Stránka 1 / 2
Nasledujúca
Ahojte vsetci,
nechcem vas otravovat mojim zivotom ale potrebujem sa niekomu takto vyrozpravat. Som v USA uz 3 roky a cim dalej tym viac som citila ze chcem ist naspat na Slovensko. Ale nasla som si tu priatela-slovaka a sme spolu stastny uz vyse roka. Je to velmi zlaty chalan ktory toho tiez uz v amerike preskakal a natrapil sa ale zostava tu len preto ze ma uz len rok do obcianstva. Zili sme vyse roka v NYC a teraz sme sa prestahovali do ineho statu za jeho rodinou a ja som si myslela ze bude vsetko fajn ale nieje. V NYC som mala kamaratov a pracu, sice som tam nebola stastna ale zvykla som si. Teraz sme tu a ja sa tu citim hrozne sama. Jeho rodina nas neprijala tak ako sme mysleli a mna to hrozne sklamalo a ponizilo ako sa k nam spravaju. Hlavne ma trapi ako sa spravaju k nemu. Sice sme si uz nasli byvanie a budeme sami ale nieje to to co som si predstavovala. Myslela som si, ze tu budeme s jeho rodinou a budeme sa chodit navstevovat a nebudem sa citit tak sama. Mozno neskor, ked tu budeme dlhsie a najdeme si znamych tak sa to zmeni ale momentalne by som sa najradsej zbalila a odisla domov. Ale moj priatel o tom nechce ani pocut a hovori mi aby som este pockala ten rok a mozno ked dostane obcianstvo tak pojdeme na Slovensko. Ja mam ale pocit ze to uz nezvladnem ani den, strasne som sa tu sklamala v ludoch od ktorych som to najmenej cakala a strasne ma to boli. Viem, ze nato sa neda poradit ale ja som sa len potrebovala niekomu vyrozpravat.
P.S. Drzim vam vsetkym hrozne palce lebo viem ake to tu mate tazke.
Ahoj,
ten pocit, vratit sa domov mame asi vsetci a tazko sa to vysvetluje tym, co zostali doma a tuzia vycestovat. Nenapisala si kam si sa prestahovala, ale nech si uz kdekolvek, urcite su tam ludia, mozno aj slovaci, ktori sa citia tak isto. Hlavne sa na nikoho neviaz a nic od nikoho neocakavaj, ani od priatelovej rodiny. Ak si k tebe nechce najst cestu, tak ti za to nestoja a mozes si najst kamaratov ktori ti mozno budu blizsi ako rodina. Z USA zatial neutekaj, pockaj si na to obcianstvo, lebo situacia na SK je nestala a nevies co bude o 10 rokov, ved s obcianstvom sa mozes vratit kedykolvek. Vies co robim ja, ked ma vsetko totalne stve a vsetko leze na nervy? Robim to, co normalne nikde nerobievam a to ma jednak unavi mysluiet na nieco ine a jednak ma to obohati, waw toto som este nikdy nerobila. Raz som vliezla do vody oblecena, raz som si urobila parasutisticky kurz, raz som v meste vyliezla na najvyssi strom. neviem, mne to trochu pomaha, kazdemu je dobre nieco ine.
Ja mam este jeden blok vtedy, nikdy nevolam, nemailujem a nerozpravam sa s priatelmi, ktori maju uzasne zazitky zo SK, lebo potom sa citim ukratena, ze som tam nebola, nevidela, nezazila.
veru aj ja som sama som v dansku ale asi je to rozdiel co prezivas ty ja nie som este vydata , mam priatela z danska som tu rok a s priatelom sme uz rok aj osem mesiacov tiez sa tu citim sama mozno je to rozdiel v tom ze ja som taka nedoverciva a pocitam vlastne s tym ze to tu nebude lahke a ze ludia su tu iny mentalita ina ale veru tie depky na mna tiez prichadzaju jedine co sa bavim po slovensky su kamaratky na mesengeri takze s tymi si pisem inak tu nemam ziadnych priatelov nikoho iba priatela chodievam tak raz za dva mesiace domov proste lebo musim musim ist a navstivit priatelov rodinu nemozem tu byt dlksie a keby mal moj priatel nieco proti tomu asi by to bol problem ale zatial nema tak neviem ci si tu volakedy zvyknem a ako sa situacia bude vyvijat ale je to tazke si navyknut a co som tu citala tak vela ludi zije aj 10 rokov od domova a stale si nevedia zvyknut je to proste ine zivot pred tym a zivot tu proste bez rodiny bez priatelov to pochopia iba ludia ktory takto ziju . lahko je niekomu doma rozpravat keby som mal moznost idem a uz sa nevratim to asi preto hovoria lebo to nikdy nevyskusali asi preto to tak je tak dufam ze sa ti situacia zlepsi a nebudes tam tak sama a veru dufam aj za seba
Len tie ktore su v zahranici nespokojne a nenasli si tam stastne rodinne zazemie sa tuzia vratit domov.Ja zijem v zahranici 34 rokov ale na Slovensko by som sa nevratila.Tu mam rodinu,dobreho manzela,5 deti,som tu spokojna.Je to na kazdej z nas ako si zivot zariadime,preto volba partnera je velmi dolezita.Dobry manzel je zarukou stastnej rodiny a spokojnosti kdekolvek vo svete zijeme.Rodina je to co nas drzi v zahranici,nie praca alebo povinnosti,.Osamelost je zla a v zahranici dvojnasobne.
