…dokoncenie:
Chcem tym povedat, ze ak sa zena-matka rozhodne vratit naspat na Slovensko, neznamena to vzdy, ze je sebecka, egoistka. Je to jej pocit, ze by tam bola stastnejsia, vedela by sebe aj detom lepsie zorganizovat zivot a viac ponuknut (aj ked mozno nie po tej financnej stranke).
Asi som teraz poburila proti sebe vsetkych chlapov … ?
ahoj Martina73,
ja mam presne isty problem ako ty,som vydata vo francii,mam deti,pracu,ale chyba mi rodne slovensko,zvyky,rodina a to vsetko ostatne.Aj deti sa tam radi vracaju aj tam chcu byvat lebo tu vo francii su ini ludia,kazdy mysli na seba,atd.Jediny problem je ze manzel musi najst pracu na slovensku a to nie je lahke,ja si rychlo najdem,ale manzel je zivitel rodiny,on tu dobre zaraba,ale co na slovensku?Sice hovori trochu slovensky,anglicky,ale myslim ze take dobre miesto nenajde ako tu.Jedine to nas tu zdrziava.Ja tu zijem uz 10 rokov,ale uz vazne tu nevladzem,ale dufam,ze raz sa tam vratim.
joooj dievcata mojeeee!
ja to iste: na sk praca priatelia a vsetko co ma robilo stastnou len som o tom nevedela
teraz: sice manzela ale pocit opustenia a kebyze nie som teraz v nemecku na skole tak uz mam zbalene davno kufre….
rozhodujem sa prave, ci dokoncim skolu alebo idem rovno na sk…..
domov je domov, ja nemam deti a mojho manzela nebudem dlhsie tahat za nos, on je dobry clovek, ale nemec je nemec, on nebude zit na slovensku predsa. skusa si robit zo mna domacu pani….a to nie je pre mna….nemam chut skoncit ako Hausfrau so vzdelanim….ved zeny v nemecku ostanu doma pri detoch lebo je tu taky blby system….
kludne ma odsudte ale ja to tu balim….
To mas pravdu, Monca. V Nemecku je“ taky blby system“. Mlade zeny su postavene pred otazku: bud praca (kariera) alebo dieta (Hausfrau). Tie, co vedia, ze chcu mat v buducnosti dieta, si nerobia ani maturitu. Naco aj? Venovat sa obidvom oblastiam, tak ako to robia takmer vsetky zeny na Slovensku, sa v Nemecku neda. Ak chces pracovat, mas problem, co s dietatom, kde ho dat, kedze projekt nieco ako druziny sa zacina len teraz rozbiehat. A sef ti povie vo vacsine pripadov rovno do oci, ze ta z toho dovodu nezoberie. Ak si myslis, ze zacnes pracovat, ked deti trochu vyrastu a budu samostatnejsie…omyl! Do roboty ta nezoberu, lebo uz budes „stara“ (40?) a dlho mimo praxe. Niekedy mam naozaj pocit, ze v Nemecku sa dari len individualistom a egoistom.
Ahojte! Ja som zo slovenska sice noztek uz tiez vystrcila a viem o com tu pisete. Bola som studovat v Brazili a tiez som bola velmi zufala z jazykovej bariery ktoru som tam mala, ale nemam pocit, ze by to bolo nejake zvlast vesele tu u nas domka. Sice kazdemu rozumiem co hovori aj tak tu maju ludia studene srdiecka. Mam aj ja uz tri roky priatela a aj tak sa citim kazdy den velmi smutna. Neviem si najst cestu k ludom. Mam pocit, ze oni ma nechcu a je to uplne srdecne jedno kde sa nachadzam a akou recou sa v danej krajinke rozprava….
