Stránka 1 / 4
Nasledujúca
Mili citatelia. Rada by som sa podelila s tymi ktori maju podobny pribeh ako ja.S manzelom sa pozname osem rokov a s toho sme tri roky zosobaseni a minuli rok sa nam narodila krasna dcerka.Moj manzel je rozvedeny(ja som nebola dovod) a ma s prveho manzelstva dve deti.Clapec (15r.)zije pri mame a dcera(21r.) u nas.S manzelom sme stastny par,len ked si sem tam vymiename nazory tak sa to tyka jeho dcery.Moj vztah k nej je neutralny,ale co ma na nej zerie je to,ze moj muz urobi pre nu vsetko na svete a ona to berie ako samozrejmost ani podakovat sa nevie.Mne v domacnosti vobec nepomoze a domov chodi ako do hotela(sa vyspat a okupat).Byva u nas tri roky (ale pozname sa uz osem),lebo si s jej mamou vobec nerozumia a poviem vam zo zaciatku to bol hotovy horor.Vobec ma nebrala vazne ako keby stale dufala ze sa s muzom rozideme.Ale potom ju dost zarazila nasa svadba a najvätsi sok bol pre nu nasa dcerka.Ale dnes sa tesi aj ona s nej.Na zaciatku nasho vztahu ked som manzelovy povedala ze je nespravne detom vsetko dovolit a laska k nim sa nezaklada na materialnych vecich ako dceruske kupit k 18-tke auto.Vtedy ma odsudzoval ze ju nemam rada.Dnes to vidi inac a da my za pravdu lebo si nevie nic vazit.Dnes si hlada jeho dcera byt a chce sa odstahovat moc tomu neverim ale uvidime.Aako je to s vami?Stalo sa vam nieco podobne?
Nikto sa na tuto temu este neozval, pritom ja poznam tolko vela dievcat co maju rozvedeneho s detmi, ci uz u nich byvaju, alebo u ich matky. O tomto sa asi dost tazko rozprava a zdoveruje lebo je to dost velky impakt na vztahy, volny cas, peniaze aj vlastnu predstavu o zivote.
Dievcata, chlapci, vsak to uvedte ako anonymny.
ahoj Ivana,
anonymny ma pravdu. Je to tema, ktora sa dotyka kopy ludi… Ja osobne Ta obdivujem, ze to takto zvladas a dovolis niekomu (21 rocnemu samostatnemu cloveku, ktory si uz ma vediet zarobit na seba a postarat sa o seba), aby s Vami bol a ovplyvnoval nieco co je medzi vami, plus tvoju psychiku.
Moj manzel ma niekolko (viac ako 2..) deti z predchadzajuceho manzelstva. Trvalo mi vela casu, kym som zmierila so vsetkymi aspektami ake takato kombinacia 2 ludi vo vztahu prinasa.
S mojim partnerom sme si nastastie hned na zaciatku vydiskutovali, ako chcem, aby nas vztah vyzeral. Myslim, ze kazdy z nas, ked uz ma okolo 30tky, dostatocne pozna sam seba a hlavne svoje hranice. Ja napr. nie som zo zien, co su „matkami sveta“;) a nevadia im ine deti. Mam k detom dost otvoreny vztah (prave jedno cakame:) -ale viem, ze zvladam odtal-potal. Preto som mojmu partnerovi na zaciatku povedala, ze v pripade, ze bude chciet mat vlastne deti so sebou, ja tam nebudem.
Ak chcu prist na prazdniny – pohoda. Ja vsak odidem k mame. Proste nemam ani najmensi zaujem ich spoznat, ci starat sa o ne.
