Mam priatela a predsa sa citim opustana..a preco…tuto opazku si kladiem uz 4 kory,,,myslim si ze mam vsetko co potrebujem..a predsa nemam to naj-naj–lasku..co mam robit….p.s.swissja krasna zem a tu chcem zostat..

ahoj. trosku by si asi mala viacej opisat svoju situaciu a potom by sme pokecali. Ja sa tiez citim strasne opustena. Zijem uz 5 rokov v britanii a som vydata 4. Nemam tu priatelov ani manzelovu rodinu. Okrem ludi v praci a mojej 6 rocnej dceri nemam ziadnu moznost konverzovat s ludmi. Tak povedz viac a mozme porozpravat o pocite opustenosti.

Ahoj Slavka, ja som na tom podobne ako ty a drzim ti palce aby sa nam to obom zmenilo a necitili sme sa tu opustene. Ja zijem v usa a mam priatela ale on robi 6 dni v tyzdni a kazdy vikend a ja som sama doma. Nemam tu skoro ziadnych znamych a mame len jedno auto takze si ho berie priatel do prace a ja nemam ani kam ist lebo vsetko je tu od ruky a potrebujes auto. Este ze mame maleho psika a mozem ist aspon s nim von ale inak ma ide porazit a som nestastna a neviem ako dalej lebo ja takto dalej nechcem a nemozem zit. Viem, ze to priatela mrzi ze nieje doma a hlada si druhu pracu ale zatial sa mu nedari a ja uz prestavam dufat ze bude lepsie. Drzim tebe vam obom palce.

no jedine riesenie vrat sa tak odkial si prisla

ahojte.ja som si myslela,ze to len ja sa citim taka opustena a sama v cudzine.uz som tu skoro 16 rokov ale akosi sa neviem udomacnit.hoci mam 2 deti a manzela,ale nemam tu okrem nich ziadnu rodinu a ani priatelov ,iba znamych.manzelstvo bohvie ako nam neklape a mame viac zlych ako dobrych spomienok na nase spoluzitie,ale koli detom nemozem a ani nechcem odist na slovensko.ked mame s manzelom problemy,to najhorsie pre mna je ,ze sa nemam ani komu zdoverit a tak vsetko drzim v sebe uz som skoro ako z kamena…..skusam najst nejake vychodisko z mojej blbej situacie a dufam,ze sa to nejako vyriesi…

Ahojte,
ani neviete aka som rada ze som nasla tieto prispevky,myslela som ze som „jedina“ tohto druhu…tiez sa citim opustena.Uz druhy rok spolu s manzelom zijeme v Usa ale cim dlhhsie som tu tak zistujem ze manzel mi nedava nic co by mi ako tak vynahradilo chybajucu rodinu…prave naopak.Sme este stale po 5 rokoch manzelstva bezdetny.Kedysi som o detickach snivala ale teraz som si nie ista,pretoze si uz dlhsiu dobu s manzelom nerozumieme.Neviem co robim zle ale jedine co sa mi od neho dostava su ignoranske,posmesne odpovede,krik a ponizovanie.Nemam sa tu ani komu vyrozpravat…a aj tak ho vsetci amici v praci a v okoli poznaju ako zabavneho a veseleho cloveka… a tak si tu zijeme a ja stale hladam odpoved nato ako riesit moju situaciu.Je to na dlho…inak chcela som aspon macku nech mam aku taku „kamosku“ ale on macky neznasa…Velmi rada si popisem …tak sa ozvite…pa

