Prenasam sem tuto temu z ineho diskusneho fora.
Pre lepsi prehlad, kopirujem svoje predchadzajuce prispevky:
Sobota, 25.11.2006, 22:03
Pred par tyzdnami mi presla rukami zaujimava kniha znameho americkeho autora-psychologa Daniela Golemana, nazvana Social Intelligence. Vysla tu v USA len pred 6 mesiacmi. Jej nazov v anglictine je pre nasinca minimalne dvojzmyselny, avsak samotny obsah tejto publikacie je velmi putavy, este pred mesiacmi to bol bestseller. Autor sa v nej zaobera niecim co ovplyvnuje zivot kazdeho z nas – dolezitostou medziludskychstykov/vztahov.
Kedze tu na fore je velmi vela ludi, ktori sa citia byt v novej krajine znacne izolovani a teda trpia nedostatkom spolocenskych stykov, verim, ze prierez touto knihou bude nielen zaujimavy, ale aj uzitocny.
Skusim to napisat v niekolkych castiach. Zacnem asi zajtra (ak teda nie su namietky).
Nedeľa, 26.11.2006, 1:42
(cast prispevku)
Zajtra mam v umysle ist do kniznice a pozicat si tu knizku (Social Intelligence) este raz, nech ju mam pri pisani svojich prispevkov v pripade potreby po ruke.
Predtym, nieco k autorovi a ku knizke. Daniel Goleman sa preslavil uz pred 10 rokmi svojim trhakom Emotional Intelligence. Tentokrat zaziaril svojou analyzou najnovsich poznatkov biologie a psychologie v suvislosti s ludskym mozgom, kde odhaluje, ze sme (my ludia) doslova stvoreni pre vztahy s inymi ludmi a ze tieto vztahy (ci ich absencia) maju prekvapujuco hlboky vplyv na nas kazdodenny zivot.
Nedeľa, 3.12.2006, 2:05
(cast prispevku)
Knizka je stale pozicana a ma byt vratena najneskor 13. decembra. Po tvojom prispevku som volal do kniznice a Crystal (slecna z „reference desk“) sa ma o.i. pytala ci mi ju ma odlozit ked bude vratena. Tak som povedal O.K. Je to doslova zbierka pribehov ci udalosti z bezneho zivota, na ktorych autor ilustruje svoju pointu.
Predtym nez tu knizku budem mat po ruke, par slov k jej obsahu:
Tato nova knizka skuma co sa stane ked dve ludske bytosti komunikuju (akokolvek, nie len verbalne!), ponukajuc vedecky podklad toho co vacsina ludi vie aspon podvedome:
Nase vzajomne interakcie ovplyvnuju nase zdravie!
Autor sa sustreduje na aktivity prebiehajuce v nasich mysliach ked na seba reagujeme. Ked dvaja ludia citia „spojenie“, je to tym ze ich fyziologie su vzajomne koordinujuce sa, ich mozgy su do seba „zapadnute“.
„Mame schopnost chytit emocie od inych ludi, tak ako lahko ako od nich chytame chripku. Dosledky izolacie, neustaleho *spolocenskeho stresu* nam mozu skratit zivot“ pise autor. „Nase reakcie na inych, a inych na nas, maju dalekosiahly biologicky dosah, posielajuci armadu hormonov regulujucich doslova vsetko – pocnuc nasimi srdcami a konciac imunnymi systemami, stavajuc dobry (medziludsky) vztah do ulohy vitaminov, zly vztah do ulohy jedov.“
Autor sa obava, ze ako vedy zacinaju odhalovat dolezitost medziudskych vztahov, technologicky pokrok nas, naopak, zatlaca do izolacie. „Je paradoxne, ze dnes je lahsie dostat sa do kontaktu s viacerymi ludmi nez v minulosti, napriek tomu, tie kontakty su daleko plytkejsie“ hovori autor, ktory tento jav oznacuje „zmrzacujuce odpojenie“ ktore umoznuje ludom navigovat ich kazdodenne zivoty pomocou sluchatiek a pocitacov (PC)…
Vyssie uvedene je taky vycuc z recenzie ci prologu, ktory som sa snazil co najzrozumitelnejsie prelozit. Neviem do akej miery sa mi to podarilo. Taktiez, stale neviem, ci toto je vobec nieco co chcu ludia na tomto fore citat… Teda okrem Tii a Tiny.
Ak ano, tak by som sa potom viac sustredil na niektore z tych mnohych pribehov / zivotnych situacii, na ktorych autor demonstruje svoje zavery.
Taktiez, mozem ponuknut (na konci serie) nieco ako svoj vlastny postreh, kedze som na moje prekvapenie tento moj „postreh“ nevidel v ziadnej recenzii ci komentari na tuto knizku artikulovany.
Ak tato tema vsak citatelom pripada viac ako nuda nez nieco citatelne, tak v kazdom pripade chcem o tom pocut. Nerad by som pisal do vetra…
Nedeľa, 3.12.2006, 19:24
(cast prispevku)
Vychadzam z toho, ze pre ludi zijucich mimo krajinu svojho povodu (co sme tu na fore skoro vsetci) by tato tema mala davat urcity zmysel, kedze jednou z autorovych point je aj izolacia jednotlivca od spolocnosti, co je jav, s ktorym sa vacsina z nas (vystahovalcov) stretava.