ahojte osamele. ja zijem v italy 2roky a hned by som sa vratilaspat. lenze som tu vydata mam dieta. rodina mojho manzela je fantasticka.prijali ma bez problemov, lenze ja hovorim slovensko je slovensko. ano su tam problemy, ale kde nie su. vsade sa musi hladat praca, nepadne sama z neba, vsade sa musi platit najom ucty poistky a pod. ja som napriklad zistila, ze my na slovensku mame vynikajuce zdravotnictvo a skolstvo.ano, nemocnice su zadlzene nieto penazi a pod. lenze ten system co mame je super oproti tomu co je tu v taliansku. zila som cas aj v spanielsku a tam je to podobne. a potom ludia su u nas otvorenejsi. este tu v taliansku su ludia celkom zlati, ale u nas doma je to predsa len otvorenejsie. tu napriklad nefunguju vobec navstevy medzi priatelmi. ak ano tak len vynimocne. a na slovesku? kazdy den bol u nas niekto na kave. to je dost podstatna cast zivota. a potom ta nasa super kuchyna, mnam. ja mojmu manzelovi varim iba nase jedla. obsac neaka ta cestovina, ale radsej zje fazulovu. takze ja hlasujem za slovensko. lenze….vratit sa je prilis narocne. zostava nam iba nostalgia a tym co mame doma a co sme tam nechali.ja sa utesujem tym, ze moj syn si najde slovenku a odidu byvat tam. urcite ho budem v tom podporovat.
smutok a samota je zla, lebo fakt nemas ako proti tomu bojovat. len si zvyknut. ono dost zavisi od ludi s ktorimi sa stretnes. takze zelam vsetkym, aby ste stretali len tych naj ludi.
Ahoj aneta, len taku zaujimavost, moja teta odisla do talianska este za komacov, uz je tam 23 rokov, ma 19 rocnu dceru, hovori plynule po slovensky, ale s akcentom, vsetci na sk vedia, ze je cudzinka, navyse je tmava ako taliani. Ona uz pride v lete na sk aj ked jej mama z nejakych dovodov nemoze, aj byt si uz na sk kupila. A ako kazda pubertacka ja hotova z chalanov. Je pevne rozhodnuta, ze sa na sk vyda, ze nasi slovaci sa v sposobe akym sa bavia s dievcatom neda ani porovnat s talianskymi chalanmi. Kazde leto si na sk najde ineho frajera. Teraz bude koncit skolu a chcela by robit prekladatelstvo na sk. Vsetko sa jej tu paci a uzsi vyber odievania a ine detaily ako to, ze nemame more, alebo dlhe leto jej vobec nevadia. Takze sanca je, ze sa nase deti rozhodnu vratit na sk, hoci sa tam nenarodili. Ona si je ista, ze taliansko bude jej dovolenkova oblast, ale zit chce na sk, hlavnym dovodom, ako som spomenula su ludia, hrozne jej sekne nas zivotny styl a nas humor, nas sposob kamaradstva a partnerstva.
ahoj zuzana, som rada za ten pozitivny pristup tvojej netere. my mame myslim fakt na sk silnejsie priatelstva. taliani su inak velmi mily ako je to o nich zname, teraz v poslednych rokov mozno trochu ochladli vdaka velkej vlne pristahovalcov z rumunka afriky a po. ale inak su fakt zlaty. ale aj my na slovensku sme. moj manzel prve co urobi ked sa dozvie kedy maletnu dovolenku, hned objednava letenky. a potom by chodil len na hriby. foti sa s kazdym dubakom co najde. takze drzim tvojej neteri palce aby stretala len fajn ludi, lebo aj na sk su svine ako vsade na svete. cauko
Ahojte.
