Ale prosim vas, 40 alebo 50, ved zijeme len raz treba si odlozit vlastne limity a vyskusat nove veci

class=“postlink“ href=“http://www.radioluxembourg.co.uk/audioPlayerSP/RLAudioHigh.php“> http://www.radioluxembourg.co.uk/audioP … ioHigh.php

Rádio EXIL si môžete zapnúť kedykoľvek a kdekoľvek chcete. Rádio EXIL vysiela 24 hodín denne 7 dní v týdžni.
Poslucháčsku hitparádu Hit Exilu si môžete naladiť vždy v utorok o 20:00 SEČ (21:00 GMT). Hlasujte za svoj hit!
Počúvaj vysielanie naživo tu
choď na stránku rádia

Ahojte! Chcel bi som sa niekoho opitat ako bi som si mohol urobit „Krajansky preukaz slovaka ziuceho v zahranici“ som teda slovak ziuci v Srbsku a chcel bi som sa lepsie informovat o tom co potrebujem a ako sa da urobit Krajansky preukaz na Slovensku ak niekto nieco vie o tom uprimne si prosim o pomoc. Podakuvam

ahoj, neboj, ja mam 53 rokov, asi pred 2 msiacmi som prišla na Cyprus, anglicky som vedela menej ako zaklad, ale ked som sem išla hovorila som si, že to bude sranda, ved o nic neide, vratiť sa môžem kedykoľvek. A presne je to tak, zo začiatku som nikomu nič nerozumela, ale bola som uvolnená, nepanikárila som a už je to po 2 mesiacoch lepšie. Ha ha už sem tam aj niečo rozumiem. Ale som odhodlaná nevzdať sa a ísť ďalej osudom. Tak sa neboj hlavu hore a nielen ty, ale všetci čo majú vnútorné pochybnosti. Treba len vyskúšať. Tak ako mi moja priateľka povedala keď som sa rozhodovala čo mám urobiť. Ak to nevyskúšať nebudeš to môcť zhodnotiť. Tak som to vyskúšala a cítim sa na 20 ha ha. Tak sa maj krásne , žiť môžeš začať v akomkoľvek veku, aj keď ti bude 70…

kiara a co tam robis ked nikomu tam nerozumies?

nic nie je nemozne, ked chces, ja som mala 41 a moj manzel 46 ked sme sa rozhodli odist do anglicka, aj s 2 detmi vo veku 14 a 15. zijeme tu doteraz a sme spokojni, nase deti tu studuju, dcera na college a syn uz na vysokej skole. obaja sme zacinali pracovat v hoteli, ako hausekeeper. ale samzorejme ako sme si zdokonalili angclitinu, obaja sme zmenili pracu, manzel teraz pracuje ako sofer v pozicovni aut, a ja v restauracii. vzys zalezi len na cloveku co cche dosiahnut a co preto srpavi. treba k tomu odvahu, rozhdnost a ist do toho. tu sa nehladi na to kolko mas rokov, ale aky si dobry pracovnik a dobrych rpacovnikov si tu cenia. prajem stastie.

Samozrejme nic nieje nemozne.Na Slovensku vsetko pada a pracovat za tie male mzdy ztoho sa vyzit neda.Ked som mal 18r som odisiel a zistil som,ze to bolo moje najlepsie rozhodnutie v zivote.Aj ked mam Slovensko rad,zit sa tam neda.

ahojte tu na exile sa kadeco napise ale jedna pravda je ze ked priemerny Slovak zarobi 300e a ma este z toho vraj si aj usetrit tak to je poriadny vysmech a nasi politici nas stale masiruju ako sme na tom dobre , verim ze vsade je tazko ale chodim obcas na zaskok tak vidim ako sa zije inde , preto aj v 46 rokoch planujem ist pracovat do zahranicia a vezmem cokolvek majte sa a pekny den Maria

je super citat tieto prispevky. Mam 35 rokov, super pracu,ale chyba mi zahranicna skusenost a nevadilo by mi zacat ako upratovacka alebo vo fast foode. Od 20 som mala moznost niekolko krat odist prec, nikdy som to neurobila…..dovodom bol vztah. Teraz som vsak v takom stadiu,kedy si hovorim bud odides teraz alebo nikdy…… velmi po tom tuzim zacat odznova a hlavne kvoli zlepseniu jazyka…majte sa.

samozrejme nikdy nieje neskoro doma driet na blbca za 300euro nebude uz nikto pomaly nech skrachuju ty blbci aby bol uz pokoj.

