Prisla som do USA za svojou laskou, ale neviem si tu zvyknut. Som tu 4 mesiace, ale narozdiel od mojho priatela ja tu nemam ziadnych priatelov, a neviem si zorganizovat nijako zivot. Neviem ako sa rozbehnut. Ak niekto vie mi prosim poradit. Dakujem za kazde slovo.

Slavinka, pridaj sa do diskusie „Zaciatky su vsade tazke“. Je tam uz niekolko prispevkov, ktore by ti mohli zodpovedat aj tvoj problem. Ak ti na vztahu velmi velmi zalezi tak bojuj! Ak nie az tak….vzdy je nejake riesenie. Raz niekto mudry povedal: „Problemy neexistuju, existuju len riesenia“

Vies co Slavinka, zbal si kufre asi na to nemas a chod domov. Taketo slabe osobnosti vo svete neobstoja.

preboha laura – ty by si mala robit psychologa – to by urcite poistovne usetrili na liecbe depresivnych chorych a pohrebne sluzby by s tebou hned podpisali zmluvu na dobu neurcitu.
mozno niekomu to bude trochu dlhsie trvat ale ked si zvykne tak ta hadam aj predbehne v tom co moze dokazat.

vidim ze naozaj mozu byt rozne nazorny na moju temu. Dakujem Vam za kazdy nazor, aj ked nie vzdy je prijemny. Naozaj nie je to jednoduche, pretoze som sem prisla s 3 rocnou dcerkou, a vsetko som nechala na Slovensku, aby som dosiahla karieru v oblasti ekonomie. Vies Laura je tazke zmenit zivot za 3 mesiace s muzom ktory nie je otec mojej dcerky, a bol moja prva laska pred 11 rokmi. Teraz mam 30. Nevideli sme sa 7 rokov, a on odisiel zit do USA. Tu sa usadil. Kupil dom aby sa mi tu pacilo. Aj ked tento dom treba trosku zrekonstruovat, ale snazil sa. Ked nie je v praci, opravuje vsetko co sa da okolo domu. Viete zmenila som to, ze je velmi tazke zene s dietatkom zit osamote. A na Slovenku poukazuju na rozvedenu zenu ako na nieco zhnite. Alebo pridaju k tomu pohlad ako na chuderu. Tam zeny hladaju utocisko za chlapovym chrbtom. Ja som sa rozhodla s dcerkou zacat odznova. Len mam vela otazok, a neviem kade sa podiet. Zatial tu nemam priatelov, a neviem si najst miesto. Preto som sa obratila a hladam nazory ludi ktori mi poradia, a mozno aj priatelov. Dakujem za vase prispevky.

Ahoj menovkyna, aj ja mam podobny problem, len na to, ze ma o 5 rokov menej, a moj priatel je arab. Ale drzim ti palce a som rada, ze sa tu stratnu ludia a povedia si nazor. Vies, ten nazor velmi pomoze. Clovek sa tak zahlby do svojho zivota, a velakrad si to zrovna. Drzim ti palce.

Rozhodně to nevzdávej, to není jen tou cizinou. Každé nové prostředi, přestěhování do jiného města i ve vlastní zemi je těžké. Chlapi to tak prostě necítí a nemají. Píšeš, že jsi šla za svou láskou, pokud je to opravdu láska, musí pomoci i ten druhý. Pravdou je, že pokud člověk sedí doma s rukama složenýma, toho štěstí se nedočká, musí s á m hledat cestu, nelitovat se, když tak jen trošku a ne moc dlouho. Život je boj ahoj.

Slavinka z toho co pises usudzujem,ze jazyk ovladas.Ja som prisla do Svedska ako 34rocna s dvoma detmi a bez akychkolvek znalosti jazyka.Vsetci traja sme hned po dvoch mesiacoch zacali chodit do skoly.Boli to tazke chvile pre nas vsetkych,deti uz zacinaju naväzovat priatelstva,no a ja? Pre dospelaka je to vzdy tazsie to este neaky cas potrva.Tiez som sem prisla s umyslom hladat novy,lepsi zivot hlavne kvoli detom.Na slovensko by som sa nevratila,hlavne z existencnych dovodov a potom nasla som si tu partnera na ktorom mi zalezi.Mam pred sebou(i napriek mojmu veku )vyticeny ciel,urobit si skolu a zamestnat sa.Skus to i ty!Naviazes nove kontakty a budes mat menej casu na premyslanie.Nestoj na vazkach a vykroc!