Jasne si uvedomujem, ze oni za to, ze su na svete nemozu a ze potrebuju aj otca. Ja vsak nikdy nebudem ich matkou (aj ked casom sa to mozno poda, ked sa narodi nase babo) a ani nemam potrebou byt. Mozem byt prinajlepsom ich dobrou znamou…
Tu vsak nastupuje to, o com pises ty.. To, ze s Vami byva, by malo automaticky znamenat, ze dodrziava nejake zasady, ktore ste vy dvaja vo svojej rodine nastavili a ze by Ta mala respektovat ako osobu, ktora jej toto prostredie docasne poskytuje. Ale viem si predstavit, ze ak nie je nejako specialne hlbava a k tomu este emocialne poskodena rozvodom svojich rodicov, nedojde jej len tak lahko, ze Ta ma respektovat. Plus pocity revolty atd.
Ak si nic nevazi, chyba je vo vychove, moj skromny nazor. V kazdom pripade by som sa nou nenechala manipulovat, co vsak Tvoj manzel pripustil pred par rokmi.. Myslim, ze teraz je cas ukazat jej hranice. Inak – neni to zaujimave? Usla z domu, kde si nerozumela s matkou a prisla do domu, kde si nerozumie s Tebou… 😉 Mozno jej to treba ukazat, aby zacala riesit co so sebou.
No nic, dufam, ze sa Vam to podari vyriesit k spokojnosti vsetkych stran.
Ahoj, prave som natrafila na podobny problem aky mam ja.
Teda, vlastne, podobny pribeh akym je pribeh myego.
Len, moj partner a su 3 nechape, ze ja nie som matkou jeho deti a predstavuje si nas spolu ako idealnu rodinu. Ja chapem, ze deti ho potrebuju a on potrebuje deti. Ale na druhej strane ja naozaj nie som pestunka.
Deti u nas prespavaju kazdy tyzden, su male. Kedze dost vela robim, potrebujem a chvilu volno. A kedze prichadzaju v piatok po praci a odnasa ich az v sobotu vecer, mne sa vidend rata ako iba jeden den v tyzdni, cim je nedela.
Minule som rezignovala a odisla som z domu za priatelmi, no ked som sa vratila, nasledovala scena, ze a vydierania, ze aj ja som sucastou zivotou jeho deti a, ze ako ma jeho deti potrebuju a podobne. Co si ja zase nemyslim, viem, ze potrebuju jeho, ale maju matku. Ja nou nie som.
Celkom som sa potesila, ze som si precitala odkaz Myego, lebo som sa zacala normalne skoro citit zle a mat vycitky svedomia, ze ja k tym detom materinsky cit nemam, a ze pre mna su to iba strasne mile deti, ktore mam rada, ale nie su to moje deti. Aj ked samozrejme, tie deti za nic nemozu. A samozrejme, sme super milujuci par, a ked nahodou mame nejake nedorozumenia, tak iba koli detom.
Ked, mozno, ze sa vam to bude zdat divne, ale ja sa naozaj na ulohy matky 3 deti necitim, aj ked viem, ze raz urcite budem chciet mat vlastne.
Mas uplnu pravdu.Mj muz ma 21rocnu dceru z pred.manz. a ta ziada teraz o zvysenie vyzivneho.Je vydata,nestuduje a je na materskej. Veril by tomu nieto? my mame spolu dieta ja makam 16-tky aby sme sa mali dobre a ta mlada si ziada vyzivne.moj muz sa neda nikdy rozculit a dava mi 100% volnost jej povedat co si myslim.Atak som jej to naposledy povedala co si myslim o 21rocnom cloveku ktory nikdy nepracoval ani to neskusal,ani jednu skolu nedokoncil.odpoved bola aka som KRAVA a ze som jej zobrala Otecka. moj muz ma podmienku -my alebo ona. viem ze my sme na 1mieste ale nechapem jednanie jeho dcery.dostavala od nas maximum a dostava.Teraz ma dieta a dava najavo ze mys em povinny sa starat este aj o jej dieta. zijeme v zahranici to je jedinne stastie pre nase manzelstvo. DIALKA od jeho dcerusky!!!!
