ahojte ja som u svokri z manželom a nikto ma nechápe ani moj manžel ,,, a preto sa cítim velmi opustena na sama , nezaleží na tom či ste v zahraničí alebo doma všade je to iste ked si vas nikto nevšíma a ni vaše pocity je to na prd,,,,???? ako by som tomohla zmeniť

Ahojte všetci osamelí!Žila som dva roky v Prahe aj keď s rodinou,cítila som sa strašne osamelo.Poznám ten pocit,aj keď v podstate som dobrodruh a ako puberťáčka som prešla republiku stopom.A nielen republiku.Pár rokov pracujem v zahraničí.Bola som v Taliansku,Švajčiarsku,Slovinsku,Rakúsku aj Nemecku.Pred ôsmymi rokmi na talianskej la campani som si začala písať denník a strašne mi to pomohlo,teraz píšem aj básničky a je mi ľahšie.Pred týždňom som sa vrátila z Nemecka,tak Vám jednu posielam.

Zbohom Bad Säckingen.

Sedím na terase kaviarne cudzieho mesta
už som ako bludný Holanďan
kam povedie ďalšia moja cestal
a aký ma Boh so mnou
zasa plán.
Hallo!Ich zahle!
Zavolám čašníčku
zaplatím účet a idem ďalej.
Blúdim ulicami mestečka Bad Säckingen
míňam neznámych ľudí
a moja nepokojná myseľ blúdi
so mnou ako vlastný tieň.
Osamelá ako v plote kôl
kvapka v mori
morský vlk čo dávno zabudol
v ktorom prístave to vlastne bol
tulák nechcený a chorý
blúdiaci Holanďan čo hľadá pokoj duše
osamelý koník čo cestou-necestou
kluše sám.
Kráčam vedľa modravej rieky
s názvom Rhein
dreveného mosta s muškátmi na oknách
ktorými už veky sa pýši tento kraj
míňam tancujúcich turistov na výletnej lodi
na brehu trubkára čo za pár šupov chodí
nemecké šlágre vyhrávať
zamávam Švajčiarom na tej druhej strane
pozdravím aj čajky večne utárané.
Tak zbohom Bad Säckingen
neber to osobne keď už viac neprídem
nie je mi súdené stáť na jednom mieste
bol si len míľnikom na mojej nekonečnej ceste.

Kedze dalej sa uz nikto neozval,tak pravdepodobne som prestrelila.Tak sa ospravedlnujem.Myslela som si ze vtejto basnicke je dostatocne vyjadreny pocit ktory v zahranici mame asi vsetci.

ahoj Dagmar, prave som docitala Tvoju basnicku a aj Tvoj dodaz a nasmiala som sa… musim Ta vsak povzbudit, je naozaj vystizna a velmi pekna 😉 ja mam v poslednej dobe takyto pocit kazdy den, teda hlavne rano ked vstavam… tiez zijem v zahranici a zazila som to na zaciatku mojho pobytu ked som spoznala muza – cudzinca kt. si ma ziskal natolko, ze som sa za neho vydala a snazila bojovat a ucit sa vsetko od zaciatku – jazyk, miesto, ludi, atd… a teraz to zazivam znovu po nasom rozchode…. zatial zostavam v zahranici, mam tu pracu a univerzitu, aj priatelov ale kazdy den sa sama seba pytam ci to ma vobec nejaky vyznam… ti ozajstni priatelia ostavaju doma, rodina…. ti su daleko a chybaju mi velmi… tak si drzme prsty a vela sily a chute do pokracovania…. 😉

Ahoj Dudulka,prepáč že píšem až teraz,ale moje nekonečné putovanie pokračuje a hlavne dostávam sa do rodín,ktoré žijú ako v stredoveku.Teda nemám šancu dostať sa na internet,preto som vlastne až dnes objavila Tvoj mail.Odvtedy vzniklo zasa niekoľko básničiek a možno ich raz vydám pod názvom Plaudite amici,comedia finita est!(Tlieskajte priatelia,komédia sa skončila!)S podtitulom Opatrovateľské blues!Cha,cha.Sedím v inernetcafé v Prahe na Florenci a čakám na autobus do Stuttgartu.Takže čaká ma ďalšie nové neznámo.Tie Atény Ti trochu závidím,ale čo už!Tak sa drž a ozvi sa!

