smere mohla aj nadalej pracovat.. Asi mohla, ale asi by si sa stale stretavala s ludmi, o ktorych pises, vyhnut by sa tomu zrejme nedalo a mozno by bolo tazke aj odist. Alebo robit nieco v tomot smere, no nie az tak „vysoko“;-)) Ale mozno uplna zmena povolania by stala za to.. Ved mas cas, uvidis, cas na premyslanie.. A ono sa to vsetko moze nejak zvratit aj tym, koho stretnes atd.. Hm, dost ma prekvapilo, co pises o tom, ze je tazke na slovensku stretnut partnera – teda skor to, ze chalani uvazuju o tom, kto kolko zaraba a ake ma sance na zarabanie do buducnosti.. To by ma nikdy nenapadlo, fakt. V okruhu mojich kamaratov to bolo ine, i ked uznavam, ze to nie je iste vzorka nejakych „beznych“ mladych slovakov, kedze su to zvacsa krestania, ktorych myslenie a zivoty su ovplyvnene vierou.. Avsak aj pre mna bolo narocne najst si manzela. Hoci si nemyslim, ze by sa na slovensku uvazovalo, ze po 22 rokoch si stara dievka, ako pise Tia ;-)), aspon v mojom okoli to tak nebolo (mozno na vidieku). Vzdy je tazke najst si partnera do zivota, aj ked clovke pozna vela ludi.. A aj sam sa vyvija, presne ako aj Terzi pise – mozno niektori „kvalitni muzi“ prisli prilis skoro (ako to vnimam aj ja v svojom zivote – clovek je spociatku dost mlady a mierne naivny;-))). Je tazke aj objavit nejaku spravnu mieru medzi svojim „idealom“ a realitou.. Cakat na ideal nema zmysel cely zivot;-)) Avsak vziat si hocikoho tiez nie. Drzim palce, aby Ti to vyslo..

Myslim si inak, ze nielen mladi na Slovensku postradaju zmysle pre duchovno a nematerialno. Ja mam pocit, ze tu v Nemecku je to este vypuklejsie. Sice sa s mladymi nestretavam nejak osobne, tak to mozno nemozem uplne posudit. Moj dojem z toho co vidim, je vsak takyto.

Emigrant:
Uz som to pisala vyssie, no myslim si, ze nie vsetci mladi slovaci rozmyslaju tak „ekonomicky“ vo vztahoch. No, moj muz to teda so mnou nevyhral, s mojim platom na pamiatkovom ustave;-))) Ale myslim si, ze sa iste hladaju ludia s podobnym vzdelanim, avsak skor kvoli vzajomnemu porozumeniu.
My „zahranicnici“ si podla mna preto rozumieme, lebo mame podobne problemy a podobny pohlad na veci a svet okolo (i ked iste nie vsetky). Ja som sa s tym na vlastnej kozi stretla, ze mnohi moji priatelia a znami celkom nechapu, ako mi tu v dialke je, ako sa citim.. Casom som pochopila, ze to asi tazko moze chapat niekto, kto to nezazil. Uz staci, ze sa rozpravam s niekym, kto bol dajme tomu na jeden rok niekde vonku ako Au-pair, a uz vidno, ze chape, o com hovorim.. Ja som bola velmi rada, ze som objavila tuto stranku a bolo mi luto, ze az po 4 rokoch, co som tu.. Ze ma nenapadlo daco hladat!!! Bolo by mi myslim omnoho lahsie na dusi. Vedela som o jednej stranke pre Nemecko, ale ta je inak stavana ako tato. no, co uz, nikdy nie je neskoro;-))

Emigrant:
Paci sa mi, co si pisal o tom hladani partnerstva. ma pravdu myslim, prichadza podla mna poznanie tejto pravdy u muzov asi az vekom.. (ak sa neurazis, ze to pisem). My zeny fakt nepotrebujeme vela;-)) Iba aby nas mal niekto rad… bez toho chradneme a je nam tazko zit…