ahojte vsetci slovaci a slovenky v poslednom case sa citim opustena. nemam s kym zajst na kavu, alebo len tak pokecat. ak mate niekto zaujem tak sa mi ozvite na moj mail href=“mailto:alkach@post.sk“>alkach@post.sk.
Som tu uz skoro 5 rokov a tiez mi je niekedy tazko,myslim ze vzdy budeme len cudzinci,treba sa vediet prisposobit,zatat zuby zahnat smutok a ist dalej aj ked je to niekedy tazke.Ak si chcete pisat budem velmi rada niekedy staci len povzbudenie a hned je svet okolo krajsi Tak piste,tesim sa.
ahoj alica,ja som v hamburgu nastalo,zijem tu uz 12 rokov,mam 10 rocnu dcerku,nemozem si vlastne stazovat,mam dobru pracu,priatela,par znamych.ale napriek tomu povazujrm zivot tu za smutny a prazdny,skratka,mna to nenaplna,najradsej by som sa vratila domov,ale mala je doma tu.dnes som objavila tuto stranku a velmi som sa potesila,ak ma s chut,napis.ada,32 rokov
Ahojte, ja som v anglicku uz 10 rokov, stale ma to taha domov, mam 2.5 rocneho syna (mixed race) takze o to tazsie sa mi rozmysla ci ist domov alebo nie.Este mam na rozmyslanie dva roky, potom syn pojde do skoly bud tu alebo na slovesku. Sice chodime domov kazde leto na dva mesiace nestaci to, aspon mne, aj teraz ideme v july ale uz sa neviem dockat. Ked som mala osemnast tak som si myslela ze tu chcem ostat a za kazdu cenu, 10 rokov neskor a situacia je uplne ina. Priatelov tu nemam vela a uz vobec nie slovenskych, par anglickych mami ale nieje to ono. Takze ak nahodou niekto zije v anglicku v okoli wolverhamptonu alebo birmingham tak dajte vedt, budem len rada.
Mila Miriam, dakujem za odpoved, ja by som rada z Nemecka odisla, nic ma tu nedrzi. Teraz trochu do historie: ked mi moja spoluziacka z vysokej rozpravala, ze jej zivotny sen je vydat sa len za cernocha, nezazlievala som jej to ako mnohe ine, ale nerozumela som tomu. Porozumela som az po mnohych rokoch, ked som sa nechcene s jednym zoznamila. Fazcinovala ma na nom nielen plet ale i jeho sposoby. Musim podotknut, ze bol z velmi dobrej rodiny, sposoby mal prvotriedne, vzdelanie taktiez. Stratili sme bohuzial kontakt a ja som dufala, ze mi nahoda znova posle niekoho do cesty, s kym si budem rozumiet. Bohuzial tu v Nemecku nemam nadej spoznat niekoho na urovni, su tu len mladi pobehaji, ktori hladaju zeny pre papiere a ked ich dostanu, tak sa rozvedu a si donesu zenu z Afriky. Od kamosky, ktora pracovala v Londyne viem, ze v Anglicku je to podstatne ine. Ale ako na to? Muzi pasujuceho veku su väcsinou uz zadani…. Ked mas chut a cas napisat nieco este na tuto temu, ozvi sa. Dufam, ze tvoj muz patri nie do tej spomenutej kategorie, drzim ti palce a prajem vsetko dobre.
Ahoj Jano.Pekne po slovensky ti závidím? Byt 7 rokov v cudzej krajine nieje žiadna slasť iste to bolo tažké ale ako sa vraví zvyk je železná košela,hlavne nezabudni kto si a od kial si. Ja sama mám 48rokov a cez jednu agentúru mám íst pracovať do San Antónia ,španielsky viem tak 100 viet, či sa dohovorím sama neviem azačínam mať stoho blbý pocit. Takže som viac menej donútená ísť,lebo mám pocit že u nás skapal pes. Ale aj tak som hrdá že som SLOVENKA. Maj sa pekne a nech ťa všeko zlé obchádza
ahojte, zijem v nemecku – pri frankfurte nad mohanom uz desat rokov, mam tu dobreho manzela, vela nemeckych priatelov a hlavne moje deti. A este hlavnejsie moju mamu, ktora sa tu tiez ku mne pred rokom prestahovala. Slovensko mi nechyba. Chyba mi len moja najlepsia kamaratka, ktora bohuzial zije na slovensku. Inac sa tu citim ako doma. Nemala som nikdy pocit, ze som tu v nemecku cudzia. Mam dobru pracu – super kolegov a aj take skusenosti, ze ked som stretla jednu slovenku, ktora je tu tiez vydata tak somnou zacala rozpravat po nemecky, co ma hned rozculilo. Aj po tolkych rokoch sa stale priznavam k tomu odkial pochadzam. Ja si myslim, clovek sa citi tam dobre kde ma okolo seba milych ludi. A ja ich okolo seba mam. Moje deti rozpravaju aj po slovensky aj po nemecky a klapne to super. A moja mama sa uci takisto na stare kolena po nemecky. Takze ja si myslim, ze clovek sa ma na tejto zemeguli citit vsade doma ved tato zem patri nam, ludom a je jedno v ktorej casti tejto zemegule prezijes svoj zivot. Takze prajem vam vsetkym vela stastia a ludskeho tepla v cudzine.
Ahoj tatiana, Zaujala si ma a preto ti pisem.najprv to zle:ako Ti nemoze chybat to,odkial si,mas tam mamicku,tak si myslim, ze tam asi uz nikoho nemas,okrem tej priatelky.Ver mi jedno, pokial to bude u teba klapat s manzelom, co Ti velmi prajem,pomaly ale iste to ochladne a nakoniec …….A teraz to dobre:Si moja krvna skupina, postarala si sa o mamicku a tvoj manzel to akceptuje.Hm, to je vynimka u Nemcov!Zijem tu uz 20 rokov a poznam ich ako stare boty.Nech Ti P.Boh pomaha a je napomocny, ze deti si naucila po slovensky a s nimi aj rozpravas.Nie, toto je demokraticky stat a tu kludne mozes hovorit slovensky.Teraz:Take Kamaratky, alebo slovenky tu zijuce, co zo Slovenkou,alebo Slovakomhovoria nemecky, sa hanbiav zav to, t akej kolisky vysli.Poznam to ,som hrdy,ze moje deti vbedia tiez slovensky a aj najmensi, ktory sa narodil uz tu.Nic,prajem vela zdaru, ostan stale taka , a pekne pozdravy na mamicku, aj ked nepoznam.Ahoj a ozvi sa. jonatanfilmen
Ahojte vsetci.ja po 5 rokoch v nemecku som zakotvila v polsku – priatel.vsetko je pekne,mame svoj byt,pracu tiez ale chyba mi vsetko slovenske.viem,mozno si myslite,ze poliaci su nam podobni atd atd,ale chyba mi rodina a priatelia.keby to nebolo aspon tak daleko.niekedy sa samej seba pytam,ci to stoji za to.casto sa tu citim sama a poviem vam,uz davno s nikym som sa uprimne neporozpravala.zdravim vas vsetky za hranicou…
ahojte.
Ja som sa po niekolkych rokoch v Mnichove prestahovala do Saarlandu, kde som este ani jedneho slovaka, slovenku nespoznala.
V Mnichove to nebol problem, naviazat kontakty zo slovakmi, ale tuto mi to pripada pomaly nemozne.
Velmi by ma potesilo spoznat niekoho z rodnej zeme. Zabludil tiez niekto do tejto peknej, aaaaale tak malej bundesland?
Tvoja reakcia