Nie sme síce ďaleko od Slovenska, sme na Slovensku, ale radi by sme poznanali názor ľudí „zvonku“ na to, čo si myslia o možnosti odísť a dočasne žiť a pracovať vo Veľkej Británii alebo Írsku, avšak vo veku 40 rokov. Je to reálne ? Nie je to prílišná „odvaha či trúfalosť“ – myslíme to obrazne 😉 ? Ako to berú „domorodci“ ? Máme vysokoškolské vzdelanie, sme slobodní, angličtina stredne pokročilá. Motivácia na naše úvahy je zdokonalenie sa v jazyku, plus zažitie takejto „výzvy“. Ďakujeme za odpovede.

Ja si myslim, nikdy nie je neskoro. Ja som prisla do Svajciarska ako 31 rocna, nemecky som nerozpravala vobec. Skoro cely rok som sa k nemcine vobec nedostala, pretoze som sa pohybovala iba medzi juhoslovanmi. Po roku som zmenila prostredie, kontakt som mala iba so svajciarmi a nemcina sa na mna nalepila. Po troch rokoch mozem povedat, ze hovorim dobre nemecky….
Ak mate zaujem iba zarobit, nie ostat tam natrvalo, nevahajte (samozrejme najprv by som si zabezpecila pracu). Vela stastia.

Janka, dakujem za Tvoje povzbudenie. My mame zaujem hlavne skusit nieco ine, ako je zivot na Slovensku, potom sa samozrejme zdokonalit v jazyku a pravdu povediac zarobit aspon tak, aby sme to bez financnej ujmy zvladli tam ale aj tu. (myslim tym nas zivot napojeny na „statnu pokladnicu“ ). Ale asi darmo dumat, treba konat. Prajem Ti vela stastia do Svajciarska. 🙂

ahoj,
pripajam sa k reakcii ze to nie je neskoro a treba to vyuzit.
moj znamy sa vybral do irska v 50, s iba zakladmi AJ, no teraz je tu uz rok a nevie si vynachvalit. domaci Iri sa o to vobec nestaraju. strasne vela je tu poliakov vo veku 35-40 co som si vsimla, slovakov az tak vela takych starsich nestratavam, ale podla mna vek tu nehra ziadnu rolu. tak len do toho, vela stastia.

Odvaha ci trufalost? Znie to ako keby si ocakavala,ze ti niekto opeciatkuje to co o com zatial len premyslas.Ja som mala rovnake myslienky,mnozstvo otazok a dlhy cas som o tom len a len polemizovala,dlhy cas to lezalo cisto len v rovine teoretickej,pretoze som nemala odvahu urobit ten najtazsi prvy krok. Kedze som mala uz 33 rokov,tiez som mala vela pochybnosti a od ludi som ocakavala ze ma v mojom rozhodnuti niekto podpori,no nestalo sa tak.Napriek tomu som sa odvazila ten krok spravit,zaciatok znamena vyhrnut si rukavi a obrnit sa pancierom a to ostatne casom pride.Zrealizuj to o com zatial len premyslas!

Mala som 35 ked sme prisli do USA s 3 detmi, anglictina asi 700 slovicok a velka odvaha nedat sa zlomit. Najvacsim uskalim byva vlastny limit, ktory si clovek sam v sebe pestuje. Nedaj sa, problemy budes riesit ked vzniknu. Zelam vam vela stastia!

Mala som 33 rokov, ked som s celou rodinou vycestovala do zahranicia. Ovladala som velmi dobre nemcinu a az v Luxembursku som zacala studovat aj francuzstinu. Na zdokonalenie jazyka je pobyt v zahranici najlepsi. Velmi Vam drzim palce a pripajam sa k nazoru ostatnych, ze nikdy nie je neskoro. Prajem uspesny start vo VB.

Ahoj,
ja som tu pred 2 dnami oslavil svoju 33, prisiel som do Irska pred mesiacom. Mam tiez vysoku skolu, anglictina nebola ocarujuca {a zatial ani nie je}. Tiez som chcel skusit nieco nove. A je to fajn. Pracu som nasiel do 14 dni, pracujem sice vo fast foode, ale nestazujem sa. Zlepsim jazyk a idem dalej. Musis mat naozaj iba odvahu zmenit slovensky sterotyp za nieco nestale, neiste. Ja som isiel iba tak, s kopcom odvahy.Mal som kontakt na jedneho ochotneho chorvata. Pomohol mi s ubytkom. Pracu som si obehal priamo na mieste. priznam sa narazil som na dvoch rumunov, ktori mi dali odporucenie. A vidis, pracujem, ucim sa. Odhod strach a skus to!!!!!!
Drzim palce