Slavinka, v „Zaciatky su vsade tazke“ som sa rozpisal, tam nejdes moje/nase skusenosti.

ja som sem prisiel do new orleans pred 3 rokmi,robil som u kamarata,po roku sam sam odisiel do phoenixu a ver ze to bolo velmi tazke.teraz sa mam super ,mam dve prace,vela kamosov,chodime lyzovat do colorada,takmer kazdy vikend party.treba len zabojovat a nieco si dokazat.nehovorim zostan na vzdy,ale osamostatni sa a dokaz nieco sama,vsade je to mozne,skusil som to na vlastnej kozi

Dakujem Vam za uprimne rady. Napiste mi niekto ako ste to zvladali od zaciatku, ked ste nemali ziadneho priatela, a boli ste sami v tako novom prostredi, a ako mam zvladnut preklenut ten zaciatok aby som bola uz za vodou.

Slavinka, ja som tiez v usa tzv. freshman:) No je tomu uz 8 mesiacov. Som sice od teba trocha mladsia (7r), a nemam dieta o ktore sa treba starat, co v tvojom pripade moze byt trocha problem, pretoze potrebujes babysit vzdy ked chces ist niekam von. Jedine ak by si si nasla kamosku s detmi, co tu myslim, ze nie je az taky problem, polovica mojich znamych maju deti.. Najvacsiou oporou bol pre mna vzdy moj manzel, s ktorym sme sli vzdy von, kde som sa zoznamila s jeho kamosmi a s ich kamosmi atd..Vela znamych som si vsak nasla v praci, sak vies, cely den spolu pracujete, tak preco si nezajst na drink po praci, alebo veceru, oslavy, party atd…No a ked som nepracovala, tak som sa snazila najst si ake take hobby (zacala som snowboardovat, ucit sa splanielcinu, chodit do fitka…). No a pravdupovediac, tiez som bola casto v muke, ze mi chybaju kamosi – myslim ozajstny kamosi. No uvedomila som si, ze kamaratky ako mam doma – od detsva si nevybudujes za par mesiacov a hlavne v krajine, kde nie si doma a ked vobec. Mam tu zopar „lepsich kamosiek“, ktorym mozem zavolat a ist s nimi von, no nejake trojhodinove babske telefonaty ako som zvykla s kamoskami, to teda urcite nie. Mam pocit, ze je tu troch viac pretvarky ako som zvyknuta a tiez, ja som z europy, mam prizvuk, takze ma beru trocha inak ako svoju spoluziacku z highschool. Moja rada je skus cez boyfrienda najst aspon aku taku znamu, ci dve, ktorej mozes zavolat ked je najhorsie. Inak enjoy yourself, snaz sa vyuzit tento cas pre seba. A hlavne ostan vzdy za dobre s boyfriendom, lebo ako sa zda on je jediny koho tu zatim mas:)Drzim prsty a ked tak mi napis do posty.

Ahoj lia, dakujem ti za tvoju reakciu. Naozaj je to ine, pretoze som v USA, a stahujeme sa do Kanady, pretoze moj priatel dostal dobru pracu pri Niagar vodopadoch, a kupujeme tam dom. A znovu zacinam odznova. Ak mozes napis mi kam ti mozem napisat, rada by som si s tebou pisala. Ak budes s tym suhlasit.

Ahoj Slavinka. Tak napis mi na href=“mailto:lia_strong@yahoo.com“>lia_strong@yahoo.com Tesim sa:)

Ahoj,,,
Su tu vela moznosti spoznat ludy zo slovenska,,a su vseliake ,,Slovak restaurant..Club len treba pozriet,,,

ahoj Lia, zaciatky su tazke. Ja som momentalne 4 roky v grecku a tie prve 2 som tu nepoznala ani dusu. Myslim slovensku ,alebo cesku. Na skole som spoznala americanku, s ktorou sme si vytvorili naozaj priatelsky vztah. neskor ,stastnou nahodou som spoznala slovenku a dve cesky. A potom? To uz sa rozbehlo. Takze ,uvidis nebude to take zle. t
Tymto chcem podakovat tym, ktory mi pomahaju prekonavat kazdodene problemy

Ahoj Slavinka.Ja byvam v hol. uz 17 mesiacov,mam hol.priatela a 13 mesacneho synceka.Tiez si nemozem zvyknut.Moj priatel je casto v praci,cele dni som sama so syncekom.O priatelkach ani nehovorim,jediny kontakt so „svetom“ mam v skole(dva krat do tyzdna).Niekedy mam toho plne zuby a najradsej by som isla domov,no musim byt silna a mysliet na priatela a na dieta.Moj priatel je naozaj velmi dobry muz a drzi ma.Chape,ze su tu ine mravy ako na slovensku.Pevne verim,ze to bude lepsie.Pretoze bez kontaktov sa citi clovek sam.Z celeho srdca ti drzim palce.Ak sa naozaj citis sama,chod domov a tam porozmyslaj,ako a kde chces nadalej zit.Drzim ti palce a napis, ako si sa rozhodla.

cau Katka! 🙂 dakujem za podakovanie 🙂 aj ja dakujem (ze by Bohu?), ze som si tu nasla taku kamaratku ako si ty!!!!!

