Ahoj Maja, dakujem ti za tvoju radu. Mas pravdu nie je to pre nikoho tak ruzove. Asi vsade raz sme hore a raz dole. Asi aj ja si hladam nejake miesto tu, a clovek ma vtedy tak trochu pocit, ze robi prve kroky.
Pre SLAVINKU,len sanepocikaj malicka . Ja som mal trydcat pet rokov a dokazal som to aka laska co si dosla iba do postele. Takych slapek tu je dost na kazdom rohu a co ty si si dosla slapat chodniky po holyvude po hviezdach aj oni dosli tak ako ty a su muvy star . Nepocikaj sa a nepokakaj .
pre slavinku
nic sa netrap ja zijem v cudzine 12 rokov a az po 7 rokoch som si zvykla stale som utekala za rodinou za domovom no ale potom som vychodila skolu porodila 3 krasne deti a teraz nemam ani cas na premyslanie teraz ked ideme na slovensko na dovolenku v lete po 4 tyzdnoch sa uz tak tesim ze ideme naspat zvyknes si aj ty casom neboj hladaj si hobby priatelov skolenia ………drz sa
.. tiez som to chcela vzdat, po siedmom mesiaci v Belgicku som zbalila svestky a tri mesiace som ostala doma na slovensku.. ale srdce Ta zas zavola, zistis, ze vzdy ostane polovica Tvojho srdca v ziali. Potrebujes aj domov ale aj jeho. Podla mna vyhra laska. Zistis, ze zrazu uz doma nevies normalne exitovat. Uz nebude nic ako predtym!!! Vsetko o com teraz snivas (ze doma najdes) si prehnane idealizujes, lebo si daleko. Chod na kurzy, najdi si hobby, urcite si najdes po case priatelov. Moja pozicia tu bola na zaciatku este horsia a po roku sa to uz neda ani porovnat. Ide to k lepsiemu, nevzdavaj Ty len nic moja a usmej sa a vybehni si do prirody a rob si PLANY PLANY PLANY cmuk
Ahoj Palo.Nerada niekoho urazam a myslim ze sa pravdepodobne jedna o tvojho menovca.Dobre ze si sa ozval aspon kazdy vie kam patri.Myslim si ze si kuchar.Neviem ci som ta dobre zaradila.Mne sa exilaci pacia a nevyberam kto aky ma nazor pretoze respektujem nazory inych ale neznasam ked niekto je vulgarny alebo obmedzenec. Maja
Slavinka ahoj.ja mam ten isty problem,len to mam trosku ulahcene,lebo mam zelenu kartu a tym padom mozem chodit domov ako sa mi zachce,ale uz pat rokov zacinam od zaciatku vzdy ked sa vratim do statov,nemam tu rodinu,nemam tu kamaratov,nespocetne raz som mal riadne depky z toho,ze som nemohol najst pracu,alebo ubytko,nikto mi nepomohol iba sam a to nehovorim o slovakoch,ktori ti nepomozu vobec,ale zostalo mi aspon zopar kontaktov a tie sa snazim udrziavat,aby so sa mal ked vratit.Ked som tu tak ten cas odratavam ako vojak,potom sa domov tesim ako maly chlapec,doma je potom super,kopa kamaratov,znamych,vzdy nejake akcie,ved doma su najkrajsie zeny na svete!takze treba si riadne rozmysliet kde ten sparvny zivot rozbehnut,lebo vonku je to vzdy sto raz tazsie.Prajem vela sily a hlavne rozumu pri rozhodovani.