V tej knizke je sice rec o izolacii, ktora zabranuje plnohodnotnemu osobnemu styku medzi ludmi v dosledku mobilov, televizie, sluchatok na usiach, pocitacov atd., avsak to nic nemeni na skutocnosti, ze izolacia je nezanedbatelny faktor i v zivote cudzincov/pristahovalcov, ktori jej musia celit i z dalsieho nezanedbatelneho dovodu, ktorym su kulturne rozdiely ci rozdielnost v pohlade na okolity svet medzi domorodcami a pristahovalcami. Ako vieme, tieto rozdiely su niekedy tak markantne, ze vacsina cudzincov nikdy nevylucuje moznost pripadneho navratu do krajiny svojho povodu napriek tomu, ze taky navrat by sebou niesol zas ine obete/odriekanie. Ved to pozname…
Dalsou a asi hlavnou pointou v tej knizke je charakter medziludskych vztahov a ich dolezity dopad na pohodu/depresiu tych, ktori su sucastou tychto vztahov. Toto je nieco co (myslim si) vyzaduje priblizenie tych zivych prikladov a ich analyzu v tej knizke. Takze k tomu neskor.
Tina, pises, aby som necakal a uviedol svoj postreh uz teraz.
Zacal som o tom pisat, ale uvedomil som si, ze to stavia tuto temu tak trocha hore nohami. Moja poznamka sa tyka jedneho z poznatkov, ku ktoremu autor dospel po svojich analyzach, teda niekde v zaverecnych kapitolach. Tento jeho poznatok, ktory je podla mojho nazoru kardinalneho vyznamu, zostal v recenziach/komentaroch neosloveny, alebo aspon nie v zmysle, v akom ho ja hodlam oslovit.
Kedze ten autorov poznatok je vlastne urcitou generalizaciou, zda sa mi, ze by bolo predcasne ist k tomuto bodu uz teraz, pred uvedenim jeho niektorych studii (tych konkretnych prikladov niektorych medziosobnych ludskych vztahov a ich analyzu), pretoze bez ich uvedenia by autorov zaver mohol vyvolat urcity skepticizmus, v dosledku coho by sa aj moja poznamka potom asi javila podobne. Takze, uvediem ju ked sa dostaneme do urciteho stadia v tejto teme.
tia Nedeľa, 3.12.2006, 21:18
Takze budem kratsie zit alebo co? tak som to pochopila. Tak von s tym a nenapinaj nas uz.
tia, samozrejme, ze nebudes mat kratsi zivot koli tomu, ze mas spolocenske styky v Nemecku obmedzenejsie nez napr. na Slovensku.
Autor zdovodnuje zhorsenie zdr. stavu ako nasledok negativneho vztahu medzi ludmi. Napriklad, predstav si, ze si niekde zamestnana a tvoj sef(ka) ti sustavne lezie koli niecomu na nervy. Ty sa snazis, aby si naplnila ocakavania na teba kladene, avsak sef to vidi po svojon, alebo dokonca si mu nie osobne sympaticka tak ti svojim postojom strpcuje zivot… Negativny postoj toho sefa zapricini urcite fyziologicke procesy v tvojom tele, ktorych konecny efekt je v tom, ze ti zhorsia tvoj zdr. stav.
Ked budem mat tu knizku tak uvediem konkretne priklady, ktore v nej boli uvedene a uvidis ako hravo budes tomu rozumiet.
tina (Nemecko), Nedeľa, 3.12.2006, 22:44
Emigrant
Asi fakt nemozes prezradit vraha hned na zaciatku;-)))
Tina,
ano, vrahovia nesmu byt vyzradeni hned na zaciatku! 🙂 Potom by totiz nemali prilezitost spachat ziadnu vrazdu a tym padom by neboli ani vrahovia… 😉
–
No, o izolacii vieme svoje. Akurat u mna prave tie prostriedky (telefon, email) umoznuju aspon NEjake spojenie!!!
Perfektna pointa. Avsak neplati pre situaciu, ktoru si nacrtla. Ten telefon a ine technicke „vymozenosti“ su prekazkou vtedy ked sa vztahuju na situacie ako – povedzme, ze sa s niekym stretnes a ta osoba sa ti nemoze plnohodnotne venovat, pretoze pocas kurizovania mu vyzvana mobil a on ho „musi“ zdvihnut, cize tvoj spolocnik je vyrusovany do takej miery, ze ked pride rada na teba, tak uz ani nie je schopny sa plne zkoncentrovat, cim znizuje kvalitu momentu, ktory mal byt povodne len a len pre teba…
–
Nuz, ja som bola vzdy zvyknuta zit skutocne v rozmanitych a pocetnych priatelskych vztahoch, izolacia ma ubija – a zabija;-))
Samotna izolacia sice na zivotnom entuziazme neprida, ale nie je zdaleka tak nebezpecna ako situacia, ktoru som nacrtol vyssie pre tiu.
Musim vsak priznat, ze spolocnost ludi je dolezity faktor z hladiska kvality zivota a hlavne v zivote zien, preto si dokazem predstavit ako sa tesis na navrat na Slovensko, napriek tomu, ze vas tam caka urcite utahovanie opaskov. Avsak peniaze nie su vsetko, v zivote su aj ine hodnoty. Zit spolocensky je jednou z nich.