Ahoj, mam taky komplexny problem, ze asi ani styri strany by mi nestacili na pisanie. Tak snad len jeden z nich…Som rozvedena a zijem teraz v Dansku s rozvedenym priatelom, ktory ma tri male deti zijuce s matkou a jemu velmi velmi chybaju. Zabera to snad vsetok jeho cas…bud je s nimi alebo mu chybaju a vtedy je bez nalady. Uz neviem, co v medziach tolerancie..ked sa rozhodnem, ze uz tie jeho nalady nezvladam, tak si ma nejakym sposobom pritiahne spat. Je to uz rok, stale raz hore, raz dole. Nedokazem posudit, ze co je normalne, ze ako dlho to bude trvat, kym sa vysporiada s tym,ze nema svoje deti neustale pri sebe. Som striedavo strasne nestastna a chvilami v pohode, avsak v ocakavani,kedy to znova pride, ta jeho nalada a tiez stale dufam,ze to bude lepsie. Nechcem byt sebecka, lebo to mi obcas povie, ked mam na neho nejake poziadavky, a ze ci nechapem, ze on stratil deti..co je to v porovnani s tym, ze ja som opustila krajinu a rodinu,priatelov a rozhodla som sa zit tu s nim. On nema ziadnych priatelov, s rodinou sa maju radi, ale komunikuju minimalne, aj ked byvaju relativne blizko. Ja tu nemam ziadnych znamych, nikoho s kym by som mohla komunikovat a ked on je „mimo“ tak nemam ani jeho a to ma strasne ubija. Som shopna byt chvilami sama, zvladam to, aj ked mi je smutno,ale ked „nemam“ jeho den/dva (hocijake aktivity,ktore partneri spolu normalne robia), som zufala. A kedze som mala len jeden vztah predtym, normalne neviem, ako to vlastne vyzera, ked je zle a je vhodnejsie to ukoncit. Je to hlavne tazke, lebo ja som opustila manzela viacmenej kvoli nemu (aj ked, boli tam aj ine veci), presla som tym vsetkym cez rozvod a vsetkym s tym spojenym, aby som mohla byt snim a tak neviem, ze kedy clovek vie, ze je cas si uvedomit realitu…ze to asi nie je ono…aby som nebola povazovana za sebecku potvoru, ktora tuzi byt s partnerom co najviac a ked to nema, tak odide…
Dievcata,
ja mam iny problem, tiez som vydata za rozvedeneho a problem je v tom , ze moji svokrovci, napriek tomu ze moj manzel je proti radi udrziavaju kontakt s jeho ex. Tvrdia, ze je to kvoli jeho detom, ale mna to vytaca, ja nechcem hrat druhe husle. Nie som druhe husle, ale radsej by som bola, keby ju nenavideli tak ako On, ja ju nepoznam, maju spolu dve deti, ktore pravidelne vidame, ale ked sa svokrovi rozhodli pozvat deti ku nim, a kedze su male aj s nou, tak ma islo rozdrapit. Vsetci susedia budu hovorit, ake krasne, male dievcatka, s takou urobenou, unavenou materou, ktoru ten blbec opustil, kvoli takej k-rve. Ja so ho stretla dva roky po rozvode, ale susedia su susedia a jeho rodicia, moji svokrovci za cenu vidiet jeho detim, ich vnucata urobia hocico, takze v posteli, kde sme u nich spali vcera my, bude zajtra spat jeho ex s detmi, o ide ma slak trafit, mate niektora s tym skusebosti?
Zensky egoizmus to je teda nieco. Myslim, ze si ten chlap vybral spatne a je sebec tiez, pretoze ho asi vobec nenapadlo, koho si berie ku svojim detom. Ti svokrovci jedini chcu, aby deti neprisli o svoju rodinu a pravu mater, pretoze asi vedia ze traumu z rozvodu a rozbitej rodiny ponesu velmi tazko – poznamena ich to na cely zivot. Tebe zalezi len na svojej pozicii, ake husle hras a problemy tych deti sa ta vobec netykaju. Neviem ako im chces dat lasku, nahradit mater…ked si taka zamerana na seba.