Slavinka ahoj.ja mam ten isty problem,len to mam trosku ulahcene,lebo mam zelenu kartu a tym padom mozem chodit domov ako sa mi zachce,ale uz pat rokov zacinam od zaciatku vzdy ked sa vratim do statov,nemam tu rodinu,nemam tu kamaratov,nespocetne raz som mal riadne depky z toho,ze som nemohol najst pracu,alebo ubytko,nikto mi nepomohol iba sam a to nehovorim o slovakoch,ktori ti nepomozu vobec,ale zostalo mi aspon zopar kontaktov a tie sa snazim udrziavat,aby so sa mal ked vratit.Ked som tu tak ten cas odratavam ako vojak,potom sa domov tesim ako maly chlapec,doma je potom super,kopa kamaratov,znamych,vzdy nejake akcie,ved doma su najkrajsie zeny na svete!takze treba si riadne rozmysliet kde ten sparvny zivot rozbehnut,lebo vonku je to vzdy sto raz tazsie.Prajem vela sily a hlavne rozumu pri rozhodovani.
Slavinka ahoj.ja mam ten isty problem,len to mam trosku ulahcene,lebo mam zelenu kartu a tym padom mozem chodit domov ako sa mi zachce,ale uz pat rokov zacinam od zaciatku vzdy ked sa vratim do statov,nemam tu rodinu,nemam tu kamaratov,nespocetne raz som mal riadne depky z toho,ze som nemohol najst pracu,alebo ubytko,nikto mi nepomohol iba sam a to nehovorim o slovakoch,ktori ti nepomozu vobec,ale zostalo mi aspon zopar kontaktov a tie sa snazim udrziavat,aby so sa mal ked vratit.Ked som tu tak ten cas odratavam ako vojak,potom sa domov tesim ako maly chlapec,doma je potom super,kopa kamaratov,znamych,vzdy nejake akcie,ved doma su najkrajsie zeny na svete!takze treba si riadne rozmysliet kde ten sparvny zivot rozbehnut,lebo vonku je to vzdy sto raz tazsie.Prajem vela sily a hlavne rozumu pri rozhodovani.
Slavinka ahoj.ja mam ten isty problem,len to mam trosku ulahcene,lebo mam zelenu kartu a tym padom mozem chodit domov ako sa mi zachce,ale uz pat rokov zacinam od zaciatku vzdy ked sa vratim do statov,nemam tu rodinu,nemam tu kamaratov,nespocetne raz som mal riadne depky z toho,ze som nemohol najst pracu,alebo ubytko,nikto mi nepomohol iba sam a to nehovorim o slovakoch,ktori ti nepomozu vobec,ale zostalo mi aspon zopar kontaktov a tie sa snazim udrziavat,aby so sa mal ked vratit.Ked som tu tak ten cas odratavam ako vojak,potom sa domov tesim ako maly chlapec,doma je potom super,kopa kamaratov,znamych,vzdy nejake akcie,ved doma su najkrajsie zeny na svete!takze treba si riadne rozmysliet kde ten sparvny zivot rozbehnut,lebo vonku je to vzdy sto raz tazsie.Prajem vela sily a hlavne rozumu pri rozhodovani.
Slavinka ahoj.ja mam ten isty problem,len to mam trosku ulahcene,lebo mam zelenu kartu a tym padom mozem chodit domov ako sa mi zachce,ale uz pat rokov zacinam od zaciatku vzdy ked sa vratim do statov,nemam tu rodinu,nemam tu kamaratov,nespocetne raz som mal riadne depky z toho,ze som nemohol najst pracu,alebo ubytko,nikto mi nepomohol iba sam a to nehovorim o slovakoch,ktori ti nepomozu vobec,ale zostalo mi aspon zopar kontaktov a tie sa snazim udrziavat,aby so sa mal ked vratit.Ked som tu tak ten cas odratavam ako vojak,potom sa domov tesim ako maly chlapec,doma je potom super,kopa kamaratov,znamych,vzdy nejake akcie,ved doma su najkrajsie zeny na svete!takze treba si riadne rozmysliet kde ten sparvny zivot rozbehnut,lebo vonku je to vzdy sto raz tazsie.Prajem vela sily a hlavne rozumu pri rozhodovani.