–
Dnes sme mali v skolke taku omsu (alebo sa to vola bohosluzba u evanjelikov?), spojenu aj s naslednym programom pre deti- mohli si vselico vyrabat, svietniky atd., bolo tam spolocne jedlo, celkove velmi prijemna atmoska a tak. Aj ludia fakt mili, jedna mamina napr. je mimoriadne priatelska, uz viac krat sa mi stalo, ze ma oslovila a dala sa so mnou do reci (inac zvacsa myslim, ja sa s dakym pustim do reci a snazim sa dako kontakty rozvijat;-))) No je to skutocne skor vynimocne.. Hoci mozno aj obecne sa da povedat, ze ludia si akosi privykli na izolaciu..
Prajem ti podobnych spolocenskych udalosti v tom Nemecku co najviac! Velmi dobre si viem predstavit ako ti (aj inym Slovenkam roztrusenym po svete) chybaju.
–
Naucili sa tak zit. Na vlastnu skodu i skodu celeho ludstva. Nuz ja sa tomu podriadit nehodlam.
A ja ti drzim palce!
emigrant
Knizky pana Golemana nepoznam, ale asi sa po tom kuknem, pretoze je to naozaj zaujimava tema. Nikdy ma totiz ani nenapadlo, ze napr. zle vztahy a nedostatok priatelov su faktory ktore oslabuju imunitny system…Zaroven tema „nedostatku kamaratstva“ je asi u vacsiny slovenskych exilantov, naliehavy a bolestny problem.
Urcite by kazdy z nas bol rad, keby v nasej novej domovine ta povinnostna otazka pri stretnuti : How are you? Sa va? Que tal? Wie geht es?….bola mienena srdecne a z hlasu pytajuceho sa, by bolo mozne vytusit skutocny zaujem o nas momentalny stav. Urcite kazdy vie o com hovorim. Viem isto, ze nas pristup k priatelstvu je iny nez vo vacsine vyspelych kap. krajinach. Neviem vsak presne, ci je to tym, ze pochadzame „zo socializmu“, alebo je to nasim slovanstvom. V kazdom pripade vsak tu „povrchnost“ tunajsich vztahov nesie vacsina nasincov tazko.
Ja som sa zamyslel nad tym, ci ta povrchnost miestnych vztahov je zposobena „chladom“ domorodcov, alebo prilisnym blahobytom, materializmom.. Asi ani jeden s tychto dovou nebude ten jediny spravny. Oni to tu tak proste NEMAJU! Uz som s domorodcami viac krat zkusil debatovat na tuto temu a musim konstatovat ze i ked pri mojom „predstavovani“ naseho kamaratstva vsetci nadsene prisvedcovali, tak vacsina nevedela o com hovorim. Vo vacsine je to asi tak, ze sa „priatelia“ stretnu raz-dva krat do tyzdna v bare, tam sa predhanaju s tym, kto komu zaplati poharik, neustale sa uistuju o vzajomnom kamaratstve, potlapkavaju po rameni, objimaju…a tym to hasne! So vzajomnou nezistnou pomocou sa da pocitat tak max. 1 krat, potom sa uz na vas kazdy vy….Taktiez z nejakym spolocnym pohladom a zastanim sa, nejde pocitat. Napriklad ked sa niekto z „partie“ zachova voci nam neferovo, tak nemozme pocitat s tym, ze i ostatni to odsudia a daju to dotycnemu pocitit…Ostani tak nanajvys budu pritakavat ake je to hrozne, pri vasom stazovani sa na dotycneho, nadalej vsak s nim zostanu „zadobre“, nedaju mu ani znat ze o tom vedia – i ked sa trewbars jedna o zasadny a hruby priestupok!
To sa asi len tak zmenit neda a nam zostava len jedine: zvyknut si na to, nevnucovat ludom svoju mienku, pretoze nic nezmenime – len podrazdime svoje okolie proti nam. Nasa moznost je nenasilnom a bezkomenarovom priklade spravania sa voci okoliu a tym sa snazit zmenit svojich novych kamaratov. A o to je potom nas uspech radostnejsi. Mozem z vlastnej s
kusenosti povedat ze to ide.
Myslim, ze sme sa vsetci asi citili najlepsie pri nasich zaciatkoch v cudzine, ked sme este neovladali jazyk. Nevedeli sme o com sa rozpravaju ludia okolo nas, co riesia, koho ohovaraju…vsetci nam pripadli senzacni a hrozne priatelski 🙂
Hm, Palo, tu je to podobne. Hoci prave ked idu odtialto ludia z firmy na sluzobku na Slovensko, vacsinou sa im ohromne paci, aka je so slovenskymi kolegami skvela zabava a aki su prieatelski… cize asi je to skutocne pre nich zaujimave, ved clovek je pre vztahy stvoreny.. Avsak vo zvyku to u nich az tak neni. Cim to je.. Podla mna je to aj trocha tym materializmom, s ktorym suvisi ista zahladenost do seba, starost o seba.. Ja si to obecne vsimam na ludoch, aj mojich kamaratkach zo Slovenska, ze prave tie, co toho moc nemaju (financne) su ochotne byt viac napomocne, napr. aj veci pozicat a tak ako ini, ktorym uz na veciach moc zalezi.. Vidim to v svojom okoli. A musim aj povedat, ze aki su ludia skutocne tu v Nemecku, ani poriadne neviem, tak malo som s nimi v skutocnom kontakte. Ale s tou pomocou si to asi vystihol. My sme mali podobni problem s tunajsimi nemeckymi „kamaratmi“, ktori sa nam sice na pomoc ponukali, avsak ked sme ich o nu fakt aj poziadali, mali sme pocit, ze im to v konecnom dosledku dost vadilo. Alebo sme sa im dost neodvdacili? Nezistna pomoc neexistuje? Sami nevieme, ako ich spravanie mame klasifikovat.