ahojte, citala som vase prispevky a pripada mi to take zvlastne. mate priatelov, manzelov, deti a aj tak sa po niekolkych rokoch v zahranici citite osamelo??? za tie roky ste si tam museli najst vela kamaratov a ak nie, tak mate svoje polovicky ktore s vami travia cas, nie?
ja som uz druhy rok vo walese a som tu v podstate sama. robim v hoteli daleko od civilizacie a okrem rodiny, ktora vlastni hotel a asi troch kolegov, tu nepoznam nikoho, ale aj napriek tomu sa necitim osamelo. stale to tu zije, hostia sa striedaju, rodina co vlastni hotel, ma prijala ako vlastnu dceru, su fakt zlati. a ked mi chyba slovensko, tak mam internet. domov chodim tak raz za pol roka a aj to ssa tam citim hrozne a uz po tyzdni by som sa vratila naspat. ja som si na ich kulturu, mentalitu a jazyk zvykla celkom dobre a paci sa mi to, aj po roku citim stale to nadsenie a tesim sa z toho, ze som tu. 🙂 neviem, podla mna, ak vas to tam nebavi, mali by ste sa vratit, neviem ci ma zmysel ostavat niekde, kde sa necitite dobre. ja som preto odisla zo SVK, lebo tam som sa necitila dobre, tu akoby som znovu ozila. 🙂

My sme taki narod zvlastny,placeme v podstate nad vsetkym…smutno je Vam mozno preto,ze ste zistili,ze priatelia na vas zabudli v tom momente,ked Vas prestali vidat…aj mne zivot mimo domov totalne preriedil priatelov,ale aspon mi zostali ti ozajstni..

Ahojte,sedim u kamaratky v Reutlingene a citim sa ako zbity pes.Mesiac som bola v Dettenhausene a bolo to celkom dobre miesto.Babka bola sice nie velmi mila,stale ma posielala do Ruska,ale bol to dement,tak som to nebrala osobne.Rodina vsak bola mila.Bol to vsak len zaskok.1.4.isla som konecne na moje stabilne miesto.Baba mala kanylu v krku,musela som ju niekolkokrat denne cistit.Bol to vsak psychicky teror.Tolko ponizovania,pohrdania som este nezazila.A uz som toho zazila dost.Vysali zo mna vsetku energiu,nemala som silu uz ani na basnicku,pretoze vtedy sa mi ulavi.Prisla som do rodiny ako slniecko,dnes som ako temna noc.Vcera ma vyhodili na ulicu,len tak.Nezaujimalo ich ako pojdem domov,kde budem spat.Ked som si pytala cestovne,ci to vraj mam na papieri.Dviha sa mi zaludok z tolkej zloby.A zasa je tu ta tuzba po domove.Lebo domov su ruky na ktorych smies plakat.

Ahojte kocky, lebo vidim, ze to vacsinou dievcata tu pisu – ako je mi vas vsetkych luto, keby som mohla, povedala by som vam, pridite ku mne – ja mam pekny dom a zahradu a uplne krasne je tu, blizko jazera, fantasticki susedia, slniecko … uvarila by som vam nieco dobre, vyspinkali by ste sa a bolo by vam fajn.
Ale zivot nie je taky, ze?
Ja sa tiez citim osamela, v tomto vsetkom, uz som tu vyse 20 rokov a boli casy, ked som bola velmi stastna a bola som rada, ze som tu. Potom sa to vsetko tak nejako prevrhlo a teraz mam zase dost smutne obdobie. No uz som starsia, tak viem, ze na to treba ist s rozumom, tak sa snazim. Neviem, ako by to bolo, keby som bola na SVK, to je ta vec. Mozno ze tak isto by som sa citila aj tam, lebo niekedy na tom az tak nezalezi, kde si, ale kto je pri tebe. Ja mam mamu, ale ta ma nerozumie a nikdy ma nerozumela, takze to je uplne jedno, ci som pri nej alebo nie. A mam pocit, ze ak ma ma niekto porozumiet, to su len ludia, ktori take nieco niekedy prezili, ako ja. Mam rada SVK aj mojich priatelov tam, ale navzdy by som sa tam nechcela vratit, to uz viem … asi by som bola smutna, teraz, aj tam.
Tak ked vam je smutno, mozete mi napisat. A ak ste nablizku, pridite ma pozriet, pokecame a bude vam lepsie. Ja este stale mam vela v sebe co mozem dat.
Dagmar, ta tvoja basnicka je uplne bohovska. Ozvi sa dievca, ako sa ti dari?