jamiro som rád že sa nájde niekto kto človeka pár riadkami povzbudí a nie odradí.mám podobnú situáciu,jazyk nemčina asi sedem rokov nasilu takže nič moc,ale prekonať ten strach.keby som sa mal s kým poradiť , porozprávať tak by som to skúsil,práce sa nebojím,na slovensku sú firmy ktoré vedia otestovať koľko ti vedia naklásť za minimálnu mzdu.ale hoc je slovákov vonku čoraz viac rady a postrehy čítam od tých istých ľudí.
každý plače že je tam sám no nevidím nejakú bohatú debatu.alebo ste už nadobro zblbli z toho kapitalizmu a zabudli ste že slovák je priateľský,prajný,otvorený…..alebo sa to len hovorí.nechcem nikoho súdiť
je to len môj osobný názor. Prajem šťasný nový rok!

zaciatky su vsade tazke, doma aj v zahranici. aspon si to myslim. tu som zacinala pred 14 rokmi a mojich prvych 5 rokov neprajem nikomu. teda, mozno aj hej – clovek sa nauci jazyk, kulturu, zvyky, co a ako chodi a… az potom som nasla „normalnu“ robotu. vravim normalnu, lebo.. zo zaciatku, normalka bola robit upratovacku, a to aj s nacatou vysokou skolou. ruky mi z toho neodpadli a teraz sa uz fakt nemozem stazovat. a skolu si teraz v klude mozem dokoncit. takze nech nikoho tazke zaciatky neodrazia, tu sa tak hovori, „chciet je moct“ alebo „kto nieco prenasleduje, dozenie to“. tak vela stastia a odvahy.

Myslím si , že vek v dnešnej dobe nezohráva žiadnu rolu za cestou vonku či sa už jedná o prácu alebo štúdium. Sám mám po 40 – ke, deti odrastené a ak by si to situácia vyžadovala neváhal by som. Žijem na východe SK, kde pracovných príležitostí nie je dostatok a tak spústa mojich kolegov už aj 50 – nikov sa vybrala za prácou najmä do Anglicka. Sú tam druhým rokom, majú vlastné bývanie, sociálne zabezpečenie a prácu, za ktorú ako hovoria sú celkom dobre platení. Osobne uvažujú , že tam ešte 2 – 3 roky zostanú, takže páni myslím si, že netreba sa nejakým spôsobom obávať a skúsiť to, pretože je možno aj zbytočné o tom niekomu stokrát rozprávať, je lepšie to raz skúsiť na vlastnej koži. Veľa zdaru.

Odvaha a chcieť ale aj ísť nestačí. Zanželka už v rokoch /53/od r.2002 prešla za prácou doslova hodne.V mieste bydliska rôzne brigády,neskoršie aj v ČR, 3mes.v Grecku ako chyžná NJ v škole pred 20-rokmi ,3mes.v GB. BEZ AJ . Čo sa týka práce doma sú zamestnávatelia náročnejší ako v zudzine. /Stretol som sa s inzerátom kde na upratovačku dolo potrebné podať žiadosť v AJ a SK jazyku pre prácu na Slovensku. napr.ALBA Martin/
Problém zo skúsenosti je, nájsť prácu! Ak je práca je všetko zvlášť v GB. Snadno vyžije z min mzdy a aj jazyk sa nalepí.Manžela šťastie nemala,natrafila na sprostredkovateľa s prácou krátkodobou a tak minula kopec penazí a musela sa pred vianocmi vrátiť.Dnes stojí znovu pred otázkou čo a ako ďalej.Najredšej by sa vrátila doGB no problém je s prácou.

Aj ja takto uvažujem, mám už po 40-tke a hľadám odvahu…..ale zatiaľ ma doma potrebujú. Možno keď deti budú mať po maturite, tak sa rozhodnem niekam odísť, naučiť sa jazyk a dokázať žiť aj niekde inde a inak.

ahoj Jamiro.

tak to si mal fakt odvahu..a fakt sa tesim na kazdeho kto pride a sa mu dari..tak tvoju 33.si si uz tu oslavil..ja len budem oslavovat 30.ku..som tu v irsku uz skoro 2 roky..napis viacej ak chces..alebo mozeme si pisat e-mailom..ze..stretol som rumunov..ktory mi dali odporucenie..tak to ma tesi..lebo urcite ako aj na ine narody ,na rumunov,dost tiez nadavaju..ja pochadzam tiez z Rumunska..ale slovenskej narodnosti..a zila na Sk..no teraz tu..zatial sa maj..vsetko naj..a nech sa dari..d.

ja si myslim ze ked mas odvahu a vies jazyk tak to nie je problem.ja v holandsku pracujem uz asi rok a je to tu v pohode.

a mas to… dobri priklad drzim palce…

ja si myslim ze je to v pohode len sa netreba bat.

ako si mam najst pracu?nevies mi MARK poradit?ovladam nem. a zaklady ang. a trocha hol.Neviem co mam skor robit a naco sa obratit.dakujem za vsetky rady