Baby. Každá ste išli za svojim cieľom a taká cesta nie je ľahká. Každý, kto ide do zahraničia, vlastne opúšťa svoju pôvodnú rodinu, vytvorí si novú / tak isto ako keby ste boli na Slovensku /. Všade sa dá žiť krásne a naplno, s hocikým. Ja žijem v Bratislave, sama, bezdetná, po rozchode s milovaným partnerom-po 13 rokoch, rodičia mi zomreli, súrodencov nemám, mám 40 r. Veľakrát som aj ja plakala, aký je život ťažký, a to som na Slovensku. Je to úplne jedno, kde žijete. Každý rok snívam o dovolenke pri mori. A ešte som tam nebola, nie kvôli času, ale nemám s kým ísť, nemá kamarátov v zahraničí-čo by som mohla navštíviť.A tak mám zatiaľ veľký nesplnený sen. A druhý – mať svoju vlastnú rodinu. No vidíte, a žijem, a neľutujem sa, a neľutujem nič, čo som doteraz v živote prežila. Hlavu hore! Viete o niekom, kto u vás chová čivavy s rodokmeňom? Títo psíkovia mi pomáhajú prekonávať samotu. Neplačte, život je krásny, aj keď sa nesplnia všetky sny. Hanka
Po velmi dlhej dobe sa tu znova rozcitavam a chcela by som protirecit kockam,ktore ziju v Nemecku a tvrdia,ze nemecke zeny nedokazu jednym vrzom zvladnut vychovu a karieru.Podla mna je to pejna blbost.Poznam tu vela ludi,hlavne zien,ktore to zvladaju skvele.Co sa tyka druzin,existuju uz velmi davno,ale bezi to skratka inac ako na SK…Ja som sa s tym uz davnejsie zmierila.Este pred par rokmi som bola tiez rozhodnuta odist aj s malou.Dnes som stastna,ze som to nespravila.Mala (13 rokov) je tu doma,ma tu priatelov,citi sa fajn.Domov na SK sa da vzdy ist aj na par dni,pokial je to financne mozne.Zaruku,ze na Slovensku bude zivot lahsi a stastnejsi,nam nikdo neda.kazdy si je sam strojcom svojho stastia.Aj tu mozem byt stastna.Kedysi som mala komplexy otvorit usta,len aby nikto nepocul moj akcent.Dnes sa nad tym musim smiat.Mam znamych,priatelov nemcov,ktorym vobec nevadi to,ze rozpravam s akzentom…je to o tom,ci clovek dokaze inim nieco pozitivne dat….Ja som si ista,ze aj ked sa niekto vrati podlhych rokoch stravenych v cudzine na Sk,kazdy bude nespokojny,a hlavne sa bude otazkou,boze ,kam vlastne patrim?
mila Ada, mas Ty fantasticku pravdu, vsade v zahranici samozes udomacnit, vytvorit si „novu vlast“, tiez som vo Svajci a narod je tu nie nejaky extra privetivy, ale da sa prisposobit a krocik po krocku Ta pustia do svojho, sveta,srdca, nie je sice jednoduche, ale da sa. vsak,ked prideme na Slovensko uz tie stare kamaratstva su tiez poznacene odcudzenim, nezijeme ich dennodennym zivotom, nepozname tie momentalne starosti,radosti. aj,ked sa o to hovori,spomina na nejake udalosti, nie to uz jednoducho ono. jasne,ze zabudnut sa neda, na Slovensko chodim rada, aj rada pobudnem, ale tiez sa zas vraciam rada spät do Svajciarska. Treba zit naplno vsade tam,kde sme, neprezivat len, neuzatvrat sa a podobne. Tesit sa mile mamicky z kazdej mitutky,ktoru stravite s vasimi detickami, nikto vam neda tolko lasky, tolko nehy, ako taka mala detska rucka. a ten cas strasne leti, tak sa sem tam aj prisposobit treba, ved sme nie 100 %-tni a deti su naozaj velmi senzibilne.
class=“postlink“ href=“http://www.radioluxembourg.co.uk/audioPlayerSP/RLAudioHigh.php“> http://www.radioluxembourg.co.uk/audioP … ioHigh.php
ahojte…..3 roky zijem s muzom ktoreho milujem a mame spolu syna…..viem ze ma lubi ale nedava mito tak najavo akoby som to potrbovala JA!!!ako napr:dnes mam narodeniny a on mi nepovedal ani slovo ani ruku mi nepodal a ani nepovedal vsetko naj.ja si myslim ze pre neho je to nepodstatna vec..ale mne to tak strasne chyba a citim sa velmi sama…..POMOZTE MI
Je pravdou, ze kultura nas deli od vsetkeho, pretoze kazdy stat ju ma inu, ja zijem 2 rok v nemecku, kym sme s priatelom nemcom cestovali, sme spolu 4 roky bolo vsetko ok, prestahovala som sa a zanechala doma vsetko, pracu, rodinu, priatelov. A cuduj sa svete, na to vsetko aka som komunikativna a ovladam rec plynule nemam kamaratky… Tu totiz nie je nikoho kto by siel na kavu, kazdy si ju vari doma:) Nemci si nepripustaju cudzincov az tak k sebe skorej sa ti prihovori cudzinec. A clovek ktory ma volakedy lubil tu zrazu nie je pretoze zrazu som ja ina a nie som ochotna sa integrovat, napriek praci a vareniu nemeckych jedal… Nieco na tom bude, iny kraj iny mrav.
Tvoja reakcia