tato stranka je pre mna jedinym utociskom ked sa chcem trochu vyrozpravat a najst par milych slov a podobnych myslienok.. aspon tu sa necitim sama. citim, ze tu mam svoje male miesto a ze to co poviem, ma vahu a znamena nieco.. pretoze tu to chape asi kazdy a zrejme kazdy vie, o com sa tu pise.. ak to rozpravam svojmu priatelovi alebo niekomu inemu, vidim, ze ma nechapu.. a asi uz ani nestoji za to rozpravat o tom dookola..
Som tu s priatelom, ale pocit, ze tu nemam vybudovany svoj vlastny zivot (ani rodinu, priatelov, dokonca ani tych ì, ktorych tu poznam mi pripadaju tak cudne a tak vzdialene..) ma ubija.. pritom vsetkom mam vzdy pocit, ze sa musim prisposobovat vsetkemu a vsetkym ja.. som z toho velmi smutna a nerobim nic len rozmyslam a snazim sa prist na to ako si pomoct.. no odtial sa nedokazem ani pohnut, nemozem ist ani len poprechadzat sa, lebo auto ma priatel a ttak si ho pravidelne berie on do prace.. chyba mi vsetko a chybam si aj ja.. vsetko je take smutne, take prazdne..nenaplnene..a ja kracam a kracam a neviem kam..

ahoj vsem.jsem na tom uplne stejne jako vy.ziji uz asi 5 let v americe.jsem tu vdana. presto ze manzel je super a manzelstvi nam klape, strasne se citim sama.jelikoz jsme se prestehovali, nikoho tu neznam a neni s kym zajit ven treba do kavarny na pokec.z te desne samoty uz si zacinam zoufat.

Ahojky. Viem ako ste na tom baby. Ja som mala svoju karieru v taliansku a verila ze zarobim mailand a vybudujem si stastny zivot na slovensku.Zoznamila som sa s mojim terajsim manzelom a otehotnela a jedine vychodisko bolo prestahovat sa do anglicka.Zalubena zaba co by som pre neho neurobila.Nasluboval hory-doly a nic sa nezmenilo.Vacsinou je prec po celej europe za pracou kedze je sofer autobusu a maloco je doma.Som tu sama a strasne osamela.Rodina je 2000km vzdialena a casto neni s kym pokecat,vela krat maj pocit,ze on so mnou zije len kvoli nasej dcere a ja som len upratovacka a pracka pre neho.Ja viem mnohy by povedali ved sa vrat domov a skonc to trapenie ale to nie je take jednoduche,mam to uz pracu,ktora je moje jedine rozptylenie a takisto dceru ktora sa tu uz vell adaptovala.Ak by niektora z vas chcela pokecat tak mi mozte napisat email na href=“mailto:siskaherron@aol.com“>siskaherron@aol.com alebo ma skype-nite na slavka.herron. Budem len rada ak nozem pokecat a podelit sa v nasej tazkej situacii.Prajem vsetkym pevne nervy a vydrzte,ved nikdy nie je tak zle aby nemohlo byt horsie..

Alexandra,nepozname sa nahodou? Ked som bola v taliansku tak som jednu sasku poznala ktora pracoval v sudtirol pre fam Mairhoffer.

ahoj Slavka, nie som to ja, ale rada s tebou hodim rec aj tak.. aj ked len cez mail..:)

ahojte ked vam mozem poradit, prestante lamentovat a zacnite zit. Existuje tolko sposobov ako si sprijemnit zivot. Najdite si nejake hobby pritom spoznate tolko zaujimavych ludi. Tezte sa z toho co mate. ja zijem 12rokov v nemecku bez rodiny ale vdaka dnesnej technike sa s nimi bavim castejsie ako ked som bola na Slovensku. Mne tiez nebolo na zaciatku lahko bez znalosti reci uplne zavisla na mojom ex. Tiez som lamentovala ako mi je tu tazko, ale vratit som sa nechcela, lebo tu mam ovela lepsie podmienky na uskutocnovanie svojich zalub. Verte mi nie krajina v ktorej zijete je na vine ,ze ste osamele to je len vas sposob zivota. Zmente to ! Aj talianky alebo americanky mozu byt dobre kamaratky. Na slovenku v dnesnej dobe ludia na seba tiez uz nemaju cas. Tam sa to tiez toci vsetko okolo penazi. Tak sa pozbierajte ste predsa hrde Slovenky!