@anonym wrote:

Ahojte vsetci,
nechcem vas otravovat mojim zivotom ale potrebujem sa niekomu takto vyrozpravat. Som v USA uz 3 roky a cim dalej tym viac som citila ze chcem ist naspat na Slovensko. Ale nasla som si tu priatela-slovaka a sme spolu stastny uz vyse roka. Je to velmi zlaty chalan ktory toho tiez uz v amerike preskakal a natrapil sa ale zostava tu len preto ze ma uz len rok do obcianstva. Zili sme vyse roka v NYC a teraz sme sa prestahovali do ineho statu za jeho rodinou a ja som si myslela ze bude vsetko fajn ale nieje. V NYC som mala kamaratov a pracu, sice som tam nebola stastna ale zvykla som si. Teraz sme tu a ja sa tu citim hrozne sama. Jeho rodina nas neprijala tak ako sme mysleli a mna to hrozne sklamalo a ponizilo ako sa k nam spravaju. Hlavne ma trapi ako sa spravaju k nemu. Sice sme si uz nasli byvanie a budeme sami ale nieje to to co som si predstavovala. Myslela som si, ze tu budeme s jeho rodinou a budeme sa chodit navstevovat a nebudem sa citit tak sama. Mozno neskor, ked tu budeme dlhsie a najdeme si znamych tak sa to zmeni ale momentalne by som sa najradsej zbalila a odisla domov. Ale moj priatel o tom nechce ani pocut a hovori mi aby som este pockala ten rok a mozno ked dostane obcianstvo tak pojdeme na Slovensko. Ja mam ale pocit ze to uz nezvladnem ani den, strasne som sa tu sklamala v ludoch od ktorych som to najmenej cakala a strasne ma to boli. Viem, ze nato sa neda poradit ale ja som sa len potrebovala niekomu vyrozpravat.

P.S. Drzim vam vsetkym hrozne palce lebo viem ake to tu mate tazke.

Niekedy aj doma sa clovek citi ako v cudzine, najradsej by zutekal, ale sam pred sebou to nejde.

To je pravda …
Prave som citala, ze samota skodi zdraviu viac ako fajcenie …

Ahoj!!!

Neverim ze som nasla niekoho v podobnej takmer rovnakej situacii! Nie si sama 😉 Rada by som ti napisala o sebe a takisto si vypocula a snazila sa reagovat na tvoj pribeh. Aj ja zijem v USA a strasne moc chcem ist domov……a nemozem resp. mozem ale nie je to take jednoduche, mam tu snubenca ktory tu chce zostat zit na trvalo, je to slovak ale na slovensko zanevrel. Neviem ako dalej….

Nie som si ista ci sa toto zobrazuje ako odpoved na fore alebo to ide priamo tebe do emailovej schranky. Daj mi vediet na href=“mailto:Natalka011@azet.sk“>Natalka011@azet.sk
Rada si s tebou budem pisat, mozme sa navzajom podporit 😉 Budem cakat, zatial sa maj pekne a drz sa!

Ahojte – ja som tu napisala nieco pred par mesiacmi, a teraz ked si to citam naspat, ani nemozem verit tomu, ze som sa tak citila. Teraz je to uplne inak. Som velmi rada, ze som, kde som … mimochodom, prave som sa vratila z navstevy na SVK. Postretala som znamych a priatelov, s ktorymi si mam este po tolkych rokoch co povedat, a spokojne som sa vratila naspat. Tak si myslim, ze co tu bolo napisane este predo mnou, ze aj na SVK sa clovek moze citit sam, je totalna pravda. To zavisi, aka je vasa situacia v danej chvili. Ja som mala vtedy nejake zle obdobie, a tak unik na SVK sa mi zdal ako vyriesenie vsetkeho. A bolo fajn, nehovorim. Ale tie problemy sa vyriesili este pred mojim odchodom, tak uz som sa aj celkom tesila naspat.
Uz mi je jasne, ze „smutok za domovinou“ ma pochyti niekedy zas, ale …
par rad:
naozaj, najdite si nieco robit, co vas bavi. Mimo rodiny. Ja som sa len prihlasila hned na prvu vec, co bola mozna, a odvtedy chodim kade-tade; nieco ma bavi a v tom pokracujem, o inych aktivitach by som povedala, dakujem ale uz nie. Clovek ale stretne tolko ludi, planuje si dni, a proste na smutok nie je cas!