Na veku nezalezi, je potrebna odvaha alebo nieco, co Vas zo Slovenska vykopne. Ja som ten druhy pripad… Konecne som prisiel do krajiny kde vsetko funguje a zivot i ked rozdielny oproti Slovensku ma zmysel. Ja som sem prisiel cez nemenovanu agenturu ako 39 rocny a presiel som tu takmer vsetkym, pocnuc podvodom agentury, ked som vystupil v Anglicku a ma vas niekto cakat a necaka az po ubytovanie a uteku z domov, kde Vas ziskuchtivi black rodaci ubytuju, vypytaju pasy na prefotenie a zrazu ste otrok, ale to som nastastie vycitil a vcas odisiel – usiel / neverili by ste kolko ludi pre nich pracovalo za 3 L/hod/ a potom pri troche stastia a snahy si zrazu zacnete vsetko riesit sam./ Dokopy som mal asi 500 L a doma ostali dve deti a manzelka, jazyk som neovladal. Dnes som tu dva roky, mam zivnost, chodim do skoly a pomaly sa staviam na nohy, asi tolko, prajem vela stastia.

Klobuk dole pred ludmi co pisu v tejto teme!
Zacinat niekde v 40ke alebo po 40ke , to nie je ziadna zabava. Situacia na Slovensku musi byt naozaj mizerna, ked ludia v tomto veku su nuteni odchadzat do sveta, aby zili dostojnejsie. Nakoniec, kedy tam bolo dobre? Vzdy boli len nejaki vyvoleni, ktorym padala karta, ale obycajni ludia viac zivorili ako zili…
Sam som odisiel este pred zamatovkou, co bola sice ina pesnicka, ale vazim si aj tych co skusaju stastie po 1989, hlavne ti nie najmladsi.
Prajem vam krajania, aby ste boli vo svete spokojni!

URf62T

Súhlasím s Jankou!Možno na povzbudenie chcem prispieť aj ja. Keď som mala 59 zaniklo mi pracovisko – požiadala som o dôchodok. Absolvovala týždenný rýchlo kurz AJ v alfa rovine – vycestovala do UK -Londýna – našla si prácu v rodine ,kde nehladeli na môj „vek“ – učila som ich veľlké deti maľovať a kresliť -mala som izbu,jedlo + 70 / soboty žehlenie v susednom dome – dala som oznam do schránok / a cez volné hodiny som navštevovala jazykovú školu – zistila som,že sú hodiny aj zadarmo – to bolo pre mna – potom nasledovala lepšie platená práca pomocnice v obchode , v soc.ústave pre deti, …nebyť chorej mamky som tam ešte dnes. Teraz mám 61 opakujem si Nj z pred 40 rokov a už mám dohodnuté opatrovanie v Nemecku za 1500 / mesiac striedavo … žijem – pracujem, cestujem, cítim sa výborne a slobodne – a mám skvelú rodinu …Tolko aspon na inšpiráciu a povzbudenie — vek to su len cifry – nič viac .Dôležité je zdravie , sebadôvera, pozitívne myslenie ,úcta a sebaúcta a samozrejme vôľa chcieť !!!Život treba chcieť žiť – je jedinečný a iba jeden / raz sa skončí !!!!/ – Žite dnes a naplno

Situácia je taká aká je . Ľudia sú OK,krajina tiež … ale pracovných príležitostí i hodnota našej meny u nás je nedostačujúca – preto je aj dobre,že je možnosť zarobiť si aj v inom štáte ÚNIE – – čo nie je dobré je to, že jazykovo nie sme vyzbrojený dostatočne -kým zvládneme potrebný jazyk robíme aj prácu,ktorá nesúvisi s naším trebárz aj vysokoškolským vzdelaním – na druhej strane je to našou slov. náturou – výhoda,že sme pracovitý a odvážní….