Na margo kamaratstiev… Zistila som, ze naozaj silne priatelstva clovek uzavrie pocas prvych cca 20 rokov zivota. Dokazom toho su moje kamaratky, s ktorymi mam aj po 5 rokoch zivota v Holandsku stale dobry vztah. Ostatne kontakty ( aj ked boli pocas mojho zivota na SK intenzivne ) vyprchali. Musi to hlavne vychadzat z oboch stran. Ked clovek chce udrziavat kontakt, tak tomu musi venovat cas, energiu a napokon aj cast dovolenky.
V zahranici ako cudzinec ziska clovek maximalne znamych, nie priatelov. Takych tu mam aj ja niekolko, ale to su kontakty len raz za 2 – 3 mesiace alebo menej. Kazdy ma prilis nabitu agendu a domorodci maju svojich priatelov a rodinu.
Takze vsetkym, ktory sa citia sami v zahranici, odporucam si najstnejaku inu, zaujimavu cinnost / hobby, popripade dat sa na dobrovolnicku pracu. Potom budete mat menej casu nad utapanim sa v depresiach. A samozrejme tou najvacsou podporou musi byt chapajuci partner.
Vela zdaru!
Aj ja sa citim sama, cez vikendy, ked moj priatel chodieva na polovacky. Pracujem v kancoske, neviem si najst kamosku s ktorou by som si vysla, prehodila dve slova. Moj priatel mi musi robit butlavu vrbu a on ma dost aj svojich problemov, osobnych, pracovnych. Citim, ze pomaly, ale isto sa ma zmocnuje smutok. Su rana ked nemam chut vstat z postele e doplazit sa do prace. Pracuje sa tu od rana do vecera, tie 3 hodiny, co mam na obed, mi vela na spokojnosti nepridaju, lebo viem, ze sa musim znovu vratit do prace. Je to ako by som pracovala 2x tolko ako na slovensku, aj ked ja nepracujem manualne. A je pravda, ze tu na cudzincov hladia s odstupom. ani sa im necudujem, ved je ich tu viac ako talianov. Keby ste sa niektora citila osamotena, tak mi napiste. Velmi ma to potesi.
ahoj Yvet! Som rada, ze tvoj prispevok je len niekolkodnovy a nie niekolkorocny.. 😉 Ja som tiez v Taliansku a tiez sa citim dost sama. Jedini kamosi co mam su vlastne kamosi mojho priatela. Ak niekomu zavolam, tak je to cez Skype na Slovensko alebo do Anglicka, kde som zila takmer 10 rokov a mala som tam uz vybudovany svoj okruh znamych.. bohuzial, tu je tazsie natrafit na krajana. Dnes som ‚objavila‘ tuto stranku na nete a hned nechala kontaktne udaje (tel.a mail) v ‚Stretavkach‘. Takze ak chces, mozes ma skontaktovat. Hoci mozno nebyvas blizko (ja som 10 km od Rimini), telefonicky alebo mailom, mozme prehodit par slov..a podelit sa o skusenosti ci zazitky…co ty na to? Potesilo by ma to. 🙂
ahojte vsetci
ja som vo svajciarsku 5 mesiacov ale je to neskutocne tazke
1.mesiac som si myslela ze je to tazke len zo zaciatku a ze si rychlo zvyknem.
po 3 mesiacoch som sa vratila domov na 2tyzdnove prazdniny a odkedy som sa vratila nie a nie si zvyknut, prisposobit sa.chyba mi strasne vela veci a ludi
kebyze som tu nemala priatela hned sa balim a idem domov.
je tu nejaka baba v okoli bernu,montreux, ktora sa citi podobne ?