Slavinka ahoj.Tak to velmi dobre poznam byt sam vo vsetkom,ja takto zacinam uz pat rokov,nemam tu nikoho,ziadna rodina,priatelia na prstoch jednej ruky,ale v jednom to mam ulahcene,ze mozem chodit domov ako sa mi zachce,mam totiz zelenu kartu,neviem do kedy budem takto pendlovat hore dolu,uz ma to prestava bavit,ale aj tak sa najrasej vraciam DOMOVVVVVV k priatelom ,znamym,frajerke,najkrajsie baby na svete su slovenky!proste bez ropdiny sa tazko zije.Tiez som mal vela krat riadne depky,nikto mi nepomohol iba sam a to nehovorim o slovakoch, ti vobec.Preto sa treba riadne rozhodnut kde rozbehnut zivot,lebo za hranicami je to 100% tazsie.Prajem vela sily,stastia a rozumu do dalsieho zivota.
Dobry den Slavinka a Vam vsem:
Je jedna velka potiz – chtit se vratit domu kdy uz je pozde. Cim dele zustanete v zahranici, tim vice se Vase vlastni zeme i s jejimi lidmi zmeni. Najdete se v situaci ze se budete citit a take i jednat jako bezdomovci. Jestli v srdci mate touhu po domove – jdete domu dokud
je cas. Ruda.
Slavka,
ak si prisla za svojou laskou, je to v prvom rade to najdolezitejsie co za hranicami mas.
Nikto, kto zije vonku to nema na ruziach ustlane. Kazdy zaziva pady a vzostupy. Ja som zpociatku pri kazdej malej nezhode s mojim muzom (lebo sme hodne podobni, tvrdohlavi) balila kufre. Casom sa to akosi dostalo do urcitych kolaji (zitie v pare potrebuje vzdy urcity cas, kym si kazdy z partnerov „vydobije“ urcite miestecko) a uz aj depresie za Slovenskom su prec (nie ze by mi nechybala rodina!). Predpokladam, ze nikdy nedostanem sancu robit to, co ma bavi a co som vystudovala, ale nadej zomiera posledna. 😉
Spociatku som chodila na jazykove kurzy, casom som si nasla aj zopar (nie vela, ale o to je to intenzivnejsie) kamaratok s ktorymi si rada pokecam a stravim sem tam cas. Velmi vela podnikame s manzelom spolocne a bavi nas to.
Pokial som tu bola sama ako prst, zabavala som sa vselicim. Zacala som pestovat rastliny (uz o mne hovoria, ze mam kvetinovy osial,hihihi), malujem, skraslujem si veci do bytu, obnovujem v byte co sa da, sijem, vysivam, … No proste nenecham sa prepadnut dlhou chvilou. Ked si zamestnas niecim ruky, hned su aj myslienky pozitivnejsie, cas ti rychlejsie ubehne a clovek sa neciti az tak sam.
Myslim, ze uz si dost velka na to, aby si zila svoj zivot (musis sa „otrhnut“ od rodicov a osamostatnit). Vybrala si sa, ako pises, za svojou laskou, tak zi s nou a pre nu. Pri obojstrannej laske a pochopeni to nebude az take tazke. Hlavu hore! Ak by to skutocne uz dalej neslo, ver mi, ze sa mas urcite kam vratit, kde ta prijmu s otvorenou narucou.
Prijdu casy ked sa nad tym pousmejes.
Ja som mala zpociatku, kym som nespoznala mojho muza tiez velmi neprijemne zazitky z cudziny. Tiez som si nevedela predstavit co ma ocakava a v ten moment ked to bolo skutocne na h…., by som najradsej celu tu nespravodlivost vykricala do celeho sveta. Aj s odstupom casu, ked na to pomyslim, je to este stale ako by to bolo vcera.
Ale aj ked mi ukrivdili a najradsej by som tym ludom popriala podobnu skusenost, viem, ze to zo mna spravilo lepsieho, silnejsieho a samostatnejsieho cloveka,… a hlavne odvaznejsieho, ktory si vie presadit a povedat svoje bez obavy a zacervenania.