Natalia mila my tu nelamentujeme len si vylievame srdiecka.Samozrejme ze sa kazda snazime zit si zivot ako najlepsie vieme.Ja napriklad sa snazim robit co najviac aktivit ako sa len da.Najhorsie je to v case ked pridem domov z prace a moja dcera je este v skole,prazdny dom,susedia v robote a tak casto pri salke kavy je mi do placu.S rodinou na slovensku casto debatime cez sms-ky alebo skype ale bohuzial nie vsetci tam maju pc a mobily su pre nich drahe tak je to vacsinou na nme volat. Ked som labzovala po europe a zila si slobodny zivot akosi mi ani nezislo na rozum,ze je mi smutno.Myslim si ze je to viac tym ze mam dieta a rodinku a ine problemy.Je to pre mna nove a stale sa ucim.Moj manzel mi niekedy pripada ako z marsu s tymi jeho “pokrokovymi“ nazormi.A taktiez ostatne mamky tu v anglicku maju odlisny nazor na vychovu deti a preto necitim,ze by som si mohla vybrat kamaratky v ich radoch. Ale som sa rozpisala…idem nazad pracovat,drzte sa a piste.

Alexandra,Slavka-to neverim ze tam nemate ziadne kamaratky,slovenky s ktorymi by ste sa mohli porozpravat,zajst do kina ci na kavu???aj vy sa musite trosku snazit ich najst a nie potom plakat same pri kave..

ahojte babulky
ked som citala tie vase prispevky tak asi v polovici pripadov som sa dokonale vedela vcitit do vaseho trapenia, tak ze az skoro nemam co napisat.
ja zijem v israeli z mojim muzom 2 roky a o pocitoch osamelosti a frustracii by som uz asi vedela napisat knihu. deti zatial nemame a momentalne pomaly rozmyslam ze ich ani s nim nechcem. nikdy na mna nema cas, robi 6 dni do tyz.,auto ma samozrejme on…..atd….a ten pocit odlucenia od rodiny, vsetkeho tak doverne znameho mi nesmierne chyba.
hmm, ta otazka ci ostat alebo sa vratit domov ked si tu tak nestastna je fakt salamunska. kazda z nas odisla za svjim stastim z istych dovodov, ale niekedy je uz neskoro sa vratit, tak sa asi musime snazit si tam kde sme vytvorit nas vlastny sukromy svet.
a na co postupne prichadzam stale viac a viac je byt EGOISTICKA-myslim tym ze pri kazdodennom rozhodovani v prvom rade mysliet len na seba a na vlastne blaho. asi mi date za pravdu ze nasa v tomto smere sprosta slovenska poddnajnost nam v cudzom svete kde sme pre kazdeho nove a divne moc nepomaha.
dakujem vam za tuto stranku a za moznost si trochu vyliat srdiecko.

ahoj Slavka a aj ostatne ked prides domov a si sama vyuzij to pust si peknu slovensku muziku zatancuj si a hned ti bude lepsie. A ze nemate auto, ja som prezila 8rokov v nemecku bez auta .Mala som bycikel to som bola este stihla teraz mam auto a som tlsta. A co sa tyka vasich chlapov su asi vsade rovnaky.Dajte im za pravdu myslite si svoje a hlavne robte si po svojom.Ja vas nechcem kritizovat len nestracajte drahoceny cas plakanim. Zivot je predsa tak krasny.a kratky. Dufam ze len nie pre mna .tak hlavu hore a zaspievajte si OD tatier k Dunaju……