Pises, ze nemame ludom vnucovvat svoju mienku.. Ked ja nechcem prehanat, ale v poslednej dobe mam pocit, ze v mnohych ohladoch mam akosi zadsadne inu mienku ako ludia okolo;-)) Uz ma to zacina vycerpavat, ze som sama proti vsetkym – teda dakedy mam taky pocit. Avsak mas pravdu, ze tak ci tak mozeme menit svet – a okolie – tym, ze proste budeme ini – dame druhym „zazit“ nieco ine, a mozno to budu chciet – a budu reagovat. To vsak najprv s druhymi do kontaktu musime prist:-))
Hm, ja som asi tu radostnu fazi na zaciatku nemala…:-)))
Palo, vitaj na teme!
Pred asi 20 rokmi ked som bol v prvom rocniku na Ball State University sme mali jednu velmi prijemnu asi 50+ rocnu profesorku anglictiny, ktora s nami (studentmi) hovorila o vsetkom moznom. Spominam si ako sa pri nejakej prilezitosti zastavila prave pri tom „How are you?“. Vravela, ze je to ciste zdvorilostna fraza a nema vyznam skutocnej otazky a ze ak by sme tu otazku nahodou brali ako uprimny zaujem o nas momentalny stav a ponukli by sme odpoved opisujucu ako sa skutocne mame, tak potom by nam dotycny tu otazku viac nikdy nepolozil. A zvlast nie, ak by ta odpoved predstavovala popis nejakych tazkosti pred ktore sme postaveni.
Mozem potvrdit, ze nasledujucich 20 rokov v USA jej plne dalo za pravdu. Teda, ja som si jej slova vzal k srdcu a zostal som skoro vzdy len pri formalitach, avsak pozorujuc stretnutia inych ludi, to „how are you“ je urcite len takym pozdravom.
Nezistne priatelstvo.
Ano, dnes je to zriedkavy jav. Zvlast vo vyspelych krajinach. Preco? Nie som si isty, ale vidim to zhruba nasledovne:
Najskor, nezistne priatelstvo je asi nieco k comu musi byt clovek aspon nepriamo vedeny. Napr. dobra krestanska vychova, ktorej sucastou je „pomahaj bliznemu svojmu“. Myslim, ze aj komunisti mali nieco podobne. Sudruhovia su vlastne od su-druhovia, teda ludia ktori su si navzajom druhmi.
Ako vieme, dnes je komunisticka ideologia zatracovana v plnom rozsahu, cize bez ohladu na to co bolo v nej dobre alebo zle.
Nabozenstvo? To je dnes pre ludi viac zvykom nez poslanim. Kolko skutocnych krestanov poznas? Tych skutocnych co ja poznam by som asi spocital na prstoch jednej ruky…
Budu v tom aj ine veci, ale absencia ideologickej zakladne ako to krestanstvo ci komunizmus, je asi hlavnym problemom.
Dnesnou oblubenou ideologiou je individualizmus a oportunizmus, prejavujuce sa v roznych formach ako karierizmus, alebo tzv. „sikovnost“, co je vlastne snaha o vymknutie sa z priemeru (kde kriteriom je osobny, obvykle financny uspech) a pod. Tieto veci su v podstate snahou vymknut sa z priemeru smerom nahor. No a akekolvek usilie o vymknutie sa z priemeru prichadza na ukor toho priemeru, teda – ostatnych ludi.
Ak si toto doslednejsie uvedomime, tak zistujeme, ze trend v dnesnej spolocnosti ide svojou povahou PROTI nezistnemu priatelstvu, pretoze ini ludia su vnimani skor ako neziaduca konkurencia nez su-druhovia ci nasi blizni.
Preto sa domnievam, ze urcita ideologia kladuca doraz na ludsku stranku (ved nakoniec sme spolocnost LUDI!) je nevyhnutna a jej nepritomnost alebo nedostatocna pritomnost mozu poviest tento svet akurat tak do …
no nieco na tom je, ze bez kamaratov sa citis zdravotne horsie.
Na zaciatku bolo vsetko fajn, vsetci boli mili, az moc premili, lebo videli novu tvar. Samozrejme som vsetkemu nerozumela. Aki boli radi, ze sa mozu somnou rozpravat.A ja som bola stastna, ze su to super ludia. Bola som pre nich niecim novym.
Samozrejme chceli ma co najskor spoznat, lebo moj manzel mal pred tym 3 druzky, a nechcel sa zenit. To im neslo do hlavy, ze preco si prave mna zobral, lebo nad 40 rokov sa nezeni kazdy.
Rozpravala som sa s kazdym, no pocase som zacala rozumiet, ako ma ohovaraju, ako mi je dobre, kupil mi auto, chodime na dovolenky, bola som v nemocnici, to boli vsetci PAF, ako si to mozem dovolit, neplatila som cely zivot poistku, a teraz vylihujem v nemocnici.