Udrzujte vztah s tymi zo SVK, ktori su vam najblizsi, a planujte dalsi vylet tam. To vam vzdy na nejaku dobu pomoze.

Teraz sa da pozerat aj SVK televizia alebo pocuvat radio on-line. Vyuzite tu moznost!!

Usmievajte sa na ludi, ktorych stretnete. Mnohi sa citia akurat tak, ako aj vy, to len vyzera ze vsetci ostatni su spokojni.

A nakoniec, to je pravda, ze clovek si musi vazit to dobre, co ma. Ja som bola taka smutna, ze nie som na SVK, a stretla som tam kamarata, ktory je hrozne smutny, ze nikdy neurobil to, co ja.

OK? Drzte sa, zabky. Ak chcete, tak mi napiste na href=“mailto:earden.greentea@gmail.com“>earden.greentea@gmail.com.
Cau!

Ahojte!Ospravedlňujem sa hlavne „kamáratke“.Nebol čas ani možnosť dostať sa na net.Odvtedy som preskákala toho veľa,no konečne sa mi darí,aspoň pracovne.Vraciam sa už štvrýkrát na to isté miesto.Až sa to bojím vysloviť.Lenže nemôžem si vydýchnuť!Teraz bojujem o život môjho ťažko postihnutého syna,ale to už je zasa iná téma,tak Vás nechcem tým zaťažovať.Píšem básničky naďalej,aby som prežila.A som rada keď niekoho oslovia.Kolegyne opatrovateľky hovoria,všetky prežívame to isté,len ty máš na to slová.A to je pre mňa to najkrajšie uznanie.Všetkým prajem krásny deň!A ozvite sa!

Dagmar ani nevies, ako si ma potesila. Tvoju basnicku mam vytlacenu a polozenu tak, aby som ju casto videla, a myslim boze kde to dievca je a ako sa jej dari; a velmi som chcela, aby si vedela, ze ta basen je uzasna. V minulom prispevku som ti dala moju osobnu adresu, ak chces napisat, ale aj ak nenapises prajem ti vela dobreho. Ja viem zivot vie byt tazky ktovie preco, ale ty mas uzasny talent; nuz dufam, ze vdaka tomuto talentu dokazes zvladnut aj tie najhorsie chvile. Vela zdaru.

Je rozdiel medzi samotou a osamelostou. Preto sa zamyslite a dajte si odpoved: ste osameli alebo ste len sami?
Aj ja zijem 11 rokov daleko od rodneho Slovenska, konkretne v Turecku. Verte, ze je omnoho tazsie prisposobit sa zivotu v moslimskej krajine. A je este omnoho tazsie tu zotrvat ako rozvedena zena. Proti comu vsetkemu som musela bojovat…Voci cudzincom tu maju velku nedoveru…majitel bytu, v ktorom som byvala so svojimi dvoma dospievajucimi dcerami, odo mna chcel dokaz na pepieri, ze su to naozaj moje dcery, ze to nie su dievcata, ktore predavam…az do takych extremov su schopni zajst.
Ale dnes je uz dobre. Vybudovala som si tu postavenie, s ktorym som spokojna a s ktorym je spokojne aj moje okolie. Dcery su vystudovane dokonca aj vydate, mam jedneho vnucika a nie som osamela…som len sama. A ci by tento moj stav vyriesil navrat na Slovensko. Urcite nie. Aj tam by som po vydaji mojich dcer zostala sama 🙂
Nepripustte si myslienky o samote. Ja som na ne 11 rokov vobec nemala cas. Vzdy sa nieco dialo. Aj vy sa postarajte, aby sa vzdy nieco dialo.
Drzim palce vsetkym samymi sa citiacim krajanom. 🙂