ahoj Jaja,

obdivujem Ta , klobuk dole

Dam precitat Tvoje riadky mojim rodicom

a myslim to uprimne

Vdaka

Ahojte. Chcem iba povedat, ze pred tyzdnom som oslavila 44.narodeniny. Do uk som prisla pred troma rokmi. Mala som 300 libier v penazenke, jazyk som neovladala a nemala som ziadne kontakty na pracu pretoze som nedoverovala ziadnej slovenskej agenture. Jedine co som mala „iste“ bolo ubytovanie u uplne neznamych ludi ktorych som spoznala cez internet. Ako sa vravi prisla som na slepo. Dnes sa dohovorim/ale som samouk zatial, byvam ako vo vlastnom, pracujem a kazdych sedem dni mam na ucte viac penazi. Svoj vek si uvedomujem iba vtedy ked za mnou pridu na prazdniny moje dve dospele deti a uzivame si. Na zaver uz len tolko: mam ekonomicke vzdelanie ale vyuzivam ho pri praci iba vtedy, ked treba spocitat kolko kusov vyrobkov sa vojde na paletu. Napriek tomu mozem s usmevom na perach povedat ze si tu fakt zijem. Prajem odvahu a stastie kazdemu, kto chce mat svoj zivot kvalitnejsi. A jedine co k tomu potrebujete mat, je sebazaprenie a vydrz. Drzim palec.

Mam tu v Skotsku par kamaratov, ktori sem prisli po 40tke, tu sa nikto tym netrapi. Jeden si dokonca kupil aj svoj prvy byt tu. Nikdy nie je neskoro, to len na slovensku su ludia po 35tke mrtvi.

Pre všetkých:
Prajem veľa odvahy ,zdravé sebavedomie a chuť život žiť a nie len prežiť.
Mala som 57 keď mi zaniklo pracovisko „zo zákona“. Posledné peniaze som dala za kurz v „alfa rovine “ -aby mi nebolo ľúto,že idem na „rekreáciu“ zotaviť sa s údivu nad stratou dlhoročnej práce .Po tom hneď som namierila do Londýna – do jednej rodiny cez inzerát – učiť deti maľovať a matematiku – trochu s poriadkom v ich izbách+ našla som si bezplatné hodiny v jaz.škole -kurzy pre cudzincov- ked som mala spoluž.Španielku-70r.-povzbudilo ma to / precestovala som celý Londýn-/ Potom som bola v SR 3mes. a náhoda : Nemecko-opatrovanie – potom Wieden .- je to bližšie – opakujem Nj zo SŠ – vo Wiedni tiež sú kurzy pre cudz.-lacnejšie ako v SR -idemem tam …atď …TAKŽE : NIKDY NIE JE NESKORO /dnes mám 61-som zdravá a šťastná /- len treba chcieť !!!Človek má svoju vôľu správne použiť.

Ahoj Alena, ja som v Nemecku tretí rok, ale nie vkuse, opatrujem starých ľudí a chodievam samozrejme aj domov. Doma mám ešte dve deti, dcéra študuje na vysokej škole a syn je momentálne nezamestnaný. A z tohto dôvodu ti aj píšem. Rozhodla som sa,a že si nájdem v Nemecku niečo na vlastnú päsť, chcem, aby sem za mnou prišiel aj môj syn. Mohla by si mi prosím ťa poradiť, čo mám urobiť pre to, aby sme tu mohli zostať normálne legálne, samozrejme, ubytko a práca to je prvoradé, ale aké povolenia budem k tomu všetkému potrebovať? Vieš niečo o tom? aneta

Nikdy nie je neskoro. Mam 42, som tu uz siesty rok a neustale na sebe pracujem. Krajina je nadherna, ludia mili, deti mi tu chodia do skoly a uz by nemenili za nic na svete. Presne ak hovori aka8; Dolezite je aky si clovek. Nikoho nezaujma tvoj vek. Za prve tri roky pobytu som tu dosiahol viac, ako na Slovensku za odpracovanych 18. Momentalne sa pohravam s myslienkou o studiu na univerzite. Ale deti najskor… Strach je najvacsim nepriatelom cloveka!!!