pre Liu a ostatnych: my dve dokonca pochadzame z rovnakeho mesta na Slovensku. Katka bola spoluziackou mojho brata na strednej a spoznala som ju nahodou az v Grecku. Aj taketo veci sa deju. Clovek nikdy nevie co ho v zivote stretne.
Drzim palce kazdemu pri prekonavani zaciatocnych problemov. Tym sa nevyhneme asi v ziadnom state lebo veci na ktore sme boli doma zvyknuti a povazovali ich za samozrejmost sa zrazu vytratia a musime si zvykat na novinky, ktore su nam casto vzdialene. Zivot nam berie ale nam aj vela dava. Preto verim, ze netreba momentalne zle chvilky vnimat negativne.

Ahojte, vsetci super. Dakujem Vam za vsetky rady ktore mi pomahaju najst vsetku tu silu na dne mojich hranic a hladat korene osamele rastuceho stromu niekde na skalach. Je to tazke, a som rada, ze som spoznala vela prijemnych ludi. V USA sa mi zacinalo tazko, teraz sme sa prestahovali do Kanady, do Wellandu. Tu som sa rozhodla zacat inak mysliet, a nerobit si take trapenia. Dakujem Vam.

ahoj Slavinka vsade je to teraz tazke ale ja ti len tolko poviem ze mas velmi vela moznosti. hlavne nepodliehaj panike ze si sama .zacni sa ucit rec“aby si sa mohla zoznamit s novimi ludmi‘ potom chod do kniznice;chod na kupalisko;do obchodu;ak mas male dietatko urcite si najdes cez neho nejaku kamaratku a ta ta zoznami z dalsimi ludmi’ja som bola tiez taka bojazliva ale ked clovek robi aj chyby tak sa aj daco nauci ked budes mat nejake kamosky nauc ich nejake rucne prace ;treba skusit vsetko ja dnes prvy krat pisem na internet a klavesnicu tak to aj vypadaale ak budes chciet pokecat tak napis

‚ahoj maja href=“mailto:maria31@inmail.sk“>maria31@inmail.sk

Zdravim Terzinku! Akurat som sa prisiel pozriet, ci sa herr Majkovianko nezucastnil debaty aj tu. A o tom, ako sa vonku zije? Treba jest, spat, chodit na zachod…rovnako ako doma. Ja som tu preto, ze je tu more, teplo, prijemne podnebie a nenasilnicky ludia. Peniaze som dokazal zarobit aj doma.

cau Pali, tusim, ze som tu niekde zahliadla nejakeho Majkavianka (?) maj sa

Ahojte, no mala som predsavzatie, ze moj kladny pristup na novom zaciatku bude lepsi, ale nikde nie je to jednoduche. Clovek musi zacat od nuly a nevie, kde sa ma obratit, a kde hladat pracu. Moj priatel pracu ma, a ja znovu tapem v strachu co bude, a o kazdodenne prezitie hladanim prace, a vsade ti povedia. Nie, dakujeme. Mam pocit, ze tu uz clovek klesne tam, kde je ochotny prijat akukolvek pracu, len aby mal pracu. Neviem, ako to zvladnut dostat sa na bod, kde budem vediet, ze aj ja za nieco stojim. Pretoze kde sa pytam, vsade mi povedia, nieco co mi chyba, a co oni potrebuju. Moja anglictina nie je tak super, a stale padnem na bod, ze bez skvelej anglictiny pracu nedostanem. Mam tu priatelku, ktora zostarla na praci na telefone pre tel. spolocnost. Kazdy den jej niekto vynada. Ale inu pracu nenajde, preto trpi tam kde je. Desi ma predstava, ze skoncim ako ona.

Ahoj/te,
pripajam s ak nazorom Jany z Grecka aIvany zo Spanielska :o))
A pravdou je jednoznacne aj to, ze zaciatky su tazke.
A vyrok Ze: „nemas na to“ je poriadna hlupost.
Clovek by sa mal zamysliet, ake to bolo unho na zaciatku, snad si tam/ ste mala/i priatelov ci pomoc, ale drviva väcsina nie.
Ja mam podobne skusenosti a aj preto to chapem.
Aj ked je pravda, ze nie kazdy ma „na to zaludok“.
Zila som v Nemecku, a az sa mi konecne podarilo najst si par priatelov prestahovala som sa do rakuska, kde som sice poznala dost ludi, aj ked o nikom z nich by som mohla tvrdit ze boli ci su priatelia, no….. nasledovalo po 10 mesiacoch dalsie a dufam posledne stahovanie. Síce zijem teraz najblizsie k slovensku ( Vieden), ale o to menej ludi tu poznam.
Prestahovala som sa tu predovsetkym kvoli priatelovy, ktory tu zije… nuz uz je to vyse roka, napriek tomu tu takmer nikoho nepoznam, a navyse su tu stale problemy s pracou, kedze je slovensko a bratislavsky pendleri len o 50 km od nas. Takze spoznavam doteraz nepoznane problemy s pracou…
Z casu na cas to bezi vsetko dole kopcom 🙁 myslim ze ten pocit pozna kazdy z vas. A vtedy si kladie plno otazok, ci to ma zmysel,a podobne…
Napriektomu som toho nazoru, ze by sa nikto z nas nemal vzdavat.
A ze vsetko sa skor ci neskor zmeni.
Samozrejme nemozeme ocakavat, ze sa to stane zo dna na den, ci hned, alebo ze nam budu same od seba padat do ust pecene holuby :o)
Velmi rada spoznam hocikoho z vas, ktorí by si radi s niekym písali, ci spoznali,..
href=“mailto:abervienna@hotmail.com“>abervienna@hotmail.com