Dobry den.Precitala som si vase prispevky a prva vec,ktora ma napadla..bolo to, ze chvalabohu je nas viac:) mam na mysli …ludi, ktori uz maju nejake roky za sebou a zvazuju, co dalej so svojim zivotom.Kazdy ma svoje “ vlastne okolnosti“ ktore ho dovedu k tej zakladnej myslienke..odist a zacat odznova …som rada, ze som narazila na tento board,lebo je tu kopec slusnych ludi, ktori to sami zazili a vedia, o com to je…mam 33 rokov,syna predskolaka a tri mesiace sa zaoberam myslienkou ..odist do uk.Nie je to z rozmaru ani z nejakej lahkovaznosti,skratka je system, ktory ma takpovediac nuti urobit to.Travim v praci vacsinu dna,moj syn po skolke tiez,uz chape, ze „mamina musi byt v robote, lebo potrebujeme korunky“ nech robime, co robime (obchod mame spolu so sesternicou) ,stale je to len o obrate…zisk sa straca medzi odvodmi, poistovnami,splatkami…tak mam uz dlhodoby pocit,ze to nevedie k nicomu…pokial si chce clovek zachovat vlastnu tvar a neklame obycajnych ludi ,tak ledva preziva…Ospravedlnujem sa, ze to takto rozvlacne rozpisujem,ale posledne styri tyzdne hladam na nete info,sledujem vsetky rady a temy na roznych forach,…ale az dnes som sa odhodlala prvy raz zapojit sa do diskusie…a vlastne spytat sa na nazor ludi, ktori tymto presli…rozhodli sa a odisli…a nielen prezili, ale aj ZIJU v inej krajine….A bola by som povdacna za ich nazor…co sa tyka “ zacatia zivota v inej krajine s malym dietatom“ …velmi pekne dakujem.

b.w.
Pekne si to napisala. Absolutne sa nemas za co ospravedlnovat. Uz som sice dlho prec zo Slovenska, ale chodime na navstevy a telefonujeme skoro kazdy tyzden, tak viem ako to tam bezi… Ak nie si politik, gangster, alebo byvaly privatizer, alebo ta nema kto potlacit, tak musis mat strasne stastie, aby si tam normalne prezila.
Podla stylu pisania a perfeknej gramatiky, mas minimalne SS vzdelanie. Je mi luto, ze ti nemozem pomoct s tvojimi planmi v UK, kedze situaciu tam natolko nepoznam. Dufam vsak, ze sa na teba (a tvojho syna) stastie nakoniec usmeje a podari sa vam tvoj plan uspesne realizovat. Kazdy zaciatok je tazsi, ale ako plynie cas, je to len lepsie a lepsie. Je dobre, ze si si uvedomela situaciu este kym mas 33, za 10 alebo 20 rokov by to bolo urcite tazsie.
Hodne stastia!

EMIGRANT ,
..velmi ma potesilo , ze sa nasiel clovek, ktory nielen zareagoval, ale ma svojimi slovami aj povzbudil! Dakujem !

b.W.Ja viem o com hovoris a to este podnikas s clovekom ktoremu mozes doverovat.Pri podnikani potrebujes spolocnika ktori vybavi vsetky doklady alebo sa s tebou meni,ale ak sa nemas na koho spolahnut tak je to o nicom .Skusila som to na vlastnej kozi.Moja ynama isla do Rakuska a syna nechala pri matke pokial sa neuchyti.A vyzera to ze ma dobru robotu,velmi jej to prajem.Mozno aj ty sa rozhodnes ako dalej,len treba byt na spravnom mieste v spravnu chvilu.Velmi ti drzim palce.Maja

Asi reagujem na tuto temu trochu neskoro, ale som prekvapena, ze si niekto mysli, ze ked ma 40 rokov tak nemoze, alebo by nemal odist do zahranicia.
Preco sa my slovaci tak podcenujeme, ako keby vek bol dovodom na usadenie sa, dozivanie zivota,alebo ani neviem ako by som to pomenovala.
Pracujem v zahranici uz dlho, tiez mam 40 rokov a nenapadla by ma takato myslienka. Ak sa na to citis,chces si najst zamestnanie, zdokonalit sa v jazyku,zacat v novej krajine, si zdravy, tak nikdy nie je neskoro.
Co sa tyka pani s malym dietatom, urcite by som bola opatrna a predtym nez pridem s dietatom do cudziny, snazila by som sa najst si aspon ubytovanie cez nejakych znamych, aby sa s dietatom nemusela tulat niekde po hoteloch, hosteloch.Urcite to nebude lahke, zaciatky su tazke, ale treba to skusit.
A nakoniec vsetkym, ktori su v cudzine zelam vela stastia, nech sa nam vsetkym dari.