Merry ma pravdu, samota je ina ako osamelost.
Neviem ci som sa niekedy citila osamela… som sialeny samotar… mozno som si len myslela, ze by som mala by niekde vonku s kamaratmi, pretoze to tak ma byt, ale v skutocnosti mi tak bolo lepsie samej.
Neviem co vam poradit, okrem toho co uz spomenula kamaratka.
V dnesnej dobe internetu nie je problem zostat v kontakte s ludmi ktorych mate radi. Pamatajte nase stare mamy ktore sa vydali do daleka a nemali tu moznost.
Hlavy hore! Ako povedala Carrie v zaverecnej epizode Sex and the City, najdolezitejsi vztah je ten, ktory mas sama so sebou.

tiž som žila uečity čas v zahraniči a bolo mi tam hrozne našla som si tam aj manžela on bol zase tiež z ineho štatu a nakoniec sme sa ocitli na slovenku tu si našil pracu a sme tu spokojny tak ty najdeš raz štastie ako ja

Tych ludi co su sami je viac. Ja tu mam teraz par kamaratov a jeden kolega s ktorym uz ale nerobim no je c dosahu asi 300m odomna. No stale to nieje domov. Doma je proste doma. A ja viem ze ak prehrmi tato debilna burka v mojom zivote vratim sa so skusenostami a hlavne s uvedomenim co presne znamena slovko domov.
Lebo az pri zivote v zahranici clovek pride na skutocny vaznam slovka DOMOV.

Prečítal som si , nazvať to Vašu spoveď, a potvrdil som si svoju myšlienku, že bohatstvo, bohatá krajina = nerovná sa šťastie. Už aj na Slovensku badať, symptomy bohatých krajín, návštevy sú obmedzené, na svadby a pohreby, inač, po celý rok sa kutráme na svojom piesočku, a meninny alebo narodeniny, alebo len tak z ničoho nič – už su minulosťou. Zlatý Socializmus, a myšlienky Socializmu = že Všetci zme si rovný, je už minulosťou. Čo bude zajtra, ťažko povedať = jedine aby sme žačaly žiť ako Romovia, jedine Tý su šťastný, lebo maju mentalitu, ktorú mi asi nikdy nebudeme mať. Žiť dnes, pre dnešok, zjesť, vypiť, urobiť čo ešte môžem dnes, lebo zajtra to už nebude. Čo som chcel Vám napísať, týmito krátkymý vetamý, je , že krásný život si tvoríme mi osobne a dnes. Budúcnosť možno už nebude. Je to drasticke, ale ľudia svojím konaním prispeli, že sme tam kde sme nechceli biť. Už nám ani všetci Svätý nepomôžu. Nie som strašný Pesimista, ale bi som povedal Realista. Kam sa hrabeš = človeče, nevidíš = že je to Tvoj koniec.!

suhlasim s tebou, ale nie je to len vina co sa deje na Slovensku. Proste udrela na nas svetova kriza, a to vsade, v kazdej krajine. Vela sa vo svete zmenilo, aspon volakedy sme boli tak bezpecne oddeleni ze vychodny a zapadny blok, teraz uz ani to nie je, nuz sa vsetko ruca a meni. Navyse, tolko hlavne mladych odislo za robotou do inych krajin, tam si mysleli ze budu na chvilu a uz su tam dlho, ked sa vratia domov, tam zas uz ti priatelia nie su, lebo su tiez v nejakej inej krajine kvoli praci – stary sposob zivota konci. Ale pohoda nebola vzdy, to si len my myslime, lebo zijeme kratko. Socializmus, to, co si pamatame ze ako bolo dobre, bol mozny len preto, lebo sa nakradlo z toho, co bolo pred nim. Ale aj tak, ten socializmuz s 50tych rokov, ved to bol hrozny zivot – len to si uz nepamatame, to uz len „stari ludia“ o tom spominaju. Ten „dobry“ socializmus v skutocnosti trval mozno tak 20 rokov. No a potom sa potichu zacalo rucat aj to, len sme si to neuvedomili pri kazdodennej rutine – akoze, cakat v rade na toaletak alebo prasky na pranie. Mali sme dost casu na navstevy, ved nebolo co ine robit. Teraz sa rucaju ekonomicke istoty a nam ine neostava, iba si jednotlivo prehodnotit, o co nam vlastne ide a ako chceme dalej zit – a, ako vobec mozeme zit.
Som si tu dost zafilozovovala, ze? Majte sa.