Takze este raz hlavu hore!
Drzim ti päste, aby si sa dobre citila v tvojej novej domovine. 😉
Ahojte, velmi pekne vam dakujem za vase povzbudive rady. Viete, na zaciatku som mala pocit, ze len ja to vsetko prezivam. Ze menit zivot, krajinu, ludi robim v 30 len ja. Ale vidim ze presli ste tym vsetci. Vestky vase rady su pre mna prinosom v mojej zmene vyslenia. Viete, co vidim slovenske zeny su sice najdrajsie, ale aj najviac sa boja zivota ak ziju na Slovensku a vela veci sa spoliehaju na muzov. A ak zmenime nase zivoty a chceme ukazat svetu a hlavne sami sebe ze na to mame, kazda hlboko pri tom zaplaceme. Moje viza skoncili a ja som sa musela s dcerkou vratit na Slovenko. Poziala som znovu o viza Kanada a USA. Prisla som domov do konca roku 2006. V januari by som mala sa vratit do Kanady. Vidim roziel, ze zeny su tu velmi nestastne a muzi podvadzaju a maju milenky, a kazdy kazdeho ohovara a pletie sa do zivota. Ved mna trapilo ze som bola sama a mala som v zivote chaos. Teraz viem presne co chcem, ale aj ten domov na Slovensku sa zmenil. Mam tu sice rodinu, ale uz mam pocit, ze je to akasi prechodna zastavka a aj ked jazykova bariera tu nie je, citim ze uz sem nepatrim. Viete asi si to nevsimnete ak pridete na 3 tyzdne, pretoze su plne oslav a akcii. Ale uz asi ani jeden z vas by sa nevratil zit na Slovensku.Je to zvlastne pochopit, ze to nieco pre co som plakala a trapila sa uz neexistuje vo mne.
<Tonu ve viru vlastnich dnu
<
<-vzpominam na tebe,jdu dolu
<a nevim kam-
<
<proste se propadam a citim se
<hrozne
<
<…sam…
<
<Hluboka propast s tisici otazniky
<
<-zachranim se?
<
<…citim,ze uz asi ne…
<
<Stale touzim po tom jedinem-
<
<bloudim mezi cizinci a touzim po
<tobe
<
<Z hloubek vzpominek na nas dva
<
<mivam zavrate
<
<Ty tu nejsi,tak kde jsi?
<
<Peru se s vlastni samotou,
<
<proplouvam silenstvim a
<nekonecnou tmou
<
<-nechci zit bez tebe,chci jit za
<tebou
<
<Tristim se ve svych ocekavanich
<
<jak priboj o skaliska,
<
<nemohu a nechci dal zit bez tebe,
<
<tim si bud lasko jista
<
<Hledam te mezi tisici
<
<-more zklamani-vlny falesnych
<prislibu
<
<-ne,ja bez tebe uz nemuzu zit,
<
<ja bez tebe uz nebudu-
<
<hrozne mi chybis,ale ty to prece
<vis
<
<-to musis vedet-
<
<tak proc tu nejsi,copak mne
<neslysis?
<
<Choral umirajicich milencu ve
<vlnach
<
<mne zve do svych rad
<
<-je li to cesta za tebou-
<
<…ja umru rad…
<
<Roztacim se v divokem viru
<
<temnych proudu vlastni samoty
<
<…asi uz umiram…
<
<tak kde jsi ty?
<
<…ja se bojim umrit sam…
<
<Neprestavam verit,ze te potkam
<
<-treba nekde za prostorem nebo
<dal-
<
<…az tohle utrpeni skonci…
<
<boze,co ja bych za setkani s tebou
<dal
<
<…uz nezvladam…
<
<Proc tady nejsi se mnou?