Dovolenky kazdy rok, to si tu ludia nemozu dovolit, podaktori este neboli dalej za hranicami NE. Kazde leto chodim domov, ti su hotovi.
Tak som sa zatala, a nerozpravam sa uz s nikym. Suseda je hotova, lebo ona je najväcsia klebetnica- dedinska sedlana-sorry, lepsie prirovnanie nemam. O vsetkom vie, a hneva ju, ze uz nema odomna informacie, skusa, no nic zomna nevytiahne. To by ste ju mali vidiet, ako peni od zlosti.
Ahojte, dobre sa to cita co pisete. Aj ja mam skusenost, ze som priam vyrazila niektorym dych odpovedou na How are you?, ze teda dnes nie prave najlepsie, lebo…. No a nase pracovisko zije momentalne len vianocnymi posedeniami (ako bolo za komunistov „posedenie pri jedlicke“) a vsetci sa tesia ako sa zadarmo opiju a co sa udeje, aby sa dalo poohovarat toho co sa strapni. Ani sa mi tam nechce ist a ani nepojdem, mam dolezitejsie veci. Na tu knihu, o ktorej hovorite by som bola zvedava, asi sa vyberiem pocas obeda do kniznice.
Kati
Ved nechaj Emigranta aby nam to vysvetlit. Inac ked vsetci pobezite do kniznice, tak to nebude uz pre vas zaujimave. Vidis tu sa uz odzrkadluje ta nasa izolacia. Ach zajdem do kniznice, a precitam si sama .Na tomto fore ide o to, aby sme sa spolocne podielali na jej obsahu a napisali, co si o tom myslime, a ake mame skusenosti my sami. Taka spolocna praca.Co vy nato? Takze do toho.
Ozaj ti ludia na dedinach su trochu ini ako v meste. Im sa nepaci, ze sa nezucastnujem ich podujati. Posedenie pri kavicke, aby mohli vsetkych poohovarat, spolocny fasiangovy tanec, spev, a kostol. Oni to nechapu, ze mne to nestaci, byt len v ich kruhu. Oni tu vyrastali, ale ja budem vzdy cudzinec. Takze chodim na posedenia niekde inde, aj do kostola.
Tia:
To nemyslis vazne s tou nemocnicou!!! To akoze mas umret? Preco ti ludia nechodia na dovolenky – nemaju na to peniaze? Tam sa tak zle zije na dedine? To je teda smutne, co pises.. No na dedinu je asi vsade tazke zapadnut, aj na Slovensku, ked sa clovek tam nenarodil… Nam ucitelka na nemcine vravela, ze ona hoci pochadza z Mnichova, nema uz taky prizvuk (zije tu na severe) a tak ked tam pride, tak jej nechcu verit, ze je Bavorcanka- musi im ukazat obcianku, aby verili – no i tak ju az tak ako svoju neberu.. Tam ze nemaju auslanderi sancu vobec – na tych dedinkach a malych mesteckach, ze to sa s Tebou absolutne nebavia.. Cize mozem byt vlastne rada;-))) Hm, preco sa ale ti ludia v okoli miesto ohovarania radsej s Tebou nekamosia? Je to zavist? No a co, ze mas auto? Ved to je Tvoj muz, hadam v manzelstve je vsetko spolocne – ci nie?
Tina
Ano, je to zavist. Lebo, tito ludia su taki primitivni, ze sa boja ist dalej autom alebo lietadlom. ja sama chodim, teda soferujem do velkych miest, a to oni len oci otvaraju. A dovolenka? Oni aj penazi maju, ale radsej setria, ved by sa tam vo svete stratili, taki su uz zakomplexovani.
ked som povedala, ze som bola v Mainzi, alebo vo Wiesbaden u kamosky, tak suseda povedala, ze by sa tam stratila, ze nikdy v zivote tam nebola, alebo Frankfurt.
No co ludia su rozni.
Ale som rada, ze som nie s nimi v kontakte, lebo mi to zle prospievalo ten negativizmus, len somranie.
Teraz mam ale naozaj pokoj, nepocuvam tie ich prazdne reci, a veru je mi lepsie. To mi hned naladu pokazili.
A o com sa mam s nimi rozpravat? Co som navarila, ci mam darceky, kde je moj muz, kam ideme na dovolenku, a ona je taka a taka…atd.
To ma uz nenaplna.
Tia:
No, to je jasne. Ani sa nedivim. Ono to asi ti ludia na dedinach ziju takym svojim zivotom. Ved u nas je to tiez tak. No je to skoda. Mne sa kedysi zdalo byt velmi „romanticke“ ist zit dakam na samotu, kde je pekne, dakam na dedinu, ale uz som trocha skeptickejsia.. Je to iste narocne.
Emigrant:
Mas pravdu. Urcite aj ten taky pocit „druznosti“ v socializme len povzbudzoval priatelstva a nezistnost. Presne jak v krestanstve. Ja som sa v podstate uz od zaciatku vysky zacala pohybovat vyhradne prave v krestanskych kruhoch, okolo nasho kostola, rozne stretka, akcie… Cize aj moj okruh priatelov a znamych bol odtialto. Samozrejme aj v skole to bolo fajn, spoluziaci super (boli sme v kruzku 4 baby a 20 chalanov;-))), si nas hyckali;-)), a myslim ze i takto na skole sa to dalo.. Avsak tak ci tak, ked som vpadla do „normalneho sveta“, vsetko je akesi ine.