Judita,tu kde ja byvam bohuzial vela sloveniek nie je.Hlavne nie vydatych mamiciek s ktorymi by som si rozumela.Mam tu kamosku ktora byva 30min odo mna ale ta pracuje dlhe hodiny a takisto je to slobodna baba ktora si este moze dovolit zabavat sa a chodit po diskotekach.Bohuzial ja ale mam ine zaujmy.Natalia,ja auto mam a aj tu poznam dost ludi aj.Ako som vsak uz predtym spominala,vacsinou robia dlhe hodiny a na mna cas nemaju.Anglicke mamicky maju iny nazor na vychovu deti a tak navstevovanie skupin pre matky s detmi som z mojho programu vylucila.Nejde tu o to,ze si nevieme najst zabavu,prave naopak.ide o ten pocit prazdnoty a hadam aj neuplnosti.Neviem ako by som to lepsie vyjadrila,na slovensku som prezila dost rokov na to aby som tam mala dobre kamosky a hlboke korene.Vratit sa nechcem lebo bohuzial by som sa ani nemala kam.Moj manzel je casto na cestach a v lete ho casto nevidime aj 3-4tyzdne.On tu ziadnu rodinu takisto nema takze som povacsine sama s dcerou.Neviem ci mas deti Natalia ale usudzujem,ze asi nie.Ak ano tak sama musis vediet ze to nie je lahke tocit zivot okolo deti a manzela a este chciet aj cas na seba.To ked ten moj je doma nemam sancu.Takze nas tu prosim nesudte,my si len vylievame srdiecka a hladame aj takymto sposobom utechu.A pre vsetky bambulky,drzte sa a piste.

Je mi velmi smutno dievcata, ked to tu tak citam… neviem si taky zivot dost dobre predstavit. Obcas som pracovala v zahranici ale bolo to pre slovensku firmu a najdlhsie som tam bola raz 5 mesiacov. Bolo to STRASNE!! Nikdy viac!! V tom case uz som mala dve deti, takze u mna to bolo sposobene asi smutkom hlavne za nimi, ale aj tak som citila, ze natrvalo zit v cudzine by som jednoducho nemohla.. Napriek tomu, ze som sa tam po materialnej stranke nemala zle.. dokonca som si tam nasla aj 2 kamaratky s ktorymi som v kontakte dodnes.. Ale ten pocit ked som vystupila na letisku v tejto malej, milovanej Bratislave po takom dlhom case ani neviem opisat.. Milujem toto nase male a obcas protivne, malomestiacke slovensko ktore sa stale este len hlada, so vsetkymi jeho chybami.. Poznam ho a verim ludom ktori tu ziju, som jedna z nich..
Ja som tiez vydata, mame 2 deti v pubertalnom veku, manzelstvo dost nanic lebo manzel uz roky pracuje takmer 7 dni v tyzdni (buduje svoju firmu a ako on hovori „vydrz, bude aj lepsie“, ale ja tomu uz moc neverim.. na SK je velmi tazke zarobit slusne peniaze). Ja mam vsak mojich rodicov a sestry, hoci byvaju 200 km od nas, denne si telefonujeme a vidime sa minimalne raz do mesiaca.. Mam stabilnu pracu (konecne!) a hoci penazi nemame nazvys, mame vsetko co potrebujeme, ja mam svoje auto, takze som uplne samostatna. Okrem toho mam priatelky a kolegyne, teraz ked uz su deti vacsie, mozem si s nimi zajst niekam na kavu ci veceru bez problemov. Milujem leto ked sa dohodneme a ideme trebars na korcule s detmi alebo aj bez nich! Vsetky mame svoje problemy, niektore aj velmi vazne – ale mame o nich komu porozpravat, poradit sa a ked sa mi prihodi nieco zaujimave, alebo aj neprijemne, mam to komu povedat..
Podte domov dievcata!! Naco vam je taky zivot?? tie, ktore nemate este deti – necakajte, ze ich prichodom sa vas zivot zlepsi!! skor naopak, verte mi!! A tie, ktore ich uz mate, vezmite ich a vrate sa!! Zacnete od zaciatku, mozno vam nebude dobre hned, ale po case urcite lepsie ako tam osamotenym a nestastnym!! Budete doma, ak aj zrovna nemate najlepsie vztahy s rodinou tu na slovensku, casom si najdete priatelov a znamych, bude to o niecom uplne inom! Mozete namietat ze deti si uz tam zvykli: deti budu stastne vtedy a tam, kde bude stastna ich matka!!! Drzim vam vsetkym palce, ci uz sa rozhodnete odist alebo zostat.. Jana

Jana
No pekne im radis! Rozbit rodinu, zobrat muzovi deti a zmiznut….si inak v poriadku?