Takže jednou vetou = Pospolná spoločnosť, Otrokárstvo , Feudalizmus, Kapitalizmus = Socializmus prechod na Komunizmus. Ale človek rozumovo – vyvojovo nedospe aby vstúpil do Komunizmu, Takže sa Vraciame do komunizmu, prideme do feudalizmu a následne do otroctva. Ponevač nikto nechce pracovať, každý chce iba veľa peňazí, a bohatstvo zo vzduchu, aj keď bude kradnuť a vraždiť = takže čo to znamená = no predsa vykynoženie ľudstva, ako sa hovorý ľudovo – koniec sveta = tam speje človek – homo sapiens – že sa sám zničí. Takto to vyzerá s ľudstvom najbližšom storočí. ➡ 💡 ❓

Na tie Vaše úvahy, že na Slovensku je lepšie, ako v USA, je dosť mýlné. Žijete tam už tri roky, takže nemate ani potuchy, ako sa žije na Slovensku = ja Vám ale poviem, tak isto ako v USA. Nakoniec krimynalita je na viššej úrovni, takzvaný Romovia, lepšie povedané, Romské deti, do 15 rokov, za bieleho dňa rabuju v obchodoch, okradaju starších občanov, najmä ktorý žiju osamotene, A tresty nie sú žiadne, v USA maju aspoň všetci doma zbrane, a môžu sa brániť, ale tuna, sa to nedá. Ak máte v okolí Romov, niet pomoci, nemôžete predať ani dom, lebo zaň Vám nikdo nedá poriadnu cenu. Zlatý Socializmus sa už nenavrati, keď Cigáni boli trestaný, aj keď všetci mohly pracovať, dnes maloktorý cigán pracuje – a hovoriť o mladých ciganoch = chodia vyobliekaný ako Al Kaponého mafia = a nakoniec aj tak sa správaju, = drogi = rabovanie obchodov = vraždenie starších obyvateľov = sú na dennom poriadku = a nič sa nedeje, žiadne policajné prenasledovanie neprispôsobylích občanov, nie len na Slovensku ale aj s celej Europskej Unii. Teraz je taky pohyb kriminálnikov v celej únii že v USA je iba zrko piesku v šírom mori. Takže, dnes človek si nevyberie, krásne tiché prostredie, slušných susedov, a raj na zemy. Možnože na Kamčatky alebo ďalekej Sibíri, alebo v Gronsku či na Islande = ako som sa dopočul , tak tam si obyvatelia samy riešia svoje susedské nezhody a zaškodníkov. Už od malička som hovoril – raj na zemy môže biť iba na Sibíri v Kulagoch.

Zdravím,ja síce bývam na sk,som vydata mám dieta,no cítim veľmi velku samotu….manžel Non stop v práci deň a noc,a ak je náhodou doma len spi,

Jedine Je má drží je dieta že sa mám okoho starať, ináč by mi preskocilo,čo sa týka rodiny a priateľov,vyhladaju  má len ked nieco chcu,a ked si nájdem čas a idem niekoho pozrieť pretože ma volali tak vždy nejakym spôsobom má ponizia,je mi neskutočne trápne aby mňa nezávislú od nikoho osobu dospelú potupil nerozumiem preco však ak nepomôžem neublizim tak prečo sa vrsia na mne a naco má vobec volajú,ja si rodinu a priateľov vážim no nieje tomu tak zrejme aj z ich strany som len doma sama s dieťaťom ktoré neskutočne milujem a som stasšťa že ho mám nesťažujem sa že som len snim to nie trávime spolu čas a dopĺňa má ,len chcem aj priateľov a rodinu keby máprišli 

Raz aspon za týždeň pozriet ,alebo mi napísali nech sa necítim tak sama a keby bol manžel doma poobede už zpraci na dobro že strávi s nami popoludnie a noc tak je to super,pre niekoho bežné pre mňa zatial sen chcem aj ja prist na ine myšlienky a trocha si oddychnut a zrelaxovat sa pri debate a nielen myslienky  len ako čo uvarím  kedy riadit oprať trocha nieco iné chýba mi rozpravat sa s ludmi a opora v rodine nie len celý deň v zhone ako čo stihnúť