Este na okraj k tomu socializmu. O tom sme uz diskutovali;-)) Ono je fakt, ze je zatracovany az prilis – sme sa aj s muzom rozpravali, ze napr. ta idea spolocneho vlastnenia vyrobnych prostiredkov zla neni, a vobec to „socialne“ myslenie. Hoci stale nerozumiem, preco sa take dobre myslienky museli spajat s takym utlakom a nespravodlivostou na druhej strane.. Inac ten individualizmus v kapitalistickom svete je smrtelny.. Pre samotnych ludi.. No, paci sa mi, ako si to vystihol s tou konkurenciou..
vseliake nove temy sa tu zalozili 🙂
Kvitujem Emigrantovi diskusiu o knihe.
Mozno sa po nej tiez poobzeram.. Inak Tia, cim viac ludi si ju precita o to lepsia diskusia moze vzniknut..Takto len mozme reagovat na Emigrantov uhol pohladu.
Tina,
preco tieto krasne myslienky museli byt vynucovane silou? Myslim si, ze tu je velmi jednoducha odpoved..koli ludskej rase ako takej. Clovek co ma viac sil pracuej viac, ten co ma menej pracuje menej – ten prvy si povie preco by som tomu slabsiemu mal davat zo svojho ked mam na viac, preco sa ten slabsi neuspokoji s tym na com ma (napisla som to vo velmi hrubych crtach). No a tieto krasne myslienky nedokazali kazdeho presvdcit, ze su spraven, preto ich bolo nutne vynucovat nasilim. Ako aj dnes, kapitalizmus sa tiez vynucuje nasilim na ukor tych slabsich. Je to sice ina forma nasilia, skrita za pojmom „demokracia“..Som presvdcena, ze zatial este nebol vymysleny system bez nasilia a utlacania urcitych skupin.
No a neviem co nam tato nova vlada pripravi…smrdi to strasnym meciarizmom a Fico mi tam pripada ako firgurka. Ako vzdy. Ucil ma aj na fakulte s velkym presvdcenim, potom ho veli rychlo odial spucovali. Naslubuje hory doly bez toho aby si zistil skutocnu moznost splnenia svojich slubov. Osobne si myslim, ze on chudacik veri tomu co rozprava, nezda sa mi byt taky prefykany, ze by oblboval inych okrem sameho seba. Vracaju sa cistky, policajny stat…Ked sa pozriete blizsie tak uvidite, ze na kazdom vyznamnejsom mieste je meciarov clovek. Zo sucasneho ministra spravodlivosti sa mi chce gracat! A tie kauzy co sa otvorili… Proste co najrychlejsie sa zbavit nevhodnych ludi.
Katka,
takze to How are you sa pouziva aj v Australii len ako pozdrav…
Daj vediet ako sa ti ta kniha paci.
Tia,
to je v poriadku, nech ju ludia len citaju, aspon diskusia moze byt bohatsia diskusia. Neohrozuje to ani moj umysel – priniest sem niektore zaujimave veci z tej knihy. Je vsak stale pozicana, ale najneskor za tyzden by mala byt vratena.
Citam, ze ti Nemci ti moc nechybaju. Podobne aj tu. Americania boli O.K. ked som chodil do roboty, ale ked som prestal, tak mi akosi nezacali chybat. Myslim, ze sa jedna prave o tie urcite rozdiely medzi ludmi s roznymi korenmi, ked my sme vyrastali v SR ci CSSR, zatial co Nemci, Americania vo svojich krajinach, kde ichformovalo ich okolie.
Anonymny,
dakujem za spestrenie temy 😉
Tina,
na ten moment ked sme vysli zo skoly a vkrocili do realneho zivota (zamestnanie) si aj ja dobre spominam. Bola to uplne ina pesnicka. A to vtedy este neexistovali na Slovensku take problemy ako dnes, ked nie je praca, alebo len biedne platena. Vtedy sa dalo vyzit a nikto nebol nuteny emigrovat z ekonomickych dovodov, tak ako je tomu dnes…
Pri svojej zmienke socializmu, si naskrtla niekolko veci. Bolo by to na dlhsiu diskusiu…
Terzi,
tak vitaj! Skolu mas za sebou a opat mozes zit ako clovek. Paradny pocit, vsak?
Ak sa k tej knihe predsalen dostanes, tak daj vediet svoje dojmy.
Emigrant,
ano, je to pekny pocit 🙂 teraz sa ale musim zase zaradit do normalneho zivota, najviac mi robi problem vydrzat 8h v praci, sustavne som unavena..tyzden volna po skuskach na Slovensku vobec nebol oddychovy. Tesim sa na tento vikend, konecne sa poriadne vyspim a snad aj dam dokopy.
Terzi
Podla mna vsak ti, co boli za sociku prenasledovani, neboli casto ti, co by sa hnali za majetkami – ako napr. knazi, rozni ludia z roznych cirvki, obycajni ludia – inteligencia, myslitelia, spisovatelia… Mne je to cudne. Je jasne, ze bohaci by sa podriadit nechceli. Avsak tak ci tak – myslela som skor prenasledovanie, intelektualne, to, co si kto ma mysliet, comu ma verit, nariadenie iba jedinej „viery“ cize vlastne neviery.. To ma aky vyznam?
emigrant, ked bude kniha, budu aj prispevky o nej 🙂 nic neuteka.. my si tu zatial mozeme vymienat aj nie anzory ako napr. o socializme resp. komunizme.. alebo o cokomlvek co pride na rec ak to niekomu nebude prekazat..