Anonymny, podla teba je lepsie ak budu nestastne a osamotene tam, kde su?? A svoje nestastne pocity prenasat na deti? Co by si im radil ty?

Jana
Preco si myslis, ze deti budu smutne a nestastne? Toto je tak neuveritelne sebecke zmyslanie! Ved ked budu od malicka vyrastat v cudzine, chodit tam do skoly, vobec si nebudu pripadat ako pristahovalci. Naucia sa perfektne rec, najdu si kamaratov, ako vsetci ostatni rovesnici. Treba trosku dopredu mysliet, nie len 5-6 rokov, aspon 15-20! Tie decka si nakoniec budu pripadat uplne ako domaci a skor slovensko im bude pripadat exoticke. Ale najdolezitejsie je, ze budu mat lepsi zivot!!! Tak to skratka treba vydrzat!!! Koli detom!!!
A tie, co su bez deti by boli pekne blbe, keby sa vratili. Poznam zopar ludi, co sa vratili. Po dvoch tyzdnoch to pekne olutovali.
Slovensko je krasna krajina na dovolenku, vylet, ale nie na chodenie po uradoch, riesenie zakladnych zivotnych potrieb.
WAKE UP!!!

pre bony
je mi luto ze sa tak citis aj ked tak trosku tomu nerozumiem. Tu v Izraeli je nas velmi vela sloveniek, dobre spolu vychadzame a naozaj mam pocit ze o kamaratov tu nudza nie je. Ja osobne som velmi spokojna, mam skvelu pracu, kamosky, more….Kde vlastne byvas? V ktorom meste? Ak chces napis pokecame

Ahoj, ja som bola tiez v USA, zila som tam 6 rokov, tam som sa vydala, porodila 2 deticky, no psychicky som asi ameriku nezvladla. Bolo to presne tak ako opisujes ty, manzel stale iba do roboty od rana do vecera aj soboty a ja som tam sedela ako kopa s dvoma detmi, no proste o nicom, chýbala mi rodina, známy. tak som urobila razne rozhodnutie a rozhodla som sa , ze sa vratim domov na slovensko, co som aj urobila. Moj manzel ostal tam a ja s detmi teraz sedim tu. Zo zaciatku to bolo velmi tazke zvykat si zase na nove prostredie, hlavne pre deti. No musim napisat, ze ani neviem, ci som urobila AZ tak dobre, pretoze detom chyba otec, ale coskoro sa k nam vrati spat, pretoze si myslim, ze amerika okrem dolarov nedava nic, ale strasne vela berie…

Janette
To je presne ten tupy pristup k veciam. Bez urazky, ale odist za lepsim zivotom, narobit deti a zdrhnut je pekne chrapunstvo a egoizmus. Jak voci detom, ktorym raz bude treba odpovedat na otazku “preco sme neostali v amerike, ked je tam lepsie?“, tak isto voci muzovi, ktoremu si vzala to najcennejsie.
Je to pekne hnusne zahravania sa zo zivotmi inych koli vlastnemu egu!!!!
Hanba, stokrat hanba!!!
Samozrejme sa teraz znudene a nespokojne mamicky vydate v zahranici budu so mnou skriepit. Ale to na veci nic nemeni. Aj vy, mile nezrele damy robite meno nasej krajine.

mile baby , tiez mi je tazko ked to citam aj ked ja zikem prvym opakom ,mala som stastie som tu uz 16 rokov mam skveleho syna ,manzela ,ktoreho aj po 15-tich rokoch lubim ,pracu ktora ma viac nez len bavi .Kamaratky tiet aj ked väcsimou memky .ALE rocicia mi chybaju aj sestra.Ked su nejake väcsie udalosti ,je mi luto ze su neni pri tom .Ze moj syn vyrasta bez starych rodicov…
Aj ked sa tu citim velmi spokojna ,niekedy to na mna dolahne .Anonymny Tebe musim odporovat myslym ze to nie je egoismus to je skor zufalstvo co tu tie zeny popisuju.Nedovolila by som si radit co mate robit ale clovek musi v zivote robit kompromisy ale iba potial aby sa dokazal rano pozriet do zrkadla a usmiat sa .Aby clovek nestratil seba .