Palo, nerozumies tomu, ja mam jeho deti v pecku, ja som si vzala jeho, nie jeho decka a jeho ex. Co je prosim ta na tom sebecke, ze chcem mat muza len pre seba, ta jeho ex sa druhykrat vydala a mala dalsie deco a potom zasa rozviedla. Manzelove deti su uz vacsie, ale to ne-jeho je male a moji svokrovci ho ponimaju ako ich vlastne vnuca. Dokonca aj na vianoce posielaju dary aj tomu tretiemu. Niekedy mam pocit, ze ich chcu fixnut znova spolu. Ja vidim to sebectvo tam.
Ja tym deckam nechcem robit mater, to nikdy nebolo v plane, ale vezmi si, ze by rodicia tvojej zeny pozvali jej exmanzela, vychrapal by sa v tvojej posteli a dokonca si predstav, ze to bol clovek, ktory tvoju zenu takmer priviedol k sebevrazde.
Ono sa to dobre sudi, ked nepoznas situaciu.
Na dokreslenie: Som zenaty a mam 2 deti…a tiez som ako decko musel znasat vselico, ked sa nasi rozviedli – tak viem o com hovorim. Tvoji svokrovci su podla mna zlati ludia, ktori sa snazia sebectvo svojich deti vynahradit sami. Tvoja odpoved ma naplnila hnusom (mam jeho deti v pecku) Ked si niekoho berieme, tak berieme aj vsetko co je s nim spojene…ty si len privlastnujes. Naviac ked si berieme niekoho zo zavazkami, tak by sme mali ako samozrejmost prijat poziciu druheho rodica. Tvoj postoj len oddeluje deti od otca a podla mna si si ho vzala z rovnakych dovodov ako pubertaci co maju 17-18 (s.ex, vasen…) Mozno keby si bola laskava ku svojmu muzovi, k jeho detom a nezaoberala sa tym, ktore husle hras, tak by si skutocne hrala tie prve…a dostalo by sa ti laskyaj od tych svokrovcov. Svojim egoizmom si akurat kopes jamu a raz na to doplatis.
no v tomto pripade musim suhlasit s palom – draha eva ak sa raz zoznamis a chces mat spolocny zivot s rozvedenym muzom ktory ma deti musis si proste uvedomit ze jeho deti su na prvom mieste – na PRVOM mieste a potom ides ty ako jeho partnerka a zena. a to je to spravne lebo ak by zatracoval svoje deti len preto ze je po jeho boku nejaka zena to by o nom vobec nic dobre nehovorilo a nebol by to aspon podla mojho nazoru – dobry ukazovat o nom. je jasne ze ty nemozes robit matku jeho detom ale nemozes ich ani zatracovat a nevsimat si ich – v podstate mas velmi zlozite postavenie ale je len na tebe ako si ziskat deti a autoritu aj u nich – a to nenavistou nikdy nedosiahnes a touto tvojou nevrazivostou voci manzelovym detom mozes este stratit aj tvojho muza – pokial ma chlapec v hlave vsetko v poriadku.
poznamka a pokracovanie toho vyssieho prispevku
a) som zena
b) neviem si predstavit ze by som dobre vychadzala s typkom ktory je schopny vzdat sa vztahu so svojimi detmi len pre nejaku zenu – a to aj keby sa jednalo o mna. je dolezite aby tvoj muz mal dobry vztah so svojimi detmi tak ako normalny civilizovany vztah so svojou byvalou – co ak to teba bude cakat za par rockov, rozvediete sa budete mat deti a on sa na ne vykasle len preto ze je s inou – tebe by sa to pacilo??????