Tinus,
hovorim, napisala som to v hrubych crtach… nie iba honba za majetkom, ale aj ine zmyslanie kam moze patrit napr. aj nesuhlas s delbou majetku – kolektivizaciou (clovek nemusi byt majetku chtivy aby s tym nesuhlasil)..nie kazdy intelektual, spisovatel, myslitel bol prenasledovany..“iba“ ti co inak mysleli..teda nesuhlasili s idami komunizmu. Knazi..no to je kapitola sama o sebe….komunizmus a ceirkev sa navzajom vylucuju – teda tam kde ma byt vlada rozumu, logickeho, priodzene vysvetleneho, dokazaneho nemoze existovat Boh, o ktorom nemame dokazy..myslim si, za ak by cirkev podala priamy dokaz, ze Boh existuje tak by si mozno mohli najst s komunistami spolocnu cestu ak by Boh odkazoval rovnake ideali ako komunisti, co nie je tak az rozdielne – „rovnost ludi“, „pomahat bliznemu“, „odriekanie“ atd. Mne osobe to cele pripada ako utopia, ludia su raz len ludia a nie je mozne ich VSETKYCH ovladat ziadnou ideologiou…
Sucasnemu ministrovi spravodlivosti som bol pred 8 rokmi hrat na jeho narodeninach v jednom BA bare pri studentskom domove druzba. Bola tam bujara spolocnost vychcanych prachacov, hercov, nadrzanych paniciek…Do ucha mi hulakal navrhy na slovenske ludovky i samotny patron SNS…Pan vtedajsi Meciarov pravnik ma vyplatil tak, ze vytiahol z vrecka obrovsku gucu 5000 bankoviek a jednu mi milostivo dal. Naviac pripojil este 2 stovky za nejaku poslednu pesnicku. Ked som odtial o 4 rano vychadzal, tak vsetko bolo ozrate, pan J.S. si spieval sam a po zemi sa valali prevrhnute oblozene misy i dve grilovane prasata. Otvoril som dvere baru a asi 20 metrov odo mna som videl uzimeneho bezdomovca ako sa hrabe v kontajneri. Ja som si este par rokov potom vycital, ze som nesiel naspat do toho baru a nedal mu jedno to prasa. Vtedy som si to mohol suverenne dovolit a ta ozrata spolocnost by to brala ako pobavenie spojene s dobrocinnym skutkom. Viem si predstavit ako by ten bezdomovec urobil hody pre vsetkych svojich kamaratov na stanici…
Inac teraz vam pisem z CR – prisli sme stravit vianoce domov, ale po snehu ani stopy.
terzi
Presne tak (nic nam neujde).
Tak, co porabas tieto dni ked je skola skoncena? Urcite relaxujes vacsinu dna v kresle pred TV, noha cez nohu, posielajuc belase kruhy cigaretoveho dymu smerom k nebesiam… 😉
Inak, trochu menim tie nase dovolenkove plany. Na rok to asi nebude Grecko. Dovod? Myslim, ze by sme mali najskor obkuknut krajiny blizsie polozene pri Slovensku. Takze, zatial to vyzera skor na Rakusko, Chorvatsko a navstevu znamych v Srbsku a CR. Na viac cas asi nezostane. No uvidime, clovek mieni panboh meni…
Palo
No to su veci…
Nevybocuje to vsak z toho co sme si o nasich slovenskych „lepsich kruhoch“ doteraz mysleli. Urciti ludia v spolocnosti (ta smotanka) sa pocas celej historie ludstva vzdy radi hrali na pupok sveta: „Ja“. Zbytok ich nezaujimal, pokial nezasahoval do toho ich „ja“.
Myslim, ze to si bol ty co v minulosti pisal o potrebe pravidiel, teda zakonov, ktore by neumoznovali tu zlodejinu a teda tie priepastne rozdiely medzi najvyssiou a najnizsou vrstvou spolocnosti. Ja len podtrhujem dolezitost tejto myslienky.
No tak potom daj vediet aky bol vas vianocny pobyt v CR. A sneh pride.
Emigrant,
vcera som si tak konecne vylozila nohy a chcela zapalit no muz mi to zatrhol…ako som prisla zo Slovenska strasne som sa rozfajcila, skoro kazdy den, cim som sa pomali dostavala do starych kolaji. Zase som mu slubila, ze doma nebudem fajcit. Som si vedoma, ze je to pre moje dobro ale este moje vnutro sa s touto myslienkou uplne nevyrovnalo. K tomu prisla moja kamoska, bola u nas cele poobedie a fajcila, navsteva ma vzdy dovolene 🙂 a ja som mala nehorazne tiky a problem vydrzat. Ale vydrzala som!
Jasne, chodte pozriet znamych…to ma vzdy vyznam. Ono je to uz raz tak…svet je velky a zivot je kratky..aj ked by sme chceli neda sa vsetko vidiet.