Mam 40 a pred par dnami to bol prave rok co som odisiel zo Slovenska. Ziadne dlhe pripravy pred odcestovanim neboli nakolko moznost cestovat do statov prisla uplne necakane. Takze po opusteni vsetkych istot ktore na Slovensku boli, bez znalosti anglictiny sme sa aj s celou rodinou rozhodli odist.
Dnes napriek vsetkym pociatocnym tazkostiam mozem konstatovat, ze nase rozhodnutie bolo spravne a to aj napriek tomu ze este nas vela problemov caka. Ale na vsetko je potrebne porezat sa optimisticky. Ta zivotna skusenost zit aj v inej krajine stoji za to prekonat nejake problemy.
Prajem vsetkym citatelom exilu vela zdravia a uspechov.

Dakujeme, neporez sa ani optimisticky

ahojte rad sa pripojim,mam 43 a momentalne som na studijnom pobyte na NZ,nikdy som nebol z domova prec viac ako 11 dni na dovolenke v turecku,ale dnes som v pohode ,som tu uz 3 mesiac a pohoda ,som tu sice sam nemam luxus ani priatelov ale ani nepriatelov,stretol som dobrych ludi a tak zijem ako chudobny student ,pracujem aby som sa mohol ucit cudzi jazyk,pracujem aby som mal kde byvat a mat co do ust ,ale citim sa dobre a spokojne a verim ze to ze mi nie je velmi lahko a nemam pohodlie sa mi vrati a“ nie je nikdy neskoro zacat“,viaceri co zaciali v anglicku len filozofovali a nemali chut mi pomoct ani poradit,sam som si vybral krajinu ktora je daleko od domova ,viacery tuzia po cestovani a spoznavani tejto krajiny ,netreba sa bat ,lebo vela slovakov zabudlo ze aj oni raz zacinali ,kazdy raz zacat musi ci dokonci nikdy nie je neskoro

Emigroval som ako 46 rocny a po 5-tich rokoch mozem povedat,ze som sa uchytil. Tento vek ma svoje uskalia, ale aj svoje vyhody. Ked ste zdravi a mate optimistickeho ducha, tak sa emigracia da zvladnut.
40-rocni su mladi! Ved tu sa dozivaju v zdravi 80 a viac rokov.
Mimochodom radsej dam prednost rozhovoru so skusenym a inteligentnym 40-kom ako s priblblym 20-rocnym deckom.

Dostal som sa do Irska ako 40-rocny a tu som oslavil aj dalsie narodeniny. Som tu 9.mesiac, mal som zaklady anglictiny a s byvalymi Rusmi sa dohovorim rusky. Su tu Egyptania, Francuzi, Poliaci, Litovci, Belgicania, Anglicania, Spanieli, Novozelandania. Moja anglictina napreduje, zmenil som pracu, ubytovanie mam dobre. Raz som bol doma a raz tu bola manzelka. Zaciatky vobec neboli lahke, praca velmi tazka a od rodiny som stale. Obidvaja sme ucitelia a zijeme z poziciek, na ktore teraz zarabam. Danovy urad vie tiez “potesit.“ Ak by som sa mal este raz rozhodnut-idem opat. Zvazujeme aj moznost, ze manzelka s babatkom pridu za mnou.

Jojo, Ivan, Karol, Michal, gratulujem vam, partizani, k vasmu odhodlaniu a zda sa, ze k uspechu v zahranici!
Karol, v 46ke? To je skutocne pozoruhodne!
Ja som sa necitil najmladsi ked som emigroval ako 31 rocny…
Michal, dufam, ze manzelku aj s malym nenechas na seba dlho cakat. Ono zit odlucene sa da len odtial-potial. Ak sa to zacne ratat na roky, tak to potom nevesti nic dobreho. Ja som bol odluceny 18 mesiacov kratko po svatbe. Prvych 6, pretoze komunisticky sud mi zamietol nasledovanie manzelky do miesta jej bydliska (ked som dal vypoved), dalsich 12 mesiacov som bol na vojne. Ked som rukoval tak sa nam narodil syn. Myslim, ze ten komunisticky rezim ma pripravil asi o najkrajsich 18 mesiacov mojho zivota! No co uz, bolo to davno. Som rad, ze aj v mojom pripade bola emigracia vybornym tahom. A to sme odisli este v case ked na Slovensku nebolo tak mizerne ako je tam dnes.
Hodne stastia slovenski emigranti!

Ja na svoju mladost v socializme spominam rad. Myslim, ze kamaratstvo a nezistnost boli na vyssej urovni nez teraz. Take cundre uz dnes niesu. A ked sme spievali Kryla alebo Tresnaka, tak sme mali vzrusujuci pocit ze spievame zakazanu pesnicku. Spominam na to rad….