Noo, asi som s tym vobec nemala zacinat, lebo vec je ovela komplikovanejsia a bolo by zdlhave to tu popisat, lebo sa vzdy najdu nejaki Palovia co ta zdrbu nevediac o pozadi. Jeho deti s nami neziju, a ani sa bohvieako k tatkovi nemaju, ani den otcov pre nich neexistuje zato peniaze na den deti si vezmu vzdy, neobtazuju sa mu poslat ani sms, zato peniaze na dobitie kreditu zhrabnu. Viem, ze maju otravene mozgy od jeho ex, ale 14 a 16 rocne decka by uz mali mat svoj vlastny prehlad. Ja mam jeho decka v pazi, lebo aj oni mna, do vztahu s manzelom som sla po vzajomnej dohode, ze ak chce udrziavat vztah s detmi, co je fajn, mna nech z toho vynecha, zrovna tak ako ich nevlastny otec ich mal v pecku a do vychovy sa nestaral. Samozrejme ze deti su tu obetou, ale bohuzial nie su moje a ja si chcem budovat svoje stastie sama, nie s cudzimi. Manzelovi nezakazuje ich vidat ani financne podporovat, ked su u nas vezmem ich nakupovat, navarim im, dala som im moj klavir, ostrihala vlasy atd.
Pisala som najma o tom, ze sa mi nepaci, ze jeho rodicia (hoci je zo srdca nenavidia) raz pozvu ku nim nas, raz ju. Ako sorry, ale ani o svokru sa nechcem delit, nechcem, aby ma porovnavali a aby ludia rozmyslali, tak ktora teda patri k nemu? Toto si myslim je velka bezocivost, pozvat na navstevu syna so zenou a jeho ex. Fak, sediet pi stole s nejakou ochechulo, ktora spavala s mojim muzom a ona sa mi bude uchechtavat do xichtu, ako je pevne zakorenena, ved obrala mojho muza o vsetko, ked sa rozviedli zostal jej barak v londyne a moj muz odpochodoval s jednym kufrom a potom mu zakazala vidat deti na dva a pol roka. Zameta si s celou rodinou a na mna sa diva ako na ubohu hus, co si nevie dupnut. Svokrovci su zlati ludia, ale nestanem sa predsa tiez obetou, ak sa tomu da zabranit. MMCH, fakt sa to tazko vysvetluje a este horsie chape, ked nie ste v mojej kozi.
Moji stari rodicia hovorievali: Ked pridu deti, tak vsetko co chceme my, je az na tretom mieste. Poradie: 1. deti 2. rodina 3. vlastne priania A mali uplnu pravdu
Ja som reagoval na: „mam jeho deti v pecku“ „ja som si zobrala jeho, nie jeho deti“ …
Tak mila zlata o teba by som si neoprel ani bicykel. Mas v sebe tolko zloby a ublizenosti, ze sa to urcite musi skvelo prejavovat pri vasom suziti. Nadto vsetko si myslim, ze nemas poriadne rada ani svojho muza. Clovek ktory rozprava ako ty, ma najradsej seba a na milovane osoby sa diva z pozicie vlastnictva. Je mi ta skutocne luto.
Ach, Palo, si mimo. Tej pointy si sa vobec nechytil, chytil si sa len toho co sa ti hodilo, mas tunelove videnie a si zakerny, evidentne naladeny proti zenam. Tvoji stari rodicia nemali pravdu, clovek by si nemal nehat znicit zivot ani detmi, ani priatelmi, ani exmanzelkami ani nikym inym, v prvom rade musime byt sami stastni, aby sme mohli urobit stastnych ostatnych. Spravodlivy hnev nie je hriechom, vidiet smietku v oku bratovom a v svojom brvno nie je obrovskym hriechom, takze aj mne je teba luto, fesak.
ti IVANA
podla mna na nevlastnu dceru tak trochu žiarlis a mas typicke macochovske pocity. Tvoja nevlastna dcera ma pravo prijimat zpodmienecnu lasku od svojho otca a nie je povinna mu za to dakovat a plazit sa po zemi. Tak to už chodí, že rodičia sú pre dieta tou nezištnou istotou, kde je akákolvek pomoc samozrejmostou a neplatí žiadne :“niečo za niečo „.Ćlovek dozrieva v tomto smere až okolo 30 -tky a začína sa o rodičov zaujímat aj v zmysle ochrany a vdaky.
Nesnaž sa podštvávat otca proti dcére, lebo sa ti to vráti ako bumerang.
Ten vlastný byt pre dcéru sa mi zdá ako najlepšie riešenie.
Stránka 1 / 4
Nasledujúca
Tvoja reakcia