MM
teraz som v Jesenikoch. Manzelka je odtialto, tak sme si tu kupili byt. Na SK pojdem asi az v Januari – no mozno aj medzi sviatkami. Teraz idem do Brna na par dni nieco nahravat. Aj tebe prajem prijemne sviatky.
emigrant
Terzi z vylozenymi nohami vypustajuca splodiny Marlboro moze byt naozaj skvostna…
Uz napadlo asi 5 cm, ale zastavilo sa to! Ale pivo je tu super tak mi to az tak nevadi
terzi
Ani som nevedel, ze fajcis, len som ta chcel trochu posteklit…
Vychadzam z toho, ze tvoj muz je asi nefajciar, kedze ma vyhrady.
Inak k tomu fajceniu – ja obavy z (buduceho) podlomeneho zdravia koli fajceniu nemam. Fajcim bez akehokolvek chrobaka v hlave. Na rozdiel od alkoholu, dokazy o skodlivosti fajcenia jednoducho neexistuju. Ak mas cas, pozri na stranku class=“postlink“ href=“http://www.forces.org“> http://www.forces.org , klikni na The Scientific Evidence Archive na lavej strane. Myty, myty, myty… na ktorych ziju politici a ini prizivnici.
Pre zdravie je stokrat dolezitejsie mat pravidelny pohyb, vyhnut sa stresu/depresiam, mat dostatok spanku a zdravo sa stravovat. Ten zbytok je gombicka…
Palo
To je super, tolko volna! December v CR, Januar v SR. Kolki si to asi mozu dovolit… Ten byt v CR bude zatial v prenajme?
Ano, aj ja mam podozrenie, ze Terzi s vylozenymi nohami by mohla budit pozornost 😉
Tak si uzi ten cesko-slovensky pobyt!
Emigrant:
So vsetkou uctou, prosim len nerob reklamu fajceniu!!! Zdravotnik a taketo nazory, to nejak nemozem uverit! Sice som si na tuto temu specialne nic nestudovala, avsak z toho co viem, to urcite plucam dobre nerobi… Maly prilklad, kamaratkin muz fajci. Ich mala ma 4 roky a uz teraz ma dost casto problemy s prieduskami. Iste to nemusi byt prvotna pricina (moze mat k tomu sklony), ale suvis tam byt moze. Podla mna dychanie dymu z cigariet zdrave byt nemoze, to je proti zdravemu rozumu..
Terzi, nenechaj sa ovplyvnit!! Okrem toho podla mna zenam ani fajcit nepristane, to nema byt kritika, len chcem povedat, ze si sa podla mna dobre rozhodla nefajcit.. Okrem toho, a to je podla mna dokazane, ze fajcenie v tehotenstve ma neblahe nasledky na babatko!!!
Emigrant, veru teraz si ma sokol Tvojim nazorom…
Tina, tak teraz si ma spucovala! 😉
Nie, reklamu na fajcenie nerobim, kedze nemam akcie vo Philip Morris, ani nepredavam tabakove vyrobky…
Suhlasim s tvojim prispevkom do tej miery, ze fajcenie dobre nerobi a ze tehotne zeny by nemali fajcit.
Co som sa snazil povedat, bolo ze skodlive ucinky fajcenia su nehorazne prehanane a protifajciarske kampane nemaju pre verejnost vacsi vyznam nez ako keby niekto robil kampan povedzme proti jedeniu mucnikov.
Ta skodlivost fajcenia je na dlhsiu temu. V minulosti som sa niekolkokrat angazoval v internetovych diskusiach a oponenti okrem pohorsenia nemali co ponuknut, napriek tomu, ze som sa snazil nukat argumenty. Mojim zdrojom bola prave ta uvedena web stranka.
Viem, ze mas dobry umysel a nakoniec chvilu sa uz pozname, takze nasa odlisnost nazorov nas urcite do vojny neprivedie… 😉
A terzi ma dost vlastneho rozumu, nic jej nehrozi. Alebo sa mylim terzi? 🙁
emigrant,
zatial sa spolieham na vlastny rozum :-)…tehotna by som urcite nefajcila! To uz mi pripada maximalne egoisticke. A nakoniec tehotna nie som 🙂
Tina, jasne, chapem tvoj uhol pohladu, moj muz ma taky isty a preto vlastne sa pokusam s tym seknut. Zatial ma nikto iny nedokazal presvedcit..vlastne ani on, robim to len preto lebo mu to velmi prekaza a drzim sa zasady, ze „nerob inym to co nechces aby robili tebe“..to znamena, ze ani mne by sa nepacilo kebyze pokracuje v niecom co vie, ze mi velmi vadi. „Mam dovolene“ fajcit vonku v spolocnosti napr. ked si ideme vecer sadnut..toho sa nejako neviem vzdat a to som si „vydupala“. S dobrym pokecom a vinkom mi hned pride chut na cigaretku. Ono sa to tazko chcape hlavne ked si nefajciar… Radsej s tym nikdy nezacat! Este som tu stranku co emigran poslal neskumala no tiez som bola nazoru, ze je fajcenie humus. Preco som v tom aj tak pokracovala? hmm..musim mat aj nejake neresti ;-)…zartujem ale skutocne, svet je plny takych humusov, ze by sme sa asi musli zavriet do sklenika aby sme uplne zdravo zili.
palo, Emigrant,
to som ale skvostna… 🙂
class=“postlink“ href=“http://pub.tv2.no/multimedia/na/archive/00234/Romance_and_Cigaret_234994a.jpg“> http://pub.tv2.no/multimedia/na/archive … 34994a.jpg
Tvoja reakcia