<
<-vzpominam na tebe,jdu dolu
<a nevim kam-
<
<je-li to cesta za tebou
<
<…uz nevnimam…
<
<Prosim,lasko moje
<
<-obejmi mne a podej mi ruku-
<
<…ja nechci umrit sam…
Slavka,
v tvojich postrehoch som nasla nieco, co som si uz davnejsie aj ja uvedomila. Pred par rokmi som musela kvoli vizam cestovat kazde tri mesiace na Slovensko a bolo mi vzdy smutno sa tam vracat, pokial vynecham mojich najblizsich, ktori mi skutocne chybaju. Ludia su tam strasne uponahlani, vystresovani akoby sa uz skutocne nic nedalo konat v klude. Ludia si strasne zavidia, snazia sa vo vsetkom predbiehat. Taka nejaka ta familiarita uz len v susedstve sa vytraca. Musim povedat, ze som mala z Bratislavy depresie (z tych ludi) a behala som po meste len s walkmanom, pretoze sa to v autobusoch uz nedalo pocuvat.
Sama sa snazim moju mamu uzemnit, pretoze ma to zoziera, ked vidim ako si kvoli takej politike, aka sa tam praktizuje, sama nici svoje zdravie tym, ze sa nad vsetkym rozculuje (ci uz v televizii alebo pri cenach v obchode). Tu sa tiez ceny nehorazne zdvihaju, ludia tiez frflocu a nadavaju, ale ked vidim, ze na Slovensku lietaju ludia z obchodu do obchodu a jeduju sa nad cenami, pricom mozu svoj volny cas stravit aj inac ako vikendovymi prechadzkami po obchodakoch… Co uz….
Smutne je, ze plati aj pravidlo, zide z oci, zide z mysle.
Takto sa apon ukazalo kolko mam spravnych kamaratov.
Clovek sa pozera po urcitom case inac, akoby zvrchu, na ten chaos na Slovensku. Ale vsak nikde na svete to nie je lepsie, zalezi len na umeni prezit a prezit tak ako nam je najprijemnejsie (materialne hodnoty nie su na prvom mieste).
Sklavka, prajem ti prijemne straveny cas na Slovensku a mnoho sil a elanu do dalsieho startu v cudzine.
Slavinka ja zijem 16 rokov daleko od Slovenska. Ale ak mozem poradit, tak pokus sa tam zostat co najdlhsie mozes aj ked budes plakavat, bud silna! Po case si zacnes zvykat a vtu dobu chod na 1 mesiac na Slovensko. Uvidis ze Ti zacne America chybat a budes sa chciet vratit spat do Ameriky. Zalezi v ktorej casti Ameriky byvas. Ja tam cestuvam rocne na dovolenku a niektore staty su velmi pekne.
stalo sa mi nieco divne.. volala mi svokra zo slovenska, ze vraj som pisala do radia. niekto v mojom mene, precital v radiu, co som tu (teda niekde v exil.sk) ja niekedy napisala. je to jedno, ved to, co tu napisem, moze si citat hocikto. len taka zaujimavost. koncilo to nejak tak, ze vela stastia kazdemu, kto to skusi, teda, v zahranici. nenapada vas, ako sa to mohlo stat?
Ahojte, kazda vasa sprava ma nieco v hlbke pravdu. Moj pribeh sa zacal cestou do USA, potom do Kanady, a teraz som na Slovensku pre viza. Cely cas som vsak prechadzala obdobim a hladala samu seba z toho soku zmeny prostredia, priatelov. Ved to poznate. Teraz ked som tu, obavam sa, ze stratim muza, ktory mi pomohol denne zvladat tieto prekazky a tieto moje poznania a silu ist dalej dodaval. Ved pomahali ste mi kazdou spravou aj vy tu. Myslite si, ze dialka moze ukoncit to, co je bolo tak krasne? Alebo moze sa muz zlaknut zmeny, ze bol sam, a zazil sok zmeny zena a dieta? A co bude dalej? Nerozumiem muzom, a viem ze je uzasny.
Tvoja reakcia