napis mi mail-
href=“mailto:slecnade@centrum.sk“>slecnade@centrum.sk

Ahojte, naozaj mas pravdu alias „aberviena“. je to naozaj tak, ze clovek je hore a hlada kde sa ma chytit za akekolvek lano a ak to lano najde drzat sa ho len ako sa da. Prichodom na tuto strankou som netusila, ze kazdi z nas tymto presiel, a kazdodenne sa lameme s problemami. Ale aj na Slovensku je to tazke tiez, len rozdiel je, ze tam je vela intrig, a ludia su zvyknuti sa do veci montovat a ovplyvnovat zivoty inych. Mozno ak by sme pochopili mentalitu ineho naroda, ta nasa by sa nam zdala cudna.

Slavinka, USA je krajina neznamych. Kazdy si sam vo svojom kutiku slape za svojimi cielmi a pracuje za svojimi zaujmami. Ak sa s niekym schadzas, tak to je povacsine rodina. Vzhladom na vzdialenosti nemusi to byt casto.

Ludia sa obycajne schadzaju na zaklade urcitych zaujmov. Tenis, kostol, praca, skola, polovnictvo a tak podobne. Vela sa schadzaju zeny s detmi skolskeho ba i predskolskeho veku. Tam zrejme Ty smerujes.

Tvoj manzel si zrejme vybral svojho konicka. Je to najrozsirenejsi konicek USA – vlastny dom. Mozes byt pripravena, ze ho tento konicek ho bude drzat vyse desat rokov. Ide sa na to zvyknut. Pozicaj si kladivo a zacni buchat. Ak sa Ti to nepaci, neostava iba skutocne zbohatnut, alebo naspat na SLovensko. Obavam sa, ze aj tam realitna horucka prichadza. But pripravena na prerabanie jadra.

Ano je to tak , a to vsetko akosi nevedia a nechcu pochopit tí, ktorí ostali na tom nasom malom slovensku…. vidam to casto, vlastne vzdy ked navstivim slovensko, kazdí si mysli, ze v zahranici ..na tom „zlatom zapade“ lietaju pecene holuby do ust a peniaze lezia na ulici uz ich len pozbierat ;o)
Snad preto, by bolo pekne, ak by bol nejaky spojovnik, ktory by spajal slovakov vo svete, jedno kde su,.
Myslim, ze raz za cas padne kazdemu dobre sa porozpravat s krajanom.
A preto je dobre, ak mame kontakt na tích, ktorí su „vonku“.
Zijem v Rakusku, ale napriektomu ma potesi, ak idem niekam na dovolenku a stretnem tam rodaka..
Vas nie?
V marci idem do Alp a ako inac stretnem 2 krajanky, comu sa velmi tesim.
Planujeme sa stretnut, zalyzovat, jednoducho stravit prijemny den.
A ja som ktoremukolvek krajanovy odkialkolvek tiez rada k dispozicii.

O ano mas pravdu, ak tu pocujem slovencinu, som velmi rada a prihovorim sa, ale tu vela slovakov nie je. Nasla som si jednu priatelku, a teraz sme kupili psika. Dcerka je pokojnejsia,a konecne mam pocit ze aj ona sa zacina citit ako bolo na Slovensku, aj tam sme mali psika. Muselo prejit 6 mesiacov aby som si zacala zvykat na iny svet. Ako dlho trvalo vam aby ste sa upokojili z toho soku zmien?

Ahoj Slavinka.Sledujem ako sa ti dari,ale podla prispevkov raz si hore raz si dolu netreba sa poddat a treba zacat i ked tak ako tvoja priatelka.Vsak raz sa ti určite podari z toho dostat. Neboj sa len si treba verit raz sa to zmeni a potom budes si moct povedat ze to sa da.Drzim ti palce a hlavne sa nestresuj skor ako máš.prepač mi že je to trochu ostre ale aspon budes vediet že aj ini ludia na teba myslia ahoj Maja