mohli by sme niekedy pokecat
drzte sa vsetky
papa
Ahojte, citam si vsetky tie emaily tak som chcem aj ja nieco nap. som v zahranici, v grecku a mam to tazke potrebujem nej. priatelov, mala som plno priatelov v lete, ked sme pracovali na anavyssose, ale teraz som uplne v inej casti hladam pracu a priatelia oddcestovali domov .. . jasne ze udrziaveme kontakt, ale chcela by som velmi najst kamosku v grecku, ktora tu zije a vie co a ako hlavne. niekedy mi bohovsky smutno za domovom, ako aj teraz ale ked si predstavim co ma tam caka po tych stastnych dnoch navratu, …tak si to rychlo rozmyslim. tato krajina je pekna, paci sa mi, ale ludia su velmi zly. nie vsetci ale vacssina urcite. hlavne si treba dat pozor na agentury zo slovenska, preverit aj milion krat, ako som to spravila aj ja, no napriek tomu mi sporstredkovali pracu …… nie casnicky, ako stalo v mojej zmluve. som zufala ale este stale dufam…
ada
ahojte vsetci co sa citite osameli, ale aj ti co sa necitite osameli.. ja sa viac- menej citim osamela. tak velmi sa tomu snazim branit snazim sa robit vela veci, plavanie, citanie, prechadzky.. ale ludsky kontakt mi nenahradi ani skype, ani icq ani smsky ani e-maily- ktore denne pisem mame, rodine a tak. zijem 2 roky v anglicku. ked som tu prisla moja anglictina bola nulova, postupne sa zlepsovala a teraz je si myslim na celkom dobrej urovni. nasla som si tu priatela ktory mi je oporou v kazdej situacii a velmi sa lubime navzajom. pracovali sme obidvaja v jednej firme denne smeny. lenze bola to tazka praca ktora ma fyzicky velmi vycerpavala a unavovala tak som si nasla inu pracu. problem je v tom ze pracujem 4 nocne smeny v tyzdni 12 hodinove/aj kazdy druhy vikend/ a priatel pracuje od pondelka do piatku. to znamena 4 krat do tyzdna on pride z prace o pol 7 vecer. ja zacinam nocnu o 8 vecer. ja prichadzam domov o 8 rano z nocnej a on odchaza o pol 9 do prace. myslela som, za budem mat na vsetko viac casu a ze to bude super ale zacinam sa citit taka osamela, mam tu aj kamaratky ale vsetky pracuju cez den takze nemam vela moznosti stretnut ich. snazim sa nemysliet na to a hlavne tazko sa mi priznava, ze sa fakt citim sama… ak je tu niekto s podobnym problemom a je so sheffieldu napiste… drzim palce vsetkym osamelym aby sa to coskoro zmenilo a prajem vela vela sil
aj ja, odkedy som prisla pred rokom z irska domov citim sa strasne. stale si nemozem zvyknut na to, ze som doma s rodicmi, zabavit von som sa bola len 2-3 razy, skusala som zo zaciatku pokec, ale mna nebavi taketo zoznamovanie..chyba mi zabava v irsku, i ked bola makacka, ale bo to iny svet a zivot..lutujem, ze som odisla, a odvtedy sa snazim vratit spat, ale ten krah s pracou a vsetko islo spolu so mnou dolu vodou…ale bojujem stale, i ked sa uz z toho vsetkeho napatia a rozmyslania co dalej pomaly zblaznim.
to vam verim baby, ja som tiez tu tak sama, aj praca sa tazko hlada,
a ked som bola na sk navstivit rodicov, tak tam uz vobec nikoho nemamvsetki kamosky poodchadzali do zahranicia.
takze aj na sk to bolo o nicom, ale tu mam manzela, dieta, chodim na airobic, na dlhe prechadzky a vela citam. 🙂
ahoj reagujem na dievca kt.pisalo posledny clanok z nemecka ale bol to anonym.pises,ze si tiez sama v nemecku ale mas manzela,ditatko a snazis sa chodit na aerobic, citas a prechadzky. veru bud rada ze mas to dietatko a vaz si ho velmi, mne uz biju biologicke hodiny som pripravena na babatko aj psychicky aj v tele mam 25, a nemozem otehotniet.mam tu len priatela a mozno 10 kamaatov a kamaratiek. ideme sa zasnubit s partnerom a do 2- 3 rokov chceme sadbu. tak velmi chcem uz babo a neda sa. tiez cuodim na aerobic, plavat, citanie ma moc nebavi, milujem prechadzky v prirode a pekne pocasie, ktore v anglicku nieje:-) pracujem 48 hodin tyzdenne takze vela toho casu neostava. niekedy na mna vsetko dolahne a citim sa ako stratene male kuriatko. a chodite casto na slovensko navstivit rodinu? ja ked budem mat babo, planujem chodit tak raz za 3,4 mesiace.aby moji rodicia videli aspon nachvilu ich vnuca. velmi sa na to tesim, no zatial to nemam. je to fakt hrozny pocit, ked uz citis ze si pripravena na babo, mas super partnera ktoreho lubis,planujete spolu buducnost obidvaja tak velmi chcete miminko a akosi sa to nedari. nevadi budeme skusat kym sa to nepodariiiii…. zdravim ta a velmi rada by som s tebou popisala napr.ez e-mail. tak ak mas zaujem, napis e-mail. adresu papa vela vela sil vsetkym zenam vo svete. drzte sa. zuzana
Stránka 1 / 2
Nasledujúca
Tvoja reakcia