Ved o tom hovorim! Lebo ja by som sa sam sebe hnusil, keby som vedel, ze moje deti maju otca 1000 kilometrov daleko koli mojmu zufalstvu. A ze sice su cez prazdniny u dedka, ale pytaju sa na otecka. Myslim, ze na kompromisy tykajuce sa rodiny musia byt dvaja. Ak je depka, treba si napisat na papier rebricek hodnot a depka prejde. Ak je ale na tom papieri celkom hore napisane ‚JA‘ a potom ostatni, tak to je dost smutne. A takto mi pripadaju mnohe prispevky tuna.
Zeny bojuju za emancipaciu, ale neviem, co by robili, keby aj chlapi zdrhali z detmi cez pol sveta z nudy alebo depky.
A len tak mimochodom, myslim, ze slovenske baby su dobre gazdinky, poslusne, preto si ich beru zahranicny chlapi hlavne na udrziavanie rodinneho krbu. Niekedy taku babu podla toho tak aj beru v okoli. No ale to hadam clovek s tym moze ratat, ze? Beres-neberes, ides-neides. Po dvoch detoch je trosku neskoro na to prist? Jak k tomu ten chlap potom pride?

asi umriem 🙁

ak o neho prídem .. ja to nevydržím….
neviem si to predstavit, mam xut kricat………….

Ja si myslim, ze clovek ma pravo na odchod niekde daleko len dovtedy, kym nepridu deti. Ked uz tu su, tak je NAJDOLEZITEJSIE aby mali pri sebe aj otca aj mamu! Vsetky ostatne dovody (hlavne ekonomicke) su smiesne. Opustit deti koli peniazom, zabezpeceniu, kupe bytu atd su v takomto pripade smiesne, bezcitne a sebecke. Tie deti su to najcennejsie, co sme na tomto svete vytvorili a nemame pravo im burat rodinu. Oni nas potrebuju kazdy den, potrebuju nasu vychovu, kazdodenny pridel lasky a zaujmu…a hlavne potrebuju pocit rodinnej ISTOTY. To sa na ich podpise po cely ich zivot!!! – nie to, ze nemali znackove tenisky… Ked pride rodina, tak sa ma clovek uspokojit aj z malom a ako hovorili moji stari rodicia: „ked su tu deti, tak si ty az na druhom mieste – vo VSETKOM. Nejake kecy o tom, ze to robime preto, aby sme deti zabezpecili NEOBSTOJA!

Je zaujimave citat tuto diskusiu, vidno aj rozdiely v zmyslani nedzi zenami a muzmi. Mam dojem, ze muzi vidia zenu (zenu-matku) ako osobu, ktora sa musi obetovat pre svoju rodinu a ak chce urobit nieco pre seba, je sebecka.
Suhlasim s Janou: „Deti budu stastne vtedy a tam, kde bude stastna ich matka“. Ja som zo Slovenska odisla pred siedmymi rokmi. Nesla som hladat „lepsi zivot“ – zalubila som sa. Na Slovensku som mala perfektny job, bola som financne nezavisla, mala som vela kamaratok a znamych, rodinu, vzdy sme nieco podnikali, chodili do hor… bola som stastna…Teraz zijem v Nemecku bez prace, bez penazi, bez rodiny, bez jedinej kamaratky, namiesto peknej prirody len rovina a elektrarne…a rozmyslam, vratit sa?… Ked sme na Slovensku, vzdy mame nieco na programe, nenudime sa, stretavame sa s ludmi, deti maju vela kamaratov na hranie.. Vtedy som stastna. A moje deti to citia, vidia. Ked sa vratime naspat do N. deti sa ma casto pytaju. „Mama, preco si smutna?“, pozeraju si fotky a hovoria: „Mama, na Slovensku je to lepsie. Ja tam chcem byvat.“